full text - Prešovská univerzita v Prešove

Ïalšou významnou osobnos ou vo francúzskom prostredí z h¾adiska spoznávania
dejín Slovákov bol André Cheradame, ktorého pozornos sa sústreïovala
na hospodársko-politické dejiny strednej Európy. Pravidelne èasopisecky
publikoval, predovšetkým v Demokratie Nouvelle. Podobne ako E. Denis
bol A. Chéradame ve¾kým odporcom nemeckej rozpínavosti a expanzívnosti.
Odmietanie germanizmu je možné pozorova vo väèšine jeho prác. Antigermanizmus
bol urèitým motívom jeho príklonu k Slovanom v habsburskej monarchii,
ktorí by v spojení s Francúzskom mohli by protiváhou nemeckého
imperializmu. Za ve¾mi dôležitú považoval oblas strednej Európy, pretože
práve toto územie je miestom, kde sa stretávali politické a hospodárske záujmy
európskych mocností. Preto je úlohou Francúzov získa pre svoje ciele slovanské
národy strednej a východnej Európy. Takéto názory sledujeme aj v jednej
z jeho najznámejších prác, ktorá vyšla v roku 1900 pod názvom Evropa a otázka
Rakouska na prahu 20. století. V nej sa zaoberá problematikou slovanských
národov, prièom sa pokúsil naznaèi príèiny, ktoré brzdia slovanské národy
v ich väèšom zapojení do politického života vtedajšej Európy. Hlavnou príèinou
ich absencie je pod¾a neho nejednotnos slovanského sveta. Podrobnejšie
to vyjadruje v liste po¾skému spisovate¾ovi H. Sienkiewiczovi: „Pri všetkých
ažkostiach Slovania robia pokroky a ich úspech je len otázkou nieko¾kých
rokov. Postavenie Slovanov v Rakúsku by bolo silnejšie, keby na neš astie frakcia
po¾ských vyslancov nerobila èasto politiku v nemeckom zmysle, a to tým,
že hlasuje za nemecké požiadavky, dáva Nemcom väèšinu a tak prispieva k tomu,
aby mohli odporova i najoprávnenejším požiadavkám Slovanov.“ 13
Ako väèšina francúzskych slavistov, tak ani on neuznával samostatnos
slovenského národa a jeho pozornos sa niesla v „èeskom duchu“, pretože slovenskú
problematiku spoznával a študoval iba z èeských zdrojov. Vyzdvihoval
predovšetkým prácu a národné aktivity L. Riegra, 14 ktorého považoval za osobnos
, ktorá svojím významom prekraèuje nielen èeský národ, ale má významné
postavenie i v politickom dianí Rakúsko-Uhorska, ba minimálne aj v stredoeurópskom
rámci. O Slovákoch sa vyjadroval a písal ako o vetve èeského národa.
Obèas v jeho vyjadreniach môžeme nájs postrehy o Slovákoch a Slovensku,
ktoré však nekorešpondujú s predchádzajúcim tvrdením. Domnievame sa, že
podobne ako iní francúzski slavisti v istých okamihoch nedocenil osobitosti
jednotlivých slovanských národov. Vcelku však obhajoval práva všetkých slo-
13 Národné noviny, r. XLV., è. 10, s. 2.
14 František Ladislav Rieger (1818 - 1903), èeský politik, publicista a národohospodár. Bol spolupracovníkom
F. Palackého a organizátorom èeského národného života v Prahe. Bol èlenom Národného
výboru a poslancom ríšskeho snemu. Od šes desiatych rokov 19. storoèia stál na èele
Národnej strany, v radoch konzervatívneho prúdu, tzv. staroèechov.
28