full text - Prešovská univerzita v Prešove

kupstva s tromi podriadenými biskupmi. Jeden z nich mal teda sídli v Krakove.
22
Widajewiczowe tézy si našli viacerých nasledovníkov. 23 Dokonca ešte ïalej
zašla vo svojich interpretáciách (emigrantská) po¾ská bádate¾ka Karolina
Lanckoroñska. 24 Rovnako ako J. Widajewicz uvažovala o kristianizácii územia
Vislanov z Ve¾kej Moravy a recepcii tzv. slovanského rítu. 25 Tvrdila, že
po vyhnaní slovanského duchovenstva z Moravy ušiel Gorazd do Po¾ska a do
Krakova preniesol metropolitné sídlo. Tak sa krakovské arcibiskupstvo malo
sta bezprostredným pokraèovate¾om moravskej arcidiecézy. 26 Slovanské biskupstvá
mali existova v Sandomierzi a vo Wiœlici, na èo mali poukazova ,
podobne ako v prípade Krakova, písomné (mladšej proveniencie – pozn. aut.)
i hmotné doklady starobylej architektúry. 27 Slovanská cirkev, spoèiatku tolerovaná
aj piastovskými panovníkmi, mala by podriadená Rímu a jej odlišnosti
sa mali týka len používania slovanského jazyka v liturgii. Myšlienka o slovanskom
arcibiskupstve nachádzala svoju významnú oporu v informácii anonymného
kronikára tzv. Galla zo zaèiatku 12. storoèia, že v èasoch Boleslava
Chrabrého boli v Po¾sku dvaja cirkevní metropoliti so svojimi sufragánmi. 28
Názory K. Lanckoroñskej našli znaèný ohlas v po¾ských kruhoch pravoslávnych
teológov a historikov, medzi ktorých možno priradi J. Klingera,
22 WIDAJEWICZ, J.: Pañstwo Wiœlan. Kraków, 1947, s. 72-73, 110-118; WIDAJEWICZ, J.: Prohor
i Prokulf, najdawniejsi biskupi krakowscy. In: Nasza Przeszloœæ, 4, 1948, s. 17-32. Spájanie
Prochora a Prokulfa s (ve¾ko)moravským obdobím nezodpovedá chronologickej logike zápisu
krakovských biskupov v Katalógu. Obe mená sú umiestnené pred menom biskupa Poppa, ktorý
bol roku 1000 dosadený do novoerigovaného biskupstva hnezdnenskej arcidiecézy v Krakove.
Preto ich pôsobenie v Krakove možno spája najskôr s obdobím druhej polovice 10. storoèia,
kedy bolo Malopo¾sko súèas ou èeského štátu. Pod¾a Gerarda Labudu mohli by obaja olomouckými
(misijnými) biskupmi. LABUDA, G.: O obrz¹dku s³owiañskim w Polsce po³udniowej
..., s. 160-161. K podriadeniu Malopo¾ska olomouckému biskupstvu v druhej polovici 10. storoèia
viï pozn. 36.
23 Napr. kœ. S. Pietrzak nekriticky konštruuje imaginárnu misiu prvých duchovných z Nitrianska
do regiónu Dunajca už okolo roku 855 a pripisuje im iroškótsky pôvod. Na túto prvú misiu mala
potom nadviaza neskoršia Metodova misia. PIETRZAK, S.: Œw. Œwierad a pocz¹tek chrystianizacji
w Ma³opolsce IX wieku. In: Pocz¹tki chrzeœcijañstwa w Ma³opolsce, s. 103-104.
24 LANCKOROÑSKA, K.: Studies on the Roman-Slavonic rite in Poland. Roma, 1961.
25 K. Lanckoroñska uprednostòuje termín „rímsko-slovanský rítus“, ktorým precizuje, že obrady
boli rímske a slovanský bol len jazyk bohoslužby.
26 LANCKOROÑSKA, K.: Studies ..., s. 18.
27 LANCKOROÑSKA, K.: Studies ..., s. 47.
28 Anonim tzw. Gall: Kronika polska, I, 11. Ed. R. Grodecki a M. Plezia. Wroclaw, 1989, s. 30.
V tomto prípade je pravdepodobnejšie, že Gall mohol s odstupom jedného storoèia považova za
druhú metropolu Ungerovo misijné biskupstvo so sídlom v Poznani, ktoré nebolo v roku 1000
podriadené novozaloženému arcibiskupstvu v Hnezdne. WYROZUMSKI, J.: Dzieje Krakówa.
T. 1. Kraków, 1992, s. 7, pozn. 33.
14