SG30

svetgralu

december 2010 – február 2011

strana 13

Seriál MUDr. Jana Paloučka

strana 16

Keď sa práca stáva službou Bohu

strana 21

MUDr. Denisou Borošovou

strana 25

Cena 2,89 € (87 Sk)

www.svetgralu.sk

ww.svetgra

Duchovné súvislosti v živote

strana 7

strana 36

ilí

sla

pr

ro

marec – máj 2011

Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním

strana 6

j i

Nezvyčajný príbeh z dejín modernej jjustície

justície

strana 10

Neviditeľné žiarenia, ktoré

ovplyvňujú naše zdravie

strana 30

Cena 2,89 € (87 Sk)

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

Keď sa po transplantácii

ntáci

človek

cíti ako

niekto iný

strana 13

Nakoľko pravdepodobný

bol vzťah Ježiša s Máriou

Magdalénou?

strana 37

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.

Ďalšie číslo 31

Počuť hlasy

neviditeľných...

Počujete hlasy, ktoré nikto iný nepočuje?

Vidíte to, čo iní ľudia nevidia? Možno trpíte

halucináciami. Ale je tiež možné, že máte

schopnosti, ktoré iní ľudia postrádajú.

V ďalšom čísle časopisu vám predstavíme

príbeh človeka s podobnou skúsenosťou.

Vychádza v marci 2012

SVET GRÁLU

26

Zánik sveta v decembri 2012?

Karma – čo to je?

Josef Bohuslav Foerster

Svetlo, ktoré lieči

Rozhovor s psychoterapeutkou

2012

Predposledné Vianoce,

alebo zbytočná panika?

8 STRÁN NAVIAC A !

Milí čitatelia,

od tohto

o čísla pre vás

časopis s opäť rozširujeme

za

nezmenenú nenú cenu.

SVET GRÁLU

SVET GRÁLU

Feng Shui

Energia priestoru pre

zdravý ýahar

harmonický

život

Skrytý národ

O podivuhodnej

spolupráci medzi

prírodou a človekom

SVET

GRÁLU

27

Zánik hmoty

1944:

4: Posledný proces

s čarodejnicami

Radiestézia – cesta

k harmonickému

iké

prostrediu

Transplantácia

spomienok

Prečo ľudia po transplantácii

preberajú vlastnosti svojich darcov?

Transplantácia

antácia

spomienok

Tajomstvo Márie

Magdalény

AUDIO PONUKA

Spríjemnite si vianočné chvíle

počúvaním dramatického spracovania

prednášok z kníh Z doznelých tisícročí

a Zaviatych dôb o živote Ježiša z Nazaretu,

Márie z Magdaly alebo Jána Krstiteľa v audio

edícii CD Neznáme zo života Ježiša + CD

Mária z Nazaretu za akciovú cenu.

Cena za CD edíciu: 6,50 €

Cena pre predplatiteľov: 5,70 €

Pri nákupe nad 50 € získate vami vybraté CD

z tejto ponuky zadarmo


istória ľudstva pozná množstvo

H mýtov, zjavení, teologických aj

vyslovene okultných predstáv, ktorými

si ľudia vysvetľovali, alebo aj

len „ozvláštňovali“ život. Napriek ich

obrovskej rozmanitosti, v podstate

všetky vychádzali z dvoch zdrojov:

tým prvým bola čistá duchovná inšpirácia,

mimoriadny zážitok, ktorý určitú

osobnosť vytrhol z bežného života

a dal mu spoznať niečo mimoriadne.

Anjel sa nemohol zjaviť hociktorej

žene, pastieri dostali prednosť pred

rabínmi a archanjel Gabriel podľa tradície

odovzdával učenie iba jednému

Mohamedovi. Nemusíme chodiť ani

ďaleko do minulosti alebo za hranice

– sotva by mohol o stretnutí s dobrotivou

ženskou duchovnou bytosťou

hovoriť presvedčivo niekto iný, ako

vizionárka z Litmanovej, Iveta Korčáková.

Spoločnou črtou tohto typu

zážitkov je, že sa zásadne prihodia ľuďom

vynikajúcim snáď len detskou

dôverou a pokorou, pričom nápadne

obchádzajú cirkevné aj mocenské hierarchie.

Vyzerá to tak, že duchovným

bytostiam z „druhého sveta“ nejde

o nič iné, len aby ich odkaz dostalo

pokiaľ možno nezmenený čo najviac

ľudí. A to je možné len tam, kde

sa nevyskytne snaha k týmto zážitkom

pridať niečo vlastné, prihriať si

„vlastnú polievočku“. Druhým zdrojom

„teologických diktátov“ ale aj

okultných snažení, je nekritická viera

vo vlastné schopnosti. Aj na našom

malom Slovensku sa nemálo jasnovidcov

domnieva, že komunikuje s tou či

onou anjelskou hierarchiou, niekedy

dokonca so samotným Ježišom. Vrcholom

je potom ponuka anjelských

seminárov, kde sa za poplatok môže

naučiť komunikovať s anjelmi každý.

Aj tu teda máme do činenia s dvoma

úplne odlišnými životnými postojmi:

poslušnosťou voči vyšším mocnostiam

a sebastrednosťou s úsilím dať

do popredia svoje vlastné predstavy,

prípadne aj niečo získať. Dnes sa zdá,

že nastala znova doba anjelov. Zapĺňajú

stránky kníh, stĺpčeky časopisov

aj filmové scenáre. No asi by

sme mali aj tu vedieť rozlišovať: povedzme

medzi „veľkými“ a „malými“

anjelmi. Tým prvým očividne nejde

o konkrétneho malého človiečika, ale

prinajmenšom o národ, o komunitu,

alebo rovno o celé ľudstvo. „Veľkí“ anjeli

majú vplyv na dejiny, podieľajú

sa na vzniku a vývoji kozmu, nášho

sveta i náboženstva. Do skupiny

tých malých „anjelov“ by som zaradil

stovky mien, z ktorých sa podľa

potreby vyberajú anjeli pre konkrétnych

ľudí podľa mena, dátumu narodenia

a keby som chcel byť sarkastický,

tak poviem, že aj podľa čísla

topánok. Jeden z najznámejších náboženských

novátorov v čase po reformácii,

švédsky vedec, náboženský

mysliteľ a „mystik“ Emanuel Swedenborg,

ktorého s takou úctou spomínal

aj Goethe, rozlišoval medzi „starými“

a „novými“ anjelmi. Jedni pôsobili

v starej dobe so starým náboženstvom,

noví sa zas ujmú vlády v čase, keď má

na Zemi zavládnuť „Nová doba“, keď

má na Zemi vzniknúť „Nebeské mesto“

či „Nový Jeruzalem“. Vo svojich spisoch

veľmi presne rozlišoval medzi

formálnym náboženstvom, konaním

dobra pre vlastný prospech a skutočnou,

nezištnou láskou k dobru

a k Bohu „z princípu“. Swedenborg si

túžobne prial vznik Novej Zeme a napísal

o tom: „Nová Zem“ symbolizuje

nové náboženstvo na zemi. Keď jedna

náboženská epocha končí, Pán začína

novú.“ Za „duchovných anjelov“ považoval

ľudí, ktorí žili „v súlade s učením

svojho náboženstva“. To ešte spresňuje

konštatovaním: „Žiť znamená

chcieť a konať“. Táto jednoduchá veta

je pre celé myslenie tohto proroka Novej

doby kľúčová a nám by neuškodilo,

keby sme si ju vzali k srdcu. Dnes,

keď sme svedkami ohromných ekonomických,

sociálnych i ekologických

otrasov asi naozaj potrebujeme „nové

NA ÚVOD…

náboženstvo“. Nie v zmysle nejakej

novej cirkvi, ale v prijatí osobného

postoja jednotlivca k Bohu a k blížnym.

Anjeli nám v tom, zdá sa, vôbec

nepomôžu. Keďže väčšina ľudí

náboženstvo umiestnila na zvláštnu

poličku mimo všedného života a nie

do jeho stredobodu, ako to požadoval

už Swedenborg a v nedávnej dobe, ešte

dôraznejšie Abd-ru-shin so svojím Posolstvom

Grálu, musíme len útrpne

čakať, kam nami vyvolané otrasy dospejú.

Vyzerá to tak, že „99 %“ ľudí

z Európy a USA je teraz veľmi sklamaných

a nespokojných. Tiež požadujú,

v istom zmysle, Novú Zem. Koľko

z nich vidí príčinu dnešných problémov

aj v tom, že sme zo života odstránili

„pravé náboženstvo“ a s ním aj

lásku k blížnemu? V našom časopise

sa snažíme už niekoľko rokov poukazovať

práve na tento základný bod,

bez ktorého žiadne reformy ľudskej

spoločnosti nemôžu priniesť dlhodobý

zmier a skutočný rozvoj. Darí sa nám

to? Dávajú vám, čitateľom, naše texty

inšpiráciu alebo povzbudenie pre váš

(ne)každodenný život? Práve k tomuto

sa môžete vyjadriť v našej ankete pri

príležitosti jubilejného tridsiateho

čísla Sveta Grálu. Snáď i pomocou

vašich odpovedí

bude môcť naša

práca pokračovať

ďalej kvalitnejšie

a zmysluplnejšie.

Roman Levický

Každý účastník ankety

dostane 2 časopisy, knihu

alebo DVD zdarma!

3

Svet Grálu

30 | 2011


OBSAH

4

Svet Grálu

30 | 2011

TÉMA

A koľko anjelov stráži Vás?

Z niektorých návodov sa dozviete, ako s nimi nadviazať spojenie.

Je to vôbec možné? A kto sú to vlastne anjeli?

TÉMA

Duchovný vodca človeka

Úryvok z prednášky od Abd-ru-shina

– 2012 –

Mayovia a doba obratu

RECENZIA

Život po živote

„Hereafter“ – majstrovské dielo Clinta Eastwooda

ZDRAVIE

Svetlo v bunkách

VZŤAHY

Láska muža a ženy

Vízia mužskosti - Vízia ženskosti - Vízia pravej lásky

VESMÍR

Mayovia a ďalšie indiánske kmene

ohlasovali na dnešnú dobu koniec

starého a začiatok nového veku.

Môžu nám byť múdrosť a tradície

Indiánov ešte dnes užitočné?

Nemeckého biofyzika Dr. Alberta

Poppa preslávil v minulých rokoch

jeho úžasný výskum „biofotónov“

9

16

Sú búrky na Slnku pre nás hrozbou?

5

8

14

TÉMA

Obklopila ich jasná žiara

Hospodinovej slávy 20

22

Slnečné búrky už neraz na Zemi

spôsobili výpadky elektriny, a tým aj

elektronických zariadení, od ktorých

fungovania sme závislí

29

NÁBOŽENSTVO

Oheň kresťanstva

FOTOSERIÁL

Grónsko

EKONOMIKA

Existujú ešte cesty z krízy?

ZAMYSLENIE

Ako sa z malej židovskej skupiny

veriacich stalo najväčšie svetové

náboženstvo

Fotografie Jany Chlubnej

a Jiřího Sošku

Pád svetového peňažníctva

Čo by na to povedal Kristus?

35

39

42

PRIKÁZANIA

Desiate prikázanie 47

VEDA A TECHNIKA

Riziká nanotechnológií 48

VEDA A TECHNIKA

Biouhlie 49

„Premýšľal si niekedy o tom, čo by

na to povedal Ježiš, keby ťa videl pri

tvojom počínaní? Keby napríklad

teraz vstúpil do dverí, myslíš si, že by

si k tebe prisadol?“

50

ROZHOVOR

Duchovná príčina chorôb

a súčasná školská medicína 52

NÁBOŽENSTVO

Ježišove podobenstvá 55

NÁZORY

Listy čitateľov 56


TÉMA

A koľko

anjelov

Možno ste si tiež niekedy položili túto otázku. Anjeli sa stali v posledných rokoch vďačnou

témou. V kníhkupectvách nájdeme plné police kníh, ktoré nás učia, ako s nimi nadviazať

spojenie, komunikovať, spriateliť si ich, dokonca vidieť ich podoby a mená na „anjelských

kartách“. Prostredníctvom jasnočujných ľudí si môžeme vypýtať ich odkaz pre nás, alebo

ich požiadať o ochranu alebo uzdravenie. Téma anjelov je dnes neoddeliteľnou súčasťou

ezoterických festivalov. Človek by si teda mohol myslieť, že sme obklopení celou armádou

svetla a každý z nás bude o chvíľku obklopený celou hierarchiou pomocníkov, čím dosiahne

o chvíľu vyššiu úroveň vedomia, ak nie dokonca dokonalosť. Nebolo to však takto vždy.

stráži

Vás?

N

Tomáš Výboch

ANJELI V MINULOSTI

A DNES

ebolo to tak dávno, keď predstavovali

anjeli v mysliach ľudí

niečo celkom iné. Neboli to naši

bratríčkovia, ktorí okamžite prileteli

na pomoc, keď sme ich zavolali.

Na majestátne sochy anjelov a ich vyobrazenia

sa ľudia pozerali s bázňou

a pocitom obrovskej, neoddeliteľnej

priepasti a nedostupnosti. Anjeli boli

poslovia Boží, čo vlastne aj toto slovo

vo svojom pôvodnom význame znamená,

a nie sluhovia ľudí, ako sa to

dnes zračí.

V biblii sú anjeli zriedkavo spomínaní

v súvislosti s ľuďmi. Možno

ich prirovnať k poslom, ktorí majú

vznešené úlohy a do spojenia s ľuďmi

prichádzajú len v tých najvýnimočnejších

prípadoch, ako to bolo napríklad

pri zvestovaní narodenia Syna Božieho.

Zvestovanie anjela sa týkalo prísľubu

veľkého svetového diania, v ktorom

sa malo Božstvo skloniť k ľuďom.

Keď bolo narodenie Ježiša zvestované

pastierom, zmocnil sa ich strach

a bázeň, ktorá ich prinútila klesnúť

na kolená, pretože sa vnútorne otvorili

tejto pre nich nepochopiteľne

mocnejšej inorodej sile, ktorá z anjela

vyžarovala.

V akom ostrom kontraste je to

však s prítomnou dobou, keď sa ľudia

nazdávajú, že len pri troche úsilia

môžu s týmito bytosťami ľahko prísť

do styku.

Čím je to spôsobené? Vari tým,

že sa odvtedy stali ľudia lepšími

a sú teda hodní toho, aby mohli

každodenne nadviazať spojenie s tými

najvyššími výšinami? To možno sotva

tvrdiť.

E

ÚSKALIE DUCHOVNEJ

PÝCHY

zoterika je oblasť, ktorá môže pôsobením

na človeka vyvolať fatálne

dôsledky. Je to tak preto, že pri

jej skúmaní, pri posudzovaní toho, čo

je pravdivé a čo je falošné, čo je reálne

a čo nie, existuje nebezpečenstvo

veľmi ľahkého skĺznutia po šikmej

ploche. Človek si totiž nedokáže

svoje domnienky tak ľahko potvrdiť,

alebo vyvrátiť, pretože tieto deje sú

neviditeľné. Musí pri tom používať

prevažne svoje vnútorné cítenie, ktoré

je tiež neviditeľného druhu, ako veci

týkajúce sa ezoteriky. Preto môže

5

Svet Grálu

30 | 2011


TÉMA

Archanjel Michael, Guido Reni (1575 – 1642)

rovnorodým prostriedkom skúmať

rovnorodé. Lenže práve tento jeho

vnútorný svet, jeho cítenie je ten bod,

ktorý je silne ovplyvnený všetkým

nesprávnym, čo v človeku je. Všetky

jeho nesprávne naučené vedomosti,

jeho fantázia a predovšetkým jeho zlé

vlastnosti sú tým, čo sa stavia do cesty

správnemu vyciťovaniu a spoznaniu

skutočnosti.

Pýcha a márnomyseľnosť sa nikde

v živote človeka neprejavujú vo väčšej

miere ako práve na tomto poli. Prejavia

sa pri každom jednom posudzovaní

neviditeľných vecí.

Zoberme si príklad z minulosti.

V medzivojnovom období boli v západných

krajinách veľmi rozšírené

okultné krúžky a ľudia sa v nich

zabávali vyvolávaním duchov.

V tomto smere sa pýcha prejavovala

v domnienke dotyčných špiritistov,

že duch zo záhrobia, s ktorým

6

Svet Grálu

30 | 2011

komunikujú, bol

za svojho života veľmi

významnou osobnosťou,

ako napr. Alexander

Veľký a podobne.

Tešili sa, že práve ich

kruh bol uznaný záhrobným

duchom,

aby im sprostredkoval

múdrosť. Napriek tomu

si aspoň nemysleli tak,

ako to býva dnes, že by

mohli komunikovať

so samotnými anjelmi.

U človeka, ktorý verí

v reinkarnáciu sa táto

pýcha prejaví tým,

že nadobudne dojem –

či už prostredníctvom

pochybných internetových

testov, alebo

od veštice –, že bol

v minulosti významným

faraónom, vladárom

a podobne. Takto

sa dá pokračovať, výsledok

je stále ten istý.

Je prirodzené, že takýto človek potom

vyhľadáva možnosti, ktoré podporia

jeho vieru vo vlastnú jedinečnosť

a ezoterika mu v tomto dáva nekonečne

mnoho možností. Taký človek

sa môže časom stať asociálnym, pretože

pre okolie bude pôsobiť neprirodzene

a on sám sa môže tiež cítiť vysoko

povznesený nad obyčajných ľudí.

J

CESTA Z BLUDISKA

e ťažké priviesť takého človeka

na správnu cestu jeho blízkymi,

zvlášť ak sú materialisti, pretože

týmto veciam nerozumejú. Ak je človek

pyšný – a tá pýcha sa v jeho bežnom

živote prejaví napríklad tým,

že pri rozhovoroch druhých ľudí nepočúva,

stále hovorí len on a vždy

iba o sebe – tak mu jeho blížni dajú

ľahko najavo svoju nevôľu. Vysvetlia

mu, že by sa mal zachovať inak – a tým

mu umožnia zamyslieť sa nad sebou.

Vo veciach týkajúcich sa neviditeľného

sveta sa toto nestane, človek nezíska

spätnú väzbu, pretože väčšina

ľudí sa v týchto veciach nevyzná, lebo

nepozná prírodné zákony. V tom lepšom

prípade môže druhým pripadať

„čudné“, keďže vnútorne cítia, že v takom

postoji je niečo neprirodzené, ale

nevedia vysvetliť čo.

Pýcha sa v tomto prípade prejavuje

v domýšľavosti, že človek môže nadviazať

spojenie s bytosťou, ktorá ho

svojím druhom ďaleko prevyšuje. Z takéhoto

vnútorného postoja je veľmi

ťažké vymaniť sa, pretože človek nemôže

mať rukolapný dôkaz, že takéto

spojenie je nemožné. Vlastný cit mu

nepomôže, pretože je pýchou zakalený

a jeho príbuzní mu už z vyššie

spomenutých dôvodov nevedia poradiť.

V určitých chvíľach, keď je v lepšom

duševnom rozpoložení, mu vnútorný

hlas môže povedať pravdu, čo je

však často málo platné – pretože on

si vo svojej namyslenosti môže povedať,

že takéto myšlienky sú pokúšanie

temna, ktoré sa snaží zmariť jeho

„životnú úlohu“. Ak sa toto spája s nejakými

radami iným ľuďom, ktorí ho

vyhľadajú s prosbou o pomoc, a tí mu

po čase oznámia, že im naozaj pomohol,

jeho márnomyseľnosť dostane ďalšiu

potravu – utvrdí sa v presvedčení,

že sú to naozaj anjeli, čo mu pomáhajú.

Nenapadne ho, že okrem anjelov

existujú aj iné pozitívne sily, schopné

pomôcť.

Ak navštívime nejakú prednášku

o anjeloch, môžeme vidieť plnú sálu

ľudí. Ak dá prednášajúci na konci

prednášky možnosť pýtať sa, ľudia

sa budú zaujímať prevažne o seba.

Bude ich zaujímať, koľko majú anjelov,

ako sa volajú ich anjeli strážni a prípadne

akú farbu má ich aura. Sú to

teda otázky čisto egocentrické, zamerané

na seba. Duchovná čistota a vyspelosť

sa však prejavuje záujmom


TÉMA

o pomoc druhým, srdečnosťou a láskou.

N

ROZDIEL V PÔVODE

MEDZI ČLOVEKOM

A ANJELOM

ajväčšou pomocou človeka

na ceste životom a pri posudzovaní

všetkých dejov, viditeľných i neviditeľných,

je poznanie prírodných

zákonov – teda toho, o čo človek dbá

dnes najmenej. Pri ich poznaní by musel

nakoniec dospieť k záveru, že kontakt

s anjelmi nie je možný z dôvodu

absolútnej odlišnosti druhu. Anjel

je bytosť, ktorá sa zachvieva výlučne

v Božej vôli a nachádza sa v úrovniach

stvorenia nesmierne vzdialených

od tých úrovní, kam sa človek

vracia po zavŕšení svojho vývinu. Túto

úroveň človeka nazývame dnes zjednodušene

Raj. Anjeli sa však nachádzajú

v ešte vyšších a svetlejších svetoch

a preto ich človek nikdy skutočne

nepochopí, podobne ako je každému

človeku jasné, že žiadne zviera, nech

Archanjel opúšťa Tobiáša a jeho rodinu,

Rembrandt (1606 – 1669)

je akokoľvek vyvinuté, mu nemôže

v plnej miere rozumieť. A keďže anjeli

neboli nikdy ľuďmi, nemôžu človeku

pri jeho každodenných starostiach

a strastiach pomáhať, pretože

mu vzhľadom k odlišnosti druhu nerozumejú.

Človeku predsa najviac pri

riešení problémov rozumie ten, kto

už prekonal to, čo druhého trápi. Alkoholikovi

pomôže najviac dlhoročný

abstinent, pretože on sa vie najlepšie

vcítiť do jeho potrieb a myšlienkových

pochodov. Táto skutočnosť sa bežne

využíva v liečebných terapiách. Anjeli

však nikdy nemali ľudské slabosti.

Ak sa aj píše, že napríklad archanjel

Rafael je ochrancom trpiacich, neznamená

to, že ide o osobného ochrancu

toho-ktorého človeka. Všetky sily

vo stvorení majú svoju formu a tvar.

Tak ako majú svoju formu bytosti

živlov, myšlienky ľudí, i všetky cnosti,

tak možno chápať aj vlastnosti anjelských

hierarchií, ktoré sú samy stvárnením

týchto vlastností. Z ich pôsobenia

potom vyžarujú pomoci nadol pre

tých, ktorí o ne prosia, ale to neznamená,

že k nim anjeli prídu,

aby im danú pomoc poskytli.

Aj Syn Boží, ak chcel ľuďom

pomôcť, musel sám žiť

medzi nimi, musel na vlastnej

koži prežiť bolesť, hlad,

smútok, musel na seba nechať

pôsobiť ich chyby – aby

vedel, ako im prekliesniť

cestu z temnoty a priviesť ich

k Pravde. Až potom, keď bol

na svoju úlohu pripravený,

začal hlásať svoje učenie.

V

DUCHOVNÝ

POMOCNÍK

ČLOVEKA

kníhkupectvách možno

nájsť literatúru napísanú

mediálnym spôsobom. Tieto

knihy boli teda nadiktované

zo záhrobia človeku, ktorý mal mediálne

schopnosti a zapisoval to, čo počul.

V nich nezvykne byť spomenuté,

že by sa zosnulí po svojej smrti stretli

s anjelmi, alebo že by v záhrobí boli

medzi anjelmi. Po svojej pozemskej

smrti stretli svojich niekdajších priateľov,

známych, a predovšetkým – svojho

duchovného pomocníka.

Je teda zrnko pravdy v tom, že každý

máme svojho „strážneho anjela“, ale

ako vyplýva z vyššie spomenutých dôvodov

je to taký istý človek, ako my,

ibaže nemá fyzické telo. Je to však

vždy človek, ktorý mal kedysi tie chyby,

ktoré máme teraz my, a prekonal ich.

Trpezlivo sa snaží pomáhať nám, poskytuje

nám svoje rady, trpí s nami,

aj sa s nami raduje. Je jednou časťou

nášho svedomia. Mnohí vnímavejší

ľudia cítia, že naozaj majú niekoho takého

pri sebe. Ale je nesprávne vyvodzovať

z toho, že ide o anjela.

Ak prijmeme túto skutočnosť, nadviažeme

so svojimi duchovnými pomocníkmi

oveľa užšie spojenie a budeme

schopní vnímať varovanie

v časoch nebezpečenstva. Náš cit sa zosilní,

pretože je naše myslenie zamerané

na niekoho, s kým spojenie naozaj

existuje, a nie na bytosť, ktorá je

nekonečne ďaleko od nás. Ani nepotrebujeme

k tomu poznať jeho meno.

Pri takomto vedomí sa budeme cítiť

uvoľnenejšie, pokornejšie a radostnejšie,

pretože ten, kto stojí pri nás je náš

blízky priateľ, ktorý dobre pozná naše

strasti, a ktorý nás nesúdi. Pomáha

nám napriek tomu, že vidí do nášho

najhlbšieho vnútra a vidí tie najväčšie

slabosti. Potom nám neostáva nič iné,

len vrúcne ďakovať a – počúvať.

Tomáš Výboch

tomas.vyboch@svetgralu.sk

7

Svet Grálu

30 | 2011


TÉMA

Duchovný vodca človeka

P

o tom, keď sme si poprezerali najbližšie okolie pozemského

človeka, zeme, pôda je natoľko zrelá, že môžeme

obrátiť pohľad i na vedenie, stojace mu po boku a pomáhajúce

mu.

Je potrebné niečo si aj o tom povedať, keďže práve v tom

a o tom sa hovorí mnoho nezmyselného ľuďmi, ktorí v nejaké

vedenie vôbec veria, alebo o ňom niečo vedia. Bolo by

to niekedy až smiešne, keby to nebolo také smutné.

