Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ROZHOVOR<br />
aj preto, že vie, že o niečo prichádza.<br />
Obyčajne čím je človek starší,<br />
tým viac myslí na to, že musí niečo<br />
opustiť, obáva sa toho, „čo príde<br />
potom“. Oproti tomu väčšine detí<br />
smrť taký strach nenaháňa. Malé<br />
deti netrpia predstavou straty existencie<br />
po smrti. Dospelí sú v priebehu<br />
svojho života konfrontovaní<br />
s naliehavou otázkou, či existuje život<br />
po smrti, a s ňou sa spája strach<br />
z „vymazania“. Dieťa trápi strach<br />
o seba a o budúcnosť oveľa menej.<br />
Tu panuje nezlomná dôvera. Viac<br />
ich zaťažuje otázka, ako zmierniť<br />
zármutok rodičov, ktorý jasne vnímajú.<br />
Veľa ľudí si za prácou v hospici predstavuje<br />
smútok alebo stiesnenosť. No Vy pôsobíte ako<br />
človek plný radosti zo života…<br />
Klišé, o ktorom hovoríte, má korene<br />
v našich predstavách o umieraní.<br />
Pre mňa smrť nie je koniec, ale<br />
skôr prechod do inej formy bytia.<br />
Ja osobne nevidím na konci života<br />
človeka slepú uličku – vnímam aktivitu,<br />
ktorá napĺňa priestor. Táto<br />
činnosť ma teda nedeprimuje, ale<br />
naopak, oživuje, moja pozornosť je<br />
sústredená na život. Pri práci zažívam<br />
toľko radostných okamihov!<br />
Sme s deťmi pomerne dlhý čas spolu<br />
a pritom, samozrejme, nechýba srdečný<br />
smiech. Nedávno som jednej<br />
dievčine pri príležitosti jej narodenín<br />
navrhla, že jej chcem splniť<br />
nejaké želanie. My dospelí, samozrejme,<br />
myslíme na uzdravenie, na<br />
zázrak, jednoducho na niečo veľké.<br />
Oslávenkyňa však nie: my – teda<br />
ona a ja – pôjdeme do zábavného<br />
parku a celý deň sa budeme voziť<br />
na horskej dráhe. Tá malá miluje<br />
jazdu na horskej dráhe… a mne je<br />
pritom neskutočne zle. Človek by si<br />
nemal myslieť, že v blízkosti smrteľne<br />
chorého dieťaťa je neustále<br />
smutno alebo nepríjemne, len preto,<br />
50<br />
Svet Grálu<br />
37 | 2013<br />
že situácia je neriešiteľná. I u ťažko<br />
chorých je prospešná normálna „citlivá<br />
každodennosť“.<br />
Pozorujete jednotlivé fázy umierania?<br />
Pri praktickej práci sme od sledovania<br />
fáz umierania skôr upustili.<br />
Sú, jednoducho, rôzne formy<br />
smútku a začínajú určením diagnózy.<br />
Môžeme to označiť i ako nastupujúci<br />
žiaľ nad vlastným koncom.<br />
Títo ľudia vedia, že za doterajším životom<br />
bola urobená čiara a že telu<br />
budú postupne ubúdať možnosti.<br />
Deti sa po určení diagnózy vyvíjajú<br />
spätne. Čo bolo na začiatku fyzicky<br />
ešte možné, v určitej chvíli už jednoducho<br />
nejde. S týmito zmenami sa tí<br />
malí musia naučiť pracovať. Pritom<br />
smútok je len časťou spektra citov.<br />
Zoči-voči svojmu osudu sú deti prirodzene<br />
aj veľmi nahnevané.<br />
Ako sa so situáciou chorých detí vyrovnávajú<br />
ich kamaráti?<br />
Pre mnohé deti nie je choroba<br />
žiadnou témou. Pri vzájomnom<br />
priateľstve nie je problémom. Deti<br />
vedia zármutok priateľa, jeho skorú<br />
smrť úplne vypustiť a berú situáciu<br />
takú, aká je. Sú však aj prípady,<br />
keď kvôli zvláštnym životným okolnostiam<br />
priateľstvo skončí. Deti sú<br />
v tom nemilosrdne úprimné. Keď<br />
už nemôžu s chorým kamarátom<br />
nič podnikať, potom ich spoločne<br />
strávený čas nebaví. Nemali by sme<br />
im to vyčítať. No častejšie sa vzťah<br />
upevní, keď vzhľadom na chorobu<br />
prechádzajú spoločne dobrým<br />
i zlým. Deti rýchlo chápu, že už si<br />
nemôžu ísť spolu zahrať futbal a že<br />
trebárs musia svojmu kamarátovi<br />
niesť kyslíkovú fľašu. Myslím, že<br />
takéto skúsenosti sú v ich živote silným<br />
impulzom. Dozrievajú, pretože<br />
inštinktívne preberajú zodpovednosť<br />
a vyrovnávajú sa s jestvovaním<br />
i s odchodom.<br />
Ako deti reagujú, keď ich priateľ skutočne<br />
zomrie?<br />
Smútkom. Deti však nesmútia tak<br />
dlho ako dospelí. Prežijú zármutok<br />
ako letnú búrku, krátko a intenzívne.<br />
Zatiaľ čo dospelí sa brodia<br />
riekou s mnohými bezodnými<br />
hĺbkami, deti skôr priamo skočia do<br />
kaluže, no rýchlo sa z nej aj dostanú.<br />
Deti sa odpútajú v okamihu, keď sa<br />
idú ďalší deň hrať s loptou, alebo sa<br />
začnú zaoberať niečím novým. Ich<br />
žiaľ sa vymaže dovtedy, kým sa neobjaví<br />
ďalšia kaluž. Keď to zvážim, je<br />
to omnoho statočnejší postoj…<br />
Pre umierajúcich je vraj uvoľňovanie z tela<br />
veľmi ťažké, keď prítomní príliš prejavujú svoj<br />
žiaľ. Často sa im podarí odísť až keď je izba<br />
prázdna a tlak na nich ustane. Čo si o tom<br />
myslíte?<br />
Vonkajšie okolnosti výrazne<br />
ovplyvňujú chvíle zomierania, to<br />
je pravda. Samozrejme, je dôležité,<br />
ako sa kto správa v blízkosti človeka,<br />
ktorý umiera. No aj umierajúci môžu<br />
okamih smrti svojou vôľou do určitej<br />
miery ovplyvňovať. V protiklade<br />
k tomu, čo si ľudia všeobecne myslia,<br />
je človek, ktorý ide v ústrety smrti,<br />
vysoko vnímavý až do konca. Napríklad<br />
vníma všetko, čo sa pri jeho<br />
lôžku povie.<br />
Pred niekoľkými mesiacmi sme<br />
sprevádzali dievča ruského pôvodu,<br />
ktorej stav bol taký zlý, že sme očakávali,<br />
že do Vianoc zomrie. V jej<br />
rodine je však 14. február dosť výnimočným<br />
dňom, a ten chcela ta malá<br />
bezpodmienečne ešte prežiť. Skutočne<br />
žila až do toho dňa, a potom,<br />
štrnásteho večer, keď všetci hostia<br />
odišli, zomrela. Tiež som už viackrát<br />
pozorovala, že deti často umierajú<br />
vtedy, keď je to pre rodičov najúnosnejšie.<br />
Matka jedného smrteľne chorého<br />
dievčatka mala hrôzu z toho,<br />
že jej dieťa sa udusí. Tento spôsob<br />
smrti bol v prípade choroby, ktorú
Change language