28.10.2014 Views

Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Čistopis.pdf

Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Čistopis.pdf

Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Čistopis.pdf

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

V drevinnej skladbe dominujú listnaté dreviny s prevahou buka - 47 %, z ihličnatých drevín<br />

prevláda smrek - 9 %. Táto drevinná skladba lesných porastov je doplnená dubom, hrabom,<br />

javorom, borovicou, červeným smrekom, jaseňom a ďalšími drevinami.<br />

Lesné porasty v území okresu vykazujú pomerne vysokú ekologickú stabilitu a takmer<br />

prirodzené spoločenstvá lesných ekosystémov. V týchto spoločenstvách sa nachádzajú<br />

kvalitní jedinci lesných drevín s genofondovými vlastnosťami, ktoré ich predurčujú na zber<br />

semena.<br />

Jedným zo strategických cieľov lesníctva na Slovensku je zachovanie lesov, t.j. udržanie<br />

a postupné zvýšenie výmery lesných porastov a lesnatosti ako významného predpokladu<br />

z hľadiska ekologickej rovnováhy a stability krajiny. Tento zámer je potrebné realizovať aj<br />

prostredníctvom zalesňovania pôd, ktoré nie je vhodné využívať na poľnohospodársku<br />

výrobu.<br />

Stav lesných porastov úzko súvisí so spôsobmi a metódami používanými pri ich<br />

obhospodarovaní. Veľká intenzita ťažby spolu so znižovaním rubného veku, nevhodná<br />

veková a druhová štruktúra, veľkoplošné holoruby, príliš hustá dopravná sieť, drastické<br />

metódy približovania, celoplošná príprava pôdy pri obnove ovplyvňujú stabilitu lesov, ich<br />

produkčný potenciál, znižujú biologickú hodnotu lesov a narúšajú plnenie<br />

mimoprodukčných, pôdoochranných funkcií lesa.<br />

Prioritne je potrebné pri zlepšovaní stavu lesov ako mimoriadne významnej zložky životného<br />

prostredia, zamerať sa na zavádzanie ekologických systémov hospodárenia. Tento trend<br />

musí byť ustanovený v čo najkratšom časovom horizonte, pretože pozitívne prejavy ich<br />

pôsobenia sa vzhľadom na relatívne dlhý vývin lesných ekosystémov prejavia až v neskoršom<br />

časovom období.<br />

Okres Bánovce nad Bebravou - lesy sú rozložené v Strážovských vrchoch a svahoch<br />

Považského Inovca majú charakter listnatých lesov dubo-hrabín, kde typické bučiny tvoria<br />

porasty až vo vrcholových hrebeňoch. V nive rieky Bebravy sú menšie skupiny tvrdého<br />

lužného lesa a jelšových podhorských lesov pozdĺž vodných prítokov. Hlavnou drevinou je<br />

buk - 44 %, dub - 24 %, borovica – 14 % a hrab - 4 %. Lesné porasty sú zaradené do LHC<br />

Slatina nad Bebravou, Kšinná, Patrovec, Opatová, Topoľčany a Uhrovec. V rámci kategórií<br />

lesa sa v území nachádzaj vysoký podiel hospodárskych lesov 78 %, ochranných lesov 22 %<br />

a lesov osobitného určenia len nepatrných 0,29 %.<br />

Tab. 175 Štruktúra lesov v okrese Bánovce nad Bebravou<br />

Okres<br />

Bánovce nad<br />

Bebravou<br />

Rozloha<br />

LPF (ha)<br />

Lesnatosť<br />

(%)<br />

Výmera LPF Kategória Zásoba dreva<br />

v m 3 /ha<br />

porast holina H O U ihlič. listn.<br />

23 379 50,63 23 109 269 18 160 5 152 67 1 017 861 4 261 604<br />

Zdroj: NLC, 2009<br />

Okres Ilava - lesné porasty sú sústredené najmä do horských a podhorských častí Bielych<br />

Karpát a Strážovských vrchov. V lesných porastoch prevažujú listnaté dreviny - buk 55 %,<br />

smrek – 14 %, borovica - 9 % a dub - 8 %. V nive Váhu sú zvyšky tvrdých lužných lesov<br />

s dubom zimným, topoľom šedým, jaseňom a najmä agátom bielym. Lesné porasty patria do<br />

LHC Beluša, Dubnica, Ilava, Lednické Rovne, Lieskovec, Ľuborča, Opatová, Valaská Belá<br />

a Vsetín.<br />

ZMENY A DOPLNKY Č. 2 ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA 150

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!