Je to smutné, pretože tu zase zreteľne ukazuje povahu

ducha človeka v jeho zvláštnom úsilí, aby sa za každú cenu

považoval za mimoriadne hodnotného. Nemyslím, že by

bolo ešte potrebné uvádzať k tomu príklady. Lebo každý

z mojich poslucháčov sa už zaiste musel raz zoznámiť s takými

ľuďmi, ktorí hovoria o svojom „vysokom“ vedení

alebo o samotnom vodcovi, ktorého vraj jasne vyciťujú, a ...

predsa sa podľa jeho tichého nabádania nesprávajú.


Vedenie, ktoré máte, je s vami nejakým spôsobom pevne

spojené. V mnohých prípadoch príťažlivosťou rovnorodého!

Tak nejeden vodca môže a má si pritom pre seba svojou

činnosťou vedenia uvoľniť diania, ktoré jeho samého viažu

na ťažkú hrubohmotnosť. To je pre vás nové, ale ľahko

zrozumiteľné. Tým, že sa vodca snaží vedením ochraňovať

niektorého pozemského človeka pred tým, aby sa nedopúšťal

tých istých chýb na zemi ako on sám, napriek tomu,

že pozemský človek má k tomu náklonnosť, uvoľňuje sa tak

zo svojej viny aj v ťažkej hmotnosti, bez toho, že by sa preto

musel ešte zvlášť vteliť. Pôsobenie jeho vedenia prejavuje

sa totiž na zemi, kde kedysi sám pochybil, a to prostredníctvom

chránenca, ktorého smie viesť. Tak sa uzatvára

nejeden kruh diania aj pre záhrobných presne tam, kde

sa musí uzavrieť bez toho, žeby ten z druhého sveta, visiaci

na tej nitke, sa preto potreboval ešte raz inkarnovať na zem.

Je to jednoduché dianie, zodpovedajúce zákonu, a predsa

tým poskytuje uľahčenie tomu, ktorý vedie niektorého pozemského

človeka. Súčasne dáva tiež výhody pozemským

ľuďom.

Práve zákon príťažlivosti rovnorodého privádza ľahko

veľmi mnoho tých, ktorí chcú viesť, do blízkosti takých pozemských

ľudí, ktorí nesú v sebe nejakú rovnorodosť a hrozí

im upadnutie do takých istých chýb, ako kedysi upadol ten,

ktorý chce viesť. A zákon potom vytvára nitky, spájajúce

vodcu s chránencom.

8

Svet Grálu

30 | 2011

Len si dôkladne zvážte, čo je to za milosť, ktorá zvratným

pôsobením spočíva v tomto deji pre obe stránky. Pre

vodcu i pre toho, ktorého je nútený zvratným pôsobením

v zákone príťažlivosti rovnorodého samočinne viesť, alebo,

povedzme, omilostený viesť!

A takýchto milostí, vyrastajúcich z tohto jediného deja, je

ešte mnoho. Veď pritom vybiehajú na všetky strany nové

vlákna, nesúce v sebe opäť zvratné pôsobenie a na rôznych

miestach posilňujú, pozdvihujú, podporujú a uvoľňujú, pričom

sú spojené s oboma hlavnými účastníkmi.

Veď iba samotná milosť, láska spočíva v účinkoch všetkých

zákonov, ktoré sú vo stvorení. A tie nakoniec smerujúc

nahor, zbiehajú sa v jednom veľkom základnom zákone:

v zákone lásky!

Láska je totiž všetko! Láska je spravodlivosť a je tiež čistota!

Nejestvuje nijaká odluka týchto troch. Všetky tri sú

jedno, a v tom zase spočíva dokonalosť.


Stručne vám chcem ešte raz povedať.

Najprv sú to len pomocníci, ktorí rovnorodosťou vašich

chýb sa mohli s vami spojiť. Až neskoršie, keď už nijaké

chyby nemusíte ťahať so sebou a prechovávate v sebe iba

túžbu po svetlých výšinách, potom prichádzajú pre vás

do úvahy skutoční vodcovia. Tí sú s vami spojení rovnorodosťou

vašich predností a cností.

Až títo vás popravde vedú do výšky, tým že posilňujú vaše

cnosti a svojou veľkou silou pôsobia ako mocný magnet.

Až to sú potom vodcovia, ktorých skutočne môžete nazvať

vodcami! Oni vás síce už teraz pevne držia tajomným,

vám celkom neznámym spôsobom, ale držia samozrejme

len tých, ktorí prechovávajú v sebe ešte žijúce cnosti, nie

až príliš zasypané.

Ale o týchto vodcoch nemôžete ešte hovoriť tu na zemi,

pretože pre vás musia v prvom rade pomocníci rozvinúť

svoju činnosť k vašej podpore, aby ste boli schopní dočista

vyprať svoje odevy zo všetkej špiny, ktorú ste si privolali.

Ale všetci títo pomocníci majú ešte sami všeličo splácať, čo

sa im umožní tým, že vám pomôžu.

Avšak nad týmito všetkými stoja už opravdiví vodcovia,

čakajúc na vás a držiac vás zatiaľ, aby ste pri svojom veľkom

očisťovaní neklesli a v ňom nezahynuli.

(Úryvok z prednášky “Duchovný vodca človeka“ z diela

POSOLSTVO GRÁLU – VO SVETLE PRAVDY)

Abd-ru-shin


Peter Fechner

Mayovia

a doba obratu

Medzi Indiánmi a šamanmi v Kolumbii a Guatemale

Mayovia a ďalšie indiánske kmene ohlasovali

na dnešnú dobu koniec starého

a začiatok nového veku. Môžu nám byť

múdrosť a tradície Indiánov ešte dnes

užitočné?

MIESTO STRETNUTIA

– BOGOTA

roku 1997 navštívil holandský filmár

a dokumentarista Wiek Lens-

V

sen kolombijskú Bogotu, aby sa zúčastnil

stretnutia štyroch stoviek

indiánskych náčelníkov a šamanov

z celej Ameriky. Dva roky predtým

nakrútil film o Papue – Novej Guinei

a angažoval sa za práva domorodých

Papuáncov, ktorí sa snažia zachovať

si svoju starobylú kultúru a prostredie,

v ktorom žijú – dažďové pralesy.

Získal tak renomé priateľa domorodcov

a tým aj toľko dôvery, že ako Európan

mohol stretnutie nafilmovať.

Spolu s ním sa tejto udalosti zúčastnil

aj jeho sprievodca Jacques, Holanďan,

ktorý sa sám nazýva šamanom.

V TÁBORE

NA AMAZONKE

bogotskom hoteli sa pomaly

V zhromažďujú Indiáni z celej

Ameriky, časť v kmeňových krojoch.

Z Bogoty odlietajú vojenským lietadlom

na miesto stretnutia do kolumbijskej

oblasti Araracuara, ďalej

loďou na odľahlý ostrov na jednom

z vedľajších ramien Amazonky.

V tábore sa zišli náčelníci, šamani,

medicinmani a ženy, aby spoločne

oživili svoje tradície a múdrosti,

vykonali rituál na „záchranu Zeme“

a aby sa ako predstavitelia prírodných

národov rozpamätali na svoje

práva a povinnosti.

Z Kanady dorazili Creeovia a Deneovia.

Zo Spojených štátov Apači,

Komančovia, Navachovia, Čerokézovia,

Hopisovia, Pueblovia

9

Svet Grálu

30 | 2011


– 2012 –

a Nahuaovia. Z Mexika a Guatemaly

Mayovia, Aztékovia, Zapotékovia

a Huicholovia. Z Južnej Ameriky

zástupcovia kmeňov Quechuanco,

Huarone, Aymar, Arhuaco, Kogiso

a Jivaro. Zo vzdialených kútov obrovského

amerického kontinentu

sa tak na osamelom ostrovčeku

Wiek Lenssen po stopách Mayov

v temnej amazonskej džungli zišli

potomkovia kedysi hrdých národov,

ktorí kruto trpeli pod nadvládou votrelcov

z Európy.

Wiek Lenssen vie, že Indiánom

ide o záchranu ich umlčaných kultúr,

o pokračovanie v tom, čo im je

vlastné, predovšetkým úzke spojenie

s prírodou a oblasťami onoho

sveta. Zároveň chcú dať najavo aj

svoj nesúhlas s kultúrou bielych,

ktorá tieto aspekty zanedbáva.

Z toho dôvodu mnoho Indiánov súhlasilo

s nakrútením a zverejnením

filmu. Vodcom stretnutia je malý

Maya Don Cirilo, známy ako „Putujúci

vlk“. Ozdobený čelenkou z pávieho

peria a ohnivočerveným plášťom

predniesol v tábore úvodnú reč.

10

Svet Grálu

30 | 2011

J

„PUTUJÚCI VLK“

e potomkom Mayov a vyrastal

v Guatemale. Opisuje, ako mu

zamedzili pestovať vlastnú kultúru

a ako sú v poslednom čase

jeho ľudia prenasledovaní a masakrovaní

vojenským režimom. Je to

príbeh, ktorý viac či menej odráža

osud všetkých ostatných kmeňov.

A predsa, v jeho prejave nezaznievajú

žiadne myšlienky na pomstu,

ale naopak zmierlivé tóny: „Bratia

a sestry, nastal čas prebudenia. Zišli

sme sa, aby sme sa pomocou tradičných

posvätných rituálov zjednotili

s božským duchom a matkou Zem.

Vložme sa do našej úlohy, čujme volanie

sveta, že všetci tvoríme jednotu

ako prsty jednej ruky. Všetci

máme rovnaký pôvod, len sme išli

rôznymi cestami, ale všetci sme vedení

jednou silou. My, Indiáni, sme

si udržali múdrosť a posvätné tradície.

Je načase toto poznanie uvoľniť

pre spoločnú budúcnosť celého ľudstva.

Žime na tejto planéte ako bratia

a sestry a poďme v ústrety spoločnej

budúcnosti. Nech sa všetci prebudia!

Moje slová sú dnes posolstvom

celému svetu. Všetci musíme prejaviť

viac ľudskosti, uctievať matku

Zem a spojiť sa do jedného celku,

nech už sme červení, bieli, bohatí

alebo chudobní. Proroctvá nám hovoria,

že sa máme

povzniesť. Potrebujeme

si osvojiť

múdrosť, nech

si všetky národy,

kultúry, náboženstvá

a krajiny dokážeme

vzájomne

pomáhať, kým nie

je neskoro. Vidíme,

ako naša planéta

trpí, ako putuje

zhrbená pod bremenom,

ktoré sme

jej naložili. Avšak

škody, ktoré sme

jej spôsobili sa nám

čoskoro mnohonásobne

vrátia. Naši

predkovia predpovedali

túto dobu

žatvy, a poukazovali

aj na zrýchlenie

životného tempa, ktoré jej bude

predchádzať. Naše proroctvá hovoria,

že sa pred koncom štvrtého

slnka a v dobe prechodu k novému

cyklu navráti stará múdrosť. Ctime

si staré poznanie predkov! (Wiek

Lenssen „Volanie Mayov“.)

Predstavujú sa aj ďalší náčelníci

a takisto podávajú správu o tom,

že ich predkovia opakovane označovali

terajší čas ako dobu veľkých

zmien, ako počiatok sveta mieru

a harmónie. Zástupcovia indiánskych

národov zo všetkých kútov

amerického kontinentu prednášajú

správy o vzrastajúcej deštrukcii

ich životného prostredia v podobe

priehrad a elektrární, uránových

a uhoľných baní, veľkoplošného


– 2012 –

vyrubovania lesov, ťažby ropy a zriaďovania

monoplantáží pre svetový

trh. Necitlivé drancovanie prírody

i pohŕdanie prírodnými národmi

však podľa proroctiev poukazuje

na dobu konca. Wiek Lenssen je

začiatkom podujatia veľmi dojatý

a so slzami v očiach si dáva sľub,

že svojím dokumentom sa vynasnaží

postaviť most medzi svetom

Indiánov a zvyškom sveta.

J

TRI DÔLEŽITÉ

LEKCIE

eho posvätný sľub na „záchranu“

Zeme a indiánskej kultúry je

čoskoro vystavený neobvyklej

skúške. Prvá úloha, ktorú mu „Univerzum“

zrejme pridelilo,

je… čistenie

upchatých záchodov,

aby sa predišlo znečisteniu

okolia tábora.

Indiáni s ním

ani s Jacquesom nezaobchádzajú

ako

s „čestným hosťom“.

Avšak Wiek prirodzene

veľmi rýchlo

chápe, že i ten, kto

má veľké vízie, musí

začať so „záchranou

Zeme“ v malom.

Druhou lekciou je

zistenie, že okrem

dobrých a priateľských

šamanov existujú

i zlomyseľní. Dva

dni sa cítil celkom

ochrnutý a strachoval

sa, že biedne zahynie

medzi stovkami

medicinmanov. Nakoniec

sa nad ním zľutovala jedna šamanka

a vysvetlila mu, že jeho sused

v hojdacej sieti sa zrejme snaží

zabrániť prítomnosti Európanov

pri rituáloch, a tak ho „očaroval“,

odobral mu energiu. Po jej zásahu,

pri ktorom zrejme použila na liečenie

„éterickú“ energiu, všetky

jeho problémy zmizli. Šamanka

mu radila ešte aktivovať svoju duchovnú

ochranu a trochu sa uzatvoriť.

Stačí si len predstaviť okolo

seba plot z ružových kríkov a v duchu

si myslieť: „Nechcem, aby mi

niekto nejakým spôsobom kradol

moju energiu.“

Odteraz je Wiek ostražitý. Stále

viac sa dištancuje i od svojho sprievodcu

Jacquesa, ktorý mu počas

ochorenia vôbec nijako nepomohol.

Na pozore sa má aj pri jeho sporných

a občas veľmi mätúcich správach

z onoho sveta, ktoré sprostredkováva.

Jacques sa totiž považuje

za médium a stále viac prepadá ilúzii,

že je „vyvoleným“ bielym bratom

Indiánov. Pre Wieka je to tretia

lekcia; nevzniklo snáď mnoho

siekt tým, že svojim členom sľubovali

„vyvolenosť“? Pocit vyvolenosti

nezdravo podporuje pýchu človeka

a môže tým skomplikovať jeho duchovný

vývoj.

Šamanských rituálov, pri ktorých

sa užívajú omamné látky, sa radšej

nezúčastňuje, ale nechá sa informovať

o ich účinkoch. Ayahuasca – tzv.

„réva duše“, je extrakt z pralesnej

liany (kombinácia dvoch rastlín),

horká tekutina, ktorá sa pije ako

čaj. Je to jeden z najsilnejších halucinogénov

na svete. Amazónski

Indiáni ju používajú na navodenie

bdelého spánku, aby sa dopátrali

odpovede na vážne životné otázky.

Údajne sa tak dostávajú do štvrtej

dimenzie, môžu vidieť a hovoriť

s predkami, vídať udalosti minulých

životov i vidieť budúcnosť. Jeden

šaman mu vysvetľuje, že tieto

Chrám Mayov v Strednej Amerike: jedna z najrozvinutejších kultúr je dnes

v pozornosti v súvislosti s „obratom svetov“ v roku 2012.

drogy sú pre Indiánov posvätnými

rastlinami, ktoré prinášajú spojenie

s duchovným svetom a môžu

sa užívať len pri „posvätných ceremóniách“

pod vedením skúsených

šamanov. Bieli užívajú drogy len

11

Svet Grálu

30 | 2011


– 2012 –

kvôli úniku z reality, a to je nebotyčný

rozdiel. Wiek sa dosiaľ takto

na vec ešte nepozeral, ale zostáva

naďalej skeptický. Raz počas takejto

ceremónie spustila jedna zo žien

panický krik. Ťažko povedať, čo

v tomto stave zmeneného vedomia

videla alebo zažila. Nie je snáď lepšie

nepokúšať sa o takéto vniknutie

na onen svet?

Myslím si, že otvárať sa onomu

svetu – či už pomocou drog alebo

hypnózou – nie je dobré. Pokiaľ

normálny stav človeku tieto zážitky

nedovoľuje, svedčí to o prirodzenej

ochrane pred nekontrolovateľnými

kontaktmi. Prirodzené jasnovidecké

nadanie, fungujúce bez

potreby pomocných prostriedkov

však má, podľa všetkého, aj dostatočnú

vlastnú ochranu.

Niektorí zo šamanov majú

úžasné schopnosti: môžu komunikovať

s obyvateľmi onoho sveta,

12

Svet Grálu

30 | 2011

s prírodnými bytosťami, so svojím

duševným telom, dokonca opúšťať

telo fyzické alebo používať rôzne

druhy neviditeľných síl či „éterických

energií“, napr. pre potreby

liečby.

N

„2012 – KONIEC

SÚČASNÉHO VEKU“

a kolumbijskom stretnutí urobil

mayský kňaz Don Cirilo

na Wieka veľký dojem. Po návrate

do Európy sa ho preto snažil opäť

Wiek Lenssen vo svojej knihe „Volanie Mayov“ uvádza pôsobivé posolstvo „Putujúceho vlka“:

Naše proroctvá hovoria, že sa pred koncom štvrtého slnka a v dobe prechodu k novému cyklu

navráti stará múdrosť.

vyhľadať kvôli nakrúcaniu svojho

filmu. No stretnúť sa s „Putujúcim

vlkom“, ktorý robiac česť svojmu

menu cestuje ako koordinátor kmeňov

po celej Amerike, nie je vôbec

ľahké. Napokon sa podarilo nájsť

vhodný termín a v roku 1998 pristáva

Wiek na letisku v meste Guatemala.

Rovnako ako v Bogote aj tu treba

mať dvere auta zamknuté i počas

jazdy, netúlať sa po meste sám

a mať sa na pozore pred prepadnutím.

Veď okrem jediného mesiaca

mieru tu už 40 rokov vládne krvavá

občianska vojna, pri ktorej bolo zabitých

približne 150 000 Mayov.

Prednedávnom sa konala ceremónia,

pri ktorej „Putujúci vlk“

ako zástupca Mayov na znamenie

zmierenia objal prítomných vysokých

predstaviteľov guatemalskej

armády. Pre Wieka to bolo nepredstaviteľne

veľkorysé gesto, keď zvážime,

ako kruto

zaobchádzali vojaci

s nevinnými

mayskými spoločenstvami.

„Putujúci vlk“

žije na guatemalskej

vysočine

vzdialenej hodinu

jazdy od mesta.

Wiek ho nakrúca

pri rozprávaní

o histórii domorodých

Američanov.

(Ďalší sfilmovaný

rozhovor

nasleduje v r. 2001

pri pyramídach

v Tikale.) Belosi

zaobchádzali

s domorodcami

ako s háveďou

a usmrtili ich viac

ako sto miliónov.

Teraz však prichádza

rok „nula“, je

tesne pred nami – a to je čas, kedy

by sa Indiáni mohli osamostatniť.

Rokom 2012 by mal nastať koniec

súčasného veku a začať vek nový.

„21. december 2012 je prvým

dňom nového cyklu. Žijeme v období

prebudenia. Jedna perióda

svetového cyklu sa končí, druhá

sa začína. Mnoho ľudí si začína


– 2012 –

uvedomovať, že dali svojmu životu

zlý smer. Po roku „nula“ sa ľudstvo

zjednotí. Ľudia budú brať

ohľad na Zem i jeden na druhého.

Predtým sa však stane ešte mnoho

veľkých a závažných vecí. Sme

vo veľkom nebezpečenstve. Vieme,

že rok „nula“ mnoho ľudí neprežije,

keďže stratili vzťah k prírode. Nastanú

veľké zemetrasenia, povodne

a zmeny klímy! Mayské proroctvá

nie sú určené len Mayom, ale celej

planéte. (Wiek Lenssen, „Volanie

Mayov“.)

Wiek sa zúčastnil na rituáli liečiteľov

a privolávačov dažďa. Don

Julian, známy mayský liečiteľ a šaman

prosil v období veľkého sucha

bytostné sily o dážď. Wiek pochyboval

o úspechu, no čoskoro sa jeho

pochybnosti rozplynuli. O tri dni

sa spustil taký lejak, že z toho ostal

vo vytržení. Scéna plieskajúceho

dažďa po veľkom suchu je vo filme

s názvom „The Year Zero“ veľmi

pôsobivá.

W

PRICHÁDZA NOVÝ

VEK?

iek si však stále nevie predstaviť,

ako by mal prechod

do nového veku vyzerať. „Putujúci

vlk“ na jednej strane hovorí o prírodných

katastrofách, na druhej

strane o rajských pomeroch, ktoré

majú nasledovať. Odkiaľ získal

svoju múdrosť? – Je ústami svojich

predkov, ako sám hovorí, neťaží

zo svojich poznatkov.

Existencia určitých časových

cyklov, ktoré ovplyvňujú život

vo vesmíre, bola starým Mayom

od nepamäti dobre známa. Aj ostatní

Indiáni v Amerike považovali

tento národ za expertov vo výpočtoch

a interpretácii týchto období.

Ešte dnes sa títo zosnulí predkovia

tešia veľkej úcte. Pri rituáloch

s nimi hovoria a veria ich ponaučeniam

a v ich pomoc. Ale kto môže

zaručiť, že predkovia majú vo všetkých

bodoch pravdu?

Podľa mienky niektorých Mayov

v decembri 2012 skončí cyklus tzv.

„Dlhého počtu“, trvajúci 5 126 rokov.

Názory, či je tento dátum vyrátaný

správne, sa líšia. Niektorí experti

uvádzajú aj iné roky, keď mal

tento cyklus skončiť, napr. rok 1936.

Pri výpočte sa vychádza z časovej

jednotky mayského kalendára

jeden „Tun“ (v preklade „Kameň“),

ktorý zodpovedá 360-tim dňom.

Pokiaľ chceme správne počítať, musíme

ku každému Tunu pridať päť

prechodných dní, aby sme dostali

výsledný počet 365 dní, čo zodpovedá

jednému slnečnému roku.

Pri dlhšom časovom rozpätí tak

vzniká značný rozdiel: celý cyklus

totiž nemá 5 126, ale 5 200 rokov.

Pokiaľ by sme vychádzali z toho,

že sa „Veľký počet“ správne používal

do konca klasickej periódy

okolo 900 rokov pred n. l., a neskôr

sa prechodné dni už nepripočítavali,

posunul by sa koniec „Veľkého

počtu“ prinajmenšom o 15 rokov.

Predpokladaný výpočet konečného

dátumu 2012 je teda sporný.

Napriek tomu je šíriace sa očakávanie

doby obratu z mnohých dôvodov

oprávnené. Popri mayských

proroctvách totiž existuje ešte veľa

ďalších predpovedí, ktoré poukazujú

na koniec starého a začiatok

nového veku. Zväčša však neuvádzajú

žiadne jednoznačné časové

údaje – podľa všetkého preto,

že celý dej prechodu môže trvať

dlhší čas. Z minulých dôb sa zachovali

aj tisícročia staré správy

juhoamerických Inkov, z ktorých

sa dozvedáme, že ich národ bude

opäť veľkým a šťastným: „Keď bude

na Zemi zriadená ríša Svetla, potom

opäť povstane i ríša Inkov a Inkovia

budú dobrými služobníkmi

Svetla.“ Podľa všetkého, výrok

platí i pre množstvo ďalších kmeňov

po celej Zemi. Aj výnimočné

dielo – Posolstvo Grálu „Vo Svetle

Pravdy“, ktoré sme už v našom časopise

mnohokrát spomínali, sa zaoberá

otázkami prechodu do novej

epochy ľudstva. Žiadny presný dátum

začiatku nového veku však neuvádza,

i napriek tomu, že ho oznamuje.

V týchto predpovediach sú

okrem spomenutých katastrof uvedené

aj výroky o nádejnej budúcnosti.

Abd-ru-shin, autor diela, nenecháva

žiadnu pochybnosť o tom,

že v súčasnosti stojíme na prahu

nového veku, v ktorom sa bude

musieť ľudstvo po „Božom súde“

pre vlastné dobro včleniť do Božej

vôle.

Človek má vždy možnosť voľby.

Pridajme sa teda aj my, z „kmeňa

bielych bratov“, k snahám šamanov

– v úcte k prírodným zákonitostiam

o vedomé a dobrovoľné

usilie a dobro pre všetkých.

Peter Fechner

fechner@svetgralu.sk

Literatúra:

Wiek Lenssen, Der Ruf der Mayas,

Goldmann Verlag, München 2008;

Adrian Gilbert, 21. Dezember 2012, Kopp

Verlag, Rottenburg 2007;

Birgit F. Carrasco, 2012 Die große

Zeitenwende, Knaur Verlag, München

2008;

Peter Ruppel, Maya 2012, Schirner Verlag,

Darmstadt 2008;

ohne Verfasser, Verwehte Zeit erwacht,

Band 2, Verlag der Stiftung

Gralsbotschaft, Stuttgart;

Abd-ru-shin, Im Lichte der Wahrheit,

Gralsbotschaft, Verlag der Stiftung;

Gralsbotschaft, Stuttgart

13

Svet Grálu

30 | 2011


RECENZIA

Život po živote

„Hereafter“ – majstrovské dielo Clinta Eastwooda

Dráma / Fantasy

USA, 2010, 129 min.

Réžia: Clint Eastwood

Hrajú: Matt Damon, Cécile De France, Marthe Keller, Mylène Jampanoï,

Bryce Dallas Howard, Jay Mohr, Thierry Neuvic, George McLaren

14

Svet Grálu

30 | 2011

M

noho hollywoodskych režisérov

fascinovala téma života

po smrti a niekedy z toho vzniklo

hodnotné dielo. Napríklad „Ako prichádzajú

sny“ od Vincenta Warda,

alebo „Na krídlach vážky“ od Toma

Shadyaca. Hlavnou témou týchto

filmov je vykreslenie komunikácie

s mŕtvymi

ako zvláštnej udivujúcej

udalosti. Vo filme „Ako

prichádzajú sny“ sa naviac

tvorcom podarilo

veľmi pôsobivo zobraziť

onen svet.

Prednedávnom sa téme

života po smrti venoval

i starý majster filmového

plátna Clint Eastwood

vo filme „Hereafter“ 2010.

