VIEROZVESTI

mi peknú školu. No najviac sa mi páčila ich
bombová knižnica. Musím povedať, že aj tu
nás prenasledovala matika - teda pán profesor
Tomáš Lengyelfalusy, ktorý sa na nás z obrazu
usmieval, keď sme prešli okolo. Večer
sme si zašportovali na ich tartanových ihriskách.
Potom bola svätá omša v krásnom veľkom
kostole. Nasledovalo blúdenie do izieb.
Bomba nakoniec - sprchy. To nám teda dobre
dlho trvalo, kým sme ich našli, lebo boli niekde
v škole na prvom poschodí. Mimochodom,
my ich máme osem, ale koľko majú
chalani, zatiaľ nevieme. Prvá večierka nezačala
o 22:00. Veď komu sa chcelo ísť spať.
Ale zase dlho sme tiež nevydržali. Boli sme
vyčerpaní z cesty, no museli sme nahrabať
energiu na nasledujúci deň.
Streda - 26. 4. Je 6:28 a nedá sa zaspať, pretože
tie strašné hodiny odbíjajú každých 15
20
minút, no o šiestej ráno bili minimálne dvadsaťkrát.
No, aby som pomaly vstala z tej
postele. Umyť zuby, učesať, skultúrniť izbu.
Vonku vyzerá, že bude celkom teplo. Po svätej
omši a raňajkách (varia výborne) nastáva
práca na nasledujúce tri dopoludnia. Pracovali
sme na projekte pre naše GCM - to bolo
našim hlavným poslaním. Hneď nám zmizol
úsmev, no nakoniec sme to s Božou pomocou
a s pomocou schlierbachských PC maniakov
nejako zvládli.
No, nechajme tú prácu prácou, veď pozornosť
treba venovať aj výletom. Jedným z nich bola
menšia túra po svojich na neďaleký Grillparzer.
Ešte že sme tam mali jedného gentlemana,
ktorý nám pobral ruksaky a šľapal s nami
pomaly, keď sa tí rýchlejší a výkonnejší od
nás slimákov odtrhli. Po takej hodinke sme sa
tam nejako dotrepali. My baby sme plne ob-