časopis - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Z. Skoumalová (1979, s. 148) predpokladá, že kvality spojené s mentálnym
svetom subjektu sú obyčajne v rovnakej miere kompatibilné tak
s personickým subjektom, ako aj s určitým druhom alebo okruhom činnosti,
pričom sa často obe sféry vyrovnávajú a neutralizuje sa orientácia
kvalifikačných lexií.
Kvalifikačné príslovky II. syntakticko-sémantického typu (spôsobové
príslovky charakterizujúce predikát alebo adjektívum) nie je možné dosadzovať
do formúl *X sa správa .. ., *X vyzerá . . .; ako však ukážeme
ďalej, z toho vždy nevyplýva, že sa príslovky vyznačujú len adverbiálnou
sémantickou fundáciou. Výraznú dejovú orientáciu majú príslovky LSP
časovej modifikácie. Ide o príslovky s identifikačnou sémou opakovanosti,
napr. pravidelne sa zúčastňovať, opakovane premietať; nie je možné spojenie
s personickým agensom vyjadreným neodvodeným substantívom
*pravidelný človek, *opakovaná žena. Substantíva vystupujúce v spojeniach
s týmito lexiami (napr. pravidelný návrat, opakované premietanie)
majú povahu substantív označujúcich deje, resp. činnosti, alebo sú to substantíva
derivované od slovies (napr. pravidelný návštevník športových
podujatí), kde adjektívum pravidelný je fundované príslovkou (človek,
ktorý pravidelne navštevuje športové podujatia). Príslovky často, zriedkavo
(vyjadrujúce frekvenciu) taktiež majú adverbiálnu sémantickú fundáciu,
keďže aj význam adjektíva v spojení so substantívom (napr. častý,
zriedkavý host) môžeme vysvetliť pomocou fundujúcej príslovky (host,
ktorý prichádza často, zriedkavo; pórov. Grzegorczykowa, 1975, s. 86);
na rozdiel od uvedeného spojenia nie je možné spojenie *častý priateľ,
keďže substantívum priateľ predpokladá určitú vlastnosť („priateľskosť"),
nie dej ako substantívum host (pórov. Warren, 1984, s. 237). Adverbiálnu
sémantickú fundáciu predpokladáme aj pri príslovkách s identifikačnou
sémou časového aspektu (napr. súčasne, dočasne, predbežne) a identifikačnou
sémou rýchlosti (napr. pomaly, rýchlo, bezodkladne, okamžite)
a sémou časovej normy (skoro, neskoro). Kvalifikačné lexie (príslovky
a adjektíva) s oboma uvedenými identifikačnými sémami sa najčastejšie
vzťahujú na deje vyjadrené slovesami alebo dejovými substantívami (súčasne
prechádzať — súčasný prechod, rýchlo sa vrátiť — rýchly návrat,
skoro odísť — skorý odchod a pod.).
Značná časť prísloviek patriacich do II. syntakticko-sémantického typu
sa však vyznačuje nielen dejovou, ale aj substančnou orientáciou, čiže
nielen vzťahom k dejovým substantívam, ale aj k iným konkrétnym a abstraktným
nedejovým substanciám. Ide o LSP hodnotenia, LSP miery a i.,
napr.: kladne hodnotiť — kladné hodnotenie aj kladný hrdina; správne
vypočítať — správny výpočet aj správny človek; maximálne využiť —
maximálne využitie aj maximálna teplota. Keďže tu nie je možné jedno-