Scenár napísal v Rakúsku

žijúci Brit Peter Morgan a hudbu zložil

sám Eastwood. Vďaka neokázalému

a prirodzenému spracovaniu

vytvoril pôsobivú snímku, ktorú

možno len ťažko zaradiť do niektorého

z obvyklých žánrov.

Príbeh hovorí o troch úplne rozdielnych

ľuďoch, žijúcich v rôznych

krajinách, pomeroch a prostrediach,

ktorých osud nakoniec zvedie dohromady

vďaka jednej spoločnej

veci – záujmu o tému života po smrti,

ku ktorej sa dostali vďaka celkom

rozdielnym skúsenostiam.

Najskôr sa divák zoznámi s francúzskou

televíznou žurnalistkou

Marie Lelay (Cécile de France).

Počas svojej dovolenky v Thajsku

sa stane obeťou prílivovej vlny tsunami.

Takmer sa utopí, ale v poslednej

chvíli ju vzkriesia. Počas stavu

bezvedomia prežije

zážitok blízkosti

smrti, ktorý

ju, mladú, ctižiadostivú

a úspešnú

ženu, celkom

zmení. Zmení

sa i vzťah k jej

vlastnej práci. Je

nútená vziať si pár

mesiacov dovolenky,

počas ktorej

namiesto zmluvnej

knihy o pokleskoch

politikov píše knihu o svojom zážitku.

V Anglicku dvanásťročnému Marcovi

pri dopravnej nehode zomrie

brat – dvojča, na ktorého je silne citovo

viazaný a ktorý mu bol oporou.

Marcus cíti jeho prítomnosť a túži

sa s ním spojiť. Hľadá spôsob, ako to

dosiahnuť, pričom spoznáva množstvo

šarlatánov, ktorí ezotericky ladenému

publiku údajne sprostredkúvajú

záhrobné kontakty, no

v skutočnosti ide len o predstieranie

týchto schopností.


RECENZIA

George Lonegan (Matt Damon)

žijúci v San Franciscu však má

podobné nadanie. Počas stretnutia

je schopný dotyčnému človeku

od zosnulej, väčšinou blízkej osoby,

odovzdať dôležitú správu. Táto

schopnosť sa však Georgovi stane

veľkou životnou záťažou. Opakovane

prežíva, že dotyčné osoby nie

sú schopné sprostredkované oznámenie

spracovať. Takisto mu bráni

v uskutočnení šťastného partnerského

vzťahu, pretože vedomie

partnerovho hlbšieho pohľadu

do tieňov minulosti je pre potenciálne

partnerky prekážkou. George

sa od svojho nadania odvracia a túži

po normálnom živote.

Vo viac ako dvojhodinovom epose

nechá Clint Eastwood bežať vývoj

týchto troch charakterov úplne samostatne.

Až po pozvoľnom splietaní

sa osudových nitiek sa všetky

tri postavy stretávajú, a to na londýnskom

knižnom trhu. Marcus

konečne spoznáva niekoho, kto mu

môže odovzdať správu od jeho brata

a George v Márii neočakávane spoznáva

spriaznenú dušu, pre ktorú

sa život po smrti stal rovnako prirodzenou

skutočnosťou.

Dej prebieha priamočiaro, prirodzene

a živo, nesený stopercentnými

hereckými výkonmi a vynikajúcou

kamerou (Tom Stern).

Vypätejšie situácie nastali len v prípadoch,

keď sa v osudovom dianí

náhle objavila smrť – Jasonova

(Marcov brat) autonehoda, teroristický

útok v londýnskom metre 7.

júla 2005, pred ktorým sa Marcus

zachránil šťastnou náhodou

(ktorá sa neskôr ukázala ako vplyv

z onoho sveta) a neuveriteľne realisticky

zinscenované tsunami, ktoré

zničilo thajské pobrežie.

Je možné, že americké publikum

očakávalo väčšiu „akciu“, na ktorú

boli Eastwoodovi fanúšikovia zvyknutí,

takže kasový trhák sa pri 50

mil. USD drahom filme nekonal.

Je tiež možné, že sa Clint Eastwood

týmto filmom usadil až príliš medzi

žánre. Ide totiž o snímku, v ktorej

sa „onen svet“ zobrazuje bez prvkov

hororu a udivujúcich scén. „Fantasy“

zostáva na pôde realizmu, pričom

zároveň ponecháva priestor

na vlastnú interpretáciu.

Film Život po živote je jednoznačne

pútavým dielom, ktoré

diváka podnieti k zamysleniu

sa nad otázkami neviditeľného

sveta okolo nás. Nenechá človeka

ľahostajným, a preto sa oplatí pozrieť

si ho.

Werner Huemer, Vítězslav Janáček

huemer@svetgralu.sk, janacek@svetgralu.sk

15

Svet Grálu

27 30 | 2011


ZDRAVIE

Rozhovor s Dr. Fritzom Albertom Poppom

Nemeckého biofyzika Dr. Alberta Poppa preslávil v minulých rokoch jeho úžasný výskum

„biofotónov“. Zistil, že bunky vyžarujú svetlo, a na tomto základe vyvinul okrem iného metódy

slúžiace na preukázanie zhubných nádorových buniek a na analýzu kvality potravín.

V rozhovore pre Svet Grálu vysvetľuje, ako môžu „biofotóny“ zmeniť náš pohľad na svet.

16

Svet Grálu

30 | 2011


ZDRAVIE

Svet Grálu: Ako ste dospeli k záveru,

že bunky vyžarujú svetlo,

a že toto svetlo slúži na výmenu informácií

počas procesov prebiehajúcich

v tele?

Dr. Popp: Ľudské telo stratí každú

sekundu 10 7 buniek. Kým poviem

„dvadsaťjeden, dvadsaťdva…“, odumrie

v mojom tele 10 miliónov buniek!

Každú 10 -7 sekundu musí byť

teda vyslaný do okolia signál, ktorý

o úbytku informuje susediace bunky.

Tento percentuálny pomer straty buniek

platí pre všetky biologické systémy,

pre všetky živé bytosti. Pokiaľ

má byť táto strata buniek zmysluplná

a nejakým spôsobom organizovaná,

potom musia susedné bunky, ba celý

organizmus, byť neustále o týchto

procesoch informované. Inak by dochádzalo

k vzniku nádorov, alebo by

naopak mohlo byť následne vyprodukované

nedostatočné množstvo

buniek. Od toho je závislá celá identita

organizmu. Akým spôsobom

sa ale môže odohrávať takáto obrovská

výmena informácií? Na akom základe

môže byť organizované niečo

také? Elektrochemické procesy by takúto

spleť reakcií v takých krátkych

intervaloch vôbec neboli schopné

obsiahnuť. Erwin Schrödinger (rakúsky

teoretický fyzik 1887-1961, jeden

zo zakladateľov kvantovej mechaniky,

pozn. red.) sa svojho času

sám seba pýtal, prečo sa organizmus

pri takomto obrovskom počte reakcií,

ktoré sa dejú každým okamihom, dopúšťa

len nepatrného množstva chýb.

Pri takomto množstve by všetky pochody

predsa mali prebiehať úplne

chaoticky! Podobné procesy sa s obľubou

vysvetľujú pomocou extrémnych

príkladov. Predstavme si mohutnú

tridsať metrov dlhú veľrybu.

Ako môže byť takýto obrovský organizmus

schopný vyslať také nepredstaviteľné

množstvo informácií,

ktoré vyplývajú zo strát buniek, a to

len za 10 -7 sekundy do vzdialenosti

30 m tak, aby v správnom okamihu

boli na správnom mieste? Podľa

môjho názoru je na otázku jediná

prijateľná odpoveď: svetlom – všetci

ostatní poslovia by boli príliš pomalí.

Nositeľom informácií musí byť svetlo,

pretože biofotóny obsahujú kapacitu

pre takúto hustotu informácií.

Svet Grálu: Hovoríte aj o schopnosti

svetla prenášať určitý systém.

Z toho vyplýva, že svetlo vytvára

zákonitosti ako v makrokozme, tak

v mikrokozme. Pre túto tézu vás

v etablovaných kruhoch opätovne

kritizovali, pretože veda uprednostňuje

vo výklade sveta skôr náhodu.

Dr. Popp: Problémom je skutočne

predstava, že usporiadanie svetla

a jeho schopnosť prenášať svoj

poriadok sú príbuzné s usporiadaním

života tu na zemi i s existenciou

určitého poriadku v bunke, ktorý

som objavil. Táto myšlienka vzájomného

pôsobenia je problémom

pre vedcov, pretože otriasa základnými

vedeckými tézami. Veda totiž

pri týchto dejoch predpokladá pôsobenie

náhody, nie inteligentného

poriadku. Je však dôležité vymedziť

presné hranice bádania, pretože tu

hrozí, že sa dostaneme do oblasti

náboženstva, filozofie, alebo dokonca

ezoteriky. Vezmime si pri našich

úvahách za základ darwinizmus:

Darwin vo svojom pozorovaní

vývoja života povýšil náhodu na základ

evolúcie. To bola však veľká

chyba, lebo sa tým popiera otázka

zmyslu. Mne pripadá logické vychádzať

z toho, že samotný život je

prejavom nejakého plánu, akejsi základnej

štruktúry, ktorú môže pri

svojom prejave využiť. Nazvite inteligenciu,

ktorá sa za tým skrýva,

akokoľvek – alebo sa jednoducho

vyhnite jej pomenovaniu – musí

však existovať sila, ktorá vytvára

poriadok pri vznikaní, existencii

a súhre všetkých účastníkov tohto

univerza. Podľa môjho názoru spočíva

podstata všetkého vo svetle.

Svet Grálu: Fotóny sú elementárne

častice svetla. Čo sú biofotóny?

Dr. Popp: Ide o tie isté fotóny

s tým rozdielom, že pochádzajú

z biologického systému. Nelíšia

sa teda vo svojej podstate od normálnych

fotónov, majú však tú

vlastnosť, že je možné ich merať

a pozorovať, pokiaľ skúmame

živé systémy. Ide pritom o veľmi

jemné, laseru podobné svetlo.

Tu v inštitúte ich napríklad môžeme

pomocou vysoko senzibilných

prístrojov – takzvaných fotonásobičov

– zviditeľniť. Ide síce

len o ultraslabé svetlo, ktoré je

17

Svet Grálu

30 | 2011


ZDRAVIE

porovnateľné s plameňom sviečky

vo vzdialenosti 20 km, ale práve

v tejto jemnosti je ukrytá obrovská

koherencia 1 , a tým značný poriadok.

Práve táto koherencia je

schopná svoj poriadok do okolitého

systému preniesť. Tým

sa to stáva najdôležitejším kľúčom

na pochopenie komplexnej

biochémie, ba na pochopenie

vzniku života. Máme tu

do činenia so svetelným lúčom

s najvyššou úrovňou zákonitosti,

ktorý je jemnejší než akýkoľvek

lúč vyprodukovaný laboratórnym

laserom. Je zložený výhradne

z jednotlivých fotónov,

a táto skutočnosť umožňuje ten

najprecíznejší a najrýchlejší spôsob

vplyvu na procesy vo vnútri

buniek. Nespočetné milióny pochodov

v organizme potrebujú

totiž úplne presný a efektívny regulačný

systém. Podstata biofotónov

s ich vnútornou schopnosťou poriadku

tu preberá kontrolu nad chemickými

reakciami, pričom biofotón

nemusí spúšťať každú reakciu

zvlášť. Jediný lúč biofotónov napríklad

stačí na to, aby spustil státisíce

reakcií, pretože každý biofotón,

ktorý začne svoju dráhu a vstúpi

do komunikácie s bunkou, súčasne

vytvára elektromagnetické pole.

V každej bunke sa vytvára takto

vybudovaným elektrickým poľom

vzorec, a tým vzniká nadradený regulačný

systém pre čas a priestor,

v ktorom sa odohrávajú všetky biologické

procesy. Tieto pochody prebiehajú

po prvom impulze samočinne.

Partneri chemickej reakcie,

ktorí sú napojení na toto pole, sú

prostredníctvom trojdimenzionálného

informačného vzorca informovaní

o tom, čo, kedy a kde majú

urobiť. Na druhej strane nám toto

elektromagnetické pole prezrádza,

aká silná je koherencia „vnútorného

svetla“. Týmto spôsobom je

18

Svet Grálu

30 | 2011

možné merať kvalitu biologického

systému – myslí sa tým napr. zdravie

človeka alebo akosť potravín.

Rakovina je napríklad ochorenie,

pri ktorom je koherencia masívne

narušená. Tým je komunikácia

medzi bunkami blokovaná v takej

miere, že bunky už nie sú schopné

organizovane spolupracovať. Z poznatkov

výskumu biofotónov sme

vyvinuli mnohosľubnú diagnostickú

metódu, ktorú už využívajú

mnohé lekárne. Základom našej

tzv. regulačnej diagnostiky sú merania

odporu kože, pretože sme pri

našom výskume zistili, že existuje

súvislosť medzi biofotónmi a hodnotou

odporu kože.

Svet Grálu: Mohli by ste nám vysvetliť

použitie tejto diagnostickej

metódy?

Dr. Popp: Táto metóda nám

umožnila uvedomiť si, že za liečenie

organizmu nie je zodpovedný

imunitný systém, ale usporiadané

elektromagnetické pole v bunkách,

a stupeň tohto usporiadania môžeme

merať pomocou hodnoty odporu

na koži a následne vyjadriť

určitým pomerom. Na vnútorných

i vonkajších stranách oboch rúk

teda vykonáme niekoľko meraní

kožného odporu, a rozmiestnenie

meraných bodov zobrazíme na počítači.

Náš program potom ukáže

rozmiestnenie získaných hodnôt.

Normálne logaritmické rozmiestnenie

meraných bodov značí

koherenciu, takže ukazuje

na stabilné elektromagnetické

pole a dobré regulačné sily.

Ak sú hodnoty odporu rozdelené

náhodne, sú samoliečivé

schopnosti organizmu oslabené.

Zdravie znamená v tomto

systéme regulačnú schopnosť

organizmu, to znamená, že samoliečivé

sily tela sú schopné

sa ubrániť ochoreniu vo fáze

jeho vzniku. Pomocou regulačnej

diagnostiky je možné,

na rozdiel od iných diagnostických

postupov, preskúmať

mieru zdravia človeka a jeho

schopnosť prekonávať choroby.

Svet Grálu: Ako sa vlastne dostávajú

biofotóny do našich buniek?

Kritici tvrdia, že svetlo vzniká

z náhodných chemických procesov.

My toto svetlo prijímame, alebo

ho sami produkujeme?

Dr. Popp: Oboje. Kedysi som

v tejto súvislosti použil výraz „vysávač

svetla“, za čo sa mi dostalo

mnoho kritiky. „Vysávač svetla“ ale

nie je nič iné, ako živočích, ktorý

priťahuje svetlo. V živých organizmoch

sa to dá skutočne pozorovať.

Faktom je, že fotóny prijímame slnečným

svetlom a potravou, a následne

ich ukladáme do našej DNA.

Na výmenu informácií, teda na komunikáciu

s bunkami, využíva organizmus

toto svetlo tak, že ho potom

z DNA znovu vysiela.

Svet Grálu: Je podľa tejto teórie

svetlo najdôležitejším „zdrojom

obživy“ človeka?

Dr. Popp: Dá sa to takto povedať.

Bez slnečného svetla by neexistovali


ZDRAVIE

biofotóny, preto ani komunikácia

medzi bunkami, a tým ani život.

My sa svetlom v podstate živíme.

Znie to síce trochu zvláštne, pri

bližšom pohľade však nie, pretože

na subatomárnej úrovni majú

rozhodujúce slovo kvantovo

mechanické procesy. DNA nie

je zodpovedná len za reprodukciu

buniek, ale aj za priebeh

oveľa pozoruhodnejších a významnejších

procesov. Špirálovitá

štruktúra DNA je skonštruovaná

tak pozoruhodne,

že je schopná ukladať biofotóny

a opäť ich uvoľňovať. Keď napr.

do nášho absolútne tmavého

meracieho prístroja vložíme list

rastliny, môžeme na obrazovke

pozorovať, ako intenzita svetla

pomaly mizne a biofotóny sú

prakticky „utlmené“. Pokiaľ

však prístroj otvorím a vzorku

opätovne osvetlím, tak sa list

opäť rozsvieti, pretože načerpal

nové svetlo. Na základe svojej

štrukrúry funguje DNA rovnako

ako vysielač i prijímač tohto koherentného

elektromagnetického

žiarenia. Vo svojej podstate funguje

ako rezonátor.

Svet Grálu: Vyžaruje čerstvo

odtrhnutý list skutočne iné svetlo,

ako list, odtrhnutý pred šiestimi

dňami?

Dr. Popp: Samozrejme! Zmeny

svetelného žiarenia sú merateľné.

Kvalitu biologického systému je

možné vždy vyčítať z koherencie,

teda z intenzity svetelného lúča.

Tá sa pri jednotlivých biologických

systémoch veľmi líši. Rozdiel

je viditeľný napr. medzi vzorkami,

ktoré sú ovplyvnené škodlivým

vonkajším prostredím a „bio“

vzorkami. Podľa tohto princípu je

možné testovať aj kvalitu potravín.

Veľké koncerny už po desaťročia

využívajú naše spôsoby merania

Dr. Fritz-Albert Popp už mnoho rokov skúma svetlo v bunkách.

Na obrázku je list, ktorého vyžarovanie fotónov

je zaznamenané pomocou fotoelektrického násobiča.

Vľavo ten istý list na obyčajnej fotografii.

na analýzu kvality svojich potravín.

Je zaujímavé, že aj Erwin Schrödinger

kedysi povedal, že živé organizmy

sú koherentné systémy.

Z našej praxe môžeme toto tvrdenie

len potvrdiť. Zlá alebo dobrá

strava sa od seba líšia stupňom

vzájomnej koherencie. Tu sa tiež

vysvetľuje, prečo je také dôležité

konzumovať zdravé potraviny.

Konzumáciou nezdravých potravín

oslabujeme koherenciu nášho organizmu.

Spoločne s potravou prijímame

aj v nej obsiahnuté usporiadanie,

a táto informácia - poriadok

určuje vývoj ďalších buniek. Pred

niekoľkými rokmi som na túto

tému napísal knihu s názvom Posolstvo

potravín. Potraviny majú

skutočne schopnosť odovzdať organizmu

svoje posolstvo. Mäso, ktoré

pochádza zo zvieraťa z veľkochovu

so zlými životnými podmienkami

odovzdáva kvalitatívne úplne iné

„posolstvo“ svojmu konzumentovi

ako mäso pochádzajúce z biofarmy.

Svet Grálu: Pojem „svetla“, ktoré

navyše ešte vyžaruje z našich buniek,

dáva vietor do plachiet

náboženským a ezoterickým prúdom.

Mali ste problémy s vymedzením

vašej vedeckej práce voči

ezoterickým interpretáciám?

Dr. Popp: Ezoterika? Nie. Nemám

obavy z takýchto interpretácií.

I to patrí k slobode

myslenia. Prečo by tieto smery

nemali mať možnosť zaoberať

sa mojimi tézami? Ja chcem život,

jeho vznik i jeho prejavy,

pochopiť z pohľadu fyzika.

Na zodpovedanie týchto otázok

som pracoval s nástrojmi fyziky.

Na svetlo, ktoré vzniká v našich

bunkách, sa pozerám ako

na médium prirodzenej komunikácie

medzi bunkami. Vychádzal

som z vlastného poznania,

keď som pri jednom interview

povedal: „My vlastne plávame

v mori svetla. Pri dôkladnom

skúmaní absolútna tma neexistuje“.

Toto tvrdenie oslovuje

potom i ostatných. Čisto vecne,

z pohľadu mojej vedeckej práce,

z toho, čo meriam, vidím a prepočítavam,

toto tvrdenie súhlasí;

ponecháva však zároveň každému

priestor na vlastnú interpretáciu,

na akú som v danom okamihu ani

nepomyslel. Pokiaľ by však niekto

chcel moje myšlienky zámerne prekrútiť,

nepochybujem o tom, že by

nakoniec pravda vyšla najavo. Ako

sa vraví: kde vzrastá nebezpečie,

tam rastie i možnosť záchrany.

1) Koherencia je schopnosť zväzku elektromagnetického

žiarenia (svetla) po prejdení

určitej vzdialenosti (alebo uplynutí

určitého času) interferovať, čiže skladať

sa do jedného výsledného vlnenia.

Mehmet Yesilgöz

yesilgoz@svetgralu.sk

19

Svet Grálu

30 | 2011


TÉMA

Obklopila ich jasná ˇziara

Hospodinovej slávy

20

Svet Grálu

30 | 2011

T

áto veta je súčasťou vianočného

príbehu. Pastierom pasúcim

svoje stáda sa náhle zjaví anjel.

Čítame: A hľa, anjel Pánov postavil

sa vedľa nich a sláva Pánova ich

osvietila. (Lukáš 2,9)

Pokúsim sa predstaviť si, čo sa v tej

chvíli udialo.

Je večer. Otváram okno, aby som

do miestnosti nechal prúdiť čerstvý

vzduch. Na oblohe svietia hviezdy.

Náhle ma oslepuje svetlo ako vo dne.

Zjaví sa anjel. Vidím ho zreteľne; je

vysoký a mňa obklopuje jasná žiara

Hospodinovej slávy.

Ako si mám túto udalosť vysvetliť?

Lúč nebeského jasu prúdi anjelom,

a mne prináša rozjasnenie. V zlomku

sekundy v tomto lúči nebeského svetla

poznávam seba. Prežívam úžasnú

čistotu svetla, ktoré skrz anjela

a okolo neho žiari a oslňovaný touto

nádherou si jasne uvedomujem, ako

som na tom so svojou čistotou, ako

sám málo žiarim. A toto poznanie,

to náhle, zjasnené uvedomenie, že nie

som dosť čistý, začne mnou otriasať

tak ako kedysi pastiermi. Ono cítenie

vlastnej malosti a nedostatočnosti

vyvoláva hlboké rozochvenie, ktoré

je vo vianočnom príbehu vyjadrené

slovami: „a veľmi sa vydesili“ (I báli

sa bázňou veľkou).

Ale svetlý posol upokojuje rozochvených

pastierov: „Nebojte sa, veď

zvestujem vám veľkú radosť!“ Potom

im oznamuje narodenie Božieho

Syna v betlehemských jasliach a vzápätí

sa objaví množstvo nebeských

zástupcov chváliacich Boha:

„Sláva na výsostiach Bohu a pokoj

na Zemi ľuďom dobrej vôle!“

Zbor anjelov ukazuje pastierom –

i mne – ako môžeme premôcť strach,

i spôsob, ako nám zjavený jas nebeského

svetla bude pomáhať: Bohu opäť

vzdáme úctu, činmi prejavíme jeho

pravé uctievanie, budeme poslúchať

svojho Pána, dbať na jeho vôľu, budeme

plniť jeho pokyny a prikázania.

Potom, až potom vnútorný mier naplní

duše všetkých tých, ktorí takto

konajú.

Vtedy sa padlé ľudské pokolenie

stane Bohu milým – a my budeme

stáť bez strachu vo svetle Jeho slávy,

opäť ako Božie deti.

Martin Ernst

ernst@svetgralu.sk


KNIŽNÁ PONUKA

Vážení čitatelia, aj tentoraz sme pre Vás pripravili novinku

v našom on-line obchode www.svetgralu.sk

Posolstvo od protinožcov

Marlo Morganová

Cena za knihu : 10,90 €

Cena pre predplatiteľov : 10,30 €

Román rozpráva príbeh americkej lekárky, špecializujúcej sa na prírodné

liečiteľstvo, ktorej sa naskytla príležitosť spoznať život jedného austrálskeho

domorodého kmeňa. Domorodci žijú v plnom súlade s drsnou prírodou

a majú v sebe hlbokú múdrosť.

List od staršieho člena kmeňa Wurundjeji menom Burnam Burnam:

„Ja, Burnam Burnam, domorodý Austrálčan z kmeňa Wurundjeji, týmto

prehlasujem, že som si prečítal každé slovo knihy Posolstvo od protinožcov.

Prvýkrát v živote som prečítal knihu bez prestávky, od začiatku do konca

a nemohol som sa od nej odtrhnúť. Vzbudila vo mne veľký údiv a nadšenie.

Je to vynikajúce dielo a jeho autorka v žiadnom prípade nesklamala

dôveru, ktorú k nej my, Ozajstní ľudia, prechovávame. Naopak, spôsob,

akým vykresľuje náš systém hodnôt a naše názory, ma robí nesmierne hrdým

na naše dedičstvo.

Tým, že si svetu povedala o svojej skúsenosti, si napravila historickú krivdu.

V šestnástom storočí nás holandský moreplavec Wiliam Dampier popísal

ako najprimitívnejší, najúbohejší národ na svete. Kniha Posolstvo od protinožcov

nás pozdvihuje na najvyšší stupeň vedomia a ukazuje nás takých,

akí v skutočnosti sme, ako majestátny vznešený národ.“



VZŤAHY

Ženy sú ako ovocné plody...

Tie najlepšie rastú na vrchole stromu.

No muži nechcú ísť za tými najlepšími,

lebo majú strach, že by pritom mohli spadnúť a zraniť sa.

Láska

Margaréta Černáková

Namiesto toho zbierajú plody popadané po zemi,

napriek tomu, že nie sú až také dobré,

no – sú ľahko dostupné.

A plody, ktoré sú na vrchole stromov, si myslia,

že majú nejakú vážnu chybu.

