Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Druhová ochrana živočíchov<br />
svištieho biotopu a zistených 474 svišťov s odhadovanou<br />
toleranciou +/– 5 – 7 %. V I. úseku bolo<br />
zistených 87 jedincov, v II. úseku 166 jedincov,<br />
v III. úseku 126 jedincov a v IV. úseku 33 jedincov<br />
a v doposiaľ nepreskúmaných Červených<br />
vrchoch a Liptovských kopách spolu 62 jedincov<br />
(Ballo 2008). Z uvedených súčtov vyplýva, že<br />
v Západných Tatrách pripadá na jedného svišťa<br />
územie s veľkosťou 6,98 ha svištieho biotopu.<br />
V doposiaľ preskúmaných štyroch úsekoch<br />
(2332,5 ha) pripadá na jedného svišťa 5,66 ha<br />
a priemerne 30,4 obývaných nôr.<br />
V rokoch 2004 – 2007 bol zmonitorovaný sviští<br />
biotop na 4/5 územia Západných Tatier. Z doposiaľ<br />
preskúmaného územia je najhustejšie osídlený<br />
II. úsek, kde sa zistilo 48 kolónií s počtom<br />
nôr od 46 do 359. Keď porovnáme silný II. úsek<br />
s ostatnými úsekmi, hustota (počet) výhrabov<br />
v I. úseku je 2,75 x nižšia, v III. úseku je 2,13 krát<br />
nižšia ako v II. úseku a 8,48 x nižšia v IV. úseku.<br />
Centrálna časť Roháčov je teda najlepšie obsadená<br />
svišťami, a to aj napriek tomu, že je najviac<br />
navštevovaná turistami či už v letnom, ale aj<br />
v zimnom období. Priemerný počet nôr na jednu<br />
živú kolóniu ukazuje graf č. 12.<br />
Svište vyhľadávajú pre situovanie kolónií svahy<br />
prevažne južnej a východnej expozície (viď graf<br />
č. 9). Najčastejšie sú obsadzované svahy so sklonom<br />
20 – 40° (graf č. 10).<br />
Všetky štyri doteraz preskúmané úseky sa líšia<br />
navzájom v rozmiestnení kolónií. Odlišný charakter<br />
prepojenia medzi kolóniami v jednotlivých<br />
úsekoch je v Západných Tatrách zapríčinený<br />
odlišnou konfigurácia terénu, podložím, meteorológiou,<br />
predátorstvom, sukcesnými zmenami<br />
vegetácie a inými vplyvmi. Prepojenie kolónií<br />
v I. úseku je líniové, bol tu objavený medzidolinový<br />
komunikačný koridor dlhý 3300 m. V II.<br />
úseku je prepojenie skôr plošné, na krátke vzdialenosti<br />
medzi susediacimi kolóniami, ktoré sú<br />
usporiadané do tvaru podkovy otvorenej k juhozápadu.<br />
Zvláštnosťou III. úseku je, že v každom<br />
záverečnom kare jednotlivých dolín sú vytvorené<br />
štyri samostatné aglomerácie svišťov usporiadané<br />
v tvare podkovy. Kolónie v nich sú navzájom<br />
komunikačne prepojené. V týchto úsekoch bolo<br />
náročné lokalizovať teritóriá jednotlivých kolónií,<br />
pretože kolónie sa navzájom prekrývajú, sú<br />
podobne krátko prepojené ako v II. a III. úseku.<br />
Za hranice teritórií sa považovali prirodzené hrebienky<br />
medzi jednotlivými žľabmi. V IV. úseku<br />
podobnosť s predchádzajúcim II. a III. úsekom<br />
bola zaznamenaná len v aglomerácii záveru<br />
Kamenistej doliny vo východnom kare Bystrej.<br />
V tvare podkovy sa tu nachádza 8 živých kolónií.<br />
Najvyššie položená nora v Západných Tatrách<br />
bola zistená v nadmorskej výške 2161 m pod Baníkovom<br />
(I. úsek). Predpokladal som, že najvyššie<br />
položená nora bude objavená v masíve Bystrej,<br />
najvyššej hory Západných Tatier (III. úsek). Dôvod,<br />
prečo svište neobsadili vrcholové partie Bystrej,<br />
zrejme spočíva v antropicky podmienených<br />
sukcesných zmenách vegetácie, ako je vysvetlené<br />
vyššie v popise rázsoch.<br />
V kolóniách II., III. a IV. úseku sa našli izolované<br />
kolónie, ktoré boli vzdialené od najbližšej ďal-<br />
Tabuľka č. 3: Porovnanie skutočnej a odhadovanej početnosti svišťov a hustoty osídlenia v jednotlivých<br />
úsekoch<br />
Celkový<br />
počet<br />
obývaných<br />
nôr<br />
Počet svišťov<br />
skutočný/<br />
odhadovaný<br />
Priemerný počet<br />
obýv. nôr na jedného<br />
svišťa – skutočnosť/odhad<br />
Počet<br />
obývaných<br />
kolónií<br />
Priemerný počet<br />
svišťov na jednu<br />
obývanú kolóniu<br />
skutočnosť/odhad<br />
I. úsek 2106 87/100 24,2/21,1 26 3,35/3,85<br />
II. úsek 6745 166/170 40,6/39,7 48 3,46/3,54<br />
III. úsek 2913 126/120 23,1/24,2 36 3,5/3,33<br />
IV. úsek 761 33/32 23,1/23,8 10 3,3/3,2<br />
∑<br />
(I – IV)<br />
12525 412/422 30,4/29,7 120 3,43/3,52<br />
STRANA 10 – CHUS 75/2008<br />
chus75.indd 10 15. 7. 2008 8:10:20