31.01.2015 Views

Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />

ako indivíduum, pre spoločnosť a jej časti či pre politické subjekty význam Sú<br />

ideológie pre ľudskú spoločnosť užitočné alebo naopak škodlivé Čím sa líši<br />

chápanie fenoménu označovaného pojmom ideológia v jeho dnešnom význame<br />

od pôvodného chápania a prečo sa líši Ako sa daný fenomén v historickom<br />

kontexte vyvíjal a aké sú teda jeho pravdepodobné vývinové línie Ktoré základné<br />

determinanty bezprostredne vplývajú a budú mať vplyv na podobu a <strong>funkcie</strong><br />

neustále sa formujúc<strong>ich</strong> ideologických koncepcií Tieto otázky by mohli objasniť<br />

odpovede na podstatu analyzovaného fenoménu, ktorá je základom jeho neustálej<br />

a neutíchajúcej aktuálnosti aj v dnešnej postmodernej spoločnosti.<br />

I. K otázke podstaty ideológie<br />

Je prirodzené, že nikto z nás nevidí svet taký, aký v skutočnosti je. Všetci<br />

sa dívame na okolitý svet cez prizmu množstva viac či menej relevantných<br />

teórií, predpokladov a domnienok. Pozorovanie a interpretácia sú teda úzko<br />

prepojené: ak sa pozeráme na svet, dávame mu celkom prirodzene vždy<br />

nejaký význam. To má pre skúmanie politiky (ale aj iných fenoménov) závažné<br />

dôsledky. Predovšetkým to poukazuje na nevyhnutnosť odhaľovať predpoklady<br />

a domnienky, ktoré do sveta okolo nás neustále vnášame. Tieto predpoklady sú<br />

však súčasťou širších politických kréd alebo tradícií, ktorým v súčasnom svete<br />

obvykle hovoríme „politické ideológie“. Možno povedať, že každý z „izmov“<br />

(liberalizmus, konzervativizmus, socializmus, feminizmus, environmentalizmus<br />

či náboženstvo) vytvára určitú paradigmu 2 (tzv. disciplinárnu matricu, ktorá je<br />

nesúmerateľná). Každý z n<strong>ich</strong> nám ponúka svoje vlastné videnie a hodnotenie<br />

reality, svoj vlastný svetový názor. Je teda možné povedať, že rôzny pohľad na<br />

tento problém viedol v historickom vývoji ku rôznym definíciám. 3<br />

Ideológia je jedným z najkontroverznejších pojmov, s ktorým sa pri analýze<br />

politiky stretávame. Je možné sčasti súhlasiť s M. Horkheimerom, že pod názvom<br />

2<br />

Politický a spoločenskovedný výskum je vždy akýmsi bojiskom proti sebe vzájomne stojac<strong>ich</strong><br />

a konkurujúc<strong>ich</strong> si paradigiem. Tieto paradigmy získavajú podobu sociálnych filozofií, ktorým sa zvyčajne<br />

hovorí politické ideológie. Ak hovoríme o ideológiách ako o teoretických paradigmách, nehovoríme<br />

tým, že politická analýza je prevažne alebo celkom ideologická, že presadzuje záujmy konkrétnej<br />

skupiny alebo triedy. Iba sa tým uznáva, že politologická analýza sa uskutočňuje na základe konkrétnej<br />

ideologickej tradície.<br />

3<br />

HEYWOOD, A.: Politologie. Praha, Eurolex Bohemia 2004. s. 61<br />

36

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!