V skutočnosti sa len potrebujú učiť trpezlivosti

vedieť čakať, kedy ten správny muž príde;

taký, ktorý bude mať odvahu – vyštverať sa

pre ňu až na samý vrchol...


mužaaženy

VÍZIA MUŽSKOSTI

súčasnej dobe je chlapcom vštepovaná

nesprávne chápaná kon-

V

cepcia mužskosti, a preto väčšina

dnešných teenagerov ako aj mladých

mužov prežíva svoju pohlavnosť

dosť konfliktne. Následkom

toho nevedia dosiahnuť v dospelosti

správnu integráciu sexuality

do svojej osobnosti. Vízia mužskosti

je chlapcom ponúkaná dnešnou

„modernou“ dobou už od ich útleho

veku prostredníctvom obľúbených

filmových „hrdinov“. Potom sú len

sťažka schopní rozlíšiť pravé od falošného,

ba dokonca možno tvrdiť,

že vo veľkej miere sa im priam znemožňuje

pochopiť zmysel ľudskej

sexuality vôbec. Mladé telo sa stáva

problémom práve v období pohlavného

dozrievania, okolo ktorého

vyvstáva veľa nedorozumení, lebo

táto dôležitá vývojová etapa dospievania

vyvoláva v ešte nedospelých,

veľmi zraniteľných mladých

chlapcoch strach z prichádzajúcich

zmien, ktoré sú sprevádzané zvýšenou

nespokojnosťou a najmä obavami

z potvrdenia seba samého, či

je „opravdivým mužom“. Je pravda,

že ide o náročné obdobie, keď

22

Svet Grálu

30 | 2011

sa mladý človek s novou životnou

situáciou nedokáže psychicky jednoducho

vysporiadať.

Pohlavné orgány chlapca začínajú

v tomto období plniť funkciu

výrobcu – akejsi biochemickej fabriky,

ktorej nerušený vývoj zaručuje

postupnú harmonickú premenu

chlapca v muža, a to na jeho všetkých

úrovniach. Nielen na viditeľnej

telesnej, ale predovšetkým na psychoemocionálnej

a duchovnej, pretože

práve tieto dve – tak často opomínané

a zaznávané úrovne, ktoré

biologicky prirodzene vyžadujú

dlhší čas na svoje dozretie, sú pre

budúci vyrovnaný a šťastný život

dospelých ľudí nevyhnutné! Sexuálna

zdržanlivosť mladých ľudí má

svoje pozitíva predovšetkým v tom,

že chlapec, ktorý pravidelným používaním

zapája aj vyššie štruktúry

svojej osobnosti, naučí sa postupne

dostať pod kontrolu na povrch

sa tlačiace neraz len veľmi ťažko

zvládnuteľné prudké emócie, vedúce

až k nekontrolovateľným výbuchom

zlosti a agresivity, ktoré sú

fyziologickým prejavom zvýšenej

tvorby mužského hormónu testosterónu.

Preto na jednej strane je úplne

pochopiteľné, že odmieta akékoľvek

etické normy, ktoré od neho vyžadujú

predovšetkým striedmosť

a zdržanlivosť. Domáha sa „svojich

práv“ na predčasný sexuálny život,

ktorý je výdatne podporovaný súčasnou

mediálne orientovanou spoločnosťou,

„vďaka“ ktorej sa neraz

až primitívne podávaný odľudštený

sex dostáva príliš zavčasu do centra

záujmu života ešte nedospelých

ľudí. Mladý chlapec sa obhajuje tým,

že predsa ide o jeho zdravie a hoci

vnútri aj tuší, že koná nesprávne –

drží sa „svojho“ názoru a síce, že sexuálny

styk je podľa neho jediným

vyjadrením mužnosti. Na druhej

strane práve tieto zbytočné obavy

sú príčinou zvýšeného psychického

a emočného napätia v dôsledku

ktorého hľadá na ich uvoľnenie

aj zodpovedajúce stimuly, či

už samostatne – prostredníctvom

masturbácie, alebo s dievčaťom, čím

prežíva chvíľkovú úľavu.

Z takejto redukovanej, najnižšej

úrovne ľudskej osobnosti sa odvíja

a prijíma v súčasnej spoločnosti povrchný,

obmedzený pohľad na mužskú

sexualitu.

Väčšina dnešných mužov si preto

neuvedomuje, že takéto správanie

je zbavené základných znakov


VZŤAHY

ľudského konania v sexuálnej oblasti,

čím sa stáva podobné svetu

zvieraciemu, ktoré koná len na základe

svojich inštinktov a reflexov,

pretože ich živočíšnemu druhu

je takéto správanie prirodzene

dané. No u človeka je pohlavný

pud omnoho redukovanejší, lebo

je na rozdiel od zvierat vybavený

schopnosťou poznávať, slobodnou

vôľou, a zodpovednosťou, a preto je

výlučne ľudskou povinnosťou postupne

sa tomu učiť, aby neskôr ako

dospelý muž dokázal ovládať svoje

emocionálne a telesné sexuálne reakcie.

Muž, ktorý odvodzuje svoju mužnosť

iba na základe svojich fyziologických

mechanizmov, vo svojej

podstate devalvuje

schopnosť prežívať

ľudskú lásku v celej jej

hĺbke, hoci v skutočnosti

práve po nej tak

veľmi túži.

„Moderná“ predstava

mužskosti vychádza

prevažne z utilitárnej

koncepcie (ktorej základom

je pragmatizmus

– „zo všetkého vyťažiť

čo najviac vo svoj

prospech“) a konzumného

naladenia života,

a preto je dnes omnoho

ťažšie vysvetliť mladému

chlapcovi, aby

sa v období pohlavného

dozrievania zdržal sexuálneho

života.

Naopak – tvrdí, že je

pre neho nevyhnutný

a opiera sa o nemnohé

pochybné názory

a pseudoargumenty,

ktoré ho ešte viac utvrdzujú v tom,

že sex je dôležitý pre zachovanie

jeho zdravia a správneho rozvoja

a pre psychoemocionálnu rovnováhu.

Takýto spôsob myslenia

navyše udržuje v spoločnosti

dvojakú morálku, kde na jednej

strane sa od dievčaťa vyžaduje sexuálna

predmanželská zdržanlivosť,

poprípade panenstvo, no na druhej

strane tá istá morálka vôbec nepožaduje

aj od muža podobné zdržanlivé

správanie. Vychádza sa zo zaužívaného

názoru, že mužský

pohlavný pud je iný, a preto sa častejšie

dožaduje sexuálneho uspokojenia.

No v skutočnosti neexistuje

žiadne seriózne vedecké tvrdenie,

že sexuálna zdržanlivosť v období

dospievania by nejakým spôsobom

ohrozovala fyzické a duševné zdravie

mladého muža.

Takéto názory nemajú žiadne

opodstatnenie a sú typické pre

ducha dnešnej doby, naladeného

na konzumný život, kedy sa človek

prestáva zamýšľať a rozlišovať, čo je

správne a čo nesprávne, dobré alebo

zlé. V dôsledku toho nie je schopný

pochopiť, že každé správanie závisí

len od jeho postojov, hodnôt a morálky,

ktoré vyznáva, aby si uvedomil,

že vždy má možnosť voľby

rozhodnúť sa a reagovať tak, ako je

to v danej chvíli správne – tak ako

sa to naučil, respektíve nenaučil.

Práve obdobie mladosti a sexuálneho

dozrievania je obdobím, ktoré

má slúžiť k vypracovaniu vlastných

postojov, získaných na základe

pravdivého reálneho poznania seba

samého.

Keď si mladý muž uvedomí a pochopí,

aké dôležité je pre neho sebaovládanie,

tak po určitom čase

môže nadobudnúť takú schopnosť

vôle, aká je potrebná napr. v zvolenej

športovej disciplíne, kde bez

sebaprekonávania úspech nie je

možné dosiahnuť. Najťažšou úlohou

pre chlapca a mladého muža

môžu byť aj nevinné dotyky od ženy,

ktoré v ňom môžu vyvolať silnú

23

Svet Grálu

30 | 2011


VZŤAHY

správnym spôsobom integroval sexualitu

do svojej osobnosti.

Naopak sexuálne nezrelý muž, aj

keď je neraz už dlhý čas biologicky

dospelý, žiaľ, často nemá zdravé

psychosexuálne správanie, ale prejavuje

sa infantilne – egocentrickým

hľadaním potvrdenia svojej mužskosti

bez ohľadu na druhú osobu,

predovšetkým na ženu. Preto

sa dnes v súčasnej spoločnosti darí

takýto smutný obraz ženy väčšina

mužského sveta očakáva ako úplnú

samozrejmosť.

Títo nedospelí muži nevidia

v dievčati budúcu ženu, ale bábiku

na hranie, na chvíľu, na dnes,

a na manželstvo ani nepomyslia –

veď sú ešte mladí, chcú si ešte užiť –

a tak si aj „užívajú“: berú si jedno

dievča za druhým, čo u niektorých

mužov pretrváva aj po celý život.

sexuálnu túžbu, ktorú musí byť

pripravený presmerovať do zdržanlivosti.

Takáto ohľaduplnosť

je vyjadrením pravej mužskej zrelosti,

je potvrdením jeho dobrotivosti

a nehy, lebo vyžaduje od neho,

aby ovládol silné reakcie tela, čo je

od neho obrovské úsilie. Preto ho

treba chápať ako ušľachtilý, priam

rytiersky postoj, ktorý dáva sexuálne

zrelý muž ako dar svojej vyvolenej

v citlivom geste, oslobodenom

od akejkoľvek žiadostivosti, čím

sa ešte hlbšie snaží vyjadriť svoju

čistú a úprimnú lásku. Z takéhoto

uhla pohľadu možno tvrdiť, že telesná

zdržanlivosť nielenže mužskosť

nepotláča, ale naopak – ona ju

vyvoláva, pretože sa naučil panovať

nad svojimi pudmi, a tým sa naučil

brzdiť svoje sexuálne reakcie tak,

aby telesná láska vychádzala z najhlbšieho

vnútorného rozhodnutia

– chcieť dobro aj pre milovanú

bytosť. O takomto mužovi možno

tvrdiť, že je skutočne dospelý, lebo

24

Svet Grálu

30 | 2011

udržať aj pokrivenú víziu ženskosti.

Takáto retardovaná mužská sexualita

je založená na vízii ženy „ako

hračky“, podľa ktorej má žena byť

ľahko dostupný sexuálny objekt, má

byť príjemne upravená ako bábika,

respektíve modelka, alebo sa im

podobať a urobiť všetko, čo od nej

muž chce.

Skutočnosť, že väčšina súčasných

dospievajúcich dievčat a často

aj žien rolu bábiky – modelky vedome,

či nevedome akceptuje, je

vlastne palicou s dvoma koncami

a smutnou vizitkou ženskosti, keďže

Naopak, v mužovi, ktorý skutočne

miluje ženu, sa ozýva pravá dospelá

mužnosť, ktorá sa vyznačuje tým,

že cíti vo vzťahu zodpovednosť nielen

za seba, ale aj za ženu, ktorú si

vyvolil, ako aj za jej ďalší osud.

P

VÍZIA ŽENSKOSTI

odobne ako súčasný muž, aj

dievčatá a ženy dostávajú už

niekoľko generácií pokrivený, falošný

obraz svojej ženskej úlohy.

Jeho korene spočívajú na jednej


VZŤAHY

strane v nesprávne chápanej emancipácii,

keď dievčina považuje mužskosť

za privilégium a v dôsledku

toho sa chce mužovi nielen podobať,

ale neraz sa ho snaží svojím správaním

aj kopírovať.

Na druhej strane vidia často dievčatá

a ženy iba problémy, aké so sebou

prináša zrelá biologická ženskosť

– či už je to cyklus opakujúci

sa každý mesiac, ťažkosti spojené

s tehotenstvom a pôrodom alebo

starostlivosťou o deti, ktoré nejedna

žena považuje za bremeno a akúsi

nespravodlivosť voči sebe a navyše

je presvedčená, že chlapci a muži to

majú v živote omnoho ľahšie, lebo

nič podobné nemusia prežívať.

Ak sa dievčaťu nedostávajú v tejto

oblasti správne informácie a navyše

ak vo svojom bezprostrednom okolí

postráda skutočný ženský model,

aby ho mohla do seba úplne prirodzene

prijať a upevniť sa v ňom, je

napokon ešte nešťastná, že je ženou,

a často by neváhala byť radšej

mužom.

Všetko, čo je prirodzené, je

správne, dobré a krásne a plodom

toho je všeobecná harmónia.

Avšak potláčaním až odmietaním

ženského princípu nesprávne

chápanou rovnoprávnosťou muža

a ženy bola do života západnej spoločnosti

vnesená taká disharmónia,

že „vďaka“ takýmto „ne-ženám“ je

v súčasnom svete prevládajúci tvrdý

mužský princíp ešte oveľa výraznejší.

Tieto „ne-osoby“(lebo ne-

-žena nemôže mať status osoby) je

možné poznať podľa toho, že svoje

potvrdenie a sebavedomie odvíjajú

od úspechov dosiahnutých v profesionálnej

kariére, k čomu sú dievčatá

vedené – žiaľ, už od útleho

detstva. Tým vo svojom vnútri postupne

hlboko zatlačia svoje najvzácnejšie

ženské cnosti, ako je predovšetkým

nežný záujem o citové

potreby svojho manžela, svojich

detí a rodiny všeobecne. V dôsledku

toho sa dnešné ženy svojím

správaním začínajú podobať skôr

na mužov a dožadujú sa „svojich

práv“ zastávať typické mužské pozície

vo verejnom živote. Platia za to

však najvyššiu cenu, ktorou je strata

ich prirodzenosti, ich pravej ženskej

dôstojnosti. Priamo úmerne „pomužštené“

správanie žien zdevalvovalo

na prvom mieste ich citovú výbavu.

Preto sa dnešný svet právom

tak bolestne sťažuje na nedostatok

lásky, citu, nehy, pochopenia, milosrdenstva,

empatie, pravého ľudského

súcitu... jednoducho nežného

ženského princípu.

V Starom Zákone je napísaná naliehá

veta: „Ak sa žena stane zlou,

potom je horšia ako muž!“

Pre krehkú a citlivú, vyvíjajúcu

sa mladú dievčinu je prirodzené,

že hľadá potvrdenie a prijatie seba

samej predovšetkým vo svojom

bezprostrednom okolí, lebo táto

túžba je dominujúcim faktorom

a silným psychologickým mechanizmom

práve v období pohlavného

dozrievania. Hľadá niekoho,

kto by ju pochopil, komu by

sa mohla otvoriť a zdôveriť. Na rozdiel

od chlapcov, nevyhľadáva tak

často sexuálne zážitky, lebo v tejto

oblasti je ešte neprebudená. No jej

prirodzená túžba byť akceptovaná

je ešte viac vystupňovaná, keď najbližšie

prostredie – rodina, a predovšetkým

otec – sa o ňu ako o osobu

nezaujíma. Hoci väčšina rodičov

sa úprimne a horlivo stará o vzdelanie

svojich detí, o ich zdravie, oblečenie,

správanie alebo zdravú výživu,

možno práve v dôsledku tohto

zabehaného stereotypu necítia

najhlbšie a najdôležitejšie potreby

svojich dospievajúcich detí. Ak

má dievčina navyše ešte konflikty

v škole, tak ani rodina ani škola

nespĺňajú funkciu, ktorá by jej zabezpečila

duševno-emocionálnu

rovnováhu, ktorú v tomto období

tak veľmi potrebuje.

A preto sa predčasne, hoci nevedome

akosi automaticky prvým

miestom, kde sa utieka, stávajú

cudzie mužské ramená. Tieto ramená

jej majú dať pocit bezpečia

a je jej jedno, či je to kamarát,

spolužiak alebo kolega z práce.

Pritúlená k mužovi – celá sa mu

otvára a jej ďalší osud závisí už len

od toho, na akého mladíka natrafila.

Ak má daný muž takú víziu

o sebe a o dievčati, ako vyššie vykreslený

obraz, ďalší vývoj je úplne

jasný – dievčina je síce mužom prijatá,

ale v úlohe bábiky. Stačí, že jej

povie niekoľko milých slov obdivu

a komplimentov, a dievčina prijíma

určenú úlohu, a navyše mu dáva

všetko, čo chce.

Ale mladá žena o tom nič nevie,

lebo ešte nie je schopná rozoznať,

aké sú skutočné úmysly

muža, a preto sa nechá ľahko oklamať.

Prijatie úlohy bábiky nie je

akceptáciou, ktorú mladá dievčina

v skutočnosti podvedome očakáva,

a preto takýto „vzťah“ nemôže ani

pretrvať. Preto chodí po svete toľko

odmietnutých, sklamaných dievčat

a žien, o ktorých chlapci zvyknú

hovoriť: „Tá bola moja, aj tá bola

moja...“ Dievčina živí v sebe túžbu

po láske a veľmi ľahko uverí, že je

milovaná, lebo chce byť milovaná.

Jedno milé gesto zo strany muža

a už mu verí, že ona je jeho vyvolenou

(aj sexuológovia potvrdzujú,

že žena sa ľahšie odovzdá mužovi,

keď si myslí, že je milovaná).

Pocitové zaangažovanie sa je

u dievčiny priskorou reakciou

srdca – chlapec ešte zďaleka nemyslí

na lásku, no ona už chce vážne milovať

a keď si myslí, že miluje, jej

telo začína reagovať, lebo zmyselnosť

ženy sa prebúdza cez srdce.

V tejto fáze je to práve ona, ktorá

často poblázni chlapca, pretože

25

Svet Grálu

30 | 2011


VZŤAHY

vykazuje až prílišnú iniciatívu. T.

Bovet, nemecký sexuológ hovorí,

že chlapec prejavuje iniciatívu smerom

k stretnutiu, ale o charaktere

stretnutia už rozhoduje dievčina:

to, aké sú jej pocity, pohľady, dotyky

– to všetko vyvoláva u muža

zmyslové reakcie. Mnoho dievčat

si neuvedomuje, že ak sa dotýkajú

chlapca, rýchlo sa v ňom môže

prejaviť agresivita, ktorú ešte nemá

pod kontrolou. Preto sú neraz nepríjemne

prekvapené, že pred chvíľou

milý, srdečný chlapec, ktorý jej

hovoril sladké slová, sa po niekoľkých

minútach mení na samca, dožadujúceho

sa sexuálneho aktu.

V poradniach priznávajú mnohé

predčasne tehotné dievčatá, že telesný

akt sa odohral akosi mimo

ich vôle a citového zaangažovania

a žiaľ, aj mimo ich očakávania.

Výsledkom sexuálneho života

nedospelých ľudí je, že sú

obaja zaskočení, zahanbení, lebo

cez takéto egoistické telesné potešenie

nemohlo dôjsť k opravdivému

zblíženiu dvoch mladých

ľudí. Hlboké sklamanie podmýva

priateľstvo a lásku, ktorá sa možno

práve rodila. Všetko sa pretrhne,

lebo dvaja nedospelí ľudia začali

tajne žiť v páre bez toho, aby boli

na to pripravení, pretože nevedia,

že nezrelé sexuálne centrum stredného

mozgu, ktoré sa ešte len vyvíja,

nie je ešte ani morfologicky

ani funkčne pripravené takýto hlboko

zasahujúci emocionálny zážitok

spracovať. Dievčina tomuto

stavu nerozumie, lebo nevie, že to

ona chlapcovi sťažila schopnosť

ovládnuť sa. Dievčatá nerozumejú

pojmu a obsahu pravej ženskosti,

pretože postrádajú jej vzory. Úplne

ľahkomyseľne a bez zábran potláčajú

a odhadzujú svoj dievčenský

pôvab, ktorého prirodzeným prejavom

je cudnosť. Dokonca sa hnevajú

na seba, že sa pri stretnutí

26

Svet Grálu

30 | 2011

s chlapcami červenajú, lebo sa obávajú,

že budú ostatným na posmech,

alebo že ich práve preto chlapci

nebudú chcieť. Asi preto sa dobrovoľne

vzdávajú svojho klenotu

panenstva a až prirýchlo sa chlapcom

dávajú – presne ako bábika

na hranie, len aby nebola „iná“ ako

ostatné dievčatá, ale „in“ – dievča

flirtuje ako nejaká neviestka, a pritom

ani netuší ako hlboko tým zraňuje

seba a zároveň so sebou zráža

aj chlapca. Nevie, že práve cudnosť

je jej skutočnou ozdobou, najsilnejšou

ochranou, ktorá u chlapcov

nevedome vzbudzuje rešpekt! Netuší,

že je tým najkrajším prejavom

jej vnútornej hodnoty, lebo vychádza

zo samého jadra živého ducha,

ktorý prebýva ako krehký púčik

kvetiny vo vnútri ešte nedozretého

ženského telíčka. Väčšina ľudí si

o cudnosti myslí, že sa vzťahuje len

na telesnú nedotknuteľnosť; ale veď

čo by osožilo človeku, keby zostal

telesne nedotknutý, ale svoju dušu

by si poškvrnil? Človek, o ktorom

možno povedať, že je skutočne

cudný, prenáša svoju prirodzenú

úctu k druhej osobe aj na jeho telo

a tak s ním aj zaobchádza – ako

s vzácnym darom. Cudný človek

je taký, ktorý má čisté srdce, čisté

myšlienky a jeho úmysly sú vždy

len čisté: nekrivdí, neubližuje –

ani duši, ani telu – ani sebe, ani

druhým.

Dnes človek utŕži skôr posmech,

lebo dokonca medzi samými dievčatami

sú cudnosť a stud považované

za niečo staromódne, čo už

nepatrí do dnešného „moderného“

sveta a preto o nej nechcú nič počuť.

Navyše ešte tvrdia, že im prekáža,

lebo v snahe vzbudiť u chlapcov

záujem sa im vôbec nevypláca!

Naopak, väčšine z nich vyhovuje

priama provokácia – lebo v konečnom

dôsledku sú to dievčatá, ktoré

podporujú u chlapcov nesprávnu

víziu ich mužskosti, keď od nich

očakávajú sexuálny záujem.

A ak slušný, mladý muž nereaguje,

myslia si, že to preto, že nie sú

dosť pekné alebo že sa mu nepáčia.

Sexuálne vzrušenie muža mladá

dievčina uznáva za svoj osobitý,

vlastný tromf a za potvrdenie svojej

ženskosti. Stáva sa lovcom, podobne

ako muž, a neuvedomuje si,

že jemu takýto spôsob len vyhovuje,

keď bez jeho vlastného úsilia žena

urobí všetko aj za neho, len aby ho

sexuálne zaujala, aby ho vyprovokovala,

či už flirtovaním, predvádzaním

sa sporo zahaleným telom,

zmyselným pohľadom alebo dotykom.

Zaslepená túžbou dať sa mu

za každú cenu, nevidí nízkosť takéhoto

správania, že ten lacný tromf

je vlastne pascou a znevážením pravej

ženskej dôstojnosti, a že takúto

ženu si v skutočnosti žiadny muž

ani nikdy nemôže vážiť.

Preto je seriózna, pravdivá výchova

dievčat v dnešných časoch

naliehavo nutná a potrebná, aby

boli práve v období dospievania

pripravované a vedené k tomu –

uvidieť a poznať svoju výnimočnú

schopnosť a silu, ktorú nosí hlboko

vo svojom vnútri každá dievčina

a žena. Lebo až keď porozumie

svojej ženskej dôstojnosti, a podľa

toho sa bude aj správať v každodennom

živote – len potom ju môže

ukázať aj mužovi, u ktorého bude

na prvom mieste vzbudzovať rešpekt

a úctu, a nie žiadostivosť, ako

je to teraz. Potrebuje pochopiť a byť

si vedomá svojho vplyvu na muža,

ktorý je očividný ako v dobrom, tak

aj v zlom.

T

VÍZIA PRAVEJ LÁSKY

o, čo sa hovorieva o manželstve,

že sa mu nedá učiť, ale

ho treba prežiť, možno povedať aj


VZŤAHY

o láske. Mladí cítia lásku ako niečo,

čo sa v nich rodí spontánne, čo má

svoju dynamiku. Sú spolu a je im

dobre. Na začiatku sa ľúbia vlastne

preto, lebo im je dobre, ale to nie

je ešte láska, lebo v takomto myslení

sa skrýva silný egoistický postoj:

„milujem ťa, lebo mi je s tebou

dobre“. No v takomto ponímaní

lásky hrozí najväčšie nebezpečenstvo,

tak často prežívané až neskôr

v manželstve, a síce – „nemôžem

ťa už milovať, lebo mi je s tebou

zle.“ Človek, ktorého láska je ešte

nezrelá, miluje „pre niečo“ a prestáva

milovať, keď „nemá prečo“. Ak

vo vedomí človeka prevláda takýto

postoj – “beriem, lebo chcem, aby

mi bolo dobre“, možno tvrdiť, že je

prejavom infantilnej detinskej lásky.

Dieťa berie preto, lebo ešte nie je

schopné dávania. Z tohto pohľadu

je ťažké porozumieť, že láska má byť

úsilím vôle, a nie len honbou za sexuálnymi

zážitkami, kde sa každý

z nich „baví“ s telom toho druhého.

Keď sú dvaja ešte nedospelí ľudia

k sebe priťahovaní, neznamená to,

že sa milujú; v skutočnosti ide ešte

len o fyzickú príťažlivosť. Lenže tak,

ako je sfalšovaná koncepcia mužskosti

a ženskosti, podobne sa stalo

aj s láskou. Spôsob, akým sa človek

prejavuje vo vzťahu k druhému,

nepriamo poukazuje na víziu ním

osobne chápanej lásky. Keď sa muž

a žena na filmovom plátne bozkávajú

a vzápätí „skončia“ v posteli,

v mladých ľuďoch to vyvoláva predstavu:

milovať sa, znamená, keď

sa dvaja bozkávajú a sexuálne stýkajú;

pre väčšinu dnešných ľudí sú

práve sexuálne gestá znakom hodnoty

lásky. Odtiaľ pochádza ich

túžba predčasného spoločného intímneho

života – „z dôvodu lásky“,

a nič netušia o následkoch a škodách

takto chápaného spolužitia.

