VIEROZVESTI
VIEROZVESTI
VIEROZVESTI
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Cieľ: Schlierbach<br />
VERONIKA TÓTHOVÁ<br />
Jano, Miro, Ida, Rado, Anka, Nika, Marcela,<br />
Sisa, Kačena, Milan, Dušan, Paťo, sestra<br />
Josefa + pán kaplán Igor Hanko. Tak to sme<br />
boli my - kompletná zostava výpravy 2000.<br />
Nie na mesiac, ale do rakúskeho Schlierbachu.<br />
Aj keď tá cesta netrvala nejako krátko.<br />
Mnohí nám už predtým závideli to superné<br />
ulievanie a ničnerobenie, na ktoré sme sa tak<br />
všetci tešili. No musím uznať, že nakoniec<br />
sme nemali ani chvíľu voľného času. A tak<br />
by som vám chcela aspoň trošku priblížiť atmosféru,<br />
ktorú sme všetci ten celý týždeň<br />
sveľkým elánom a smútkom z toho, že sa budeme<br />
musieť vrátiť domov, prežívali.<br />
Tieto udalosti boli použité zo zápiskov<br />
s podrobnými udalosťami celého päťdňového<br />
diania:<br />
Konečne 25. apríl - utorok, posledný deň veľkonočných<br />
prázdnin. Je okolo 5:30 ráno.<br />
Nemôžem vôbec zaspať. Len tak ležím v posteli<br />
a premýšľam o ceste, o tom, čo nás tam<br />
všetkých čaká... Mám už všetko zbalené Počkať!<br />
Walkman, kazety - niečo S, zubná kefka, peniaze<br />
foťák, denník,... A ešte jedna maličkosť<br />
18<br />
- pas. No hádam mám všetko. 9:00 - pomaly<br />
sa vytrácam z domu. Posledná rozlúčka s mojou<br />
izbou, rodičmi, súrodencami. Ešte by som<br />
mala skočiť do obchodu kúpiť nejaký 858 výrobok<br />
- to aby som tam aspoň v žalúdku cítila<br />
teplo domova. Už som v škole - nie že by som<br />
tam chcela práve ísť, ale vonku sa trošku<br />
schladilo. Dúfam, že budeme mať dobré počasie.<br />
Ešte rozlúčka s pánom riaditeľom, zástupcom<br />
a vrátničkou a autobusár môže potočiť<br />
kľúčikom.<br />
Asi takto sa to všetko začalo. My dvanásti<br />
sme sa moc nepoznali, ale šesťhodinová cesta<br />
nám stačila na zblíženie. Veď zvuk dvoch gitár<br />
a naše hlasy robia svoje. Blížime sa k hraniciam.<br />
Každý usilovne hľadá svoj pas a zakrýva<br />
fotku. NAJ pas bol pánov kaplánov.<br />
Ten tam mal pečiatok od výmyslu sveta, ale<br />
aj pekné manekýnske foto. Ale to sme mali<br />
viacerí. Pán kaplán začal na rakúskych hraniciach<br />
rozprávať vreči nemeckej. No neviem,<br />
či ho colník dobre pochopil. Hlavná vec, že<br />
my sme mu rozumeli - ale koniec koncov mu<br />
to ide dobre. A tak sme vstúpili do rakúskej<br />
zeme. Už len pár hodín a sme tam! Cesta cez
Change language