Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Druhová ochrana živočíchov<br />
ťov obývaných kolónií v III. úseku je 383 m (najnižšia<br />
nora III. úseku bola zameraná v 1648 m<br />
n. m., najvyššia v 2031 m n. m.).<br />
V treťom monitorovanom úseku Západných<br />
Tatier (2006) bolo zistených 3197 nôr, ktoré tvoria<br />
46 kolónií. Z toho je 35 obývaných kolónií s materskou<br />
norou, 1 živá kolónia bez materskej nory<br />
a 10 opustených kolónií. Najpočetnejšia kolónia<br />
s materskou norou v III. úseku mala 190 nôr, najmenej<br />
početná kolónia s materskou norou mala<br />
32 nôr. Priemerná nadmorská výška materských<br />
nôr 46 objavených kolónií v III. úseku je 1862 m.<br />
Z 35 živých kolónií s materskou norou pripadá<br />
na jednu kolóniu priemerne 81 nôr.<br />
V rozmiestení kolónií sa všetky tri doteraz preskúmané<br />
úseky navzájom líšia. Zvláštnosťou III.<br />
úseku, tiahnucom sa južne popod poľskú hranicu<br />
je, že v každom záverečnom kare Jamnickej,<br />
Račkovej, Gáborovej a Bystrej doliny sú vytvorené<br />
štyri samostatné aglomerácie svišťov usporiadané<br />
v tvare podkovy. Kolónie v nich sú navzájom<br />
komunikačne prepojené. Za hranice teritórií sa<br />
považovali prirodzené hrebienky medzi jednotlivými<br />
žľabmi. Najhustejšie sú osídlené prepojené<br />
kolónie v okolí plies. Po zanesení zemepisných<br />
súradníc do máp boli objavené komunikačné<br />
koridory svišťov v priemerných traverzových výškach<br />
materských nôr v 1860 m n. m.<br />
Z hlavného hrebeňa sú na juh vysunuté tri mohutné<br />
rázsochy. V prvej rázsoche v Otrhancoch<br />
boli vo svahoch Jakubinej objavené tri opustené<br />
kolónie a jedna obývaná. V druhej veľkej rázsoche<br />
Nižnej Bystrej boli objavené len dve opustené<br />
kolónie. V rázsoche Bystrej smer Kotlová<br />
v dĺžke 3000 m neboli objavené nory ani staršieho<br />
dáta, ani žiadne pobytové stopy po svišťoch,<br />
zatiaľ čo v minulosti sa tu svište vyskytovali hojne<br />
(ústna informácia starých pastierov). Ani prepojenie<br />
do IV. úseku smerom na Kamenistú dolinu<br />
nebolo preukázané. Pritom klimatické a geografické<br />
podmienky sú podobné vo všetkých troch<br />
rázsochách. Dôvodom neobsadenia takého veľkého<br />
územia svišťami sú pravdepodobne antropicky<br />
podmienené sukcesné zmeny vegetácie.<br />
(výsledky monitoringu III. úseku 2006 – Ballo &<br />
Sýkora 2007).<br />
Graf č. 7: Expozícia svahov s výskytom svištích kolónií<br />
v IV. úseku<br />
kolónií medzi Bystrou a Tomanovským sedlom<br />
s priľahlými rázsochami. Celkom bolo vykonaných<br />
51 pracovných návštev na 12 lokalitách, čo<br />
v prepočte na troch pracovníkov predstavuje približne<br />
153 pracovných návštev. V jednom v pracovnom<br />
dni jeden pracovník prekonal asi 1500<br />
výškových metrov. V samotných žľaboch, resp.<br />
v hrebienkoch, bol vykonávaný vertikálny pohyb<br />
asi 500 výškových metrov. Počas monitoringu<br />
v IV. úseku bolo celkom prekonaných jedným<br />
pracovníkom asi 76 000 výškových metrov. Údaje<br />
o expozícíi a sklone svahov obsadených kolóniami<br />
sú uvedené v grafe č. 7 a 8.<br />
IV. úsek: Bystrá – Tomanovské sedlo<br />
V roku 2007 prebiehal monitoring svištích<br />
STRANA 8 – CHUS 75/2008<br />
chus75.indd 8 15. 7. 2008 8:10:19
![pozri [pdf]](https://img.yumpu.com/51083920/1/184x260/pozri-pdf.jpg?quality=85)
Change language