Nevedia, že takéto gestá a prejavy

môžu byť aj čímsi iným, že môžu

byť aj vrahom práve sa rodiacej

lásky. A keď sa telesne nestýkajú,

ukazuje sa, že ich nič nespája a že si

vlastne nemajú čo povedať a prichádzajú

k presvedčeniu, že to asi nebola

pravá láska. Lenže telo nemá

schopnosť spájať dvoch ľudí, preto

dnešné skúsenosti svedčia, žiaľ skôr

o láske nepravej. Veď koľko párov

leží blízko vedľa seba na manželskom

lôžku a nemajú si čo povedať,

lebo ich srdcia sú vzdialené a naopak:

dvaja opravdivo sa milujúci

ľudia, môžu sa telesne nachádzať

na opačných póloch zemegule, no

ich srdcia sú tak pevne spojené,

že ich nič nemôže rozdeliť. Sľúbia

si, že večer presne o určitej hodine

budú na seba myslieť a pozerať

spolu na oblohu a v tej chvíli cítia,

že niet takej sily, ktorá by mohla ich

duše od seba oddeliť.

Preto sa zdá, že pravá láska je nereálna,

nemožná, priam neuskutočniteľná,

keďže iba telesné spojenie

nemá schopnosť darovať trvalú radosť,

až napokon človek rezignuje

a postupne prestáva veriť v čistú

lásku, čo mnohých ľudí neraz dovedie

až k cynickému postoju: keďže

pravá láska neexistuje, treba prežiť

„čo sa dá“, hoci aj jej náhradu.

Aby človek pochopil pravú lásku,

potrebuje pochopiť hlbšou sebareflexiou

základnú koncepciu predovšetkým

seba samého ako ľudskej

bytosti.

V zmysle kresťanskej antropológie

je človek stvorený na obraz

Boha, a preto láska by mala byť

adekvátnym zaobchádzaním človeka

s človekom. V hlavnom prikázaní

„Milovať budeš Boha svojho

a blížneho ako seba samého“ je

zdôraznené, aby láska k človeku

mala ten istý základ, ako láska

k Bohu, lebo jedno od druhého

nie je možné oddeliť. V skutočnosti

to znamená, že bez poznania

Boha nemôžeme správne milovať

blížneho a nemôžeme tvrdiť, že veríme

v Boha, ak našu vieru nerealizujeme

pravou láskou k blížnemu.

Pravá láska túži dávať, a zároveň

túži mať pri sebe milovanú bytosť.

Uznanie hodnoty druhej osoby znamená,

že milovaného človeka si nemôžeme

privlastniť, a preto s ním

nemožno zaobchádzať ako s predmetom.

Týmto vyvstáva v láske zásadná

otázka a zároveň úloha – ako

mať milovaného človeka, aby som si

ho zároveň neprivlastňoval a neznižoval

tak jeho hodnotu?

Ak sa na druhého pozeráme ako

na vzácny dar, ktorý prijímame

s hlbokou vďačnosťou v srdci,

na oplátku ho chceme obdarovať

sebou samým – svojím vlastným

dobrom, ktoré je schopné vyťažiť

zo seba len to najlepšie. A čím hlbšie

milujeme a čím silnejšia je ľudská

láska, tým je väčšia schopnosť

človeka pochopiť podstatný zmysel

lásky, ktorá sa prejavuje hlbokou

vďačnosťou za dar lásky, lebo pravá

láska je ten najväčší dar Boží. Kto

vedome a zodpovedne pristupuje

k láske, nemôže zostať takým, aký

je, ale snaží sa stávať čoraz lepším,

plnším, veď ho vedie Láska. A to je

tá správna námaha a úsilie – pracovať

v prvom rade a predovšetkým

na sebe samom! Iba takto ponímaná

láska má schopnosť vydolovať

z človeka opravdivé dobro, ktoré

neubližuje, nekrivdí, neponižuje,

lebo pravá láska je sila Stvoriteľova.

Aby sa človek v živote dopracoval

k poznaniu pravej lásky, mal by

uvažovať nad jej zásadnými požiadavkami:

• po prvé – musí ísť o vedomé rozhodnutie

milovať druhého človeka,

• po druhé – uznať druhého za plnohodnotnú

ľudskú osobnosť, lebo

uznaním jeho hodnôt sú určené

podmienky lásky – predsa nemožno

milovať niekoho, koho si

nemožno vážiť,

27

Svet Grálu

30 | 2011


VZŤAHY

• po tretie – vidieť milovanú

osobu reálne, pravdivo, nielen s jej

fyzickými danosťami, ale predovšetkým

s jej psychicko-emocionálnymi

vlastnosťami a duchovnou

jedinečnosťou.

Až vtedy má milostný vzťah reálnu

šancu pretrvať, keď vieme,

koho milujeme a potom zvolenú

osobu plne akceptujeme. Najväčším

omylom a príčinou rozpadov

mnohých vzťahov a manželstiev je

chybná požiadavka, aby milovaná

osoba bola odrazu ideálna a riadime

sa vlastnými vymyslenými

predstavami o nej, aká by mala byť,

aby sme mohli byť „šťastní“a cítili

sa “príjemne“! Kto takto uvažuje,

že už našiel ideálnu bytosť, skôr či

neskôr bude z nej rozčarovaný, ak

nie rovno sklamaný. Ale sklamania

sú vo svojej podstate vlastné nereálne

očakávania, ktoré sú vždy výplodom

nespokojného ega, a sú dôkazom,

že nepochádzajú zo srdca.

Iba srdce nám diktuje správne, ak

mu ovšem načúvame; ono nám síce

hovorí, že každý môže byť dokonalý,

no nie každý človek chápe, že to nemôže

byť hneď a teraz. Preto rodiaca

sa pravá láska často zaniká,

keď na vyvolenej osobe – „ideáli“

sa odrazu zjavia akési chyby. To,

že si ľudia dnes tak ubližujú, nepochádza

ani tak zo zlej vôle, ale

z nedostatku poznania a mylného,

sebeckého chápania lásky ako

aj manželstva. O pravdivej láske

možno hovoriť vtedy, keď zahŕňa

celého človeka, neodmieta ho pre

povahové nedostatky, ale naopak,

bezpodmienečnou pomáhajúcou

láskou umožňuje oslobodiť nielen

druhého, ale predovšetkým seba samého

od vlastných chýb, vlastných

pádov a zlyhaní. Postupne sa takouto

nezištnou vzájomnou láskou

obaja uzdravujú na tele a na duši.

Ďalším dôležitým znakom

pravej lásky je nežnosť, ktorá

28

Svet Grálu

30 | 2011

človeka povznáša a dvíha ho. Vtedy

sa druhý v očiach milovanej osoby

cíti byť lepším, lebo milovaný človek

sa na neho pozerá ako na vzácny

poklad, ako na dar, ktorý má veľkú

hodnotu. V rastúcej nežnosti spočíva

záruka čoraz hlbšieho, pravdivého

poznania nielen druhej

osoby, lebo len cez ňu môžeme

lepšie porozumieť aj sebe samému.

Len v takejto atmosfére môže dôjsť

k nevyhnutnej dôvere, aby dvaja ľudia

mohli o sebe hovoriť otvorene,

ukázať sa v pravde, môcť sa odkryť

a odhaliť pred druhým aj svoje najtajnejšie

myšlienky a túžby. Cit nehy

a dôvery je pozbavený akéhokoľvek

strachu aj z prípadnej ostrejšej kritiky

a neboja sa ničoho, lebo nežnosť

zaručuje správnu pôdu pre

prijatie druhého. A o to v láske ide

všetkým – môcť byť konečne prijatý

a akceptovaný!

Nežnosť sa môže vyjadriť rôzne –

od prostého dotyku ruky, pohladenia

vlasov, až po držanie sa za ruky.

Neha nikdy nestráca z očú blaho

milovanej bytosti, čím nastáva

ešte hlbšie porozumenie a zároveň

prežitá dôležitá skúsenosť, a síce,

že pravá láska sa nikdy neponáhľa!

Naopak, obaja sú radostní že existujú,

že sa našli a že môžu byť spolu

vedľa seba, celkom potichu, v harmónii

tiel a sŕdc. Toto pokojné stíšenie

tiel, hlboká, radostná blízkosť

presahuje telesný rozmer a stáva

sa špecifickým základom pravej

lásky, ktorá pochádza zo stretnutia

duší.

Keď sa mladí ľudia v období pred

manželstvom naučia byť spolu v radosti,

s pocitom bezpečia a daru,

potom určite dokážu byť spolu aj

v manželstve a pre takúto lásku je

úplne prirodzené, že sa potrebuje

vyjadriť aj telesne. Takto realizovaná

harmónia nehy a lásky nesie

v sebe hlboký vnútorný pokoj, predovšetkým

taký, aký naplánoval

pre človeka sám Stvoriteľ vo svojom

pláne stvorenia, aby človek už

na zemi mohol zažívať blaženosť,

po ktorej túži každý ľudský tvor,

a bol Mu za ňu patrične vďačný.

Túžba človeka po láske je vo svojej

podstate „iba“ túžbou duše po Božej

láske. Na to, aby ju objavil, stačí

otvoriť svoje srdce, lebo kľučka

na srdci je len zvnútra. Len úprimná,

čistá, nezištná, dávajúca láska má

schopnosť priviesť človeka k spojeniu

najprv so svojou vlastnou dušou,

ktorá je v dôsledku nikdy nekončiaceho

myslenia a prílišnou emocionálnou

zraniteľnosťou z precitlivených

nervov výrazne potlačená.

Preto, kto berie svoju vieru vážne,

ten sa dokáže spojiť s Božou láskou

vo svojom srdci, ktoré už nikdy viac

nebude nespokojne požadovať lásku

od druhého, lebo ju už našiel – on

sám otvoril Láske svoje srdce zamknuté

zvnútra a pochopil, že neprichádza

zvonku a nedá sa vynútiť,

ale naopak – prichádza, keď ju dáva.

Na svete je toľko skutočných životných

príbehov ľudí, ktorých

z dramatických úskalí ľudského

osudu vytrhla a zachránila práve

čistá, dávajúca, bezpodmienečná

láska.

Abd-ru-shin vo svojom diele

Vo Svetle Pravdy zdôrazňuje, aká

má byť pravá láska:

„Pravá láska nebude dbať na to, čo

sa druhému páči, čo mu je príjemné

a čo mu spôsobuje radosť, ale bude

sa riadiť len podľa toho, čo druhému

prospieva! Nezáleží na tom, či to

druhému spraví radosť alebo nie. To

je pravá láska a služba.“

MUDr. Margaréta Černáková

margareta.cernakova@svetgralu.sk


PRÍRODA

Sú búrky na Slnku pre nás hrozbou?

Reinhardt Wurzel

Slnečné búrky už neraz na Zemi spôsobili

výpadky elektriny, a tým aj elektronických

zariadení, od ktorých fungovania sme

závislí. V roku 2012 sa očakáva opätovné

vyvrcholenie slnečnej aktivity. Čo sa pri

tom bude diať a aké nebezpečenstvo

z toho pre nás vyplýva?

vetelný koncert polárnej žiary je

S jedným z najpôsobivejších dejov

na nočnej oblohe. Objavuje sa každý

rok v časoch silnej slnečnej aktivity

a možno ho vidieť aj v iných častiach

zemegule, nielen blízko severného či

južného pólu. V roku 2000 bolo zelené

a tmavočervené svetlo severnej

žiary vidieť od severnej Škandinávie

Satelitná snímka SDO s líniami magnetického poľa

až po severné Taliansko. Príčinou

polárnych žiar je Slnko. So svojím solárnym

vetrom vystreľuje nabité čiastočky

k Zemi a tie sú magnetickým

poľom priťahované k pólom. Vstúpia

do atmosféry, aktivujú tam atómy

kyslíka a dusíka a okolo južného a severného

magnetického pólu vytvoria

niekoľko sto až tisíc kilometrov

29

Svet Grálu

30 | 2011


PRÍRODA

Kruh polárnej žiary okolo magnetického pólu

Polárna žiara nad Aljaškou

Oblúk polárnej žiary, ktorý sleduje kruh magnetického

poľa

široký ovál. Polárna žiara sa vyskytuje

na severnom a južnom póle nielen

v rovnakom čase, ale v podstate

aj v rovnakej forme. Zóna maximálneho

výskytu severnej polárnej žiary

prebieha cez severné Švédsko (Kiruna),

severnú Kanadu (Hudson Bay),

Aljašku (Fairbanks) a v moriach severne

od Ruska.

Tieto nebeské fenomény sú teda

nielen známkou existencie zemského

magnetického poľa, ale aj známkou

moci Slnka.

S

SLNKO: DOBRODENIE

I HROZBA

lnko je zdrojom všetkého života

na Zemi, no dokáže uvoľniť netušenú

silu. Silu, ktorá môže pôsobiť

aj ničivo. Čo sa napríklad udeje

na Zemi pri veľkej slnečnej búrke?

Vzhľadom na nové poznatky hľadia

vedci do budúcnosti s obavami.

Následky slnečnej aktivity

30

Svet Grálu

30 | 2011

v minulosti len potvrdzujú ich

oprávnenosť.

„1. septembra 1859 ukázala naša

hviezda úplne novú tvár; odohrali

sa javy, ktoré nikto predtým nevidel

a nezažil“, píše vo svojej práci

Andreas von Rétyi o geomagnetickej

búrke, ktorá zasiahla Zem. „Nad

Anglickom toho dňa žiarilo jasné

slnko neskorého leta. Krátko pred

poludním sa vydal známy pozorovateľ

Slnka, zámožný Richard Carrington

do svojej súkromnej pozorovateľne

v Redhille, aby ako vždy

za jasných dní pozoroval škvrny

na Slnku. Na projekčnej obrazovke

jeho teleskopu sa objavil asi trojcentimetrový

obraz Slnka. Celkom zreteľne

bolo vidieť obrovskú skupinu

škvŕn, na ktorú Carrington upriamil

svoju pozornosť. Za okamih

však už skúsený pozorovateľ nerozumel

vôbec ničomu: priamo nad

tmavými škvrnami sa objavili dve

žiariace svetlé perly, ktoré svojím

jasom zatienili zvyšný žeravý povrch

Slnka a čoskoro boli ešte jasnejšie,

akoby sa Slnko zvnútra

rozlomilo. Svetlá expandovali a deformovali

sa. Carrington sledoval

tento dej celkom ohromený, no potom

sa vzchopil a bežal privolať niekoho,

ako svedka tohto jedinečného

úkazu. Zrejme to nemal robiť. Bol

síce preč sotva minútu, ale javy medzitým

začali doznievať. Perly už neboli

väčšie než špendlíková hlavička

a čoskoro zmizli úplne. Po piatich

minútach bolo po všetkom. Carrington

bol prvým pozorovateľom

veľmi vzácneho javu erupcie bieleho

svetla. Na to, aby nejaký úkaz zatienil

slnečný svit, je potrebná enormná

energia, a popísaný jav to dokázal.

Tieto protuberancie (plazmové objekty

v atmosfére slnka, pozn. red.)

vznikajú pri nepredstaviteľne mocných

explóziách na Slnku, prednostne

cez aktívne oblasti ako sú

veľké skupiny škvŕn. Následkom


PRÍRODA

Koróna solárneho vetra, zatmenie Slnka 1999 – doba

veľkej slnečnej aktivity

Koróna solárneho vetra, zatmenie Slnka 2006 – doba

nízkej slnečnej aktivity

Koronárny výbuch – snímka observatória SOHO

obrovskej protuberancie sa uvoľnil

gigantický mrak nabitých čiastočiek.

To spôsobilo farebnú polárnu žiaru,

ktorá vďaka veľkej intenzite slnečnej

búrky zasahovala až ďaleko na juh,

a bola viditeľná dokonca nad Havajom,

Kubou, Jamajkou alebo Bahamami.

Táto ‚Carringtonova búrka‘

z roku 1859 však toho mala na svedomí

viac. Po celom svete zlyhávalo

telegrafické vedenie, niekde vypukli

požiare, a telegrafy vysielali dokonca

aj po odpojení zo siete.“

N

ČO NÁM HROZÍ PRI

BÚRKE NA SLNKU

ásledkami slnečných búrok

sa vedci zaoberajú už dlhšiu

dobu. Jeden z nich, Volker

Bothmer, sa tejto téme venuje už

dvadsať rokov a je expertom na takzvané

vesmírne počasie. Tento vedec

sa obáva, že jedného dňa môže

Zem zasiahnuť obrovská slnečná

búrka s nepredstaviteľnými následkami.

Solárna búrka ochromí celú

elektrickú sieť: najprv vypadne zásobovanie

prúdom, potom pitnou

vodou, pretože aj čerpadlá vo vodárňach

fungujú na elektrický prúd

a zásoby vo vodojemoch vystačia

len na pol dňa. Nepôjdu vlaky ani

metro, vyprázdnia sa regály v supermarketoch

a nový tovar nebude,

pretože zásobovanie bude fungovať

len tak dlho, kým autá nespotrebujú

palivo vo svojich nádržiach.

Natankovať? Bez prúdu nemožné.

V nemocniciach a na klinikách sú

síce pre prípad núdze agregáty, no

takisto môžu pracovať len niekoľko

dní. Len čo spotrebujú svoju pohonnú

látku, končí i ARO a neodkladné

operácie. Mnoho elektrární

sa zastaví, keďže nebudú mať prísun

ropy a plynu, pretože bez prúdu

nefungujú ani moderné ropovody.

Začarovaný kruh, v ktorom sú zahrnuté

aj jadrové elektrárne, ktoré

sa pri problémoch s prúdom pre istotu

odpájajú.

Náš moderný život sa bez elektrického

prúdu zastaví. Výpadok

sa môže týkať aj elektroniky všetkého

druhu. Prvými obeťami sú

satelity, možné škody na orbite

sa odhadujú na 30 až 70 miliárd

amerických dolárov. Obrovská

globálna búrka by sa dotkla nielen

počítačov na celom svete, ale aj radarov,

navigácií a mobilných telefónov

rovnako ako všetkých komunikačných

systémov, ktoré sú riadené

satelitmi. Solárna búrka nás teda

„nespáli“ v pravom zmysle slova,

no v prenesenom určite. Technologicky

by nás totiž mohla vrátiť

vo vývoji o niekoľko desaťročí späť.

Nie je vylúčené, že účinky takej

búrky budú silnejšie, než sa väčšina

vedcov domnieva. Nechceme

však vyvolávať paniku, iba poskytnúť

vecné informácie. Čo sa teda

na Slnku vlastne deje?

31

Svet Grálu

30 | 2011


PRÍRODA

Koronárny výbuch. Slnko je gigantická plynová guľa

U

SOLÁRNY VIETOR

A BÚRKY

ž celé storočia mieri zrak vedcov

a výskumníkov k centrálnemu

telesu nášho slnečného systému,

ku gigantickej plynovej guli,

ktorej objem je viac než miliónkrát

väčší než Zem. Slnká sú obrovské

atómové reaktory. Jadrovou fúziou

premenia za sekundu milióny ton

vodíka na hélium. Pritom sa uvoľní

elektromagnetické žiarenie nepredstaviteľnej

energie. Pre vedcov, ktorí

sa Slnkom zaoberajú, je obzvlášť zaujímavý

obal Slnka, takzvaná koróna.

Aj keď je koróna vzdialená od slnečného

jadra 800 000 km, je v nej

teplota stále ešte 2 milióny stupňov

Celzia. Na povrch stále vystupuje

horúca hmota z vnútra Slnka, ako

v hrnci pri varení, a s ňou sa na povrch

dostáva nepredstaviteľný žiar.

Tam sa hmota trochu ochladí, uvoľní

32

Svet Grálu

30 | 2011

teplo formou svetla a opäť klesne

dovnútra. Občas sa však stane,

že uvoľnená energia je taká veľká,

že túto horúcu hmotu explozívne

katapultuje do vesmíru. Gigantický

mrak elektricky nabitých čiastočiek

sa potom rúti vesmírom ako slnečný

vietor.

Ak narazí na magnetické pole

Zeme, vznikne v atmosfére akýsi

druh krátkeho spojenia. Potom sa slnečný

vietor mení na slnečnú búrku.

Nie je to nič nezvyčajné, zvlášť v období

na konci „slnečného cyklu“.

A

RYTMUS SLNEČNEJ

AKTIVITY

j aktivity na Slnku prebiehajú

v pravidelných fázach. Vždy

po jedenástich rokoch sa na povrchu

Slnka objavia malé i väčšie

škvrny – tie signalizujú blížiace

sa štádium maximálnej slnečnej aktivity.

Najbližšie maximum má byť

približne o rok. Tieto búrlivé fázy sú

fyzikálnym prejavom silných magnetických

polí a dejov vo vnútri

Slnka. Zvnútra hviezdy tryskajú

ohnivé erupcie a v podobe gigantických

vodíkových fontán vystreľujú

vysoko nad žeravý povrch Slnka,

aby sa potom vysokou rýchlosťou

rútili vesmírom ako slnečná búrka.

Taký búrkový oblak môže vážiť viac

než miliardu ton. Pri rýchlosti pohybu

až 10 miliónov km/hod má

táto hmota nepredstaviteľnú silu –

ako napríklad 100 miliárd hirošimských

bômb. Pri silných slnečných

búrkach sa energia uvoľňuje v troch

formách: najskôr ako mohutný svetelný

blesk, ktorý k nám dorazí za 8

minút. O desať až dvadsať minút

po ňom zasiahnu Zem čiastočky

s kozmickou energiou v hodnote

miliárd elektrónvoltov. Za niekoľko

hodín až dní sa potom ako hurikán

preženie priestorom Zeme gigantický

oblak nabitých čiastočiek.


PRÍRODA

STEREO - Sondy ako varovný systém pri solárnych

búrkach

Ochranné čiary magnetického poľa okolo Zeme

A presne to by pocítil náš high-tech

svet, lebo slnečné búrky vyvolávajú

extrémne magnetické impulzy

a môžu tak zničiť elektrické siete.

Ohrozené sú aj siete mobilných operátorov,

navigačné systémy, ropovody

a plynovody, všetky ostatné

druhy elektroniky nevynímajúc.

Pre našu modernú „zosieťovanú“

civilizáciu sú preto slnečné búrky

vážnym ohrozením – a niet divu,

že na najbližšie maximum slnečnej

aktivity sústreďujú vedci veľkú pozornosť.

SOLÁRNA SUPERBÚRKA

– UTÓPIA?

O

krem solárnych vetrov a solárnych

búrok ohrozujú Zem aj

solárne superbúrky. Nie je to žiadna

vedecká utópia, skutočne existujú

a v minulosti už napáchali na Zemi

značné škody. Napríklad v roku

2003, v Malmö na juhu Švédska

vypadlo elektrické vedenie, nad

Kanadou sa musel uzavrieť vzdušný

priestor pre dopravné lety a čiastočne

vypadli aj satelity. Len výpadok

satelitov spôsobil podľa ESO

škody vo výške takmer 400 miliónov

eur.

Iná superbúrka ochromila

v marci 1989 v kanadskej provincii

Quebec skoro celé elektrické vedenie.

Následok? Chaos. Chaos v pozemnej

i leteckej doprave, v zásobovaní

teplom, šesť miliónov ľudí bolo

niekoľko hodín bez prúdu. Na burze

v Toronte totálne vypadli počítače,

v New Jersey sa tavili transformátory.

V roku 1921 zase polárna žiara

spôsobená veľkou solárnou búrkou

zafarbila oblohu nad strednou Európou

do červena. A aj počas zmienenej

ohromnej solárnej búrky v roku

1859 tiekli telegrafickým vedením

enormne silné prúdy, niekde dokonca

zhoreli papiere vložené do telegrafických

prístrojov.

OCHRANA PRED

SOLÁRNYMI BÚRKAMI

D

nes sme solárnym superbúrkam

v podstate vydaní na milosť

a nemilosť rovnako ako v minulosti.

Každá z nich môže ochromiť

štáty závislé od technických vymožeností

oveľa viac, než tie ostatné.

Môžeme sa vlastne spoliehať len

na prirodzenú ochranu, ktorú nám

Zem ponúka – magnetické pole

Zeme. Vedci a poradcovia vlády

USA vychádzajú z toho, že solárna

superbúrka, ako tá z roku 1859, by

za 90 sekúnd ochromila celé kontinenty.

Momentálne to vyzerá na Slnku

celkom pokojne. Keďže sa však blížime

k nasledujúcemu maximu jeho

aktivity, situácia sa môže zmeniť.

Silné búrky sa totiž môžu vyskytovať

až dva roky pred a aj dva roky

po dosiahnutí maxima. To znamená,

že v nasledujúcich mesiacoch

33

Svet Grálu

30 | 2011


PRÍRODA

Observatórium SDO NASA

SDO váži 3 tony a má štyri teleskopy

Grafika NASA k jedenásťročnému cyklu slnečnej

aktivity

34

Svet Grálu

30 | 2011

a rokoch nás môže taká mega-búrka

kedykoľvek prekvapiť.

Čo môžeme robiť, aby sme sa uchránili?

Najskôr sa toho musíme o Slnku

dozvedieť čo najviac. Navzdory modernej

technike, včítane obrovských

slnečných teleskopov, narážajú vedci

na svoje hranice. Ak chceme o Slnku

vedieť viac, musíme ísť do vesmíru.

Len odtiaľ môžeme lepšie preskúmať

priestor medzi žeravou slnečnou guľou

a našou Zemou.

V tomto smere sa už podnikli niektoré

kroky: napr. sondy „Stereo“ už

4 roky krúžia okolo Slnka. Vo februári

2010, s dvojročným omeškaním,

odštartoval k Slnku satelit SDO (Solar

Dynamic Observatory), prostredníctvom

ktorého je možné pozorovať

Slnko nepretržite. Tento satelit nám

hojnosťou svojich informácií a obrázkov

ukáže celkom nový pohľad

na Slnko.

Po prvýkrát môžu vedci pozorovať

erupcie na Slnku celkom presne.

Vďaka satelitu SDO sa už dá sledovať

ich vývoj, no vedci chcú ísť

ešte o krok ďalej. Majú veľmi ambiciózny

zámer – chcú totiž vedieť

solárne búrky predvídať, skôr než

k erupcii na Slnku vôbec dôjde. Zatiaľ

sa nám tento dej javí nevypočítateľný:

raz nás zasiahne opravdivá

solárna búrka, inokedy len vlahý solárny

vetrík. Obrovskou výhodou

pre ľudstvo bude schopnosť rozpoznať,

kedy nám zo strany Slnka hrozí

skutočné nebezpečenstvo.

