Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
v kontraste ku realite vlády. Inými slovami, ideológia bola pre neho tým, čím stará<br />
metafyzika pre Tracyho. V roku 1802 bola Sekcia morálnych a politických vied<br />
zrušená a jej členovia preradení na iné pracoviská inštitútu. Po neúspešnom<br />
ťažení do Ruska Napoleon obvinil ideológov z toho, že za tento debakel sú<br />
zodpovední práve oni (Šaradín, 2001, s. 22). Odmietnutie Tracyho a jeho diela<br />
bolo odmietnutím nefunkčného modelu a nie myšlienky o integrujúcom vplyve<br />
aj vedecky nepodložených ideológií. Napoleon si uvedomoval predovšetkým<br />
praktický význam náboženstva ako integrujúcej ideológie, o čom svedčia slová:<br />
„pokiaľ ide o mňa, nevidím v náboženstve mysteriózne premeny na telo a krv,<br />
ale mystérium spoločenského poriadku; myšlienku rovnosti spája s nebom<br />
a zabraňuje, aby bohatý bol zavraždený chudobnými“. 18<br />
Pozitívne či negatívne vnímanie ideológie malo vždy politický podtext.<br />
V súčasnej dobe moderná politická veda pri analýze ideológie operuje pojmami,<br />
ktorými sú: kritické a neutrálne ponímanie ideológie. Pri kritickom vnímaní je<br />
ideológia vnímaná predovšetkým ako skreslenie nášho poznania – buď s vedomým,<br />
alebo nevedomým zastieraním pravdy, ktoré je v podstate odstrániteľné použitím<br />
vhodných poznávacích prostriedkov. Pri neutrálnom vnímaní sa predpokladá, že<br />
ľudia v závislosti na svojom sociálnom postavení vnímajú rozdielne realitu, a preto<br />
budú vždy výsledky <strong>ich</strong> poznania nie iba odlišné, ale aj v rôznej miere pravdivé,<br />
a teda aj skreslené. 19<br />
IV. K otázke paradigiem v ideológiách<br />
Hodnotové orientácie sú niečím hlbším a stabilnejším ako politické postoje.<br />
Hodnotové orientácie predstavujú základné dispozície pre najrôznejšie prístupy<br />
k ekonomickým, sociálnym či politickým javom. Politické názory a politické postoje<br />
sú v porovnaní s tým premenlivejšie, lebo sú len reakciou na tieto zmeny. Na druhej<br />
strane však skúsenosť z politického správania a konania sedimentuje vo videní<br />
a hodnotení sveta. Hodnoty sú niečím hlbším, politické postoje a aktivity tvoria<br />
akúsi „povrchnejšiu“ vrstvu. Vzťah medzi týmito vrstvami je však charakteristický<br />
nevyhnutným vzájomným pôsobením.<br />
18<br />
BRAND, 1972, s. 43<br />
19<br />
PROROK, V.: Kondratěvovy cykly a budoucnost ideologií. In: Ideológie na prahu III. tisícročia. Prešov,<br />
FF PU 2001. s. 9<br />
45
Change language