VIEROZVESTI

Heinburg, Wien, dlhočizná diaľnica...
O 13:00 bus stíchol, lepšie povedané, my sme
stíchli a bolo počuť len natriasajúci autobus.
Podaktorí zaspali, baby si niečo čítajú, iní
len tak ležia. Ja sa snažím všetko zapísať. Asi
sa zbláznim. Kedy tam už budeme! Polhodinová
cikpauza nám stačila nielen na CIK, ale
aj na PAUSE - vybláznenie na šmýkačke určenej
pre „kindern“.
KONEČNÁ - po mnohých zákrutách tu (práve
odbili hodiny 16:30), v Schlierbachu.
Neviem zistiť, či je to dedinka alebo malé
mestečko, len viem, že je tu strašne pekne. Po
privítaní schlierbachským direktorom, nám
ukázali neobývaný internát, ktorý sa stal našim
päťdňovým domovom. Ak si niekto sťažuje
na naše schody, mal by si vyskúšať tie
u nich. Babské a chalanské izby boli od seba
len pár metrov. Často sme návštevy neprevádzali.
Väčšinou sme viedli „mnohológy“ cez
okná v izbách. Potom sme si spravili menšiu
prehliadku gymnázia - katakomb. Vôbec som
sa tam v prvom momente nevedela zorientovať.
Myslím, že som nebola sama. Majú veľ-
19