Stiahni (1.9 MB - pdf) - ŠOP SR

Druhová ochrana rastlín
Lokality výskytu xerotermofytnej flóry
skupiny Veľkého Milíča (Slanských vrchov)
Už v roku 1935 napísal Brym (1935: 75):
„... že ani floristicky nie je východné Slovensko
poriadne známe a prebádané a že skrýva v sebe
pre floristu iste ešte mnohé milé prekvapenia.“
Tieto slová sa dotýkajú aj Slanských vrchov, hlavne
ich južnej časti – skupiny Veľkého Milíča. Dôkladnejšie
som sa oboznámil s týmto floristicky
zaujímavým územím zásluhou diplomantov, študentov
lesníckeho inžinierstva Petrom Heželom
(Hežel 1985) a Michalom Lišuchom (Lišuch
1988). Viacej pozornosti som venoval výskytu xerotermofytných
lokalít a ich flóre.
Územie skupiny Veľkého Milíča Slanských vrchov
bolo podľa Bryma (Brym 1935:75) floristicky
neznáme. Brym sa nevenoval flóre územia
Slanských vrchov, sledoval len rozšírenie a šírenie
xerotermofytov údolím rieky Hornád podľa
publikovaných prác. Neskôr z výrazného Slanského
hradného vrchu (509 m) publikoval výskyt
teplomilných a suchomilných druhov (Domin
1937: 56). Z tej istej lokality cituje viacero xerotermofytov
aj Suza (1952: 62). Hostička & Zelený
(1958) zistili celý rad druhov na skalnatej lúke
suchomilného typu na juhovýchodnom úpätí
predhoria Malého Milíča (750 m) na juh od obce
Slanská Huta. Futák (1972: 460) vo svojom fytogeografickom
prehľade Slovenska udáva taktiež
z andezitového kopca Slanského hradu výskyt
významnejších druhov xerotermofytnej flóry
Predpokladal som, že v skupine Veľkého Milíča
bude viac lokalít s výskytom xerotermofytov, keďže
skupina je vysunutá na juh a otvorená vplyvu
panónskej flóry.
Preto som sa zameral na výskyt xerotermofytov
tohto územia.
Metodika
Údaje prezentované v tomto príspevku o výskyte
xerotermofytov pochádzajú z obdobia osemdesiatych
a deväťdesiatych rokov 20. storočia.
Zásluhu na tom majú aj moji diplomanti citovaní
v úvode práce.
V texte používam tieto skratky: svetové strany: J
– juh, južný, V – východ, východný Z – západ, SZ
– západný, severozápadný, JV – juhovýchod, juhovýchodný,
SV – severovýchod, severovýchodný,
nadm. – nadmorská výška, výška nad morom,
ČSR – Československá republika (1918 – 1938).
Latinské názvy rastlín uvádzam podľa Dostála
(Dostál 1989) a sú usporiadané vo výsledkoch
v abecednom poradí.
Výsledky
Súpis lokalít
Lokality xerotermofilnej flóry uvádzam v poradí
od severu na juh.
l. Lokalitu tvorí polostepná stráň na SZ expozícii
nad opusteným kameňolom v nadm. výške
380 m na S od kóty 478 m s nalietanými drevinami
z lesného prostredia.
2. Lesostepný svah JZ expozície s vyčnievajúcim
skalnatým podkladom na JZ od kóty Strahuľka
(481 m) v nadm. výške 470 m.
3. Andezitový skalnatý vrchol prírodnej rezervácie
Slanský hradný vrch s ruinou hradu nad
obcou Slanec, lokalita v nadm. výške od 450
do 500 m, na J a JZ expozícii.
4. Zalesňovaná JZ lesostepná stráň nad lesnou
cestou a úzkym údolím v miestnom názve
Čuhová v nadm. výške 450 m.
5. J expozícia skalnatého hrebeňa v preriedenom
dubovom poraste v nadm. výške 375 m na JV
od kóty Čatorňa (486 m).
6. Skalnatý J hrebeň v nadm. výške 380 m na SV
od obce Nový Salaš.
7. Skalnaté návršie na S od kóty 415 m nad údolím
potoka Terebľa v nadm. výške 300 m.
8. Kamenistý hrebienok J expozície nad hlbším
jarkom v nadm. výške 400 m na SV od horárne
Červený vrch.
9. J polostepný svah nad prameniskom Židovského
potoka v nadm. výške 570 m.
10. Lesostepný kamenistý J svah v nadm. výške
CHUS 75/2008 – STRANA 17
chus75.indd 17 15. 7. 2008 8:10:24