Zmeny a doplnky Ä. 2 ÃPN VÃC TrenÄianskeho kraja - Äistopis.pdf
Zmeny a doplnky Ä. 2 ÃPN VÃC TrenÄianskeho kraja - Äistopis.pdf
Zmeny a doplnky Ä. 2 ÃPN VÃC TrenÄianskeho kraja - Äistopis.pdf
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Tab. 95 Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily<br />
Kraj 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Priem. tempo<br />
rastu 2000-2006<br />
Bratislavský 20 716 22 826 25 061 25 869 27 940 33 019 35 144 9,30%<br />
Trnavský 10 040 10 577 11 078 11 988 13 024 14 658 18 246 10,66%<br />
Trenčiansky 9 003 9 732 10 136 10 584 11 456 11 974 14 023 7,76%<br />
Nitriansky 8 284 8 774 9 370 9 969 10 917 12 041 12 844 7,60%<br />
Žilinský 7 814 8 557 9 050 9 190 9 995 11 164 12 145 7,68%<br />
Banskobystrický 7 934 8 719 9 577 9 877 10 179 9 730 11 083 5,90%<br />
Prešovský 5 811 6 316 6 861 6 970 7 395 7 979 8 199 5,94%<br />
Košický 8 574 9 596 10 004 10 216 10 893 11 440 12 647 6,75%<br />
Slovenská republika 9 543 10 353 11 083 11 499 12 359 13 566 15 012 7,87%<br />
Zdroj: ŠÚ SR, vlastné prepočty<br />
Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa vyjadrený v PKS ukazuje významné<br />
postavenie Trenčianskeho <strong>kraja</strong> v ekonomike Slovenska. Trenčiansky kraj bol tretím najviac<br />
rozvíjajúcim sa regiónom (priemerné medziročné zvýšenie regionálneho tempa rastu HDP za<br />
obdobie 2000 až 2006 bolo 7,76 %). Regionálny hrubý domáci produkt v PKS sa v roku 2006<br />
nachádzal tesne pod úrovňou národného domáceho produktu na obyvateľa.<br />
Z hľadiska tempa rastu regionálneho hrbého domáceho produktu na obyvateľa dosiahnutej<br />
v roku 2006 oproti roku 2005 možno kraje Slovenskej republiky rozdeliť na tri skupiny podľa<br />
dosahovanej hodnoty hrubého domáceho produktu:<br />
• kraje s vyššou ako priemernou výkonnosťou hospodárstva SR reprezentované<br />
Trnavským, a Bratislavským krajom,<br />
• kraje s o málo nižšou ako priemernou výkonnosťou hospodárstva SR reprezentované<br />
Trenčianskym, Žilinským a Nitrianskym krajom,<br />
• kraje s výrazne nižšou ako priemernou výkonnosťou hospodárstva SR reprezentované<br />
Košickým, Prešovským a Banskobystrickým krajom.<br />
Miera evidovanej nezamestnanosti (sledovaná Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny) sa<br />
v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce vypočítava z počtu disponibilných<br />
uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného<br />
pracovného miesta nastúpiť do zamestnanie. Miera evidovanej nezamestnanosti je<br />
vyjadrená podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie a počtu ekonomicky<br />
aktívneho obyvateľstva. Postavenie trenčianskeho <strong>kraja</strong> podľa vyššie uvedeného ukazovateľa<br />
znázorňuje nasledovná tabuľka a graf:<br />
Tab. 96 Miera evidovanej nezamestnanosti<br />
Kraj Miera evidovanej nezamestnanosti v regiónoch SR (%)<br />
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008<br />
Bratislavský 6,36 5,79 5,18 3,97 3,39 2,60 2,29 1,98 2,27<br />
Trnavský 14,89 15,51 12,99 11,05 8,83 7,15 5,22 4,30 4,29<br />
Trenčiansky 12,67 12,70 10,91 9,87 8,09 6,80 5,19 4,50 4,95<br />
Nitriansky 21,73 23,12 21,51 19,07 14,80 11,39 9,09 7,10 7,41<br />
ZMENY A DOPLNKY Č. 2 ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA 93
Change language