full text - Prešovská univerzita v Prešove

nie, charakteristické pre pohanský pohrebný rítus. 39 V prípade sakrálnej architektúry
sa už dávnejšie kládli najväèšie nádeje do výskumov sakrálnych objektov
na Waweli v Krakove a nálezu zvyškov (predpokladaného) baptistéria vo
Wiœlici.
V roku 1959 sa podarilo archeológom odkry vo Wiœlici pod základmi románskeho
jednoloïového kostola zvyšky kruhovitého, mierne vyhåbeného objektu
(priemer asi 4,2 m a håbka 20-37 cm), zhotoveného zo sádrovca. K objektu
priliehalo trapézovité „pódium“, zhotovené z nepálenej hliny. Objekt bol jeho
objavite¾mi datovaný na základe hlineného pohárika s dutou nôžkou, ležiaceho
na „pódiu“, na koniec 9. storoèia a pod vplyvom podobného nálezu v Poznani
interpretovaný ako „krstiaca misa“, t.j. provizórne misijné baptistérium, postavené
doèasne na vykonanie krstu miestnych (dospelých) obyvate¾ov. Nález mal
v kontexte svedectva Života Metoda odkazova na krst poddaných vislanského
knieža a, a tým aj na èinnos cyrilometodskej misie na tomto území. 40 Krstiaci
charakter wiœlickej „misy“ (rovnako ako poznaòskej – pozn.aut.) však nebol
prijímaný bez výhrad a objavili sa jej nové interpretácie, napr. ako pozostatku
zariadenia na miešanie malty poèas stavby kostola. 41 Význaèné postavenie
Wiœlice na prelome 9. a 10. storoèia nepotvrdili ani ïalšie archeologické výskumy
a rovnako i chronológia odkrytého objektu bola posunutá do mladšieho
obdobia. 42 Reinterpretáciám pod¾ahol úèel objektu, prièom krstiaci charakter
stavby bol definitívne zamietnutý, 43 a tým aj jej význam ako dôkazu kristianizácie
vo vèasnostredovekom Malopo¾sku.
39 ZOLL-ADAMIKOWA, H.: Formy konwersji S³owiañszczyzny wczesnoœredniowiecznej a problem
przedpiastowskiej chrystianizacji Ma³opolski. In: Chrystianizacja Polski po³udniowej, s. 135-
136. Naopak diskusiu vyvolávajú nálezy jednotlivých kostrových hrobov na Dolnom Sliezsku
(Niemcza I, £ugy, W¹sosz), datovaných do druhej polovice 9. storoèia (len) na základe v nich
nájdenej keramiky. WACHOWSKI, K.: Archeologia a mo¿liwoœci œledzenia przeobra¿eñ idelogicznych
w po³udniowej Polsce w IX wieku. In: Œrodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiañskie.
Ed. A. Barciak. Katowice, 1999, s. 13-14. Takéto datovanie a tým aj prípadné spájanie
s (ve¾ko)moravskými vplyvmi odmieta POLESKI, J.: Kontakty Wielkich Moraw z plemionami
zamieszkuj¹cymi ziemie po³udniowej Polski. In: Œrodkowoeuropejskie dziedzictwo cyrylo-metodiañskie,
s. 28-29.
40 ANTONIEWICZ, W.: Znaczenie odkryæ w Wiœlici. In: Silesia Antiqua, 10, 1968, s. 105-115.
Nález krstiacej misy sa pre zástancov recepcie „slovanského“ rítu v južnom Po¾sku stal dokladom
existencie slovanského biskupstva vo Wiœlici.
41 Naposledy URBAÑCZYK, P.: Czy istniej¹ archeologiczne œlady masowych chrztów ludnoœci
wczesnopolskiej? In: Kwartalnik Historyczny, CII, 1995, 1, s. 3-18.
42 BUKO, A.: Ma³opolska „czeska“ i Ma³oplska „polañska“, s. 148-149.
43 Rovnako bola zamietnutá interpretácia stavby ako zariadenia na miešanie malty. RODZIÑSKA-
CHORAZY, T.: Wczesnopiastowskie urz¹dzenia chrzcielne na tle baptysteriów pierwszego tysi¹clecia.
Kraków, 1994, s. 156; KALAGA, J. - GLIÑSKI, W.: Wiœlicka „misa chrzcielna“
w œwietle nowych badañ archeologicznych. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce, s. 176;
18