VIEROZVESTI

Zachytené diktafónom
na výlete 3.C
MARTINA SOPKOVÁ
Vďaka diktafónu sa nám podarilo navždy zachytiť
naše slávne výroky a pocity. A aké boli
bezprostredné pocity po ubytovaní na chate
Aďa B.: Neviem, či sa mám radovať alebo
plakať. Radujem sa preto, že sme po neviem
koľkých hodinách (10) prišli sem a plakať
mám asi nad tým, že to tu vyzerá totálne
hrozne, ale nevadí, my si zvykneme.
Hanka Ž.: Je tu pani profesorka, veľa nepoviem.
Marta A.: Už som sa ukľudnila. Bolo to horšie.
Už som kľudná a vyrovnaná. Najprv to
bol šok. Už som v pohode.
Zuzka K.: Mali by sem poslať hygienu.
Janka K.: Už sa mi to tu zdá celkom dobré.
Musím sa s tým zmieriť.
Barbora Č.: Musím byť veľký optimista,
inak by ma z toho porazilo. Musím si robiť
srandu zo seba, lebo inak by som sa zbláznila.
Kristína B.: Keď odtiaľto prídem dám sa odvšivaviť.
Aďa B.: Čo k tomu dodať, je to smrť.
A na koniec ešte originálny výrok našej
Barbory, ktorú treba brať s rezervou: Na tento
výlet určite nezabudnem, na tú kopu špiny,
prachu, plesne, červotoče, bĺch, ploštíc, na to
sa nedá zabudnúť.
A teraz niekoľko najkrajších, najlepších,
najúžasnejších zážitkov, z ktorých sme mali
najkrajší, najlepší a najúžasnejší pocit.
Martina S.: Ten najkrajší zážitok bolo to, že
už 30 hodín nespím a celú noc sme boli pri
krbe a zohrievali sa pri ohníku a opekali si
špekačky a Palo si pri nás spravil posteľ. Ale
úplne najlepší zážitok je, že sa môžem nahrávať
do diktafónu.
Diana B.: Mám dva najkrajšie zážitky. Prvý,
keď som mohla vidieť Pala spinkať s tou ručičkou
maličkou pri hlavičke a s tým noštekom
jak mu to trčalo spod perinky a tie vlásočky
ulízané mastnučké. A ten druhý zážitok
myslím, že to bolo rozdeľovanie prdov.
p. p. Mitošinková: Všetko bolo super.
Všetko bolo najúžasnejšie, najúžasnejšie
bolo, že ma moji študenti nechali vyspať, boli
ku mne tolerantní. Jednoducho všetko bolo
super, super, super. (Ďakujeme veľmi pekne
za toto úprimné vyznanie. Teraz budeme namyslení).
Aďa B.: Tiež sa mi páčili prdy a ksichty Jany
Š. Perfektný výlet dúfam, že taký zažijeme aj
vo štvrtom ročníku.
Janka K.: Že som bola Vilko, Maťa včielka
Maja a Hanka teta Kasandra.
Kristína B.: Prvý moment, keď som zbadala
chatu a sprievodcu na hrade.
Peťo P.: Mne sa najviac páčilo, že som si na
stanici v Leopoldove našiel nového kamaráta,
ktorý má asi 80 rokov a videl som ho prvý
a poslednýkrát v živote.
Jana Š.: Ako mi Juro nalepil žuvačku na chrbát
a ako bol mantavý pri futbale.
Hanka Ž.: Môj najlepší zážitok bol ten, že
sme na výlete boli, nevnímajúc cestu tam
a späť. Niektorí sa starali o nemenovaného
študenta Pavla Vyšného.
Dúfam, že sa nám aspoň trochu podarilo priblížiť
atmosféru nášho výletu. Aj keď sa to
všetko nezačalo ružovo, skončilo to perfektne.
A spomienky nám ešte dlho zostanú v pamäti.
45