full text - Prešovská univerzita v Prešove

ho písma a viery medzi Lechmi (Poliakmi) a ich neskoršej likvidácii sv. Vojtechom.
Do èela diecézy postavil len Prochora, domnievajúc sa, že v prípade
Prokulfa došlo pri zápise v Katalógu krakovských biskupov k rozdvojeniu jednej
osoby (Proc-horius). Hmotným dokladom slovanského biskupstva mal by
kostol s byzantským patrocíniom sv. Michala na Waweli, plniaci úlohu slovanskej
katedrály. 33
Vyššie predstavení autori a ich interpretácie nie sú jediní, ktorí v po¾skej
historiografii spájali poèiatky kres anstva v južnom Po¾sku s Ve¾kou Moravou.
Patrili však medzi tých, ktorých koncepcie najvýraznejšie rozvinuli strohé
pramenné svedectvo o krste vislanského knieža a. Samozrejme, že ich názory
neboli nekriticky prijímané, boli naopak živnou pôdou pre ostrú polemiku.
Najrazantnejšie a najkomplexnejšie proti nim vystúpil poznaòský historik Gerard
Labuda. 34
Pod¾a G. Labudu je problém cyrilometodského kres anstva v Po¾sku možné
rieši výluène v kontexte územnej rozlohy (ve¾ko)moravského štátu za èias
Svätopluka. Zaèlenenie územia Malopo¾ska k Svätoplukovej ríši však neindikuje
priamo žiaden zo súdobých, príp. neskorších, ale vierohodných prameòov.
V tejto súvislosti zamieta „nadužívané“ interpretaèné možnosti XI. kapitoly
Života Metoda, ktorá nehovorí niè o ïalších osudoch vislanského knieža a,
nasilu pokrsteného pravdepodobne na Ve¾kej Morave. Rovnako pesimisticky
sa stavia k prièleneniu Sliezska, ktoré väèšina bádate¾ov nekriticky preberá
z kroniky pražského kanonika Kosmasa z 12. storoèia. Pod¾a Kosmasovho
zápisu mal Svätopluk so súhlasom cisára Arnulfa ovládnu Èechy a odtia¾ rozsiahle
územia až k Odre a Hronu. Takýto výklad však G. Labuda odmieta a dôvodí,
že hranice vymedzené Kosmasom nezodpovedajú (ve¾ko)moravským, ale
neskorším historicko-geografickým a cirkevno-administratívnym pomerom.
Východná hranica Ve¾kej Moravy za èias Svätopluka predsa nekonèila na Hrone,
k jej stanoveniu mohla slúži hranica nitrianskeho biskupstva z Kosmasových
èias. Zmienka o Odre sa pod¾a neho vz ahuje na pramene Odry, nie
k jej hornému toku, èo tiež malo zodpoveda historicko-geografickým reáliám
èeského kniežatstva v 12. storoèí. 35
Predmetom Labudovej analýzy sa stalo tiež privilégium cisára Henricha IV.
pre pražské biskupstvo z roku 1086 a list bavorského episkopátu napísaný na
protest pápežovi Jánovi IX. z roku 900. Po dôkladnej analýze odmietol staršie
33 £OWMIAÑSKI, H.: Pocz¹tki Polski, s. 505-510. Také vèasné datovanie kostola sv. Michala
vyvrátili neskoršie archeologické výskumy. Dnes je všeobecne prijímané jeho datovanie do vèasnopiastovského
obdobia. Viï literatúra k pozn. 46.
34 LABUDA, G.: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej ..., s. 83-165.
35 LABUDA, G.: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej ..., s. 121-126, 146-147.
16