full text - Prešovská univerzita v Prešove

a násilnom pokrstení mohla súvisie s úspešnou výpravou Moravanov, ktorá
mohla nasta až po roku 874. Motivácií k výprave na sever mohlo by samozrejme
viacero: zastavi koristnícke výpravy, zabezpeèi severnú hranicu èi
získa zdroj potrebných surovín, predovšetkým železnej rudy. 56 Akt krstu podmaneného
knieža a býval v takýchto prípadoch bežným politickým prostriedkom,
prebraným modelom z karolínskeho prostredia. 57
Aký charakter však mali vislansko-moravské kontakty po tejto udalosti, na
to nám fragment zo Života Metoda nedáva žiadne indície. Ich stopy môžeme
opä h¾ada len v archeologických prameòoch. Doterajšie nepoèetné nálezy
(zbrane, jazdecká výbava, ozdoby, sekerovité hrivny) prehovárajú skôr v prospech
ekonomických a kultúrnych vz ahov - výmena tovaru a sprostredkovanie
cudzích, predovšetkým karolínskych vzorov. Pod¾a po¾ských archeológov
však nemožno ani v súèasnosti konkrétnejšie vymedzi charakter a intenzívnos
týchto kontaktov. 58 Preto aj v prípade kristianizácie území horného Povislia
netreba preceòova jej možný dopad na miestnych obyvate¾ov. ažko v horizonte
20 rokov prípadného trvania tesnejších vz ahov medzi Vislanmi a Svätoplukom
oèakáva výsledky misijnej èinnosti smerujúce k obrazu, aký vo svojich prácach
prezentovali J. Widajewicz, K. Lanckoroñska, H. £owmiañski, Kœ. J. Pietrzak,
resp. na nich nadväzujúci autori. Najmä reálie z misijnej praxe v západnej
Európe vo vèasnom stredoveku poukazujú na znaène povrchný charakter primárnej
kristianizácie, kedy sa dôraz kládol skôr na geografický rozmer konverzie,
než na jej håbku. Pohania síce prijali kres anstvo, dali sa pokrsti , ale
naïalej praktizovali pohanské rituály. 59
Preto v závere nášho príspevku môžeme konštatova , že v súèasnosti niet
presvedèivých dôkazov o rozsiahlejšej kristianizácii na územiach južného Po¾ska,
ktoré by mali dokonca vies k zriadeniu vyšších inštitúcií cirkevnej organizácie
v 9. a v prvej polovici 10. storoèia. Neznamená to však, že cyrilometodské
kres anstvo nemalo žiaden vplyv na ïalší proces kristianizácie Po¾ska.
Nebol to však už vplyv vychádzajúci priamo z Ve¾kej Moravy, ale vplyv
56 BOROÑ, P.: Jeszcze o ewentualnej wyprawie Œwiêtope³ka morawskiego na Ma³opolskê. In: Œrodkowoeuropejskie
dziedzictwo cyrylo-metodiañskie, s. 243, 245-246.
57 TØEŠTÍK, D.: Poèátky Pøemyslovcù. Praha, 1997, s. 281, 325-326.
58 POLESKI, J.: Kontakty interregionalne mieszkañców Ma³opolski w VI-X wieku. In: Sl¹sk
i Czechy a kultura wielkomorawska, s. 58; POLESKI, J.: Kontakty Wielkich Moraw z plemionami
zamieszkuj¹cymi ziemie po³udniowej Polski. In: Œrodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiañskie,
s. 24-30. Pod¾a J. Poleského nie sú na základe doterajších výskumov presvedèivé
dôkazy o pripojení južného Po¾ska k Ve¾kej Morave (s. 31-32).
59 KOŽIAK, R.: Kristianizácia ako problém historického výskumu. In: Acta historica Neosoliensia,
4, 2001, s. 91-93. Tam ïalšia literatúra.
22