Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Spoločenská rubrika<br />
Slovenska, teplomilných nelesných<br />
spoločenstiev do monografie<br />
Devínskej Kobyly, fytocenóz<br />
triedy Sedo-Sclerathetea<br />
(Valachovič et Maglocký) do<br />
1. dielu (Pionierska vegetácia)<br />
úspešne pokračujúcej<br />
série Rastlinné spoločenstvá<br />
Slovenska. Z botanického hľadiska<br />
k jeho najobľúbenejším<br />
miestam patrili Tematínske<br />
a Čachtické kopce, Senecký les,<br />
Dubník, dolina Hlboče, Holubyho<br />
lúka v Malých Karpatoch<br />
a ďalšie chránené územia neďaleko<br />
Bratislavy, Šúr, ostrov Kopáč. Na viacerých<br />
z nich som mala možnosť zdieľať na spoločných<br />
exkurziách jeho obdiv k prírode a zanietenosť pri<br />
objavovaní jej tajov.<br />
Hoci v nekrológu pre čitateľov časopisu Chránené<br />
územia Slovenska sa chceme zamerať najrodného<br />
parku, ktorý bol poradným orgánom<br />
dvoch ministrov – kultúry a lesného a vodného<br />
hospodárstva. V osemdesiatych rokoch sa stal<br />
spolutvorcom koncepcie Projektu budovania<br />
siete chránených území v S<strong>SR</strong> do roku 2000,<br />
ktorý postupne napĺňal. Z titulu svojej funkcie<br />
a jazykových znalostí sa často zúčastňoval medzinárodných<br />
rokovaní, z ktorých treba spomenúť<br />
II. svetovú konferenciu o národných parkoch<br />
v USA pri príležitosti 100. výročia vyhlásenia<br />
prvého národného parku sveta – Yellowstonu.<br />
Istý čas vykonával aj funkciu riaditeľa odboru<br />
pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody<br />
na Ministerstve kultúry S<strong>SR</strong>. V roku 1986 odchádza<br />
do dôchodku, ale ďalej pracuje na dislokovanom<br />
pracovisku Ústredia štátnej ochrany<br />
prírody v Bratislave na edično-propagačnom<br />
oddelení. Definitívne odchádza do dôchodku<br />
v roku 1992 a vracia sa domov do Brna.<br />
Na Ivanovi Cibulcovi bolo pozoruhodných viacero<br />
skutočností: bol Moravákom, ktorý celý produkčný<br />
život zasvätil slovenskej ochrane prírody<br />
v tých najvyšších funkciách, bol napriek svojej<br />
funkcii veľmi priateľským a diplomatickým človekom,<br />
k nikomu sa nechoval povýšenecky, svoje<br />
odborné postavenie si obhájil ako nestraník, čo<br />
v tom období na ministerskom úrade bolo pozoruhodné.<br />
Jeho najväčším sviatkom v dôchodku bola každoročná<br />
účasť na seniorských stretnutiach Klubu<br />
seniorov ochrany prírody, na ktorých nikdy nechýbal,<br />
hoci to mal najďalej.<br />
Ivanko, tak ako si žil, si aj odišiel. Potichu, bez<br />
vzruchu okolo svojej osoby. My, ktorí sme Ťa<br />
poznali a prežili sme s Tebou dlhé roky v slovenských<br />
horách a hájoch, síce za Tebou smútime,<br />
ale budeme na Teba spomínať v súvislosti so<br />
všetkým, čo si pre slovenskú ochranu prírody navždy<br />
dobrého vykonal.<br />
Česť Tvoje pamiatke!<br />
Ing. Viliam Stockmann, CSc.<br />
RNDr. Štefan Maglocký, CSc.<br />
*19. 12. 1937 – † 15. 3. 2008<br />
Necelé tri mesiace po svojich<br />
sedemdesiatinách a ani nie<br />
pol roka po krste etnograficky<br />
zameranej knihy Pitvaroš a Pitvarošania,<br />
na ktorej sa Dr. Maglocký<br />
ako rodák z Pitvaroša organizačne<br />
aj autorsky významne<br />
podieľal, opustil tento popredný<br />
botanik a zanietený ochranca<br />
prírody naše rady. Pracoval,<br />
pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľoval,<br />
takmer do posledných<br />
dní svojho života. Patril medzi<br />
najznámejších predstaviteľov<br />
prírodovedeckej obce aj ochranárskej<br />
komunity na Slovensku. Zinventarizoval<br />
flóru a rastlinné spoločenstvá viacerých botanicky<br />
významných území, najmä s xerotermnou<br />
a subxerotermnou vegetáciou. Svoje bohaté skúsenosti<br />
zúročil pri spracovaní xerotermných travinno-bylinných<br />
biotopov do publikácie Biotopy<br />
CHUS 75/2008 – STRANA 47<br />
chus75.indd 47 15. 7. 2008 8:10:35
![pozri [pdf]](https://img.yumpu.com/51083920/1/184x260/pozri-pdf.jpg?quality=85)
Change language