Stiahni (1.9 MB - pdf) - ŠOP SR

Druhová ochrana rastlín
77. Trifolium alpestre, 10, 11, 14.
78. Trifolium arvense, 2, 3, 16.
79. Trifolium sarosiense, 1, 3, 4, 8.
80. Verbascum austriacum, 3, 4, 12.
81. Veronica teucrium, 2.
82. Vignea muricata subsp. muricata, 6, 11, 13, 15.
83. Vincetoxicum hirundinaria, 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10,
12, 15, 16, 17.
Ako som v úvode uviedol, flóra skupiny Veľkého
Milíča bola len málo známa.
Xerotermofytné spoločenstvá hradného kopca
hodnotil Domin (1937: 57) takto: „...z fytocenologického
hľadiska ako vzácnu pamiatku“. Na výnos
Ministerstva školstva a národnej osvety ČSR
z roku 1933 o zriadení prírodnej rezervácie Slanský
hradný vrch poukázala Sitášová (1999: 73).
K tomu pripomína Burkovský (2005: 45), že
v zozname a mape chránených území spomínaného
ministerstva bolo zahrnutých 18 lokalít
zo Slovenska.
Xerotermofyty zo Slanského hradného kopca
publikovali okrem Domina (Domin 1937) aj Suza
(1952: 62), Futák (1972: 460) a Sitášová (1999),
z kóty Malého Milíča Hostička & Zelený (1958).
Poslední autori spochybnili Dominov údaj o výskyte
Cotoneaster integerrimus na kopci Slanského
hradu a zistili tam výskyt C. niger (Hostička
& Zelený 1958: 608). Sitášová (1999: 72) udáva
taktiež výskyt C. integerrimus, ale ani v jednom
zápise tento druh nezaznamenala. Z hradného
kopca neuviedol Hežel (1985: 62) výskyt ani jedného.
C. niger zistil na lesostepnom kamenistom
svahu na Z od obce Slivník a C. integerrimus na
skalnatých svahoch prírodnej rezervácie Malý
Milíč a na lesostepi nad chatou Kolpaska na SV
od jazera Malá Izra. Morfologické rozdiely oboch
druhov publikoval Májovský (1948: 101).
Posúdiť, či ide o výskyt Cotoneaster integerrimus
alebo C. niger nemôžem, na hradnom vrchu
som ich nezistil a doklady som nevidel. Je možné,
že oba druhy tam rastú a mohli sa prehliadnuť
a každý autor mohol vidieť len jeden druh.
Príklad mám z praxe: na skalnatej lesostepi Hrádok
(nadm. výška 350 m) na SV od obce Hronská
Dúbrava rastú takmer vedľa seba oba druhy
(Vlčko: l986: 53).
Záver
Na 17 xerotermofytných lokalitách som zistil
83 xerotermofytov. Niektoré skalnaté lokality, ako
napr. polostepná stráň nad opusteným kameňolomom
(lokalita 1), rumovisko Skárošského hradu
na V od obce Skároš (lokalita 13), hostia malý
počet druhov, iné, napr. skalnatý Slanský hradný
vrchol prírodnej rezervácie (lokalita 3), kamenistá
lesostep na JV svahu ostrohy Hôrka (lokalita
12), skalné steny a sutina prírodnej rezervácie
Malý Milíč (lokalita 15) a lesostep na JV svahu
pod chatou Kopáska (lokalita l6), sa vyznačujú
bohatou xerotermofytnou kvetenou.
Literatúra:
Brym, J. F.,1935: Teplomilná vegetace východního
Slovenska, její vznik a rozšíření. Sborn.
Prírodov. klubu Košice 1 (1933–1934), Košice,
p. 75–83.
Burkovský, J., 2005: História uzákonenia štátnej
ochrany prírody na Slovensku. Chránené
územia Slovenska 65, Banská Bystrica, p.
45–47.
Domin, K., 1937 : Poznámky o vegetaci Slanského
vrchu. Věda Př. 18, Praha p. 56–57 . Dostál,
J., 1989: Nová květena ČSSR. 1, 2. Akademie,
Praha, 1563 pp.
Futák, J., 1972: Fytogeografický prehľad Slovenska.
In: Lukniš, M. a kol. (eds.): Slovensko
2, Príroda. Obzor, Bratislava, p. 431–479.
Futák, J., 1984: Fytogeografické členenie Slovenska.
In: Bertová, L. (ed.): Flóra Slovenska
IV/1. Veda, Bratislava, p. 418–419.
Hežel, J., 1985: Rozšírenie rastlinných druhov
v juhovýchodnej časti skupiny Veľkého Milíča
v Slanskom pohorí. Msc: Diplom. práca na LF
VŠLD, Zvolen,. 82 p. 1 mapa, 16 čb. foto. Depon.:
Ústredná lesnícka a drevárska knižnica,-
TU, Masarykova, Zvolen.
Hostička, U. & Zelený, V. 1958: Poznámky
o vegetaci Miliče na JV Slovensku. Biológia,
Bratislava, p. 607–611.
Lišuch, M., 1988: Ohrozené rastliny periferných
častí skupiny Veľkého Milíča v Slanskom
pohorí. Msc.: Diplom. práca na LF VŠLD, Zvolen,
88 p., 2 mapy, 25 čb. foto. Depon.: Ústredná
lesnícka a drevárska knižnica,TU, Masarykova,
Zvolen.
CHUS 75/2008 – STRANA 19
chus75.indd 19 15. 7. 2008 8:10:24