full text - Prešovská univerzita v Prešove

po¾ska, ale aj Sliezska). Ohromná poèetnos literatúry k tejto téme spôsobila,
že novovznikajúce práce mávajú èasto podobu historiografických analýz. 15
Na pomyselnom poèiatku v po¾skej historiografii stojí dnes už klasická práca
W³adys³awa Abrahama Organizacja Koœcio³a w Polsce do po³owy wieku XII. 16
W. Abraham v nej zozbieral všetky dostupné indície a z nich odvodené hypotézy,
ktoré odôvodòovali alebo mohli odôvodòova pôsobenie a upevnenie cyrilometodského
kres anstva v južnom Po¾sku, a podrobil ich kritickému rozboru.
Dospel k záveru, že spomedzi nich jediným dokladom o možnom pôsobení
Metodových apoštolov v krajine knieža a Vislanov je fragment z XI. kapitoly
Života Metoda. Svoj kritický postoj vyjadril zamietnutím možnosti udržania sa
cyrilometodského kres anstva po zániku Ve¾kej Moravy zaèiatkom 10. storoèia
i ïalšieho prežívania slovanskej liturgie v Po¾sku, ktorá by sa vz ahovala
na Metoda. 17
Nové impulzy k oživeniu polemickej otázky poèiatkov kres anstva priniesli
intenzívne multidisciplinárne výskumy o poèiatkoch po¾skej štátnosti (projekt
Pocz¹tki Pañstwa Polskiego), ktoré zaèali po II. svetovej vojne. Popri historikoch
sa do nich zapojili archeológovia, historici umenia i filológovia. 18
Pritom sa h¾adali a nachádzali nové argumenty pre misijnú akciu Metoda, resp.
jeho žiakov i existenciu slovanskej liturgie v južnom Po¾sku v 9. a 10. storoèí.
Najhorlivejším zástancom týchto téz, ktoré si našli viacerých nasledovníkov,
sa stal Józef Widajewicz. 19 J. Widajewicz spájal krst knieža a Vislanov
s ich vojenskou porážkou a pripojením k Ve¾kej Morave. Opätovnú nezávislos
si Vislania mali získa až po rozpade (ve¾ko)moravskej ríše. Na rozdiel od
W. Abrahama spájal s Metodovou misiou poèiatky cirkevnej organizácie, ktorá
15 LABUDA, G.: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej, czyli Kraków biskupi przed rokiem
1000. In: LABUDA, G.: Studia nad pocz¹tkami pañstwa polskiego. T. II. Poznañ, 1988,
s. 83-165; SZCZUR, S.: Misja cyrylo-metodiañska w œwietle najnowszych badañ. In: Chrystianizacja
Polski po³udniowej. Ed. J. M. Ma³ecki. Kraków, 1994, s. 7-23; SZCZUR, S.: Zagadnienie
tzw.obrz¹dku slowiañskiego w Ma³opolsce. In: Pocz¹tki s¹siedztwa : Pogranicze polsko-rusko-s³owackie
w œredniowieczu. Rzeszów, 1996, s. 31-36; POLEK, K.: Pó³nocna i zachodnia
granica pañstwa wielkomorawskiego w œwietle badañ historycznych. In: Sl¹sk i Czechy a kultura
wielkomorawska. Ed. K. Wachowski. Wroc³aw, 1997, s. 14-19 (9-19); KORTA, W.: Chrystianizacja
Œl¹ska przed 1000 rokiem. In: Sobótka, 1998, 3-4, s. 321-337; POLEK, K.: Udzia³ Moraw
i Czech w chrystianizacji Ma³opolski we wczesnym œredniowieczu. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa
w Ma³opolsce, s. 35-51 (35-61); DOBOSZ, J.: Monarchia i mo¿ni wobec koœcio³a w Polsce do
pocz¹tku XIII wieku. Poznañ, 2002, s. 17-24
16 ABRAHAM, W.: Organizacja Koœcio³a w Polsce do po³owy wieku XII. 2. vyd. Lwów, 1893.
17 ABRAHAM, W.: Organizacja Koœcio³a w Polsce do po³owy wieku XII., s. 109-110, 113,115.
18 POLEK, K.: Udzia³ Moraw i Czech w chrystianizacji Ma³opolski we wczesnym œredniowieczu,
s. 35-36.
19 WIDAJEWICZ, J.: Pañstwo Wiœlan. Kraków, 1947.
12