31.01.2015 Views

Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />

Ideológia „západnej demokracie“ zdôrazňuje znak, ktorým sa odlišovala od<br />

veľkých ideológií minulých aj súčasných civilizácií alebo od totalitných ideológií<br />

minulého storočia. Svojím obsahom vyrástla z troch pôvodne si vzájomne<br />

konkurujúc<strong>ich</strong> ideológií: kresťanstva, liberalizmu a socializmu. Nie je však iba<br />

prienikom nazerania a etiky týchto ideológií, ale tiež historickým produktom dvoch<br />

posledných storočí. Jej základnými rysmi je na jednej strane rast racionality<br />

predovšetkým vedeckej, na druhej strane stále prehlbovanie humanizmu. 25<br />

Problematiku konca ideológie je možné zhrnúť do troch základných podnetov.<br />

Na vzniku tejto „teórie“ sa podieľajú predovšetkým:<br />

– negatívna skúsenosť s ideologickou politikou, ktorú v praxi predstavovali<br />

totalitné režimy, vojny, koncentračné tábory, z toho vzniká potreba<br />

„depolitizácie“,<br />

– psychologický pocit radikálnej premeny sociokultúrnych podmienok<br />

spoločnosti (napr. povojnová eufória),<br />

– etablovanie nového politického poriadku a jeho inštitucionálnej základne,<br />

ktorý predstavuje lepšie možnosti riadenia spoločnosti (ekonomické<br />

a právne nástroje), čím vzniká potreba obhajoby tohto poriadku ( a tým<br />

aj demokratického rámca, v ktorom pôsobí). 26<br />

Tematika „konca“ sa v dejinách neobjavuje po prvý krát. Najmä v oblasti<br />

filozofi e nie sú takéto názory ničím novým. V súvislosti s koncom dejín a koncom<br />

ideológie spomenieme predovšetkým dve práce, na ktoré je možné považovať za<br />

modelové a z tohto dôvodu je nevyhnutné na ne reagovať 27 : D. Bell v diele „The<br />

End of Ideology“ (1965) a F. Fukuyama v práci „Koniec dejín“ (1990). Napriek<br />

tomu, čo vyplýva z <strong>ich</strong> samotných názvov – koniec ideológie a koniec dejín je<br />

možné si všimnúť fakt, že dejiny pokračujú a ideológie sú stále prítomné.<br />

D. Bell odhadol, že v západnej Európe nie je priestor pre pôsobenie<br />

extrémistických ideológií, akými sú krajne pravicový fašizmus a krajne ľavicový<br />

komunizmus. Revolúcie, triedny boj, koncentračné tábory a plynové komory, to<br />

všetko skončilo: „Pre radikálnu inteligenciu, ktorá počas jeden a pol storočia<br />

sformulovala množstvo revolučných impulzov, toto všetko znamená koniec<br />

25<br />

BAUER, J.: Ideologie, hodnoty a politika. Praha, VŠE 1991. s. 128<br />

26<br />

ŠARADÍN, P.: Historické proměny pojmu ideologie. Brno, CDK 2001. s. 71<br />

27<br />

Názory na práce Bella a Fukuyamu sú zhrnuté v práci Chaima I. Waxmana „The End of Ideology<br />

Debate“.<br />

49

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!