Stiahni (1.9 MB - pdf) - ŠOP SR

Spoločenská rubrika
mä na ochranárske aspekty jeho mnohostranných
aktivít, nemožno nespomenúť aj hlavné
smery jeho vedeckej práce. Podrobnejšiu informáciu
o publikáciach, funkciách, čestných tituloch
a iných oceneniach Dr. Maglockého podala
pri príležitosti jeho šesťdesiatych narodenín
na stránkach tohto časopisu RNDr. Janka
Zlínska, CSc. Osobitne sa cení jeho podiel na mapovaní
vegetácie bývalého Československa, na
príprave Geobotanickej mapy ČSSR, časti Slovensko,
kde okrem spracovania máp prispel odborne
veľmi výstižnými a z estetického hľadiska vynikajúcimi
fotografiami. Spolu s L. Mucinom editorsky
a s viacerými kolegami autorsky pripravil významnú
publikáciu A list of vegetation units of
Slovakia. Na projekte vegetačnej mapy Európy
spolupracoval ako národný koordinátor za Slovensko
a stretnutia s významnými európskymi
geobotanikmi si osobitne cenil a veľmi rád na ne
spomínal. V posledných mesiacoch života, ako
sám napísal, mu pomáhala práve sila spomienok
a k tým najkrajším patrili dojmy z medzinárodných
exkurzií.
V ochranárskej obci sa meno Dr. Maglockého
spája hlavne so zostavením Zoznamu vyhynutých,
endemických a ohrozených druhov vyšších
rastlín flóry Slovenska (1983). V čase, keď Slov.
botanickou spoločnosťou menovaná komisia
pre zaneprázdnenosť či chorobu niektorých
svojich členov nevyvíjala aktivitu, Dr. Maglocký
ako predseda sekcie SBS pre ochranu prírody
zorganizoval pracovné skupiny na spracovanie
výberu taxónov podľa hlavných skupín biotopov.
K 10. výročiu publikácie zoznamu inicioval vydanie
jeho novelizovanej verzie. Aj keď z môjho
pohľadu spolueditorky bolo snáď vzhľadom na
nedostatok aktuálnych poznatkov z jednotlivých
regiónov predčasné, otvorilo priestor pre zbieranie
spresňujúcich údajov potrebných k príprave
zoznamu do príručky na mapovanie biotopov
a pre Červenú knihu ohrozených a vzácnych
druhov rastlín a živočíchov SR a ČR diel 5, Vyššie
rastliny. Dr. Maglocký bol od vzniku projektu
v r. 1985 členom Redakčnej rady celej série,
jedným z piatich editorov citovaného dielu, pre
ktorý sám spracoval 24 a ako spoluautor 37 taxónov.
Spolupracovali sme aj na tvorbe Červeného
zoznamu cievnatých rastlín Šúru (in Zemanová,
ed. 1996), žiaľ, dodatočné postrehy a spresnenia
kolegu Maglockého ku flóre a vegetácii tejto
NPR a ramsarskej lokality už zostanú nevyužité.
Jeho kontinuitný záujem o ohrozené a vzácne
druhy flóry nášho územia sa uplatnil pri kategorizácii
ohrozenia v Zozname nižších a vyšších
rastlín Slovenska (Marhold et Hindák, eds 1998 )
a príprave aktuálnej verzie Červeného zoznamu
(Feráková, Maglocký et Marhold 2001). V pozícii
hosťujúceho docenta na Katedre ekosozológie
a fyziotaktiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave
inicioval v spolupráci autorov z fakulty
a Botanického ústavu SAV prípravu skrípt Ochrana
flóry na Slovensku. Bol členom poradného
zboru MŽP SR pre ochranu flóry, spolupracoval
na výbere druhov do vyhlášky 93/1999 Z. z. i pre
identifikáciu významných botanických území
(IPA), na príprave programov záchrany kriticky
ohrozených druhov rastlín, programov reštitúcie,
osobitných režimov ochrany, neskôr programov
starostlivosti o druhy i územia. Dlhodobo zbieral
údaje pre ekosozologické hodnotenie taxónov
rastlín. V čase svojho pedagogického pôsobenia
na PriFUK sa podieľal aj na postgraduálnych kurzoch
biodiverzity v rámci edukačného programu
TEMPUS. Nezabudnuteľnou súčasťou jeho vystúpení
bola dokonalá fotodokumentácia druhov
i biotopov, osobitne vzácnych a ohrozených.
Mnohé zábery majú dnes už historickú hodnotu.
Obdivovali sme aj jeho početné populárno-náučné
články vo Vesmíre, kde bol členom redakčnej
rady, v Enviromagazíne a ďalších periodikách,
osobitný zmysel pre poetický opis prírody a originálne
metafory.
Pravdepodobne iba jeho bližší známi vedeli, že
všetku bohatú vedeckú, organizačnú i redakčnú
a literárnu činnosť zvládal popri plnení každodenných
povinností veľmi skoro ovdovelého otca
a zaťa, ktorý obetavo doopatroval do neskorej
staroby rodičov svojej manželky. Jemu samotnému
osud nedoprial využiť kladné stránky penzijného
veku, môcť sa viac venovať svojim blízkym
a vlastným záľubám. V noci zo 14. na 15. marca
v bratislavskej nemocnici na Kramároch odišiel
na svoju poslednú „náričku“– tak nazývali
v Pitvároši letné vozové cesty, ktoré rád fotografoval
a ktoré sa práve v tom čase začínali zelenieť
trávou novej jari.
Viera Feráková
STRANA 48 – CHUS 75/2008
chus75.indd 48 15. 7. 2008 8:10:36