R

AKÉ VYSOKÉ

JE RIZIKO?

iziko extrémne silných solárnych

búrok a ich vplyv na naše elektrické

siete skúma Európska organizácia

pre vesmír (ESO) v rámci štúdie

pre americký kongres. Doterajšie

výsledky jasne dokazujú, že potenciálne

riziko existuje. Solárnu búrku

takej intenzity ako napr. z roku 1859

očakávajú astrofyzici len raz za 500

rokov, ale búrka s polovičnou silou

sa môže vyskytnúť každých 50 rokov

a výpadky prúdu môžu nastať aj

v strednej Európe.

Solárne búrky predstavujú globálne

ohrozenie; netýkajú sa len krajín okolo

magnetického pólu, ale aj južnejšie položených

štátov. Je to reálna hrozba

a na zamedzenie škôd by boli potrebné

dobre organizované obranné opatrenia.

Dodávatelia energie a priemyselné

podniky by mohli zabrániť veľkým

škodám, keby svoje systémy včas

vypli a citlivé prístroje celkom odpojili

od siete. Satelity by prešli na pokojový

režim, dopravné lietadlá by sa odklonili

do oblasti s menším žiarením…

Ešte sa toho musí veľa urobiť, kým

budeme poznať všetky tajomstvá

Slnka, aby sme sa mohli účinne chrániť.

Výskum Slnka sa má v nasledujúcich

rokoch ešte zintenzívniť. Na rok

2018 sa plánuje vyslanie ďalšej sondy

k Slnku, na Havaji sa stavia obrovský

slnečný teleskop. To všetko prehĺbi naše

znalosti o dejoch vnútri Slnka a o pôvode

nebezpečných búrok z vesmíru.

Od požehnania k nebezpečenstvu

je neraz len malý krôčik. Gigantické

slnečné búrky sa našťastie nevyskytujú

často. Napriek tomuto potenciálnemu

nebezpečenstvu zostáva Slnko

pre Zem predovšetkým centrálnou

životodarnou hviezdou, ktorej vďačíme

za mnohé zázraky. V úcte k prírode

pochopíme, že nie je nepriateľom

ľudí, ale naopak: podporuje celý

vývoj od samého začiatku. Je na nás,

aby sme poznali tieto prirodzené skutočnosti

a vo svojom konaní s nimi

počítali.

Reinhardt Wurzel

reinhardt.wurzel@svetgralu.sk


Siegfried Hagl

Oheň kresťanstva

Ako sa z malej židovskej skupiny veriacich stalo najväčšie

svetové náboženstvo?

„Náboženstvo každej doby a každého národa

je dosť presným výrazom pravdy,

ako ju vtedy a tam bolo možné ľudom

chápať.“

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770–1831)

ž viackrát som sa sám seba pýtal,

čo mohlo podnietiť ľudí

U

v prvých storočiach nášho letopočtu

k tomu, že sa začali hlásiť ku kresťanstvu.

Grécke a rímske božské kulty

síce stratili na vážnosti, ale v neoplatonizme

alebo v gnosticizme boli

prítomné zaujímavé a intelektuálne

náročné alternatívy pohľadu na svet.

Prečo by sa vtedajší človek mal stať

kresťanom?

V prvých storočiach nebol prestup

ku kresťanskej viere v žiadnom prípade

bez rizika. Existoval zákonom

predpísaný štátny kult, ktorý kresťania

odmietali praktizovať. Neprinášali

bohom a cisárovi predpísané

obete, odmietali brannú povinnosť,

prorokovali koniec Rímskej ríše

a prejavovali sa tak ako nepriatelia

štátu.

Preto niet divu, že kresťania

v 2. a 3. storočí, v časoch, keď barbari

ohrozovali ríšu zvonku, trpeli pogromami

a prenasledovaním zo strany

štátu. (Aj v 1. storočí dochádzalo

k prenasledovaniu kresťanov, ale

skôr náhodne, nie systematicky.)

Ale práve v dobách prenasledovania

rástli kresťanské obce najrýchlejšie

– podľa motta „sanguis martyrum

semen christianorum (krv mučeníkov

je semenom kresťanstva). V čom

teda spočívala strhujúca sila vtedy

nového kresťanského náboženstva,

ktorá sa navzdory rozsiahlemu odporu

v priebehu niekoľkých storočí

stala takou vplyvnou v Rímskej ríši?

35

Svet Grálu

30 | 2011


NÁBOŽENSTVO

V

PAVOL NA AREOPÁGU

Aténach západne od Akropoly

sa nachádza Áresov kopec, Areopág.

Tu svojho času zasadala najvyššia

rada a najvyšší súd. Areopág

sa Lukášovi, autorovi apoštolskej histórie,

javí ako vhodné miesto na prvé

dochované stretnutie medzi vtedajšou

filozofiou a novým vykupiteľským

kresťanským učením.

Vychádzajúc zo Skutkov apoštolov

(Sk 17, 19 - 34), Pavol na Areopágu

kázal približne vo veku 54 rokov.

Niektorí jeho poslucháči sa nechali

presvedčiť a stali sa kresťanmi. Pavol

vychádzal z vtedy rozšíreného

uctievania bohov a zmieňuje oltár

zasvätený „Neznámemu bohu“.

Tohto neznámeho a všadeprítomného

Boha chce zvestovať. Kázal

o tom, že ľudia by nemali naďalej

uctievať obrazy, ktoré boli stvorené

ľudským umením, ale len jediného

Boha, zvestovaného mužom z Galiley.

Pavol ďalej hovoril o nadchádzajúcom

svetovom súde a vzkriesení

mŕtvych: „Ako počuli o vzkriesení

z mŕtvych, niektorí sa posmievali,

iní hovorili: Vypočujeme ťa o tom

inokedy.“ (Sk 17, 32)

Náboženskí bádatelia spochybňujú,

že by Pavol na Areopágu rečnil v takej

forme, ako nám ju dnes líči Biblia,

pretože táto reč predbieha vtedajšiu

dobu o storočia. Stelesňuje umiernený

smer židovsko-helenistického

kresťanstva, tak ako sa s ním stretávame

v Pavlových listoch. Tým sa ale

nemusíme podrobnejšie zaoberať.

Nás ani tak nezaujímajú najrôznejšie,

vzájomne často nepriateľské odnože

raného kresťanstva 1 , ale oveľa

viac stret medzi antickou filozofiou

a kresťanským učením. Pretože ešte

po stáročia museli apologéti 2 obhajovať

svoju kresťanskú vieru proti početným

protiargumentom pohanov,

neoplatonikom a gnostikom.

36

Svet Grálu

30 | 2011

AKÁ BOLA VIERA

ĽUDÍ PRED

PRÍCHODOM JEŽIŠA?

O

d 6. storočia pred Kristom prešli

mnohé náboženstvá od Ázie

až po Stredomorie hlbokou premenou,

takže môžeme hovoriť o reformnom

hnutí. Z tejto doby pochádza

mnohé, čo má ešte dnes vplyv

na naše životné postoje: upresňovanie

náboženských postojov, potlačenie

obrazného oproti pojmovému a abstraktnému

ako predpoklad pre rýdzu

logiku a vedu; vyššie ocenenie

jednotlivca. Aj tradičné predstavy

o bohoch, národné a kmeňové božstvá,

ktoré prebývajú medzi ľuďmi,

ale sú odsunuté do nebeských diaľav.

Rozšírila sa úzkostlivá bázeň

ohľadne života po smrti, nádej na vykúpenie

a očakávanie človeka vykupiteľa,

ako prostredníka medzi Bohom

a ľuďmi. Ale aj klasická filozofia

spochybňovala pojmy prevzaté z dávnejších

dôb. Mnohým ľuďom muselo

byť zrejmé, že veštby, obete, modlitby,

rituály a zariekavania nepostačujú

na spojenie s božstvom, a preto

sa musí hľadať iná, nová cesta. Aj

starí Egypťania, budhistické i zoroastristijské

náboženstvá, Mithrasov

kult, mystéria a gnózy – tí všetci hľadali

vyslobodenie a vykúpenie, ktoré

im žiadny z dávnejších kultov nedokázal

prisľúbiť.

Klasické náboženstvá Grékov a Rimanov

sa sústredili na vykonávanie

svojho kultu. Záhrobím sa takmer

nezaoberali, mali len hmlistú predstavu

o „Hádovej ríši tieňov“ a nemali

výhľad na radostný život po smrti.

Ani staré židovské náboženstvá

nevedeli mnoho o posmrtnom rajskom

bytí „v Abrahámovom lone“

(Luk. 16, 22), o to viac ale hrozili

peklom. Popisy onoho sveta v Starom

zákone nie sú potešujúce. Na počiatku

prvého storočia starozákonní

Židia dúfali v príchod Mesiáša ako

osloboditeľa národa (nie jednotlivca),

ktorý vyženie Rimanov z krajiny.

Až do jeho príchodu museli dodržiavať

mnoho zložitých pravidiel.

Skostnatená kasta židovských kňazov

bránila svoje výsady a prísne strážila

vonkajšie formy kultu, z ktorého

sa vytratil duchovný obsah. Preto

mal sanhedrin (synedrium) 3 , najvyššia

židovská štátna inštitúcia, strach

pred úspechom Ježišovho živého učenia.

V

OSLOBODENIE

OD POVIER

starom Ríme pôsobili na prelome

letopočtu najrôznejšie kulty, učenia,

filozofie, náboženstvá a mystéria


NÁBOŽENSTVO

z Európy a Orientu. Kto sa v nich

chcel zorientovať, ten to skutočne nemal

ľahké. V tejto dobe plnej vnútornej

neistoty zvestovali charizmatickí

kazatelia pohanskej misie na čele

s Pavlom niečo nového: vykúpenie

skrze vieru v Ježiša Krista a v jeho

vykupiteľskú obeť pre všetkých.

Žiadne modlárstvo, dôvtipné filozofické

tvrdenia, žiadna zmes predpisov,

ktoré sa dajú sotva splniť, alebo

obety nespočetným bohom, ktorým

boli pripisované pochybné spôsoby

správania, žiadna obriezka či komplikované

stravovacie a hygienické pravidlá,

žiadne rasové predsudky. Božia

pomoc sa neobmedzuje len na jeden

národ alebo kmeň. V tomto učení

nemá miesto ani úzkoprsé kňazstvo,

ktoré sa domnieva, že je jediným majiteľom

pravdy. Namiesto toho podporovalo

kresťanstvo prosto a jednoducho

vieru v Boha lásky a svetla,

od ktorého pochádza len dobro

a ktorý odpúšťa. Táto viera bola zárukou

myšlienky lásky k blížnemu

(milovať budeš svojho blížneho ako

seba samého! Mat. 19, 19) a intenzívnej

vnútornej premeny (lebo kráľovstvo

Božie je medzi vami. Luk 17, 21).

K tomu boli Ježišovi pripisované zázračné

skutky a bola zvestovaná predovšetkým

blížiaca sa konečná doba

so svetovým súdom. Bol to presvedčivý

dôvod na zmenu viery?

O

NÁBOŽENSTVO

CHUDOBNÝCH

A NEVZDELANÝCH

bzvlášť v neistých, hospodársky,

politicky a vojensky ťažkých časoch

sa objavujú noví stúpenci kresťanstva.

Viera je prístupná komukoľvek,

nezávisle na pôvode a pohlaví;

pretože pred kresťanským Bohom sú

si všetci ľudia rovní, či už je to cisár

alebo otrok. V tej dobe to bol revolučný

koncept. Jednoduchým prijatím

viery sa človek stáva kresťanom

a prijatie krstu je prísľubom spásy.

Pavol v tomto smere pozmenil Ježišovo

učenie a vsadil do svojej teológie

židovské starozákonné myslenie

obetného baránka. Od neho pochádza

myšlienka, že Ježišova smrť

na kríži (alebo novšie: skrze „na kríži

preliata krv“ 4 ) spasila ľudstvo. Ale iba

ten, kto verí v Božieho syna, môže byť

účastný tejto spásy a byť vzkriesený

z mŕtvych.

A tak najneskôr tu, u (telesného)

„vzkriesenia z mŕtvych“, zrejme ešte

za Pavlových čias došlo k stretu medzi

kresťanským zvestovaním a pohanskou

filozofiou. Pre filozofiou

vzdelaných mysliteľov bolo vtedy „telesné

vzkriesenie“ rovnako neprijateľné

ako pre dnešných prírodovedcov.

Na tomto bode sa dialóg skončil. Ďalším

kameňom úrazu sa stala dodnes

sporná otázka, či spásu prináša viera

sama osebe, alebo – ako napríklad

učili gnostici – pre spásu sú nevyhnutné

i zodpovedajúce dobré skutky.

V európskom kultúrnom priestore

prvých storočí prevládal všeobecne

známy koncept Boha Stvoriteľa, ktorý

riadi svet zo svojho nebeského raja.

V grécko-rímskej filozofii je ale najdôležitejším

prostriedkom k poznaniu

Boha, sveta a človeka rozum. Kresťanská

misia preto nemohla nájsť u vzdelaných

súčasníkov skoro žiadnu odozvu,

pretože nahradila argumenty

zázrakmi, dôkazy proroctvami a filozofiu

mučeníctvom.

Misionári, vedomí si svojho poslania,

sa preto radšej filozoficky vzdelaným

„intelektuálom“ vyhýbali

a obracali sa na masu chudobných

a utláčaných: na mestský proletariát,

roľníkov bez pôdy, prepustených

vojakov a bývalých otrokov. Táto

cieľová skupina sa dá dodnes rozpoznať

v kresťanských zvestovaniach,

a aj v Biblii sú apoštoli a prví kresťania

opisovaní ako prostí a nevzdelaní

ľudia (Skutky apoštolov 4, 13 a 1. Kor.

1, 26 -29).

Čím ťažšia bola doba, tým rýchlejšie

rástlo nové ľudové náboženstvo. Nakoniec

počet kresťanov vzrástol natoľko,

že v dobe občianskej vojny cisár

Konštantín I., zrejme z politických

dôvodov, uisťoval kresťanov podporou

a zaručil každému občanovi štátu

tolerančným ediktom z roku 313 slobodnú

voľbu náboženstva. Štátnym

náboženstvom sa kresťanstvo stalo

až v roku 384 za Theodosia.

ABSURDNO

A ZÁKLADNÉ

KRESŤANSKÉ HODNOTY

Ľ

udia sa zrejme od Pavlových čias

príliš nezmenili. Vtedy, rovnako

ako aj dnes, požadujú od náboženstva

vieru v nelogické a všetkým skúsenostiam

odporujúce skutočnosti.

Ako vtedy, aj v súčasnosti existujú veriaci,

ktorí akceptujú náboženské náuky

zrejme práve pre ich absurdnosť.

Hlavné tábory sa však presunuli.

Pokiaľ to za Pavlových dôb boli filozofi,

dnes sú to prírodovedci, ktorí

kladú teológom nepríjemné otázky.

Antická filozofia bola špekulatívna,

sotva ponúkala viac než len myšlienkovú

konštrukciu, ktorá nemala

mnoho argumentačnej sily. Inak sú

37

Svet Grálu

30 | 2011


NÁBOŽENSTVO

na tom však dnešné moderné prírodné

vedy. Tie môžu ukázať, že ich

teórie nie sú iba myšlienkové hypotézy,

ale že sa aj prakticky osvedčili. Oproti

tomu vysoko vyzdvihované náboženské

pravdy v praxi pri vývoji ľudstva

a ich kultúry často zlyhali. Pre vzdelaného

prírodovedca zostáva preto nevysvetliteľné,

prečo sú cirkvi a ďalšie

náboženské zoskupenia schopné udržať

si a dokonca získavať nových prívržencov,

napriek tomu, že sú často

ešte stále zapletené do predstáv odporujúcich

prírodným zákonom.

Pokiaľ dnes hovoríme o základných

kresťanských hodnotách, potom

máme na mysli predovšetkým filozofické

myšlienky osvietenstva. Sú to napríklad

ľudské práva, sloboda náboženského

vyznania, občianske slobody,

odluka cirkvi od štátu, rovnosť pred

zákonom, atď. Tieto myšlienky vznikli

v kresťanskom prostredí, pod vplyvom

Ježišovho učenia. Je paradoxné,

že práve hlavné zásady osvietenstva

boli cirkvou dlho trpko potláčané.

NAD VŠETKÝM STOJACE

SLOVO JEŽIŠA

N

ad všetkými našimi malichernými

diskusiami, vysoko nad

vedou, filozofiou, umením, spormi

politických strán alebo ekonomickými

dogmami, stoja veľké náboženské

myšlienky, ktorých pravdivosť

vnímajú mnohí ľudia, a to často aj

tí, ktorí sa považujú za neveriacich.

Ježišove slová a myšlienky sú nadčasové,

schopné vyvolať také silné citové

hnutia, ako žiadne iné. Prehovárajú

priamo k duši človeka, bez

ohľadu na to, akého je vierovyznania,

rasy, či národnosti. A tieto slová sú

korunované Ježišovou osobnosťou,

jeho skutkami, vyžarovaním a nepochopiteľnou

odhodlanosťou zavŕšiť

svoje poslanie. Aj mnohé z novo

vzniknutých náboženstiev západného

sveta v novom letopočte podliehali

38

Svet Grálu

30 | 2011

nevyhnutne, viac či menej, vplyvu

kresťanských myšlienok. Dokonca

aj v samotnom Koráne je Ježišovi pripisovaná

dôležitá úloha.

Zvestovateľ z Nazaretu prakticky

nezanechal nič hmatateľného. Písomné

dokumenty o jeho učení a pôsobení

sú z druhej alebo tretej ruky.

Mnohé z toho bolo z teologických dôvodov

sfalšované a je napadnuteľné

rovnako ako Ježišovi a prvým apoštolom

pripisované zázraky. Avšak

vo vyšších sférach bytia, vysoko nad

nám známym vesmírom, žiari jasná

sila jeho zvestovania, všetko zdolávajúcou

silou jeho slova nezlomne

ďalej. Kto dokázal raz skutočne

do hĺbky precítiť niektoré Ježišove výroky

a slová, ten pochopil bez akýchkoľvek

pochybností alebo výkladov,

že Ježiš bol vyslancom Svetla. S tým

povstáva aj slabé tušenie o večnej veľkosti

jeho Otca a jeho nesmiernom

stvorení s jeho svätými zákonmi a láskou,

ktorú človek nikdy plne nepochopí.

Potom miznú aj pochybnosti

ako hmla pred prenikajúcim slnkom

a pozemské problémy náhle získavajú

svoje adekvátne miesto a váhu.

Dokázali misionári raného kresťanstva

odovzdať toto poznanie ďalej,

vzkriesiť vnímanie Ježišom sprostredkovaných

večných hodnôt? Vzniklo

na tejto pôde spirituálne nadšenie,

ktoré spôsobilo, že mnohí dokonca

prijali utrpenie? Dochádzalo k duševným

skúsenostiam, ktoré dnes už

nemôžeme zažiť, pretože sa kazateľom,

rovnako ako poslucháčom, nedostáva

„viery“ čiže vnútornej otvorenosti

a duchovných kvalít?

Cesta späť k prapôvodnému kresťanstvu,

ktoré nebolo prosté omylov, je

už dnes zasypaná. Taktiež kázania prvých

apoštolov – aj keby nám boli dochované

v korektnej podobe - by nám

vo vtedajšej forme boli dnes len sotva

zrozumiteľné. To preto, že aj zjavenia

museli svoju formu prispôsobiť vtedajšej

dobe. Môžeme teda hľadieť iba

vpred a pokúsiť sa nájsť prekážky, ktoré

nás v každej dobe oddeľujú od možných

religióznych skúseností. Prekážok

je v tejto dobe možno viac ako kedykoľvek

predtým. Je to napríklad nedôvera

vo všetko, čo sa spája s duchovnom,

ďalej tiež lenivosť, ktorá sa uspokojí

so slepou vierou bez starostlivého skúmania

obsahu náuky a v neposlednom

rade je to postoj jednotlivca, ktorý sa

stará len o pozemské blaho. Zdolanie

týchto prekážok kladie mimoriadne

nároky na vypätie všetkých síl a vôľu

vymaniť sa z davov, ktoré touto cestou

idú. Na druhej strane požehnanie,

ktoré človeka zasiahne pri takejto ceste,

nevyvážia všetky poklady zeme. Získa

tým totiž poznanie o zákonitostiach

stvorenia, ktoré nebudú v protiklade

k vedeckému poznaniu ani k správne

interpretovaným spirituálnym spisom.

A to je omnoho cennejšie ako staré povery,

mystické vnímanie sveta či dogmatizmus.

Siegfried Hagl

hagl@svetgralu.sk

1. Čoskoro po ukrižovaní sa kresťanstvo rozdelilo.

Jeruzalemská obec s prvými apoštolmi a Ježišovými

príbuznými sa chcela držať židovského

zákona (napr. obriezka) a kázať posolstvo len

Židom. Grécky hovoriaca skupina, so Štefanom

ako hovorcom, sa prihovárala za kresťanské misie

a odmietala starožidovský zákon. Štefan sa stal

prvým kresťanským mučeníkom (okolo r. 33).

Počas apoštolského koncilu v Jeruzaleme v roku

48 alebo 49, ktorý je v apoštolskej histórii (Sk. 15,

6 - 19) líčený prikrášlene, nad tým prebiehala

silná roztržka medzi židovskými a pohanskými

kresťanmi.

2. Apologéti sú spisovatelia, ktorí obzvlášť v 2. a 3.

storočí obhajovali kresťanstvo.

3. Vláda pozostávala predovšetkým zo saducejskej

kňazskej šľachty, ktorá svoju vedúcu úlohu odvodzovala

z kníh Leviticus a Numeri.

4. Niektorí teológovia si zjavne naďalej nie sú istí,

či Ježiš na kríži skutočne zomrel. Preto stavajú

svoju teológiu opatrne tak, aby obstála, pokiaľ

by sa ukázalo, že Ježiš svoje ukrižovanie prežil.


FOTOREPORTÁŽ

Jana Chlubná a Jiří Soška

Grónsko

Ukazovateľ cesty...

39

Svet Grálu

30 | 2011


FOTOREPORTÁŽ

Polárna líška v lete Chata z rašeliny – skanzen v Sisimiutu Lovecká chata

Polárny večer nad ľadovými kryhami

40

Svet Grálu

30 | 2011


FOTOREPORTÁŽ

Letné kvety tundry

Pohľady na grónsku tundru v lete

„Civilizácia“ na brehu mora

41

Svet Grálu

30 | 2011


42

Svet Grálu

30 | 2011


Pád

svetového

peňažníctva

Existujú ešte cesty z krízy?

Paul Schmitt

Šok z veľkej finančnej krízy už opadol, no

krízy samotnej sme sa zatiaľ nezbavili.

Podľa viacerých názorov je to dokonca iba

začiatok. Jestvujúce štruktúry sa pomaly

otriasajú, a to vyvoláva stále rastúci

pocit znepokojenia. Všetky súčasné

opatrenia, nech už pochádzajú zo sfér

ekonomiky alebo politiky, pôsobia napodiv

nekoordinovane a navzájom si odporujú.

Medzi obyvateľstvom vládne rozčarovanie.

Zdá sa, že skromné nádeje na zlepšenie

striedajú veľké pocity bezradnosti. Je

finančná kríza skutočne prekvapením?

Alebo existovali varovné signály už dávno

pred jej vypuknutím? Riadi sa dianie

na finančných trhoch vôbec ešte nejakými

zákonitosťami, alebo už dávno postráda

akúkoľvek logiku? Môžeme krízu nejako

zvládnuť? To sú otázky, ktoré si už položil

asi každý.

D

uchovne založený človek, ktorý

vo svojom pohľade na svet má

na zreteli zákon spätného pôsobenia

iste tuší, aká je príčina finančnej

krízy, keď sú následky také dramatické.

Povie sa, taký je zber, aká

bola sejba. Ak je úroda zlá, nemohla

byť ani sejba dobrá. Vo sfére peňazí

môže sejbu predstavovať chamtivosť,

lakomosť a nedostatok ohľadov na životné

potreby ostatných ľudí, národov

a možností prírody. Okrem už

spomenutého zákona spätného pôsobenia

hrá aj vo finančníctve dôležitú

úlohu zákon vyrovnania medzi

dávaním a braním. Pozrime sa teda

na príčiny a dôsledky prakticky.

Skutočná príčina sa vyznačuje vždy

tým, že je jednoduchá a postavená

na ľahko pochopiteľnom prazáklade.

Aj v oblasti finančníctva platí niekoľko

jednoduchých základných pravidiel,

ktoré sa musia dodržiavať, pokiaľ má

systém zostať zdravý. A naopak – pri

ich porušovaní sa systém dostane

do nerovnováhy. Podľa môjho názoru

patria medzi takéto základné pravidlá

zdravého ekonomického života predovšetkým

tieto zásady:

1. Tvoj blahobyt nech je založený

na vlastnom výkone; zarob si to, čo

si odpracuješ!

2. Udržuj mieru vo svojich materiálnych

potrebách a nehromaď nič samoúčelne!

3. Neži nad svoje pomery a možnosti!

4. Nikoho nevykorisťuj, inak sa ti to

spätne vráti!

I v tomto platí: „Ako v malom, tak

i vo veľkom“, a to pre jednotlivca i celé

štáty. Pozrime sa teda teraz na vzťah

štátov k týmto štyrom základným pravidlám.

Problém č. 1:

NEUSTÁLE RASTÚCA

NEROVNOMERNOSŤ

ROZDEĽOVANIA PEŇAZÍ

P

eňazí je stále menej a menej. Tak

vnímajú situáciu miliardy ľudí

na tejto planéte, pretože je pre nich

stále ťažšie zarobiť si dostatok peňazí

na to najdôležitejšie, na zabezpečenie

živobytia. V treťom svete to každý

deň nedokáže približne 100 000 ľudí,

ktorí umierajú hladom. Chudoba

však rastie aj v bohatých štátoch,

ako sú napríklad po nemecky hovoriace

krajiny. Svedčí o tom 50 percent

Nemcov, ktorí nemajú k dispozícii

žiadne finančné rezervy a žijú

„z ruky do úst“. V súčasnosti navyše

vlády mnohých krajín zavádzajú pod

tlakom vysokého zadĺženia drastické

úsporné opatrenia.

