VIEROZVESTI

najdlhšie. Budíček nasledujúceho dňa sa trochu pretiahol a tak
raňajky boli trochu neskôr.
Napapaní, „vybuvinkaní“, s chuťou (ako ktorí) sme sa vybrali
na kratšiu túru alebo ak chcete na dlhšiu prechádzku k vysielaču.
Na lúke pod vysielačom sme si posedeli, zajedli, a potom
sa to stalo ... stretli sme lesné víly. Neveríte! Boli oblečené
ako my, vyzerali ako my, ale na hlavách mali vence z lúčnych
kvetov. Až neskôr sme zistili, že sú to naše spolužiačky a potom
aj spolužiaci. Takto vyparádení sme sa vydali na cestu
späť do dediny. Pred miestnym pohostinstvom sme si my,
členky nežného pohlavia zaspievali „Na Orave dobre, na
Orave zdravo“ a popri tom sme si aj zakrepčili. Návštevníkom
pohostinstva opretých o pohár piva skoro oči vypadli (našťastie
sme ich nemuseli zbierať). To ešte nevideli, také pekné
devy „lesné žienky“ z GCM tancovať na Orave. Aj babky si
veru pochvaľovali.
Na príprave obeda, či radšej olovrantu, sme si vyskúšali naše
kulinárske schopnosti. Niektorým sa to podarilo, ale niektorým...
to radšej necháme tak. Potom sme sa niektorí vydali na
26
sv. omšu. po návšteve prekrásneho
kostola sa mohla začať
oslava Že prečo Náš
milý spolužiak Jurko oslávil
svoje 17. narodeniny. Všetko
najlepšie alebo Happy birthday
sme mu zaspievali a potom
patrične oslávili jeho narodenie.
Ešteže ho máme.
Potom sme opekali dlho, dlho
aväčšina ešte dlhšie. Potom
prišiel deň rozlúčky, s nechuťou
balím vak a polovicu stravy
beriem domov, trochu poriadku,
štrkotanie kľúča a už
ideme. Zase autobus. Posledné
kývanie, slzy na krajíčku,
spomienky na srdci.
Po prestupe na ďalší autobus
nám však do smiechu stále
akosi nebolo. Ja som sedela
na čele autobusu, lebo som
mala čudnú farbu a so mnou
polovica triedy.
Avšak s vreckami v rukách -
niektorí potrebovali igelitky
TESCO a s humorom p. p.
Jany a p. p. Tibora sme to
zvládli bez potreby naplniť
igelitky niečím ...
V Kraľovanoch sme vystúpili,
lepšie povedané vyleteli z autobusu
so šmoulouskou farbou
v tvári a
po „chvíľke“ čakania sme nastúpili
do rýchlika smer
Leopoldov. Cesta späť už nebola
taká veselá ako tam.
Väčšina z nás spala alebo ničila
zvyšok zásob. V Leopoldove
sme si „trochu“ počkali
na motoráčik do Nitry, kde
sme sa už museli rozlúčiť.