Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
systémov. Integračnú funkciu plnia nielen vládnuce, ale aj dielčie, skupinové<br />
a teda aj konfl iktné ideológie. Aby bola dosiahnutá zmena, musí byť úsilie určitej<br />
skupiny integrované.<br />
Normatívna funkcia. Integrácia je založená na normatívnej funkcii ideológie.<br />
Hodnoty alebo normy a ciele vznikajú z akýchkoľvek faktorov, hospodárskych<br />
a politických záujmov, ale pôsobia až vo forme ideológií. Rôzne ponímania úlohy<br />
ideológií sa líšia skôr vo výklade vzniku ako vo výklade vplyvu a pôsobení ideológií<br />
ako normatívnych vzorov. Všeobecné normy a ciele sa postupne stávajú normami<br />
zastávanými indivíduami. Indivíduá sú vystavené vplyvom vládnúcej ideológie<br />
aj vplyvom iných, dielčích a tiež konfl iktných ideológií.<br />
Motivačná funkcia. Ideológie sú v každom prípade dôležitým impulzom pre<br />
praktickú činnosť. Normy a hodnoty, ktoré ideológie obsahujú, nie sú pre jedincov<br />
informáciou, ale sú objektom viery alebo presvedčenia. Pod vierou tu chápeme<br />
racionálne nezdôvodnenú orientáciu na určité hodnoty, pod presvedčením naopak<br />
aspoň čiastočne racionálne zdôvodnenú orientáciu.<br />
III. K otázke historického vnímania ideológií<br />
Pojem ideológia pochádza od D. de Tracyho (1754-1836), ktorý ho<br />
ako prvý použil v prednáške 20. júna 1796. 14 Napriek dnešnému ponímaniu<br />
ideológie ako nevedeckého fenoménu je dôležité pripomenúť fundamentálnu<br />
podstatu analyzovaného pojmu, ktorý pôvodne vznikol ako snaha o vytvorenie<br />
nového druhu metafyziky (jednej z ďalších súčastí filozofie dejín), ktorá nemá<br />
nič spoločné s „bezbrehou“ abstrakciou či „slepou“ teológiou. V období svojho<br />
vzniku to boli celkom logické snahy, ktoré súviseli s pôsobením širokého kultúrnoduchovného<br />
a sociálno-politického fenoménu, označovaného v európskych<br />
dimenziách pojmom osvietenstvo. Práve tento fenomén formoval duchovnú<br />
atmosféru od konca 17. storočia, ale hlavne v celom 18. storočí s presiahnutím<br />
do 19. storočia. Predstavoval zložitý viacvrstvový duchovný vplyv, ktorý nadobúdal<br />
svoje špecifi cké podoby v rôznych krajinách. Najvýznamnejšie výsledky však<br />
boli prezentované vo Francúzsku (Ch. Montesquieu, F. M. A. Voltaire, J. J.<br />
Rousseau, D. Diderot). Ak by sme výstižne mohli charakterizovať spomenuté<br />
obdobie, použijeme slová I. Kanta – velikána kritického idealizmu a celých dejín<br />
filozofie – podľa ktorého je osvietenstvo „vykročením človeka z nesvojprávnosti<br />
14<br />
HEAD, B. W.: The Origin of „ideol´que“ and „ideológie“. Oxford 1980. s. 264<br />
42
Change language