i n f o r m a t í v n eDôležité je mať sa na koho obrátiťV trenčianskom klube riešia problémy, aj sa zabaviaĎakujeme našim „starým“ dobrovoľníčkam Katke, Elenke, Jamborkám, ako aj novým zo Sociálno-pedagogickej akadémie, ktoré majúnesmiernu trpezlivosť s deťmi a vždy im pripravia zaujímavý program. (zk)Klub v Trenčíne vznikol v roku 2002 akopožiadavka náhradných rodín. Stretávamesa každý druhý piatok v mesiaci v priestorochZdruženia Detský smiech. Na stretnutiachodí asi desať rodín pravidelne a päťpríležitostne. Zväčša ide o pestúnov, zopárosvojiteľov a štyri profesionálne rodiny.Najčastejšie a pre všetkých najťažšie problémy,ktoré sa riešia, sú stretnutia detís biologickými rodinami. Obzvlášť, keďrodičia sú chorí a štvú deti proti náhradnýmrodičom. Ďalšia častá téma je inakosťrómskych detí.Detí býva na klube pätnásť až dvadsať,vekové zloženie je od dvoch do pätnásťrokov. Naše dobrovoľníčky sa po celý časINFODOM prináša mnoho informáciíInformačný servis pre rodičovrôzne postihnutých detí INFO-DOM nájdete na www.radost.sk. Nachádza sa tu aj databázašpeciálnych a výchovnýchzariadení, informácie o sociálnychvýhodách a iných kompenzáciách(všetky potrebnézákony), o kompenzačnýchpomôckach a hračkách. Zaujmeaj databáza literatúry,zaoberajúcej sa jednotlivýmipostihmi, ale i obsiahle diskusnéfórum, na ktorom si rodičiavymieňajú skúsenosti a názory.Veď to poznáte – viac hláv viacrozumu... Stránka ponúka ajmožnosť vytvorenia web stránkypostihnutých detí. Nechýbajúani chutné recepty. (r)ilustračné fototrvania klubu (asi tri hodiny) snažia deťomvenovať. Zaujať ich hrami a rôznymi súťažami,za čo im patrí veľká vďaka.Okrem klubov NR spolupracujeme s Návratoma Asociáciou náhradných rodín narôznych projektoch. Robíme osvetu na základnýcha stredných školách. Robili smebesedu aj v Materskom centre v Trenčíne.Verejnosť téma náhradného rodičovstvazaujíma. Je dôležité, aby ľudia pochopili,čo tie deti najviac potrebujú.Keď sme my prijali deti do našej rodiny,nepoznala som žiadnu náhradnú rodinu.Po pátraní známych som získala kontaktna jednu adoptívnu rodinu, ktorá bolaochotná sa so mnou a manželom stretnúť.Veľké ĎAKUJEM za otvorenosťStretli sme sa raz u nich doma, mali triadoptované rómske deti. Problémy, ktoréim prinášal život, sa snažili riešiť <strong>sam</strong>i. Jasom ale problémy s adaptáciou detí potrebovalas niekým konzultovať, potrebovalasom počuť aj iné názory, riešenia...Na tomto mieste musím poďakovať paniMilade Bohovicovej z Návratu, ktorá malaneskutočne veľa trpezlivosti a pomohlanám v tejto ťažkej fáze adaptácie. Navlastnej koži som pochopila, aké je veľmidôležité, aby sa mali novo vzniknuté náhradnérodiny na koho obrátiť, s kým saporadiť, alebo sa len vyrozprávať.Iveta KobydováReagujem na článok „Dieťa vstúpilo medzi rodičov a romantikasa stratila", ktorý vyšiel v novembrovom čísle Nebyť sám. Odkážteprosím jeho autorke, pani Ješkovej, veľké ĎAKUJEM zaotvorenosť, s akou sa podelila o svoje pocity z adaptačnej fázypo prijatí dieťatka do ich rodiny.V prvom rade ma jej spoveď oslovila ako náhradnú mamu, ktorátoto obdobie prežívala veľmi podobne ako autorka a hanbila sa otýchto svojich pocitoch hovoriť, pretože im nerozumela (a to napriektomu, že som psychologička:-)) a bála sa odsúdenia. V druhomrade tento článok považujem za veľmi dôležitý pre všetkýchnáhradných rodičov, ktorí sa na toto obdobie pripravujú, alebo hobezprostredne zažívajú. Adaptačná fáza je totiž <strong>sam</strong>a o sebe taknáročná, že posledné, čo rodičia v tej chvíli potrebujú, sú výčitkysvedomia kvôli negatívnym pocitom, ktoré prežívajú. Preto imbudem pomáhať zbavovať sa ich šírením tohto článku (s Vašim dovolením,<strong>sam</strong>ozrejme), nech vidia, že to je normálne, veď to píšuaj v časopise:-) Chcem Vám veľmi poďakovať za všetko, čo robítea povzbudiť Vás, že to robíte super a nám, náhradným rodičoma odborníkom, pracujúcim v tejto oblasti, to veľmi pomáha. Prajemveľa sily. Katka Ontková, Úsmev ako dar, Košicen e b y ť s á m | d e c e m b e r 2 0 0 7 s t r a n a 3