Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
Ideológia „západnej demokracie“ zdôrazňuje znak, ktorým sa odlišovala od<br />
veľkých ideológií minulých aj súčasných civilizácií alebo od totalitných ideológií<br />
minulého storočia. Svojím obsahom vyrástla z troch pôvodne si vzájomne<br />
konkurujúc<strong>ich</strong> ideológií: kresťanstva, liberalizmu a socializmu. Nie je však iba<br />
prienikom nazerania a etiky týchto ideológií, ale tiež historickým produktom dvoch<br />
posledných storočí. Jej základnými rysmi je na jednej strane rast racionality<br />
predovšetkým vedeckej, na druhej strane stále prehlbovanie humanizmu. 25<br />
Problematiku konca ideológie je možné zhrnúť do troch základných podnetov.<br />
Na vzniku tejto „teórie“ sa podieľajú predovšetkým:<br />
– negatívna skúsenosť s ideologickou politikou, ktorú v praxi predstavovali<br />
totalitné režimy, vojny, koncentračné tábory, z toho vzniká potreba<br />
„depolitizácie“,<br />
– psychologický pocit radikálnej premeny sociokultúrnych podmienok<br />
spoločnosti (napr. povojnová eufória),<br />
– etablovanie nového politického poriadku a jeho inštitucionálnej základne,<br />
ktorý predstavuje lepšie možnosti riadenia spoločnosti (ekonomické<br />
a právne nástroje), čím vzniká potreba obhajoby tohto poriadku ( a tým<br />
aj demokratického rámca, v ktorom pôsobí). 26<br />
Tematika „konca“ sa v dejinách neobjavuje po prvý krát. Najmä v oblasti<br />
filozofi e nie sú takéto názory ničím novým. V súvislosti s koncom dejín a koncom<br />
ideológie spomenieme predovšetkým dve práce, na ktoré je možné považovať za<br />
modelové a z tohto dôvodu je nevyhnutné na ne reagovať 27 : D. Bell v diele „The<br />
End of Ideology“ (1965) a F. Fukuyama v práci „Koniec dejín“ (1990). Napriek<br />
tomu, čo vyplýva z <strong>ich</strong> samotných názvov – koniec ideológie a koniec dejín je<br />
možné si všimnúť fakt, že dejiny pokračujú a ideológie sú stále prítomné.<br />
D. Bell odhadol, že v západnej Európe nie je priestor pre pôsobenie<br />
extrémistických ideológií, akými sú krajne pravicový fašizmus a krajne ľavicový<br />
komunizmus. Revolúcie, triedny boj, koncentračné tábory a plynové komory, to<br />
všetko skončilo: „Pre radikálnu inteligenciu, ktorá počas jeden a pol storočia<br />
sformulovala množstvo revolučných impulzov, toto všetko znamená koniec<br />
25<br />
BAUER, J.: Ideologie, hodnoty a politika. Praha, VŠE 1991. s. 128<br />
26<br />
ŠARADÍN, P.: Historické proměny pojmu ideologie. Brno, CDK 2001. s. 71<br />
27<br />
Názory na práce Bella a Fukuyamu sú zhrnuté v práci Chaima I. Waxmana „The End of Ideology<br />
Debate“.<br />
49