full text - Prešovská univerzita v Prešove

smerom – na cárske Rusko“, píše vo svojej štúdií B. Kušnieriková. 4 Na Collége
de France pôsobil v štyridsiatych rokoch 19. storoèia Cyprien Robert 5 , ktorý sa
zaslúžil o informovanie francúzskeho prostredia o slovenskej kultúre, pretože
na rozdiel od Taillandiera poznal slovenské prostredie aj z vlastnej skúsenosti.
Považoval Slovákov za najstaršiu èas národa Èechov a Moravanov a jeho závery
v tomto oh¾ade boli na danú dobu autentické, pomerne presné a konkrétne.
Aj keï pri hodnotení jeho prác sa o òom niektorí slovenskí autori, napr.
Jozef Hudec 6 , nevyjadrovali vždy pozitívne. Ten v Slovenských poh¾adoch
v roku 1925 o òom mimo iného napísal: „Cyprien Robert bol tiež skôr diletant
než profesor, bol znamenitý publicista a cestovate¾“. 7 Avšak domievame sa, že
toto vyjadrenie nevystihuje dostatoène objektívne prínos C. Roberta pre propagáciu
slovanskej a slovenskej otázky, kultúry èi dejín v podmienkach Francúzska.
C. Robert mal pozitívny vz ah nielen k Slovákom, ale aj k ostatným národom
èi národnostiam, žijúcim v habsburskej monarchii.
Jednou z najvýznamnejších osobností z radov Francúzov, ktorí sa hlbšie
zaoberali dejinami a kultúrnym vývojom Slovákov, je Ernest Denis, ktorý popri
svojom záujme o štúdium èeských dejín venoval pozornos aj problematike
slovenského národa. K tomu ho priviedol predovšetkým záujem o èeské dejiny,
ale aj udalosti v Európe v druhej polovici 19. storoèia, predovšetkým porážka
Francúzska vo vojne s Pruskom. „Boli sme v úplnom zmätku zarmútení vlastnou
nevedomos ou, želali sme si nájs podporu v Európe a ku komu sme sa
mali obráti , ak nie ku Slovanom.“ 8 Ucelený poh¾ad na dejiny Slovákov podal
E. Denis v práci Otázka Rakúska – Slováci, kde zhrnul všetky svoje poznatky,
získané dôsledným štúdiom problematiky slovanstva v Rakúsko-Uhorsku. Jeho
závery boli umocnené aj osobnými èi písomnými kontaktmi s viacerými slovenskými
dejate¾mi. Prvá èas spomínanej práce je venovaná problematike
dejín Slovanov v habsburskej monarchii a vzájomným vz ahom Slovanov
a Germánov, t.j. vz ahom s Rakúskom. Najväèším nebezpeèenstvom pre rakúskych
Slovanov je germánske ohrozenie. „Stojíme pred desným výjavom celého
jedného národa, zasiahnutého šialenstvom dionysiovským, zúriaceho na
svojej trojnohe, súc obe ou pekelnej moci, spupnosti, výstrednosti, nadutosti,
ktoré èíhajú na ¾udí, ktorým pekelné š astie pomútilo rozum a vedú ich k záhube.
4 Kušnieriková, B.: Revue des deux Mondes o Èechoch, Slovákoch a národnostnom probléme
v habsburskej monarchii pred rokom 1871. In: Slovanské štúdie XVII. Bratislava 1976, s. 280.
5 Cyprien Robert (1807 - 1856) bol profesor na Katedre slovanských jazykov a zástanca myšlienky
vzniku federácie slovanských národov.
6 Jozef Hudec bol publicista a prekladate¾.
7 Hudec,J.: Slavistika ve Francii. Slovenské poh¾ady 15, 1925, s. 47.
8 Mares, A.: Louis Leger a Ernest Denis. Profil dvoch bohemistov v 19. storoèí. In: Francúzsko
a stredná Európa. Bratislava 1995, s. 55.
26