full text - Prešovská univerzita v Prešove

cirkevnej provincie. 5 Medzi naïalej živo diskutované problémy napriek ve¾kému
množstvu už existujúcich prác, patril problém poèiatkov, resp. najstarších
dokladov kres anstva v Po¾sku. Znovu aktuálnou sa tak stala otázka odlišnej
chronológie i odlišného pôvodu kres anských vplyvov v rôznych regiónoch
vèasnostredovekého Po¾ska. Samozrejme pod vplyvom nových výsledkov predovšetkým
interdisciplinárne realizovaných výskumov nadobúdajú tieto diskusie
novú metriku.
Už v minulosti viacerí bádatelia kritizovali zjednodušené stotožòovanie
Mieškovho krstu roku 966 s prijatím kres anstva v Po¾sku a upozoròovali na
staršie alebo iné tradície kres anstva predovšetkým v južnom Po¾sku (Malopo¾sko,
Sliezsko), èiže v provinciách, ktoré sa stali súèas ou piastovského štátu
až v posledných dekádach 10. storoèia. 6 Hlavne v prípade Malopo¾ska sa
poukazuje na jeho výhodnú polohu v kultúrnom susedstve s vèasnejšie kristianizovanou
Ve¾kou Moravou a neskôr aj pøemyslovskými Èechami 7 a Kyjevskou
Rusou. 8 Poèetnú prevahu v po¾skej historiografii majú práce, ktoré sa sústreïujú
na interpretáciu možného vplyvu (ve¾ko)moravského kres anstva. Hlavnú
oporu pritom nachádzajú vo fragmente Života Metodovho, opisujúcom
Metodovo proroctvo, ktoré sa vraj neskôr splnilo: „Pohanské knieža, silné ve¾mi,
sídlilo na Vislách, rúhalo sa kres anom a znepokojovalo ich. Poslal však
k nemu a hovoril: Dobre ti je, synu, pokrsti sa ti zo svojej vôle vo svojej kra-
5 STRZELCZYK, J.: Zjazd GnieŸnieñski. Poznañ, 2000; Milenium Synodu – Zjazdu GnieŸnieñskiego.
Ed. J. K³oczowski et al. Lublin, 2001.
6 ZAKI, A.: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Polsce po³udniowej w œwietle Ÿróde³ archeologicznych
i pisanych. In: Symposiones, I, 1978/1981, Londyn, 1982, s. 11-13. Najnovšie WYROZUM-
SKI, J.: Zamiast podsumowania. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. Ed. J. Gancarski.
Kroœno, 2001, s. 481-482.
7 K prièleneniu Malopo¾ska k èeskému štátu došlo pod¾a G. Labudu krátko po porážke Maïarov
nemeckými vojskami roku 955. LABUDA, G.: Czeskie chrzeœcijañstwo na Sl¹sku i w Ma³opolsce
w X i XI wieku. In: Chrystianizacja Polski po³udniowej. Ed. J M. Ma³ecki. Kraków, 1994,
s. 25-39; BUKO, A.: Ma³opolska „czeska“ i Ma³opolska „polañska“. In: Ziemie polskie w X
wieku i ich znaczenie w kszta³towaniu siê nowej mapy Europy. Ed. H. Samsonowicz. Kraków,
2000, s. 150-153,160.
8 Východná èas Malopo¾ska (Przemyœl, Czerwieñ) bola roku 981 násilne dobytá kyjevským knieža
om Vladimírom I. Tieto oblasti boli od 10. až do 14. storoèia súèas ou Kyjevskej Rusi a poèas
tohto obdobia boli len dvakrát pripojené k územiu Po¾ska (v 11. storoèí za Boleslava I. Chrabrého
a Boleslava II. Smelého). Powieœæ minionych lat. Ed. F. Sielicki. Wroc³aw, 1999, kp. 33, s. 65;
PARCZEWSKI, M.: Pocz¹tki kszta³towania siê polsko-ruskiej rubie¿y etnicznej w Karpatach.
Kraków, 1991, s. 43; KOPERSKI, A.: Koœció³ przemyski w dobie wczesnego œredniowiecza. In:
Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce. Ed. J. Gancarski. Kroœno, 2001, s. 331n.; WO£OSZYN,
M.: Nowe dane archeologiczne do dziejów chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce pó³nocno-wschodniej.
In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce, s. 381.
10