VIEROZVESTI

More documents

Recommendations

Info

stále rovnaká. Rovnako krásna, rovnako naša. Čo tam po vlasoch, utešovali sme Ťa, dôležitý je Tvoj život, Tvoje zdravie. Začal sa neúprosný boj, boj o to najcennejšie na svete, Tvoj život. Držala si sa statočne. V júni si dobrala chemoterapiu. Výsledky boli dobré. Tešili sme sa spolu s Tebou. Znovu si žiarila šťastím a my sme vedeli, že to šťastie je skutočné. Zákerná choroba však opäť zvíťazila. V novembri Ťa operovali znovu. Opäť sme prežívali všetko od začiatku. Nastúpila ďalšia chemoterapia, Vianoce strávené v nemocnici a znovu chvíľa strávená v Tvojej prítomnosti bola veľkým darom pre nás. Ale opäť si bola statočnejšia ako my všetci. Tentokrát bola choroba zo dňa na deň silnejšia. Znovu si dostala silné bolesti, vyhľadala si lekára. „Krvácanie do bruška,“ znel verdikt lekárov. Behom hodiny si sa ocitla na operačnom stole. Minúty tam vonku na nemocničnej chodbe trvali večnosť. Stála som tam bezbranná, celú tú dobu prosiac Boha o Tvoju záchranu. Vtedy, ako sa zdalo, ma vyslyšal. Prežila si. Z operačky Ťa previezli na ÁRO. Tvoj stav bol veľmi vážny. Každým okamihom mohlo nastať nové krvácanie. Zúfalá som sedela pred budovou nemocnice a znovu prosila Boha, aby mi Ťa nebral, ako veľmi veľa pre mňa znamenáš. O pol hodinu som mohla za Tebou. Ležala si nehybne, napojená na prístroje, ktoré dýchali za Teba. Bože, koľko ma to stálo síl! Nie, tu nesmiem plakať, ak tu chcem zostať, nie. Bola by som Ťa najradšej zobrala do náručia, privinula k sebe a vybozkávala ako kedysi, keď si bola ešte bábätko. Bezbranná, odkázaná na pomoc druhých. Zatiaľ som stála obďaleč od postele a mlčky pozerala na Teba. V tej chvíli som si uvedomila, ako málo stačí, aby som Ťa stratila. Tá predstava ma desila. Prístroje začali hlasite pípať a ja som musela do vedľajšej miestnosti. Vraj si zacítila moju prítomnosť a tá ťa rozrušila. Cez okno som pozerala na Teba. Po tvári mi stekali slzy a znovu som prosila Boha, aby mi ťa nebral. Po chvíli mi dovolili znovu ísť za Tebou. Podišla som bližšie k Tvojej postieľke. Neviem presne, ako dlho som tam nehybne stála, pozerajúc na Teba, a za ten čas sa mi premietal celý Tvoj život. Predstavovala som si Ťa ako bábätko, ako si 30
obila prvé krôčiky, ako malú školáčku i ako veľkú slečnu, ktorá sa prvýkrát vrátila zo schôdzky. Videla som Ťa ako krásnu nevestu, žiariacu po boku milovaného manžela. Nechcela som veriť, že teraz tu nehybne ležíš a zápasíš o svoj život. Podišla som ešte bližšie, aby som Ťa mohla aspoň pohladiť. Vtom sa Tvoja rúčka pomaly začala dvíhať smerom ku mne. Bože, ako som Ti ďakovala za ten okamih! Vedela si, že som pri Tebe. Po polnoci som odišla, Tvoj stav sa stabilizoval. Na druhý deň Ťa znovu previezli na gynekológiu. Bola si usmiata, očká Ti opäť žiarili a minulá noc mi pripadala ako zlý sen. Povedala som Ti všetko, ako som bola pri Tebe, ako lekári zápasili o Tvoj život, ako... „Chúďatko, mamička moja, ako veľmi si trpela“, povedala si mi. Toľko náhod, vždy sa to dobre skončilo, to nie je len tak. Budem určite žiť, mami, Boh to tak chce - povedala si. Znovu sme boli šťastní. O dva týždne Ťa prepustili domov. Znovu sme boli všetci spolu, znovu si bola naše slniečko, znovu nám bolo krásne. Nie však dlho. Tvoje bolesti sa začali stupňovať a po desiatich dňoch si znovu ležala v nemocnici. Pán primár nám vyšiel v ústrety a dovolil nám byť pri Tebe vo dne v noci. Boli sme mu nesmierne vďační. Vedel, že prežívaš posledné dni svojho života. Iba my sme to nechceli vedieť. Nechceli sme počuť nič, boli sme hluchí, slepí, veriac, že