Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja - Čistopis.pdf

• stav pracovnej neschopnosti a invalidity.
V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja dosahuje najvyššiu strednú dĺžku života okres
Trenčín (70,77 rokov) a Prievidza (70,44 rokov), u žien okresy Trenčín (79,02 rokov)
a Bánovce nad Bebravou (78,52 rokov). Najnižšie hodnoty najvyššej strednej dĺžky života
u mužov dosahujú okresy Púchov (68,63 rokov) a Považská Bystrica (68,77 rokov) a u žien
okresy Myjava (76,31 rokov) a Púchov (76,35 rokov). V priemere dosahuje Trenčiansky
samosprávny kraj v tejto kategórii vyššiu strednú dĺžku života v porovnaní s celoslovenským
priemerom.
Trenčiansky samosprávny kraj patrí k regiónom s podpriemerne nízkym koeficientom natality
v rámci SR. Patrí mu druhé miesto s údajom 8,7 promile oproti Nitrianskemu
samosprávnemu kraju, ktorý za rok 2007 vykazoval natalitu na úrovni 8,6 promile. Kraj
s najvyššou natalitou je Prešovský kraj (11,8 promile). Medzi okresy s najnižšou natalitou
v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja patrí Myjava (7,9 promile), Nové Mesto nad
Váhom (8,4 promile) a Považská Bystrica (8,4 promile). Pre porovnanie okres s najnižšou
hodnotou natality na území SR je okres Turčianske Teplice (7,4 promile) a okres s najvyššou
hodnotou natality je okres Sabinov (14,8 promile).
Ďalším významným indikátorom ovplyvňujúcim demografický vývoj obyvateľstva je
potratovosť, na ktorú vplýva aj environmentálny aspekt vo forme zhoršeného stavu
ovzdušia, pôsobenia škodlivín vo vode a v potravinách. Najnižší počet spontánnych potratov
na území SR bolo v roku 2007 v Trenčianskom samosprávnom kraji. Tento indikátor dosiahol
hodnotu 2,8 promile, čo je mierne zlepšenie oproti roku 2002. Kraj s najvyšším počtom
spontánnych potratov je Prešovský kraj (4,0 promile). Spomínané hodnoty sú v prijateľnom
rozsahu s celoslovenským priemerom (3,4 promile). Najvyšší počet spontánnych potratov na
území Trenčianskeho samosprávneho kraja mal okres Prievidza (3,26 promile) a najnižší
okres Bánovce nad Bebravou (1,53 promile). Celková potratovosť je v rámci SR najnižšia
v Žilinskom a Prešovskom samosprávnom kraji (11,3 promile) a najvyššia celková potratovosť
je v Košickom kraji (16 promile). Trenčiansky samosprávny kraj s hodnotou (11,9 promile) je
v tomto ukazovateli pod úrovňou celoslovenského priemeru (12,9 promile).
Aj napriek pozitívnym ukazovateľom potratovosti dosahuje Trenčiansky samosprávny kraj
nadpriemerné hodnoty mimomaternicového tehotenstva, ktoré boli s výnimkou okresu
Považská Bystrica (0,23 promile) nad celoslovenským priemerom (0,28 promile). Okres
s najvyššou hodnotou ukazovateľa mimomaternicového tehotenstva je okres Myjava
(0,52 promile).
S ukazovateľom potratovosti súvisí aj počet narodení detí s vrodenou chybou. Trenčiansky
samosprávny kraj (271,3 detí na 10 000 živonarodených detí) sa v tejto štatistike nachádza
pod celoslovenským priemerom (277,1 detí na 10 000 živonarodených detí), avšak
v niektorých okresoch je ich výskyt pomerne vysoký. Okres s najvyšším počtom detí
narodených s vrodenou chybou je Považská Bystrica (309,5 detí na 10 000 živonarodených
detí) a okres s najnižším počtom detí narodených s vrodenou chybou je Ilava (87 detí na
10 000 živonarodených detí).
Podstatným ukazovateľom hygienickej a kultúrnej úrovne života obyvateľstva, ako aj
meradlom zdravotníckej starostlivosti je novorodenecká (perinatálna) úmrtnosť (do 28 dní
od narodenia) a dojčenská úmrtnosť (do jedného roka života). Úmrtia novorodencov
v prvých dňoch života spôsobujú najmä vnútorné príčiny, ako vrodené chyby alebo choroby
ZMENY A DOPLNKY Č. 2 ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA 199