Stiahni (1.9 MB - pdf) - ŠOP SR

Spoločenská rubrika
vo vlastnom záujme zabraňovali ničeniu lesných
porastov, najmä v oblastiach hôľ. Na užhorodskom
valnom zhromaždení Uhorského lesníckeho
spolku (1857) verejne kritizoval kynoženie
dravej zveri karpatských lesov (medveď, vlk).
V roku 1867 vydal v časopise Obzor sériu slovenských
článkov pod názvom Ochrana lesov a vôd
a v roku 1879 vyšiel v nemeckom jazyku napísaný
„Štatisticko – topografický popis Oravského komposesorátneho
panstva s osobitným zreteľom
na lesy“.
Po prerušení kontaktov s pomaďarčeným lesníckym
spolkom sa V. Rowland aktívne zapojil
do činnosti Uhorského karpatského spolku (Ungarischer
Karpathenverein). Inicioval tiež vznik
hospodárskeho spolku na Orave, pre ktorý napísal
príručku na pestovanie ovocných a lesných
stromov, pričom sám založil v roku 1867 v Oravskom
Podzámku ovocnú škôlku. Zaslúžil sa aj
o rozvoj oravského rybárstva, jeho pričinením
bol založený Hornouhorský rybársky spolok
v Ružomberku. Podieľal sa tiež na založení odbornej
lesníckej knižnice v Oravskom Podzámku
a Múzea Oravského komposesorátu v roku 1868.
V roku 1883 odišiel V. Rowland do dôchodku
k svojej dcére do Waldenburgu v Hornom Sasku,
kde v roku 1886 vyšli tlačou jeho Rozpomienky
(Erinnerungsbläter). Tu 28. 11. 1888 vo veku 74
rokov zomrel a bol aj pochovaný. Jeho najstarší
syn Róbert Rowland (1845 – 1900) bol absolventom
Lesníckej akadémie v Tharandte, pôsobil ako
lesný správca v Zákamennom a Oravskom Podzámku
až do svojej smrti a je tu aj pochovaný.
Mnohostranná a záslužná činnosť V. Rowlanda
v oblasti lesného hospodárstva i ochrany
prírody si zaslúži, aby neupadla do zabudnutia.
Je preto potešiteľné, že sa po čase znova dostal
do povedomia odbornej i širokej verejnosti už
pred 35 rokmi pri príležitosti odhalenia pamätnej
tabule na budove prefektúry bývalého Oravského
komposesorátu v Oravskom Podzámku
na počesť vtedy nadchádzajúceho 160. výročia
jeho narodenia. Na tomto podujatí boli prítomní
aj účastníci IX. medzinárodného tábora ochrancov
prírody, ktorý sa konal v júli roku 1973 práve
na Orave. V. Rowlanda na Orave pripomína aj
niekoľko kamenných pamätníkov, ktoré sú nazvané
Rowlandovské pamätné kamene.
Ing. Július Burkovský
Mgr. Jaroslav Svatoň sedemdesiatpäťročný
Zanietený arachnológ, ochranca prírody, náš
vzácny kolega a priateľ Mgr. Jaroslav Svatoň sa
narodil 10. 5. 1933 v obci Třešť
okr. Jihlava na Českomoravskej
vysočine. Rodina sa v r. 1938
presťahovala na Slovensko, kde
sa v r. 1943 natrvalo usadila vo
Vrútkach. Jubilant počas svojich
školských rokov absolvoval
gymnázium v Martine a Vyššiu
pedagogickú školu v Banskej
Bystrici. Na prelome 50-tych
a 60-tych rokov učil na viacerých
školách vo Vrútkach, Martine
a Detve. V ochrane prírody
začal pôsobiť od roku
1961 na Krajskom stredisku
štátnej pamiatkovej starostlivosti
a ochrany prírody, ako aj v Krajskom
vlastivednom múzeu v Banskej Bystrici.
V rokoch 1964 – 1968 bol riaditeľom Turčianskeho
múzea A. Kmeťa v Martine, kde potom
pracoval ako zoológ (1968
– 1988) až do odchodu do dôchodku.
Od roku 1970 sa jubilant
naplno venuje arachnológii
a postupne sa za pomoci
českých arachnológov stáva
v tejto problematike erudovaným
odborníkom. Spolu s prof.
F. Millerom v roku 1974 zakladá
arachnologickú sekciu SES pri
SAV, ktorá sa počas nasledujúcich
desaťročí stáva liahňou
nádejných slovenských arachnológov,
pre ktorých je jubilant
nevyčerpateľným zdrojom odbornej
pomoci a podpory. Pracovný
elán jubilanta sa odrazil aj v jeho bohatej
publikačnej činnosti. Je autorom a spoluautorom
CHUS 75/2008 – STRANA 45
chus75.indd 45 15. 7. 2008 8:10:35