Avšak domnienka, že by peňazí bolo

celkovo málo, nie je správna a je to len

jednostranný pohľad. V skutočnosti bežia

tlačiarne peňazí na najvyššie obrátky

a v obehu je peňazí až priveľa. Kde však

všetky tieto peniaze sú? A prečo paradoxne

svet trápi chudoba? Odpoveď je

prostá: hromadia sa v rukách niekoľkých

málo percent svetového obyvateľstva.

Vo väčšine krajín je to jedno až dve

percentá ľudí, ktorí vlastnia najväčšiu

časť financií. Táto menšina však spravidla

nezbohatla na základe vlastnej

mimoriadnej usilovnosti, ale využívaním

obrovskej chyby v peňažnom systéme,

o ktorom sme sa už na stránkach

Sveta Grálu viackrát zmieňovali. Touto

chybou je možnosť inkasovať veľkú časť

plodov práce iných ľudí bez vlastnej

práce púhym požičaním peňazí na úrok

a úrok z úroku. Anonymne, s legálnou

sterilitou. Prostý eurový milionár napríklad

získava pri bežnom 6-percentnom

kapitálovom výnose každý deň

bezprácne približne 170 eur, na čo by

musel zamestnanec na Slovensku pracujúci

za minimálnu hodinovú mzdu

cca 1,89 eura odpracovať asi 90 hodín.

A napríklad nemecký robotník so svojou

hojne diskutovanou, údajne príliš

vysokou minimálnou mzdou 7,50 eura

za hodinu, asi 23 hodín. Z tejto sumy

musia zamestnanci naviac zaplatiť ešte

dane a sociálne odvody, ktoré sú oveľa

vyššie než dane z kapitálových výnosov,

ktoré musí platiť milionár. U multimilionárov

alebo dokonca miliardárov sú

bezprácne kapitálové príjmy prirodzene

ešte mnohonásobne vyššie. A na tieto

príjmy musia pracovať iní ľudia. Uvedené

zisky totiž nie sú plodom vlastnej

práce, a teda nie sú ani zaslúžené.

43

Svet Grálu

30 | 2011


EKONOMIKA

Možnosť kapitálových výnosov je najzávažnejšou

chybou peňažného systému

a jeho uzdravenie je celkom vylúčené,

pokiaľ nebude táto nespravodlivosť odstránená.

Peniazom musí byť preto principiálne

vzatá možnosť prinášať veľké

zisky prostredníctvom úrokov. To by

bolo relatívne jednoduché, pokiaľ by

boli uchovávané peniaze zaťažené citeľným

poplatkom. Potom by sa každý

postaral, aby sa jeho peniaze dostali

do obehu a trh by bol i bez úrokov dostatočne

zásobovaný peniazmi. Tým by

sa úrok dostal pozvoľna na nulu a nastal

by koniec mnohotisícročného úrokového

otroctva. Avšak ani to by ešte

nepostačovalo na trvalé ozdravenie peňažníctva.

Vzhľadom na to, že nerovnomerné

rozdelenie bohatstva v jednotlivých

krajinách presiahlo akceptovateľnú

hranicu, muselo by sa napríklad prostredníctvom

vyššej dedičskej dane pristúpiť

k spätnému rozdeleniu majetku

vyšších vrstiev medzi nižšie vrstvy, pretože

inak by potrvalo niekoľko desaťročí,

kým by opäť nastal normálny stav.

S

Problém č. 2:

NEUSTÁLE RASTÚCA

CHAMTIVOSŤ

tále silnejšie sa hnev ľudí oprávnene

obracia voči machináciám

špekulantov, ktorí obrovskými miliardovými

až biliónovými čiastkami

privádzajú do ťažkostí alebo dokonca

k bankrotu celé národné hospodárstva.

Neuveriteľných 98 percent devízového

obchodu slúži na čisto špekulatívne

účely a predstavuje preto

závažné zneužitie peňazí, ktoré

majú byť predsa ekvivalentom skutočne

odvedenej práce. Na jar 2010

počas gréckej krízy sa začal veľký

útok na celú eurooblasť; snahou špekulantov

bolo zneužiť slabosť najmä

juhoeurópskych štátov – Portugalska,

Írska, Talianska, Grécka a Španielska,

čím tieto „kobylky“ dosiahli

opäť enormné zisky. Grécke štátne

44

Svet Grálu

30 | 2011

dlhopisy prechodne vyskočili na viac

než 13-percentný úrok napriek predpokladanej

nádeji, že zvyšok eurozóny

bude musieť Grécku z donútenia

pomôcť. Problém chamtivosti veľmi

úzko súvisí s problémom č.1 a má aj

rovnakú príčinu: kapitálové príjmy

sú skrátka príliš lákavé a vedú k hromadeniu

základného kapitálu, aby

bolo možné z jeho úrokových ziskov

viesť pohodlný život bez produktívnej

práce, a zároveň sa ešte tešiť väčšej

moci prameniacej z bohatstva.

Vzhľadom na komplexnosť a anonymitu

finančných trhov už nikto necíti

priamu spoluzodpovednosť za tieto

dôsledky. A politika tvrdohlavo propaguje

najhlúpejším možným spôsobom

nekonečný rast, ktorý neexistuje,

lebo už dnes sú prekročené hranice

únosnosti našej malej planéty.

Tým je porušované i druhé základné

pravidlo: „Udržuj mieru vo svojich materiálnych

potrebách a nehromaď nič

samoúčelne!“. Riešenie je rovnaké ako

v prípade prvého problému: peniaze samotné

už nesmú prinášať zisky. Oslobodenie

od pomýleného tlaku na rast

je nevyhnutné.

Problém č. 3:

NEVYROVNANÁ

OBCHODNÁ BILANCIA

akúpte teraz, zaplaťte neskôr!“ je

„Nmoderné lákadlo. Prečo sa mám

zriecť pekných vecí, keď môžem mať

vytúžený tovar hneď, i keď na pôžičku?

Na mnohých zadĺžených domácnostiach

potom vidieť, aké následky má

tento prístup. A pri následných osobných

bankrotoch už mnohí veritelia

svoje peniaze ani neuvidia.

V priebehu krízy eura sa pozornosť

odvrátila od problémov v USA; tam

však hrozí úverová bublina u kreditných

kariet ako dôsledok konzumného

zadĺženia gigantických rozmerov. Čo

na nás v tomto ohľade čaká, to nám

ukázalo v malom meradle Grécko.

I tam sa žilo veľmi dlho nad pomery,

čím sa nahromadil enormný kopec

dlhov. Akákoľvek nádej na splatenie

tejto hory je iluzórna, pretože Grécko

sa premenilo z poľnohospodárskej krajiny

na nezmyselne nafúknutý úradnícky

štát. V dôsledku obrovskej korupcie

a rodinkárčenia tam existuje

nespočetné množstvo personálne

veľmi predimenzovaných úradov.

V mnohých prípadoch ide dokonca

o úrady a pracovné pozície, ktoré existujú

celé roky alebo dokonca desaťročia

bez akéhokoľvek rozumného účelu.

Niet teda divu, že štátne dlhy Grécka

dosiahli obrovské rozmery a otázka

ich splatenia je stále naliehavejšia.

Pre Grécko je to pritom veľká dilema.

Na svetovom trhu nie je konkurencieschopné,

pretože okrem niekoľkých

poľnohospodárskych produktov a pomerne

predraženej ponuky turizmu

toho ponúka príliš málo, aby mohlo

vyrovnať svoju obchodnú bilanciu.

V máji 2010 sa preto zostavil obrovský

záchranný balíček pre Grécko

a preventívne aj pre ďalšie postihnuté

štáty eurozóny, ktorý zahŕňa nepredstaviteľnú

čiastku 750 miliárd eur! A je

vysoká pravdepodobnosť, že ide o nenávratne

stratené peniaze.

Zmienená záchrana je určená samotnému

Grécku len čiastočne, pretože ide

v prvom rade o nemecké a predovšetkým

francúzske banky, ktoré ľahkovážne

požičali Grécku horibilné čiastky

bez toho, aby si overili ich krytie

a schopnosť dlžníka reálne ich splatiť.

Aj to je následok tlaku na investovanie

biliónových súm, ktorých majitelia

a správcovia dychtia po maximálne

vysokej rendite z vlastného kapitálu

a v tejto nenásytnosti očividne strácajú

zdravý rozum. V neposlednom

rade si Grécko podvodným spôsobom

vymámilo členstvo v eurozóne a túto

skutočnosť dlhý čas tajilo.

Ak taká malá krajina ako Grécko vyvolala

také veľké turbulencie na svetových

finančných trhoch, potom si


EKONOMIKA

sotva dokážeme predstaviť rozsah diania,

ktoré spôsobí – fakticky už dnes

existujúca, ale stále ešte neprejavená –

insolventnosť USA so štátnym dlhom,

ktorý dosahoval začiatkom roka 2011

sumu vyše 14 biliónov dolárov. (Pozri:

http://www.pluska.sk/ekonomika/financie/celkovy-dlh-usa.html)

Napriek tomu, že tu uvádzame

príklady USA a Grécka, v ostatných

štátoch to nevyzerá oveľa lepšie. Nemecko,

ktoré sa hodnotí ako štát s najlepšou

bonitou, má dlhy presahujúce

už 1,7 bilióna eur a s tieňovými rozpočtami

z finančnej krízy vysoko nad

2 bilióny eur. I tu je „normálne“ splatenie

celkom vylúčené.

Tým sa porušuje i tretie základné

pravidlo: „Neži nad svoje pomery

a možnosti!“ Náprava v tejto oblasti

predpokladá, že i obyvateľstvo príslušných

štátov bude žiť spokojne v pomeroch,

ktoré si dokáže vytvoriť vlastnými

silami a vlastnou prácou. To by

napríklad v prípade Grécka znamenalo,

že by mohlo dovážať techniku, elektroniku,

autá, lode, železničné vybavenie

a mnoho ďalšieho len v takej miere,

v akej by naopak dokázalo exportovať

vlastné produkty. Aj keď by sme odhliadli

od enormných dlhov, vyvážená

obchodná bilancia Grécka by si pri súčasnom

stave vecí vyžiadala drastické

zásahy a tým obrovské zníženie doterajšieho

životného štandardu.

Problém č. 4:

PLATOVÉ ROZDIELY

V GLOBALIZOVANOM

SVETE

H

odinový plat 0,50 eura, mesačný

príjem necelých 100 eur, nezriedka

šestnásťhodinová denná pracovná

doba, pri ktorej musia ľudia bez

nárokov na sťažnosti dokonale fungovať

ako roboti. K tomu je nutné pripočítať

ešte katastrofálne bezpečnostné

a ekologické štandardy. Tak vyzerá

moderné otrokárstvo v Číne, s ktorou

konkuruje naša západná ekonomika.

To fungovalo dobre len dovtedy,

pokiaľ mal Západ výrazný technologický

náskok. Tento predstih sa však

rapídne znižuje; ázijský tovar z otrokárskej

produkcie je stále lepší a zaplavuje

svetový trh. Medzi užívateľmi

sme samozrejme aj my, západní spotrebitelia

– vďaka tomu si môžeme dovoliť

omnoho vyšší životný štandard než

v prípade, keby sme museli kupovať

produkty z domácej výroby.

Z toho je zrejmá aj odvrátená strana

mince: tuzemské podniky nemôžu

v tejto ruinujúcej cenovej konkurencii

držať krok, a tak buď skrachujú, alebo

rovnako presunú výrobu do krajín

s lacnou pracovnou silou. Dochádza

tým u nás nielen k strate pracovných

miest, ale i úpadku vyspelých spoločenských

štruktúr. Zašlo to už tak

ďaleko, že mnohé štáty kvôli presunu

pracovných miest dokonca stratili

schopnosť sebestačnosti. Táto závislosť

sa však vypomstí, keď raz dôjde

k veľmi pravdepodobnému kolapsu

globalizovaného obchodu.

Tak v súčasnosti zažívame následky

porušovania štvrtého pravidla: „Nikoho

nevykorisťuj, inak sa ti to vráti!“

Západný svet už celé stáročia vykorisťuje

mnoho krajín a kolónií, aby

ľahko dosiahol blahobyt, a teraz

sa plody tejto sejby skutočne vracajú.

Krátkodobou pomocou by mohlo

byť zavedenie dovozných ciel, ktoré

však spôsobujú veľké deformácie

vo svetovom obchode a výrazne zdražujú

tovar. Ale len tak by mnohé domáce

produkty získali späť svoju konkurencieschopnosť.

Zhrnutie: KOLAPS PRÍDE

A

ko je známe, nádej umiera posledná.

I nádej je však oprávnená

len vtedy, ak príčiny, ktoré viedli

k vzniku tejto problematickej situácie,

budú rýchlo, flexibilne a energicky

korigované. Mnohé negatívne dôsledky

je možné odvrátiť snáď ešte i dnes, pokiaľ

by sme v našom hospodárstve skutočne

akceptovali spomínané základné

pravidlá. Je to však v súčasnosti reálne?

Žiaľ, asi sotva, pretože:

• Nevyhnutnosť peňažnej reformy,

ktorá by nás oslobodila od úroku

a nutnosti rastu, v súčasnosti chápe

len nepatrná skupina ľudí, preto sú

akékoľvek konkrétne kroky skôr utópiou.

• Prerozdelenie zhora nadol by

stroskotalo na masívnom odpore

bohatých, a tým i mocných.

• Zníženie životnej úrovne na plody

vlastnej práce a výrazné zdraženie

tovaru návratom k domácej produkcii,

ktorá nie je založená na extrémnom

vykorisťovaní, by poštvalo

veľkú časť národov proti politikom,

ktorí by to chceli presadiť.

• V neposlednom rade – pokus o realizáciu

by bol mimoriadne ťažký kvôli

súčasným pravidlám a zákonom finančných

a hospodárskych trhov.

Preto je kolaps systému s najvyššou

pravdepodobnosťou nevyhnutný. Využime

ho ako podnet na dôkladné preskúmanie

zmyslu a významu peňazí,

ale nielen ich. Prehodnoťme aj všetky

dosiaľ rozšírené názory, postoje a hodnoty,

aby sme s nádejou mohli spolupracovať

na výstavbe takého sveta,

ktorý bude stáť na jedinom správnom

základe – na zákonoch prírody a života.

Paul Schmitt

paul.schmitt@svetgralu.sk

1. Minimálna mzda na Slovensku je v súčasnosti 317 €.

Denná mzda pri 21 dňovom pracovnom mesiaci

je cca 15,10 € a pri 8 hodinovom dennom pracovnom

čase je minimálna hodinová mzda na Slovensku

cca 1,89 €.

45

Svet Grálu

30 | 2011


w

str

ézi

st

Milí čitatelia,

ou

za nezme

Výs

ale leb

17

SVET GRÁLU GRÁLU

ot

Duc

marec – máj 2011

Tran nsp

spo enok

Zánik hmoty

nsplan c i

nie

sa p

ek cít

strana 6

Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním

1944: Posledný proces

s čarodejnicami

oms stvo o Mári

Mag ny

strana 10

Nezvyčajný príbeh z dejín modernej justície

oľko o pravd depodob ný

zťah ša s

Magd

dalé

énou?

Radiestézia – cesta

k harmonickému

prostrediu

strana strana 37 37

Neviditeľné žiarenia, ktoré

ovplyvňujú naše zdravie

strana 30

Cena 2,89 € (87 Sk)

Vážení zákazníci, staňte sa predplatiteľmi Sveta Grálu

a získajte množstvo výhod!

• Časopis bez reklamy a stále za nezmenenú cenu 2,89 eur!

• Celoročné predplatné: 10,62 eur!

• Pri nákupe nad 50 eur cez on-line obchod získate ročné

predplatné za akciovú cenu 7 eur!

• Výrazná zľava na nákup kníh v on-line obchode

na stránke www.svetgralu.sk

Pri darčekovom predplatení časopisu

získa obdarovaný 2 staršie čísla zdarma

Odteraz možnosť nákupu v on-line

obchode platobnou kartou!

SVET GRÁLU

24

jún 2010 – august 2010

www.svetgralu.sk

Obdarujte svojich priateľov a známych

originálnym darčekom – predplaťte

im časopis Svet Grálu

na rok 2012!

Cena 2,89 € (87 Sk)

Tajomná moc

myšlienok my

Svet, ktorý nevidíme,

ale ktorý

vidí nás.

Dospievanie –

kľúč k dospelosti

SVET GRÁLU

Pre okolie neľahké obdobie života,

pre človeka samotného rozhodujúce

hľadanie životných postojov.

SVET GRÁLU

Výskum myšlienok

Neviditeľné skutky, ktoré menia život

strana 10

Mágia – cesta do neznáma

Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými

zákonmi ako ten viditeľný

strana 19

Tajomstvo zrodenia

Výber mena a výchova pred narodením

strana 25

Cesta k životu

Liečivá sila a zázračné uzdravenie

strana 33

Duchovné vné súvislos súvislosti v živote

Prečo miznú

včely?

ely?

www.svetgralu.sk

SVET GRÁLU

2012

Príroda

ich

potre potrebuje, trebuje,

my ich h p potrebujeme.

Napriek Napriek

ek tomu miznú ...

strana rana 5

Predposledné Vianoce,

alebo zbytočná panika ?

25

Homeopatia opa patia –

vášeň vášeň

na celý

život

september 2010 – november 2010

8 STRÁN NAVIAC !

Duchovné súvislos súvislosti v živote

SVET GRÁLU

Rozhovor hovor or s homeopatkou

meopatkou

Teré Teréziou ziou uStankovskou

Humus – šanca pre klímu

strana strana na 15

od tohto čísla pre vás

časopis opäť rozširujeme

za nezmenenú cenu.

Čo s prebytkom CO 2 v atmosfére?

Vrátiť do pôdy!

strana 20

Turzovka – slovenské Lurdy

Varovné proroctvo krásnej Panej

strana 39

Tajomstvo energetickej

výmeny

Ako súvisia čakry, aura

a energetické pole?

strana 46

Cena 2,89 € (87 Sk)

Ako

rozlúštiť

Korán?

Výskum starých jazykov

prináša nový

pohľad

na nejasné miesta Koránu

www.svetgralu.sk

strana

12

Dospievajúca

júca

mládež zblízka

alebo ako

sa do hory

volá,

tak sa z hory ozýva

strana 17

SVET GRÁLU

Transplantácia

spomienok

26

december 2010 – február 2011

Zánik sveta v decembri 2012?

strana 13

Karma – čo to je?

Seriál MUDr. Jana Paloučka

strana 16

Josef Bohuslav Foerster

Keď sa práca stáva službou Bohu

strana 21

Svetlo, ktoré lieči

Rozhovor s psychoterapeutkou

MUDr. Denisou Borošovou

strana 25

Cena 2,89 € (87 Sk)

Duchovné súvislosti v živote

Prečo ľudia po transplantác i

preberajú vlastnosti svojich darcov?

Feng Shui

Energia priestoru pre

zdravý a harmonický

život

strana 7

www.svetgralu.sk

Skrytý národ

O podivuhodnej

spolupráci medzi

prírodou a človekom

SVET SVET GRÁLU

ÁLU

strana 36

Duchovné súvislosti súvislosti v v živote živote

tácia

h Ježiša

človek člove cíti ti ako ako niekto n kto iný iný

dalény

Transplantácia

Keď sa po po transplantác tác i i

plant

spomienok

Magdalény

Nakoľko pravdepodobný

strana strana 13 13

Tajomstvo Márie e

bol bol vzťah vz Ježiša s Máriou Máriou

omie

Magdalénou?

27


PRIKÁZANIA

„Nebaž

po dome,

dvore, statku

blížneho

svojho

a po všetkom,

čo je jeho!“

Martin Ernst

Desiate

prikázanie

Ž

ijeme v spoločnosti, v ktorej majetok

vzbudzuje obdiv – od oblečenia

cez šperky, až po auto a dom.

Proti tomu by sa nemuselo namietať,

pokiaľ by nad hmotnými statkami

stáli duchovnejšie hodnoty:

morálka, viera, ideály, presvedčenie,

medziľudské vzťahy, tolerancia,

láska. Ale tak to žiaľ, nie je.

Ľudia sa usilujú o pominuteľné

statky, honosia sa nimi a veria,

že práve vďaka nim v spoločnosti

niečo znamenajú. Ako by to bolo

niečo, čo ich má spasiť. Týmto prístupom

bývajú negatívne ovplyvnené

už aj deti. Niektorí ľudia

sa týmto konzumným nátlakom

pomaly ani nedokážu ubrániť: myslia

si, že musia takisto tieto veci

vlastniť, pretože inak by ich okolie

nerešpektovalo, alebo by nimi

dokonca opovrhovalo. Ľudia túžia

mať to, čo majú iní. V tomto prostredí

nie je preto zvláštne, keď

v niektorých ľuďoch, ktorí s týmito

nárokmi nedokážu držať krok,

vzplanie závisť a túžba po majetku

iných. Desiate prikázanie práve

pred tým varuje.

Nikto nemá dôvod alebo dokonca

právo čokoľvek závidieť svojmu

blížnemu. Každý je strojcom svojho

šťastia – len to, čo som si sám poctivou

prácou zarobil, smiem považovať

za vlastný majetok. Pritom si

musím byť jasne vedomý toho, či

vôbec správne a pre aké hodnoty

využívam svoju Bohom darovanú

silu. – Šťastní tí, ktorých napokon

Stvoriteľ uzná za verných pracovníkov

vo svojom stvorení. Budú to tí,

ktorí bez akejkoľvek žiadostivosti,

vo vďačnosti a pokore získali skutočné,

trvalé statky.

Nedávno prišli na univerzitu,

na ktorej pôsobím, dve mladé ženy

z Litvy. Ihneď boli nápadné svojou

prívetivosťou a usilovnosťou. Boli

mimoriadne skromné a väčšinou

sa ticho držali bokom od ostatných.

Keď som sa s nimi dal do reči, rozprávali

mi, ako intenzívne na ne

zapôsobilo množstvo spotrebného

tovaru tu v Nemecku. Sotva

to dokázali pochopiť. Priateľov

však žiadnych nenašli. Tunajší ľudia

podľa nich dávajú najavo radosť

oveľa menej, než v ich chudobnejšej

domovine. Ľudia sú tu, v Nemecku,

vraj veľmi povrchní a mnohí majú

stále zlú náladu. Pritom by vlastne

mali byť šťastní, že sa všetci majú

dobre. Namiesto toho v spoločnosti

prevláda nespokojnosť. Spýtal

som sa ich, či by po ukončení

svojho štúdia chceli zostať tu v Nemecku.

Na to mi zareagovali jasne

záporne: „Cnie sa nám po domove

a chceli by sme už ísť naspäť, tam je

všetko oveľa skromnejšie, a prostejšie

než tu!“

Nad týmto rozhovorom som veľa

premýšľal. Nie je to chyba, keď

sa motivujeme tými, ktorí majú

zdanlivo väčší majetok než my? Nemala

by prevládať vďačnosť za to,

že sa nám dobre darí? Veď koľko

ľudí je na tom podstatne horšie, ako

my! Skôr by nás mohlo napadnúť

pomáhať im. Prečo ľudia ešte dokážu

závistlivo gániť na tých, ktorí

očividne žijú vo väčšom blahobyte?

Skúsme sa chrániť pred chtivosťou

po majetku iných a usilovať

sa o svoje vnútorné zdokonaľovanie

a duchovné bohatstvo. To je tá

správna cesta za šťastím.

Martin Ernst •

ernst@svetgralu.sk

Knihu si môžete objednať

prostredníctvom

kupónu v časopise,

alebo v našom on-line

obchode

na www.svetgralu.sk

47

Svet Grálu

30 | 2011


VEDA A TECHNIKA

Riziká nanotechnológií

N

anotechnológia alebo umelá výroba

a využívanie najmenších

častíc s určitými vlastnosťami sa považuje

za kľúčovú technológiu 21.

storočia. „Nano“ je odvodené od latinského

slova „trpaslík“ a je predponou

pre jednotku miery, ktorá

Nanotechnológia pracuje s nepatrnými časticami vo veľkosti

od milióntiny milimetra. Aj keď vplyv mnohých produktov

na človeka a prírodu ešte nie je dostatočne preskúmaný,

považuje sa za jednu z najdôležitejších technológií 21. storočia.

sa rovná jednej milióntine milimetra

(jeden ľudský vlas meria v priemere

80 000 nanometrov). Objavom nanotechnológie,

ktorá používa materiály

menšie než 100 nanometrov, sa uskutočnil

dávny sen ľudstva o možnosti

ovládať a tvarovať hmotu podľa

vlastných predstáv.

48

Svet Grálu

30 | 2011

Počet výrobkov, ktoré obsahujú

nanočastice, stále rastie. V krémoch

na opaľovanie majú napríklad nepatrné

častice titandioxidu chrániť

kožu pred UV žiarením. Povrchová

úprava „Nano“ napríklad spôsobuje,

že k povrchu steny nepriľnú farby

nežiaducich grafitov

a že voda steká

rovnomerne po skle

a zároveň so sebou

strháva rozložené

nečistoty. Existuje

kečup, v ktorom siliciumoxid

zabezpečuje

jeho pevnú konzistenciu

a niektoré

hotové polievky už

obsahujú nanočastice,

ktoré slúžia

ako protihrudkujúce

látky. Takisto

aj v kozmetických

prípravkoch a textíliách

tieto nepatrné

zázračné častice nachádzajú

svoje uplatnenie.

Pri bližšom pohľade

na krásny

nový nano-svet však

vyvstávajú závažné

otázky. Viaceré priemyselné

odvetvia,

ktoré s nadšením

využívajú nanotechnológiu,

zamlčujú

skutočnosť, že spotrebitelia sa v zásade

využívajú ako pokusní králici

– ako to, žiaľ, pri nových vymoženostiach

často býva – lebo vplyv

týchto malých častíc na ľudský organizmus

ešte zďaleka nie je prebádaný.