sa stane zázrak. Život bez Teba sme si nevedeli predstaviť. Celé dva týždne si nemohla nič jesť, napojená na infúzie, ale ešte vždy plná optimizmu. Až v pondelok ráno. Sedeli sme s Tvojím manželom u Teba na postieľke a Ty si nám oznámila tú strašnú správu. Správu, že už nevládzeš bojovať, že si sa rozhodla zomrieť. Nezmohli sme sa na slovo. Ty, čo si sa tak veľmi bránila, bola tak veľmi statočná, si teraz rezignovala a stratila chuť do života. Ach, dcérenka moja, ako veľmi si vtedy musela trpieť, čo všetko sa premietalo v Tvojej hlavičke, s čím všetkým si zápasila, keď si sa rozhodla urobiť niečo také. Vedela si, čo pre nás znamenáš, a my sme vedeli tiež, čo znamenáme pre Teba, a napriek tomu nemala si dosť síl zostať s nami. Chytila si ma za ruku a povedala: „Nezabudni, mamička moja, chcem, aby si vedela, že ťa strašne ľúbim - pamätaj si to celý život“, dodala si, „a nezabudni, prosím ťa, že máš ešte Kristínku a tá ťa tiež veľmi potrebuje“. V tej chvíli som nechápala, o čom hovoríš. Nikdy som nezapochybovala o Tvojej láske. Vedeli sme predsa obe rovnako, že nemôže byť nič krajšie a nič silnejšie ako náš vzťah, ako láska medzi matkou a dieťaťom. Tak veľmi sme sa milovali, tak veľa jedna pre druhú znamenali! Odhodlané jedna za druhú dať svoje život. A ja som ten svoj ponúkala teraz. Bola by som dala všetko na svete, dcérenka moja, len aby si mohla žiť, byť zdravá. Nikto ma však nepočúval a moje tiché prosby nevyslyšal. Boli sme tak blízko seba a ďaleko zároveň. Pomaly si sa od nás vzďaľovala a ja som nemohla urobiť nič. Tá bezmocnosť bola hrozná. Koho viniť Utorok - 25. máj Celý deň sme obaja, ja a Tvoj manžel sedeli pri Tebe a ani na okamih sme neodišli Bola si strašne slabučká. Ťažko sa Ti rozprávalo. Hovorila si málo aveľmi potichu. „Nenamáhaj sa, miláčik“, vravela som, „budeme Ti rozprávať my a Ty nás budeš počúvať“. Slabučko si prikývla na znak súhlasu. Občas si si pýtala piť a znovu ticho. Zavše sa otvorili dvere a sestrička Ti prišla podať utišujúcu injekciu od bolesti. Okolo obeda si sa brala domov. Bola si napojená na infúzie a nebolo to možné. „Pôjdeš, miláčik, ak začneš papať, určite pôjdeš,“ - sľúbili sme Ti to. „Áno“, zašepkala si. Popoludnie bolo rušné, mala si veľa návštev. Všetci, ktorí boli pri Tebe, Ťa mali úprimne radi. 31
Page 1 and 2: IX. 1999/2000 Číslo 10 Cena 8 Sk
Page 3 and 4: Spoznávame ťa, ty si jeden z nás
Page 5 and 6: 8. ročník festivalu LUMEN ANKA BA
Page 7 and 8: Čo je pre vás ako skupinu maximá
Page 9 and 10: Láska je silnejšia MONIKA ROLKOV
Page 11 and 12: konca. pán kaplán Peter Holbička
Page 13 and 14: M.: Asi najviac sa teším na slobo
Page 15 and 16: ne daná. Niekedy napríklad, keď
Page 17 and 18: Báthoryč ka z predných radov JAN
Page 19 and 20: Heinburg, Wien, dlhočizná diaľni
Page 21 and 22: sadili oddychovú lavičku a mohlo
Page 23 and 24: Ako víly vence vili alebo výlet 3
Page 25 and 26: noha. Po tretej hodine strávenej v
Page 27 and 28: Bilancia: - nádherný výlet plný
Page 29: na krátku návštevu domov a zveri
Page 33 and 34: Odpusť nám naše viny... „ODPUS
Page 35 and 36: čite študenti a samozrejme sestry
Page 37 and 38: essert, aber auch geistig ist die S
Page 39 and 40: Tutanchamonová hrobka VIKTOR HORKA
Page 41: vedať, že sa osvedčil už v záp
Page 44 and 45: 44 M. V.: Adrenalín v krvi, nie Ni
Page 46 and 47: Humor - soľ života PETERT HORVÁT
Page 48 and 49: ! ! Aj dnes sa ešte píšu básne
Page 50 and 51: Je učenie naozaj mučenie SIMONA K
Page 52: SPONZORI GCM: Zobortour s. r. o. Ni

VIEROZVESTI

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?