Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Čistopis.pdf

matky. V neskoršom období potom prevládajú predovšetkým vonkajšie príčiny akými sú
infekcie alebo úrazy. Tieto ukazovatele zaznamenali mierny pokles oproti minulým rokom. V
Trenčianskom samosprávnom kraji dosahovali v roku 2007 úroveň 3,5 promile / 4,0 promile,
čo je menej ako celoslovenský priemer (3,4 promile / 6,1 promile). Okresy s najvyššími
hodnotami sú Myjava (13,4 promile / 17,9 promile) a Nové Mesto nad Váhom (5,7 promile /
7,6 promile), okresy s najnižšími hodnotami sú Ilava (1,8 promile / 1,8 promile), Považská
Bystrica (1,8 promile / 1,8 promile) a Partizánske (0 promile / 0 promile).
K základným indikátorom zdravotného stavu obyvateľstva, reprezentujúcich ekonomické,
kultúrne, životné a pracovné podmienky patrí aj mortalita. Výška ukazovateľov nie je závislá
iba od spomenutých faktorov, ale je do značnej miery ovplyvnená vekovou štruktúrou
obyvateľstva. Trenčiansky samosprávny kraj sa s hodnotou 10,1 promile blíži
k celoslovenskému priemeru (10,0 promile). Kraj s najnižšou hodnotou mortality je
Prešovský samosprávny kraj (8,6 promile) a s najvyššou hodnotou mortality Nitriansky
samosprávny kraj (11,4 promile). V rámci Trenčianskeho kraja je s najvyššou hodnotou
mortality okres Myjava (12,1 promile) a s najnižšou hodnotou mortality okres Ilava (9,2
promile). Pre porovnanie v rámci SR je s najvyššou hodnotou mortality okres Medzilaborce
(15,1 promile) a s najnižšou hodnotou mortality okres Bratislava V (5,9 promile).
Príčinám úmrtí u mužov ako aj u žien v roku 2007 dominovali kardiovaskulárne ochorenia,
ako na území SR, tak aj v Trenčianskom samosprávnom kraji. Celoslovenské údaje sú zhrnuté
na začiatku tejto kapitoly, avšak trend a vývoj týchto údajov sa od regionálnych takmer
vôbec nelíši. Existujú však určité špecifiká, ktoré sú charakteristické aj pre Trenčiansky
samosprávny kraj. Najčastejšou príčinou úmrtí v Trenčianskom samosprávnom kraji boli
u mužov v roku 2007 ochorenia obehovej sústavy (548,8/100 000 mužov), čo je mierne nad
celoslovenským priemerom (515,2/100 000 mužov), medzi tieto ochorenia patria najmä
angína pectoris, akútny infarkt myokardu a chronická ischemická choroba srdca. Druhou
najvýraznejšou príčinou úmrtia u mužov sú nádorové ochorenia (262,6/100 000 mužov), čo
je takmer zhodné s celoslovenským priemerom (262,5/100 000 mužov) z tejto kategórie
ochorení je najčastejšou príčinou smrti zhubný nádor priedušnice, priedušiek a pľúc. Treťou
skupinou príčin úmrtia u mužov sú vonkajšie poranenia a iné následky vonkajších príčin.
Tento indikátor (87,2/100 000 mužov) sa nachádza pod celoslovenským priemerom
(89,5/100 000 mužov). Najčastejšia príčina úmrtia u žien v Trenčianskom samosprávnom
kraji boli tak, ako aj u mužskej časti populácie, ochorenia obehovej sústavy (604,7/100 000
žien) s ochoreniami ako angína pectoris, akútny infarkt myokardu a chronická ischemická
choroba srdca, ktoré sú v porovnaní s celoslovenským priemerom (568,5/100 000 žien)
značne alarmujúce, avšak niektoré kraje, akými sú Nitriansky a Prešovský samosprávny kraj,
majú ešte vyšší podiel tejto hodnoty. Druhou najvážnejšou príčinou úmrtia u žien sú
onkologické ochorenia (179,7/100 000 žien). Ich výskyt je takmer zhodný s celoslovenským
priemerom (183,1/100 000 žien). Treťou najvážnejšou príčinou úmrtia u žien sú ochorenia
dýchacej sústavy (44,0/100 000 žien). Oproti celoslovenskému priemeru (47,5/100 000 žien)
sú tieto hodnoty mierne nižšie.
Práceneschopnosť je iba hrubým indikátorom stavu životného prostredia, pretože na jej
vývoj vo väčšej miere vplýva zdravotné uvedomenie pracovníkov, úroveň zdravotnej
starostlivosti, sociálne vplyvy a ekonomické prostredie. V roku 2002 bolo v Trenčianskom
samosprávnom kraji zaevidovaných 154 113 prípadov práceneschopnosti, z toho 92,6 % pre
chorobu, 1,9 % pre pracovné úrazy a 5,4 % pre ostatné príčiny. Priemerná dĺžka trvania
práceneschopnosti dosiahla úroveň 25,9 dní, čo je pod celoslovenským priemerom (27,7 dní)
ZMENY A DOPLNKY Č. 2 ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA 200