Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
Zároveň je ideológia podľa tohto chápania akýmsi garantom jednoty ostatných
vied. Vďaka ideológii „môžeme konečne poznať fungovanie duše tak dobre ako
otvorený hodinový strojček a môžeme študovať ako fungujú: hnev, ctižiadosť,
láska.“ 16 Tu je možné len prirodzene konštatovať fakt, že pôvodne myslený
a vyvíjaný projekt ideológie nemá s jeho neskorším poňatím a využívaním (od
Napoleona a Marxa po súčasnosť) nijako blízko.
Vo väčšine učebníc, slovníkov a článkov sa stretávame s názormi, podľa
ktorých neúspešnosť snahy o zavedenie pojmu vyššie uvedeným spôsobom
je nepriamo zviazaná predovšetkým s K. Marxom a F. Engelsom. Je tomu
skutočne tak Z koncepčného analytického hľadiska určite, ale z dnešného uhla
pohľadu treba konštatovať, že na počiatku jasnej dichotómie, ktorej produkt až
podnes bohužiaľ zásadným spôsobom pôsobí, vnímanie pojmu a fenoménu
ovplyvnil Napoleon Bonaparte (1769-1821). Napoleon bol nadšeným stúpencom
a zástancom pracovníkov Národného inštitútu vo Francúzsku (od roku 1797
jeho čestným členom). Aj napriek faktu, že štruktúra Inštitútu bola značne
rozmanitá, všetci jeho členovia boli liberálne zmýšľajúci intelektuáli, „ktorí strážili
slobodu myslenia a vyjadrovania ako základnú podmienku revolúcie“. 17 Inštitút,
výnimočný už svojím programom, obhajoval demokratické výsledky revolúcie
a stal sa postupne akousi hrádzou (liberálnou opozíciou) proti absolutistickým
snahám Napoleona počas reštaurácie Bourbonovcov. Jeho členovia rozvíjali
racionalistické tendencie, ktoré sa však snažili modifikovať v zmysle Condillacovej
kritiky Descarta. Vytvorili základy pre neskoršiu expanziu pozitivizmu. Inštitút
sa stal predovšetkým centrom experimentálnych štúdií (bezprostredný vplyv na
vznikajúce myšlienky mali tiež F. Bacon, I. Newton, a predovšetkým J. Locke).
Konfl ikt s Napoleonom je možné vnímať ako ideologický stret medzi politickými
hodnotami republikánstva a autoritarizmu. Negatívne konotácie zaznamenáva
vôbec po prvýkrát pojem ideológ. V januári v roku 1800 Napoleon predniesol prejav
nielen proti liberálne zmýšľajúcim intelektuálom, ale aj proti ním považovaným
nepriateľom, a teda nepriateľom sociálneho poriadku, ktorý spoluvytváral.
Týmto sa od Tracyho dištancoval a jeho školu, ktorá nedokázala podľa neho
pochopiť praktickú politiku a podporiť ju, nazval spolkom protivných a nudných
teoretikov. Ideológia sa pre Napoleona stala akousi „vizionárskou špekuláciou“
16
BRAND,1972, s. 33
17
LICHTHEIM, G.: The Concept of Ideology and Other Essays. New York, Random House 1967. s. 5
44