VIEROZVESTI

ne daná. Niekedy napríklad, keď vyťahujem
stuhu z tej knihy (to bola súčasť jeho tanca),
tak tam behám po javisku ako splašená kobyla.
Ako ste sa vlastne dostali na Lumen
Paľo: Naše posledné celovečerné predstavenie
„Nechcené rekviem“ videli organizátori
Lumenu a veľmi sa im to páčilo. Chceli, aby
sme im to tu zahrali, ale pre nedostatok možností,
priestoru, financií a rôznych iných faktorov,
ktoré to ovplyvnili tak, že sme to hrať
nemohli, vznikol variant B, že na menšej ploche
a v časovo kratšom priestore sa zahrajú
nejaké diela menších rozmerov.
Ktoré kapely sa vám zatiaľ najviac páčili
Peťo: Páčila sa mi tá džezová skupina PP
kvartet so Suchánkovou. To bolo dobré. Ten
ich gitarista bol z hudobnín, takže keď budem
kupovať gitaru, tak 10 percent zľava. A potom,
čo ja viem Three Crosses - no tak, chlapci
z Ameriky, ale nie. Bolo to celkom dobré.
Potom, samozrejme, Atlanta, ale veď ešte nie
je koniec, uvidíme.
Jano: Tak celkovo, z každého rožka troška.
Paľo: Mne sa páčilo, že dali priestor Vašovi
na začiatku, to bolo také veľmi zaujímavé,
také symbolické. Tiež sa mi páčila tá Suchánková
s kvartetom, Atlanta sa mi páči kvôli
úžasnej hravosti, ako keby štrikovali hlasivkami
- to je úplne super. Mne sa Three Crosses
nepáčili veľmi, bol to pre mňa veľký rachot.
No, a posledná otázka: Čo by ste odkázali čitateľom
časopisu Nové vierozvesti
Peťo: Možno, ak majú nadanie, na tanec, divadlo,
hudbu - proste umenie vôbec, tak nech
sa snažia. Napríklad, keď niekto hrá na gitare,
alebo spieva, nech ide s tým aj von, nech ho aj
druhí vidia, nech nesedí len doma.
Jano: To isté.
Paľo: Hej, je rozdiel kameň v studni a semiačko
v pôde.
Za rozhovor ďakujem a pozdravujem Paľa
Danka, Janka Špotáka a Peťa Žižáka.
Rozlúčkový
pestrý večer
JANA MRÁZOVÁ
Keď tak nad tým premýšľam... Ale nie.
Radšej nebudem filozofovať nad tým, aké
mohlo byť niečo krásne a super, keby sa nejaká
maličkosť urobila ináč. Treba byť optimista,
ako mi povedal jeden profesor.
Prečo tento úvod Nasledujúci článok má
predsa vyjadrovať šťastie so slzou na krajíčku,
proste byť sladký, až lepkavý, ako to už
býva, keď sa s niekým lúčite. Nedávno sme
sa na internáte lúčili s (teraz už bývalými)
štvrtákmi. Dobre, program sa ako vždy pripravoval
dva dni pred dňom D, ale mne sa
zdal dobrý a zábavný. Nápad, predstaviť na
pestrom večere kultúry rôznych národov
v podobe tanca, bol super. Len to zháňanie
ľudí a prehováranie, niekedy až prosenie, nebolo
až také skvelé. Chcem však poďakovať
všetkým, ktorí sa na programe akokoľvek podieľali,
pretože som bola milo prekvapená.
15