Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
V zmysle tohto chápania je možné povedať, že existencia ideologického
správania človeka ako indivídua, rôznych sociálnych skupín, či spoločnosti (resp.
ich rozhodovanie sa či následné hodnotenie tohto konania) je vždy „zaťažená“
istým spôsobom uvažovania, vnímania pohľadu, ktorý má svoj fundament práve
v axiologickom systéme a jeho zviazanosti s vnímaním reálneho a chceného
stavu. Axiologický systém tu vždy existoval a nie je možné, aby sa človek či
určitá skupina správali axiologicky amorfne. Práve z takéhoto uhla pohľadu je
úplne prirodzené, že problém ideológie je súčasťou prirodzenej podstaty života
človeka od samotného počiatku. O politickej ideológii je potom možné uvažovať
od obdobia vzniku rôznych foriem štátov.
Politickú ideológiu teda vnímame predovšetkým ako súhrn vlastných predstáv,
názorov a teórií, ktoré si vytvára sociálna skupina o sebe, o svojom postavení
v spoločnosti, o svojich cieľoch a prostriedkoch ich udržania, pričom je tento súbor
zároveň programom pre prakticko-politickú činnosť danej sociálnej skupiny, ktorá
vedie k udržaniu, modifi kácii či úplnej zmene spoločensko-politického poriadku.
II. K otázke miesta, úlohy a funkcií ideológií
Ideológie zaujímajú v spoločnosti špecifi cké miesto a plnia špecifickú úlohu
a funkcie. Každá spoločnosť, každý spoločenský poriadok je „všeobecne ovládaný
určitým ideologickým systémom, ktorý núti členov tejto spoločnosti ku prijatiu jeho
svetového názoru. Táto ideológia býva presadzovaná a udržovaná politickou
mocou, nie je však s ňou nevyhnutne identická. Môže naopak zaujať k režimu
nepriateľský postoj, bojovať proti nemu, podkopávať ho a stať sa pri tom sama
ideologickou dominantou danej epochy alebo spoločnosti, ktorá predstaviteľov,
verných ofi ciálnej doktríne, štátnej ideológii, ortodoxnému výkladu, zaháňa do
defenzívy, izolácie a bezmocnosti. 11
Vznik a existencia ideológií je podmienená tromi faktormi. Sú nimi:
a) rozdielne sociálne podmienky života jednotlivých sociálnych skupín
– sociálne príčiny (Civilizácia nikdy nebola a ani dnes nie je úplne
homogénna. Každá spoločnosť je rozčlenená do jednotlivých sociálnych
vrstiev či skupín, ktoré majú rozdielne potreby a záujmy zakotvené v ich
odlišnom spoločenskom postavení. Je empiricky preukázateľné, že sa
11
BAUER, J.: Ideologie, hodnoty a politika. Praha, VŠE 1991. s. 122
39