Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
Zároveň je ideológia podľa tohto chápania akýmsi garantom jednoty ostatných<br />
vied. Vďaka ideológii „môžeme konečne poznať fungovanie duše tak dobre ako<br />
otvorený hodinový strojček a môžeme študovať ako fungujú: hnev, ctižiadosť,<br />
láska.“ 16 Tu je možné len prirodzene konštatovať fakt, že pôvodne myslený<br />
a vyvíjaný projekt ideológie nemá s jeho neskorším poňatím a využívaním (od<br />
Napoleona a Marxa po súčasnosť) nijako blízko.<br />
Vo väčšine učebníc, slovníkov a článkov sa stretávame s názormi, podľa<br />
ktorých neúspešnosť snahy o zavedenie pojmu vyššie uvedeným spôsobom<br />
je nepriamo zviazaná predovšetkým s K. Marxom a F. Engelsom. Je tomu<br />
skutočne tak Z koncepčného analytického hľadiska určite, ale z dnešného uhla<br />
pohľadu treba konštatovať, že na počiatku jasnej d<strong>ich</strong>otómie, ktorej produkt až<br />
podnes bohužiaľ zásadným spôsobom pôsobí, vnímanie pojmu a fenoménu<br />
ovplyvnil Napoleon Bonaparte (1769-1821). Napoleon bol nadšeným stúpencom<br />
a zástancom pracovníkov Národného inštitútu vo Francúzsku (od roku 1797<br />
jeho čestným členom). Aj napriek faktu, že štruktúra Inštitútu bola značne<br />
rozmanitá, všetci jeho členovia boli liberálne zmýšľajúci intelektuáli, „ktorí strážili<br />
slobodu myslenia a vyjadrovania ako základnú podmienku revolúcie“. 17 Inštitút,<br />
výnimočný už svojím programom, obhajoval demokratické výsledky revolúcie<br />
a stal sa postupne akousi hrádzou (liberálnou opozíciou) proti absolutistickým<br />
snahám Napoleona počas reštaurácie Bourbonovcov. Jeho členovia rozvíjali<br />
racionalistické tendencie, ktoré sa však snažili modifikovať v zmysle Condillacovej<br />
kritiky Descarta. Vytvorili základy pre neskoršiu expanziu pozitivizmu. Inštitút<br />
sa stal predovšetkým centrom experimentálnych štúdií (bezprostredný vplyv na<br />
vznikajúce myšlienky mali tiež F. Bacon, I. Newton, a predovšetkým J. Locke).<br />
Konfl ikt s Napoleonom je možné vnímať ako ideologický stret medzi politickými<br />
hodnotami republikánstva a autoritarizmu. Negatívne konotácie zaznamenáva<br />
vôbec po prvýkrát pojem ideológ. V januári v roku 1800 Napoleon predniesol prejav<br />
nielen proti liberálne zmýšľajúcim intelektuálom, ale aj proti ním považovaným<br />
nepriateľom, a teda nepriateľom sociálneho poriadku, ktorý spoluvytváral.<br />
Týmto sa od Tracyho dištancoval a jeho školu, ktorá nedokázala podľa neho<br />
pochopiť praktickú politiku a podporiť ju, nazval spolkom protivných a nudných<br />
teoretikov. Ideológia sa pre Napoleona stala akousi „vizionárskou špekuláciou“<br />
16<br />
BRAND,1972, s. 33<br />
17<br />
LICHTHEIM, G.: The Concept of Ideology and Other Essays. New York, Random House 1967. s. 5<br />
44