full text - Prešovská univerzita v Prešove

oblas je bada od 60. rokov 19. storoèia. Jeho poèiatoèný záujem o túto problematiku
viedol mnohých k tomu, že ho považovali za èudáka, pretože: „Vo
vzdelaných kruhoch nechápali ako môže èlovek rozumne uvažujúci sa venova
štúdiu jazykov nemajúcich, ako sa vtedy Francúzi domnievali, nijakej literatúry.“
18 K záujmu o hlbšie štúdium slovanskej problematiky ho privádzali osobné
priate¾stvá s J. Grégrom, J. Nerudom, Ž. Podlipskou, L. Riegerom, F. Palackým
a mnohými ïalšími nielen èeskými osobnos ami tejto doby. Jeho blízky
vz ah k Slovanstvu a Rusku nachádzal svoj odraz aj v jeho politickom pôsobení
na zbližovaní Francúzska a Ruska. Tvrdil a presadzoval myšlienku, že „hlavnú
úlohu, ktorú si zvolil v podstate je prijímanie sveta a slovanských národov,
pre pochopenie základu tej divnej morálnej filozofie, ktorá ve¾mi pekne sa
prejavila v tvorbe takých velikánov slovanského sveta akými boli ruskí spisovatelia
A. S. Puškin, J. Lermontov, F. M. Dostojevskij, L. N. Tolstoj.“ 19 Celou
svojou angažovanos ou v oblasti poznania a propagácie slovanských záujmov
sa snažil upozoròova francúzsku intelektuálnu verejnos na problémy predovšetkým
slovanských a iných nemaïarských èi nenemeckých národov habsburskej
monarchie. Medzi práce s takouto problematikou môžeme zaradi aj knihu
La liquidation de å Autriche-Hongrie, v ktorej predpovedal rozpad
Rakúsko–Uhorska. Z h¾adiska prezentácie èeského a slovenského národa sú
zaujímavé kapitoly, v ktorých autor opisuje ich dejiny, spoloèensko-politickú
situáciu a postavenie v Rakúsko-Uhorsku. Podáva pomerne originálny záver
o existencii Rakúsko-Uhorska, ktorý vychádza z toho, že existencia tohto útvaru
má svoj zmysel iba v èase, keï sa všetky rozlièné dunajské národa spoja, aby
tak spoloène mohli èeli tlaku tureckej ríše. Ale nako¾ko v danej dobe turecké
nebezpeèenstvo nehrozí, stratila rakúska ríša zmysel svojej existencie. Tento
záver L. Legera sa objavuje v práci maïarského historika, pôsobiaceho vo Francúzsku
Francoisa Fejtö, ktorý ho odmieta. 20 L. Leger tvrdí, že zánik habsburskej
monarchie je nevyhnutný aj preto, lebo Rakúsko-Uhorsko sa odsúdilo samo
a preži môže iba v prípade, ak by neutláèalo národy, ktoré ho tvoria. Pod¾a
neho je potrebné vytvori nové štáty, ktoré budú schopné èeli nemeckej rozpínavosti.
Autor vystupuje jednoznaène ako predstavite¾ Francúzska, ktoré sa
vždy obávalo rastu a posilòovania èi prípadného rozšírenia Nemecka. V súvislosti
so slovenským národom uvádza, že Slováci sú ve¾mi málo známi vo
Francúzku, pretože ani encyklopédie ich buï neuvádzajú, alebo im venujú len
18 Louis Leger. In: Slovenské poh¾ady, r. XXV., 1905, s. 582.
19 Pozri bližšie: Ležer. L.: Pervyj francuzskij slavist. In: Francuzskij ježegodnik. Stati i materialy po
istorii Francii. Moskva 1988, s. 210.
20 Fejtö, F.: Requiem pour un empire défunt. Histoire de la destruction de l´Autriche-Hongrie. Paris
1993, s. 350.
30