Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
pripomínajú ideológie fi lozofi u politiky 7 , na úrovni operatívnej získavajú podobu
širokých politických hnutí. 8 Ideológia má aj napriek dnešnému jednoznačnému
zaradeniu (nie však definovaniu) svoj myšlienkový pôvod v inšpirácii francúzskeho
osvietenstva, v duchu racionalizmu ako „vlády“ rozumu v zmysle „skvalitnenia
verejného myslenia“.
Ideologicky motivované správanie predstavuje kategóriu, ktorá je výlučne
antropocentricky orientovaná. Toto správanie (ale aj uvažovanie o ňom a tiež
jeho následné sumarizovanie a hodnotenie) je vždy nevyhnutne viazané na
určité hodnoty a ich systémy, ktoré indivíduum, sociálna skupina či spoločnosť
ako celok rešpektuje, ktoré uznáva. V súvislosti s uvedeným možno konštatovať
fakt, že ideologické správanie (fenomén) prirodzene existovalo oveľa skôr ako
D. de Tracy komentoval pojem, ktorým sa neskôr začalo označovať to, čomu
dnes hovoríme ideológia. V staroveku a stredoveku mali politické koncepcie
podobu mýtov a náboženstva, v ktorých sú vzťahy, ktoré človek nedokáže
pochopiť, vysvetlené aktivitou vyššej sily či boha. Mýty a náboženstvá boli po dlhé
obdobie v dejinách ľudskej existencie univerzálnym a jedine možným spôsobom
osvojovania si sveta človekom. Zmena nastáva až v období novoveku, kedy
sa náboženské a osvietenské ideológie transformovali do podoby moderných
politických ideológií. Za ideologické prejavy môžeme nepochybne považovať
politické princípy obsiahnuté v Aristotelovej Politike, Machiavelliho rady
Lorenzovi Medicejskému vo Vladárovi či koncepty T. Campanellu a T. Mora
o dokonalom usporiadaní spoločnosti a i.
To, s čím spájame termín ideológia v súčasnosti, je predovšetkým axiologický
pluralizmus 9 a axiologický relativizmus 10 ; realita rôznosti (nie sme všetci rovnakí)
a realita nedostatku (nikdy nie je všetkého dosť pre všetkých).
7
Vznik určitej fi lozofi e politiky je výsledok činnosti jedinca, ktorý zovšeobecňuje či vyhodnocuje reálne
tendencie a často aj existujúce politické ideológie. Realita umožňuje vždy vytvárať viac koncepcií. V Číne
v staroveku, vedľa seba existovali napríklad koncepcie Konfucia a jeho žiakov, taoistická koncepcia Lao-c,
koncepcia legistu Šang Janga a nasledovníkov, koncepcia Muo Ti, zakladateľa mohizmu. Podobne je
možné nájsť alternatívne pohľady v období francúzskej revolúcie. Popri Lockovom liberálnom koncepte
vznikol Rosseauov socialistický koncept a po francúzskej revolúcii sa objavil konzervatívny koncept E.
Burka. Ideologická pluralita je typická aj pre počiatok 21. storočia (PROROK, V., 2005, s. 11).
8
HEYWOOD, A.: Politologie. Praha, Eurolex Bohemia 2004. s. 63
9
Axiologický pluralizmus stojí na pozíciách mnohosti a rôznosti a zároveň rovnocennosti týchto
východísk.
10
Axiologický relativizmus vnímame cez prizmu inkomensurability hodnôt.
38