VIEROZVESTI

Spoznávame ťa, ty si
jeden z nás...
IGOR HANKO
Tieto slová z najvydarenejšieho pokusu o muzikál
bohoslovcov z Nitry, nezneli iba na doskách,
ktoré „znamenajú svet“, ale snáď najkrajšie
pri pohľade na žiariace oči plné radosti
zočakávania „internátnikov“, kto je ten „vymodlený“
kaplán pre GCM. Dnes však musím
povedať, že príbeh Jozefa na tejto škole sa už
dohral.
Keď ste sa ma pred dvomi rokmi v časopise
Nové vierozvesti pýtali, či sa zhoduje práca na
škole s mojou predstavou poslania kňaza, medzi
iným som povedal, že poslanie kňaza podľa
mňa spočíva v tom, že ide tam, kam ho Boh posiela.
Práve z tohto uhla pohľadu vnímam v posledných
dňoch vetu zo Skutkov apoštolov, ktorú
počul Abrahám a reprodukoval sv. Štefan:
„Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných
a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.“ (Sk 7, 3)
Iste ste počuli, že som prijal ponuku otca kardinála
a od budúceho akademického roku odchádzam
študovať biblickú teológiu na „PONTIFI-
CIA UNIVERSITA GREGORIANA“ do Ríma.
Odchádzam z milovaného GCM, od svojich
„drobcov“, priateľov a kolegov do krajiny,
v ktorej sa stanem študentom, aby som mohol
novou formou poznávať kto je Boh a plniť tak
svoje poslanie, podobne ako Abrahám.
Milovaní priatelia! Od vás sa nedá odísť iba tak:
„Odchádzam. Bolo mi s vami fajn. Majte sa tu
pekne.“ Veď to, čo sme spolu prežili, sa nedá
len tak jedným šmahom ruky otočiť, ako ďalší
popísaný list v denníku. Chcem vám v tejto
chvíli povedať, i keď to nebolo vždy jednoduché,
že od prvého dňa až po posledný som prežíval
veľkú radosť zo všetkých vás, ktorí ste
sami seba objavovali, nachádzali, prijímali
a stávali sa stále podobnejšími obrazu, na ktorý
ste boli stvorení. Zároveň som sa nesmierne tešil
každej vami prijatej aktivite, ktorá vám pomáhala
na ceste k budovaniu priateľstva, spoločenstva
a Božej rodiny. Dnes som vďačný
Bohu, že som mohol byť pri tom. Tieto slová
nechcú byť lúčením, sú iba ďakovnou modlitbou
Bohu za to, že mi dal stretnúť, spoznávať
a pomohol milovať krásnych ľudí v každom
jednom z vás.
V závere týchto niekoľkých nesúvislých viet,
povzbuďme sa testamentom apoštola, ktorému
Kristus zveril Cirkev. Nachádzame ho
v Druhom liste sv. Petra: „Vynaložte všetko úsilie
na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť,
k čnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť,
k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť,
k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej
náklonnosti lásku. Ak toto všetko máte a ak
sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými
v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista.“ (2
Pt 1, 5-8) Nech prázdniny vo Veľkom Jubileu
2000, každému z vás umožnia nové poznávanie
nášho Pána.
Žehná vás a o modlitby prosí váš kaplán Igor!
3