Kritici sa napríklad obávajú,

že niektoré z týchto častíc môžu

prekonať dôležité prirodzené bariéry

v tele („biomembrány“), putovať pozdĺž

nervových vlákien a napáchať

tak škody v mozgu alebo v pľúcach.

Dosiaľ vieme málo alebo vôbec nič

o tom, akým spôsobom ľudský organizmus

tieto častice prijme, roztriedi,

pretvorí, alebo vylúči. O rozruch

sa nedávno postarali výsledky

čínskych výskumov, podľa ktorých

môžu nanočastice obsiahnuté vo farbách

spôsobiť ťažké poškodenie

pľúc. Japonskí vedci zverejnili štúdiu,

podľa ktorej môžu nanočastice

ovplyvniť vývoj mozgu plodu.

Krajiny Európskej únie sa k téme

bezpečnosti nanočastíc príliš nevyjadrujú.

Európska komisia je toho

názoru, že existujúca legislatíva je

dostatočnou zárukou pred rizikami

produktov vyrobených nanotechnológiou.

Na druhej strane Európsky

úrad pre bezpečnosť potravín

v marci 2009 vyhlásil, že posudzovanie

vplyvu nanočastíc na ľudské zdravie

môže byť komplikované a každý

produkt je potrebné skúmať osobitne.

Za zmienku stojí aj fakt, že členské

štáty EÚ investujú do nanotechnológií

približne dvojnásobok toho, čo

USA. Výskum sa zameriava predovšetkým

na dopady na životné prostredie,

ľudské zdravie a všeobecnú

bezpečnosť. Rakúsky úrad pre životné

prostredie (UBA) považuje

za nutné spoznať, zhodnotiť a zverejniť

zdravotné riziká nanotechnológií.

UBA zároveň požaduje povinnosť

označovať a nahlasovať do registra

výrobky, v ktorých sú obsiahnuté nanočastice.

Táto požiadavka by bola

určite vítaná aj zo strany verejnosti,

ktorej záleží na vlastnom zdraví.

Werner Huemer •

huemer@svetgralu.sk


VEDA A TECHNIKA

Biouhlie Umelá „Terra Preta“ vo Švajčiarsku a Rakúsku

Ľ

udstvo stále hľadá nové možnosti

na zlepšenie úrodnosti pôdy ale

aj na ochranu ovzdušia. Čiernozemné

pôdy predstavujú v tomto

smere veľký potenciál okrem iného

i tým, že na seba viažu CO 2

. Takéto

mimoriadne kvalitné pôdy boli

objavené napríklad aj v Amazonii.

Poľnohospodárstvo by mohlo podstatne prispieť k ochrane

klímy - nové metódy však treba ešte overiť.

Túto čiernu pôdu nazývanú „Terra

Preta“ dokázali v minulosti vyrobiť

americkí Indiáni v prostredí pralesa,

ktorého pôda okrem najvrchnejšej

tenkej vrstvy nie je úrodná. Pôdy

Terra Preta vznikli okrem iného zuhoľnatením

zvyškov z indiánskych

ohnísk, no konkrétny recept na ich

Pyrolýzny reaktor, ktorý môže vyrábať „biouhlie“, vyvinutý V Ingelheime nad Rýnom (Nemecko).

výrobu nemáme. Už mnoho rokov

hľadajú vedci možnosť, ako vyrobiť

„biouhlie“ rýchlym postupom

z umelej Terra Preta. Dnes to už je

technicky možné za pomoci pyrolýzneho

reaktora.

V polovici apríla roku 2010

sa vo švajčiarskom Lausanne uviedol

do prevádzky prvý európsky reaktor

na pyrolýzu, v ktorom sa pri

uzavretom, elektronicky riadenom

postupe spracováva bioodpad. Vznikajúce

škodlivé plyny eliminuje odplyňovacie

zariadenie.

V tomto reaktore sa bude denne

vyrábať viac než 1 tona biouhlia,

ktoré bude zároveň viazať obrovské

množstvo CO 2

. V budúcnosti sa plánuje

ďalšia inovácia: pri pyrolýze

sa má ako „vedľajší produkt“ vyrábať

aj elektrický prúd.

Verejnosť so záujmom sleduje

perspektívny švajčiarsky projekt

ochrany pôdy a ovzdušia, pretože

biouhlie je v poľnohospodárstve

veľmi žiadané. Tak napríklad bio-

-vinári sú presvedčení o priaznivom

účinku „čierneho prášku“ na zlepšenie

pôdy, odkedy sa v delinatskom

inštitúte (Delinat institut: Inštitút

pre ekológiu a eko–farmárstvo)

uskutočňujú úspešné pokusy s biouhlím.

Delinatskí vinári chcú zaviesť

umelú Terra Preta veľkoplošne,

a potrebujú na to stovky ton biouhlia.

Prvá inštalácia zariadenia na pyrolýzu

sa pripravuje už aj v Rakúsku.

Tento reaktor – na rozdiel od švajčiarskeho

– sa bude dať už aj automaticky

plniť a vyprázdňovať.

Nuž, v oblasti ochrany pôdy

a ovzdušia je to potešiteľný vývoj.

Werner Huemer •

huemer@svetgralu.sk

49

Svet Grálu

30 | 2011


ZAMYSLENIE

Čo by na to povedal

Kristus?

50

Svet Grálu

30 | 2011


ZAMYSLENIE

N

Martin Ernst

ezabudol som na ne, na tie

krásne spoločné hodiny prežité

s prarodičmi. Boli to oni, ktorí

vo mne prebudili a pestovali kvetinku

„viery“, než som objavil a nastúpil

vlastnú duchovnú cestu. Mal

som rád dedkove krátke poobedňajšie

pobožnosti. Posadil sa na svoju

veľkú pohovku, babička oproti nemu,

a ja som sedel na vyrezávanej stoličke.

Tak dedko predčítal vždy jeden

príbeh z Biblie. Nie, on ho nečítal, on

ho rozprával, pričom držal pred sebou

otvorené „Písmo sväté“. Pritom

volil termíny a obrazy, ktoré som

mohol pochopiť, ktoré mi boli blízke.

Pobožnosť končievala krátkou modlitbou.

Babička niekedy chcela vedieť,

do akej miery som deduškovo rozprávanie

pochopil, preto mi občas

po pobožnosti kládla otázky. A tak

sa raz spýtala: „Premýšľal si niekedy

o tom, čo by na to povedal Ježiš, keby

ťa videl pri tvojom konaní? Keby napríklad

teraz vstúpil do dverí, myslíš

si, že by si k tebe prisadol?“ Vtedy ma

tá otázka skutočne prinútila k zamysleniu.

Na Ježiša som vždy veril.

Môj deduško ho stále nazýval „Spasiteľom“.

Tiež som sa k nemu modlil.

Ale premýšľal som niekedy o tom, čo

by povedal na to, čo som neuvážene

urobil alebo povedal? A ako by sa asi

správal, keby teraz vošiel? Musel by

samozrejme sedieť za vrchstolom.

Ale kam by som sa posadil ja? Smel

by som si vôbec prisadnúť? Samozrejme

by som bol rád pri tom, veď

sám Ježiš povedal: „Nech deti prídu

ku mne!“ Ale bol som dosť dobrý?

Chcel by som sedieť na opačnom

konci stola. Chcel by som byť úplne

potichu a len počúvať, čo hovorí. –

Inokedy babička povedala: „Pamätaj

si, že my môžeme hodnotiť človeka

len zvonka, ale Boh hľadí na srdce!

Vie, čo v nás je. Je tvoje srdce čisté?“

Aj táto otázka mnou pohla. Veľmi

som si želal mať čisté srdce. Ale dobre

som vedel, že keď som sa trápil, keď

ma zmáhalo nejaké bremeno, nebolo

moje srdce čisté. Potom som urobil

niečo zlé, ušiel som kus cesty, ktorý

sa nemohol Spasiteľovi páčiť. Čo som

mohol urobiť pre to, aby som sa mu

páčil? Deduško mi to ukázal. Vždy

v nedeľu bola u prarodičov na obed

šťavnatá pečienka. Bol to vždy hodný

kusisko, že sa nám nikdy nepodarilo

všetko zjesť. Ale tak to malo byť! Jedného

dňa, bolo to cez prázdniny, vzal

deduško zvyšok pečienky a povedal

mi: „Dnes navštívime tetu Lízinku!“

Začudovane som ho nasledoval, pretože

u nás v rodine nebola žiadna teta

Lízinka. Cestovali sme električkou

do jednej robotníckej štvrte v Magdeburgu.

Tam potom zamieril k starému

viacposchodovému domu. Išli

sme cez dvor do domu vzadu. Na treťom

poschodí sa dedko zastavil a zaklopal

na dvere. Otvorila stará pani.

Bolo zrejmé, že deduška dobre pozná,

pretože ho hneď vpustila do malej

kuchyne. „Zostalo nám trochu jedla“,

povedal deduško, postavil zaváraciu

fľašu s jedlom zo včerajška na stôl

a so srdečným pozdravom „Pán požehnaj!“

sa opäť rozlúčil, skôr než mu

mohla pani poďakovať. Mlčky sme

zišli dolu schodmi. Tu ma však premohla

zvedavosť. „Deduško, kto je

teta Lízinka?“ – „Počkaj, porozprávam

ti!“ Posadili sme sa na lavičku,

potom začal: „Teta Lízinka k nám

roky dochádzala a prala bielizeň.

Robievala to denne v mnohých rodinách.

Jej manžel bol zamestnancom

strojárenskej firmy. Príliš skoro

zomrel. Teraz je teta Lízinka stará.

A jej dôchodok je veľmi malý. Tak

by mala vedieť, že sme na ňu nezabudli.

Keď sa nám darí, potom je

len správne, že dáme niečo z toho,

čoho máme nadostač. Vidíš, tak to

Ježiš predsa chcel. Čo myslíš, čo by

povedal, keby nás teraz videl?“ Opäť

som začal uvažovať.

Rád na prarodičov spomínam.

Dali mi mnohé podnety a primäli

ma hľadať odpovede v srdci. Vyrástol

som, samozrejme som skoro pochopil,

že srdce je len sval, ktorý má

funkciu krvnej pumpy. Tiež mi začalo

byť jasné, že Syn Boží nemôže

jednoducho vstúpiť dverami, aby nás

navštívil. Moja detská viera napriek

tomu odolala. Srdce je moje „vedomie“,

hlas ducha vo mne. Viem,

že sa musím len vnútorne otvoriť, aby

som sa mohol priblížiť božskej prítomnosti,

aby som mohol z nej čerpať

silu a pomoc. Vianočné sviatky

sú zvlášť peknou príležitosťou venovať

tejto destskej viere viac priestoru

a v srdciach precítiť ono veľké posolstvo

mieru, s ktorým sú tieto sviatky

spojené: „Sláva Bohu na výsostiach

a pokoj na zemi všetkým Bohu milým

ľuďom!“ Vezmime si obsah anjelovho

posolstva k srdcu! Predpovedaný

pokoj môže nastať len vtedy,

keď budeme ctiť Boha tým, že budeme

činní v jeho vôli. Na našich činoch

sa ukazuje „akého ducha“ sme

deťmi. Otázka „Čo by na to povedal

Ježiš?“ platí pre nás všetkých. Keď

anjel vo svojom veľkom posolstve

mieru ľuďom hlása: „Kristus, záchranca

je tu!“, ukazuje nám v ňom

možnosť byť Bohom prijatý, smieť

mu večne slúžiť. Kto koná to, čo je

v božej vôli a tým jeho ctí, dozná

v spätnom pôsobení, že ho požehnanie

Pána sprevádza na všetkých

cestách. Tak môže zavládnuť šťastie

a mier!

Martin Ernst •

ernst@svetgralu.sk

51

Svet Grálu

30 | 2011


Duchovná príčina chorôb a súčasná

školská medicína

Rozhovor s nemeckým lekárom, psychoterapeutom

a autorom kníh Rüdigerom Dahlkem

Rüdiger Dahlke je autorom kníh Choroba

ako symbol, Choroba ako reč duše,

Etikoterapia srdca a mnohých ďalších.

Vo svojej praxi sa mnoho rokov zaoberá

príčinami vzniku chorôb. Na základe

vlastnej skúsenosti dospel k poznaniu,

že choroby a ich príznaky nie sú len nezmyselným

utrpením. Podľa Dahlkeho

nám choroby zreteľne ukazujú naše

chybné postoje k životu, k sebe i druhým

ľuďom, postoje, ktoré si mnohokrát ani

neuvedomujeme. Tým, že sa naše omyly

prejavia chorobou, vynucujú si rýchlu

nápravu. No nejde len o to – liečiť príznaky

choroby, ale predovšetkým vyriešiť

náš skutočný problém, ktorý sa chorobou

prejavuje a oddeľuje nás tak

od šťastia a harmónie.

52

Svet Grálu

30 | 2011

Tím Sveta Grálu navštívil R.Dahlkeho

v talianskom kúpeľnom mestečku

Montegrotto, v blízkosti Padovy, kde

sa s ním pozhováral. Časť rozhovoru vám

teraz predkladáme:

SG: Pán Dahlke, čo je podľa vás

vlastne choroba?

RD: Záleží na tom, ako chorobu

definujete. Z čisto materialistického

hľadiska, ktoré zastáva klasická medicína,

je choroba len záležitosťou tela.

Telo je pre klasickú medicínu akoby

stroj: pokiaľ v ňom niečo nefunguje

tak, aby to spĺňalo príslušné kritériá,

tak sa povie, že sa pokazilo a treba ho

opraviť – no a to je situácia, keď sa hovorí

o chorobe. Z psychosomatického

hľadiska, čiže keď berieme do úvahy

telo i dušu, vychádza úplne iná definícia.

Alexander Mitscherlich, nemecký

psychoanalytik, povedal, že akonáhle

sa z nejakého orgánu stiahne vedomie,

ten orgán ochorie. Toto samozrejme

nikto nerobí vedome, no viac-

-menej skutočne platí, že keď začneme

v našich životoch zanedbávať určité

témy, tak to postupne vedie k chorobe.

Keď už nemôžeme problémy vyvolávajúce

chorobu vyjadriť, keď telo,

duša a duch už nespolupracujú harmonicky,

keď nevytvárajú symfóniu

a súlad, môžeme hovoriť o chorobe.

SG: Dá sa to tak povedať aj z duchovného

hľadiska?


ROZHOVOR

Áno, určite áno. Človek je v podstate

chorý, pokiaľ nežije v jednote,

pokiaľ nerealizuje sám seba, pokiaľ

jeho vedomie nie je v jednote so všetkým.

S tým súvisí i základná otázka,

ktorú kladiem pacientom – čo vám

chýba? Pacient mi potom povie, čo

mu je, popíše svoje príznaky a z nich

sa snažím zistiť prazákladný princíp,

jeho životný princíp, čiže to, čo

vo svojom živote – i keď možno nevedomky

– zanedbáva. A to sa potom

spoločne snažíme do jeho života

znovu zapojiť. Každý príznak choroby,

každá choroba je svojím spôsobom

ozdravná; je vlastne cestou k uzdraveniu,

pretože jej prostredníctvom zisťujeme,

čoho sa nám nedostáva. To

potom znova včleňujeme do života,

takže rastieme a zdokonaľujeme sa.

SG: Školská medicína sa v poslednej

dobe nachádza v chúlostivej situácii,

zaznamenáva zvýšený odliv pacientov

smerom k alternatívnej medicíne.

Na jednej strane sú jej služby čoraz

drahšie, čo dokonca vedie k sociálnym

nepokojom, okrem toho sa teraz

zreteľne ukazuje, že iatrogénne poškodenia,

to znamená škody následkom

terapie sú naozaj veľmi časté, či

už ide o účinky po vzájomne nekompatibilných

liekoch, alebo o následky

zákrokov, ktoré neboli nevyhnutné.

Na druhej strane je niekedy skutočne

lepšie tumor odoperovať, ako sa spoliehať

na to, že sa ho podarí vydýchať

alebo „odžiť“. Aké šance dávate

v tomto smere klasickej medicíne?

RD: Ja som školskej medicíne v zásade

priaznivo naklonený, tiež som

ju študoval a ďalej sa jej venujem. Jej

pokroky sú úctyhodné. Som lekárom

rád, nerobím žiadnu alternatívnu

medicínu, ide mi o komplementárnu

medicínu. Samozrejme môžem operáciou

tumor zreteľne zmenšiť a získam

tak dosť času, ale vždy súčasne

odporúčam aj psychoterapiu a opatrenia

vedúce k posilneniu imunity,

vychádzajúce z prírodnej medicíny.

Tu žiadna alternatíva neexistuje. Vždy

budem podnecovať ľudí na duševnej

úrovni, nabádať ich k získavaniu

vlastnej skúsenosti a posilňovaniu

vlastných liečivých síl. Toto v nemeckej

školskej medicíne stále ešte neprerazilo,

aj keď to ich terapii vôbec nič

neuberá – jej reprezentanti sú zarytí.

SG: A čo homeopatia, tá sa viac zaoberá

príčinou choroby a nielen jej

príznakmi – pomohlo by jej širšie

využitie?

Áno, určite; pacientom by každopádne

pomohlo, ak by medicína

podľa príznakov choroby využila napríklad

homeopatiu, tá sa dá uplatniť

v školskej i alternatívnej medicíne.

Školská medicína musí samozrejme

dávať pozor. Ide cestou, kde sa neraz

uchyľuje k reťazovému klamu. Včasné

odhalenie pritom označuje za prevenciu

a profylaxiu. To je nepoctivé! Našťastie,

prichádza na to čoraz viac ľudí.

Školská medicína raz bude musieť pripustiť,

že vo svojej podstate nemôže

vôbec robiť prevenciu. Ale mohla by

uznať, že je tu iná medicína, iné metódy,

ktoré to vedia, a že by im mala

prenechať tú možnosť.

SG: Takže keby lekári napríklad

s homeopatmi viac spolupracovali,

keby uznali, že je tu aj niečo iné…?

Isteže, mohli by to uvítať a využívať!

Lenže oni sa proti iným alternatívam

bránia a tým oslabujú svoju

vlastnú pozíciu, a podkopávajú si ju

ešte aj tým, že spolupracujú na oných

neblahých divadielkach, ako je vtáčia

chrípka, prasacia chrípka, čisto marketingových

manévroch farmaceutického

priemyslu. A politika na tom takisto

slabomyseľne spolupracuje. Stačí

o tom trochu uvažovať a je to jasné.

SG: Môžete byť konkrétnejší?

Školská medicína sa na tom priamo

podieľa, pretože doktor za každú

pichnutú injekciu u nás dostane 5

eur. V Česku, v Nemecku ani v Rakúsku

nenájdete lakára, ktorý by nevedel,

že vtáčia chrípka bola od začiatku

úplný nezmysel. Ide tam o to,

aby sa miliardy za Tamiflu a iné

slaboduché lieky napchali do pažeráka

farmaceutického priemyslu. Ak

sa na tom podieľajú lekári a Svetová

zdravotnícka organizácia, tým skôr

to ľudia spoznávajú. Keď prídu s klokaňou

alebo nejakou inou chrípkou,

bude tých spolupracujúcich ešte menej.

Alebo tieto manévre okolo EHEC

(črevné ochorenie vyvolané baktériou

EHEC, pozn. red.) v severnom

Nemecku. Zomrelo naň 50 ľudí, čo

je smutné a každému je nám to ľúto.

Ale každý deň umiera v Nemecku 100

ľudí preto, že vstúpili do nemocnice,

kde lekári robia chyby a lieky majú

vedľajšie účinky, ako ste už sami povedali.

A to si uvedomuje čím ďalej tým

viac ľudí. A ja robím, čo môžem, aby

to ľudia chápali. To je moja základná

myšlienka nákazlivého zdravia.

SG: Hovoríte nákazlivé zdravie – čo

tým máte na mysli?

RD: Myslím tým, že mali by o tom

všetkom vedieť milióny ľudí, nech

pri ďalšej vtáčej, prasacej, klokanej

a ja neviem ešte akej chrípke,

už na to neskočia. To by predsa

bolo možné. A ľudia sa teraz prebúdzajú.

Veľmi k tomu prispela Fukušima.

Vtedy si ľudia všimli, že technika

má svoje hranice, že atómoví

politici ako je atómová kancelárka

v Nemecku, berú Černobyl a Fukušimu

len tak, napríklad ako jediné

dve úložiská jadrového odpadu,

ktoré máme. Používajú technológiu,

ktorá je neistá, neospravedlniteľná!

Mnoho ľudí sa teraz obrátilo,

dokonca – a to veľmi rýchlo – i kancelárka.

Spočiatku nás bolo pár, ale

medzitým sú už skoro všetci proti

atómovej energii, aspoň tu v Nemecku.

Mnoho ľudí prehodnotilo

53

Svet Grálu

30 | 2011


Skutečné p y

autora.

Projekce,

souhlasem

v slovným

částí jen s vý

jeho

nebo

rozmnožování DVD

ROZHOVOR

svoj názor. Ľudia medzičasom do istej

miery precitli. Keď som sa naposledy

vracal z dlhšej cesty z Ázie

a zastavil som sa vo Švábsku, čo je

bašta konzervatívcov, kde ide takpovediac

o to, zarobiť spústu peňazí,

predsedom vlády sa stal predstaviteľ

Zelených. Neviem, či je to porovnateľné

s niečím u vás. Bol by som

sa stavil, že za môjho života k niečomu

takému nikdy nedôjde. A teraz

sa to stalo. Švábovia zúria, vládne

priam povstalecká nálada. A nielen

vo Švábsku. – Bude sa toho veľa diať.

Pokiaľ sa predstavitelia školskej medicíny

rýchlo neprebudia a nebudú

mať na zreteli záujem pacientov, pribudne

im ešte viac problémov, už teraz

im pacienti utekajú. Ich metódy

sú stále drahšie, ako ste už povedali,

čiastočne sú naozaj nebezpečné kvôli

vedľajším účinkom. Vykonávať ešte

dnes mamografiu (špeciálne röntgenové

vyšetrenie prsníkov, pozn. red.)

je škandál, totálny škandál.

SG: Škandál? Veď existujú priamo

kampane, ktoré vyzývajú ženy, aby

pravidelne chodili na mamograf,

hovorí sa pritom o prevencii rakoviny…

Mamografia vytvára rakovinu.

Celé desaťročie sme napr. podávaním

hormónov produkovali rakovinu,

ale stále sa tvrdí, že je to

v poriadku, zástancovia týchto postupov

majú svoje štúdie s malým

počtom ľudí. A podobnú situáciu

máme v stravovaní – moja súčasná

téma: Môžeme štúdiami dokazovať,

koľko chceme, že mäso a mliečne výrobky

spôsobujú rakovinu, srdcové

problémy, problémy v ústnej dutine,

že podporujú všetky tie civilizačné

problémy a prispievajú ku klimatickej

katastrofe, že vlastne majú

na svedomí ďalšie šírenie svetového

hladomoru. Vieme, že v oblasti stravovania

je potrebné zásadné prehodnotenie.

Presne to, čo potrebujeme

i v duševnej oblasti: žiť s vedomím

vlastnej zodpovednosti, to je tá najlepšia

prevencia rakoviny. A čo konzumácia

mäsa a mliečnych výrobkov?

Môžeme jasne doložiť, že čím

viac pijete mlieka, tým horšia bude

vaša osteoporóza, ako človeka, ale

i ako štátu. Štúdie hovoria jasnou

rečou. Ale na druhej strane máme

masívny mliečny priemysel, masívny

mäsový priemysel, a tie majú stále

veľký záujem na tom, pokračovať ďalej

ako doposiaľ. – Verím a dúfam,

že ľudia sú teraz pripravení precitnúť.

A ja sa na tom veľmi rád podieľam.

Rozhovor viedli

PhDr. Magdalena Havlová a Bc. Václav Kazda

redakcia@svetgralu.sk

CELÝ ROZHOVOR

S RÜDIGEROM DAHLKEM

ČESKÝ DABBING

na DVD

cena 4,00 € (3,60 € pre predplatiteľov)

54

Svet Grálu

30 | 2011

Skutečné

Skutečné

příčiny příčiny

nemocí

nemocí

Rozhovor s s Rüdigerem Dahlkem Dahlkem

Objednajte si prostrednictvom

priloženého kupónu v časopise

alebo v našom on-line obchode

na www.svetgralu.sk

Rozhovor

ovo

or

s Rüd Rüdigerem Rüdigerem rem

Dahlkem Dahlkem

em

©2011, Integrál Brno, s.r.o.Veškerá práva vyhrazena. Projekce, rozmnožování DVD

autora.

nebo jeho

souhlasem

částí jen s výslovným

V škerá práva vy

v hrazena.

Skutečné

příčiny


Ježišove podobenstvá

– 1. diel

Milosrdný

samaritán

(Lukáš 10, 30 – 37)

Raz pristúpil k Ježišovi jeden znalec

Písma, človek, ktorý horlivo študoval

Mojžišove zákony. Neprišiel preto,

aby načúval slovám nositeľa Pravdy.

Naopak, jeho zámerom bolo nastražiť

na neho pascu a zahanbiť ho pred

jeho poslucháčmi ako „nevzdelaného

potulného kazateľa“. Kládol Ježišovi

otázky, na ktoré, podľa jeho názoru,

nemal vedieť odpovedať.

No celkom neočakávane, Ježiš položil

otázku jemu. Chcel, aby mu učenec

povedal, ktoré Božie prikázanie je

najdôležitejšie. Teraz musel odpovedať

on. Vysvetľoval, že je to asi prikázanie,

v ktorom sa prejavuje láska k Bohu

a dodal, že tam patrí i láska k blížnemu.

Ježiš bol s odpoveďou spokojný. Chcel

rozhovor ukončiť a povedal, že kto

bude v budúcnosti konať podľa tohto

zákona, nemusí sa obávať o spásu

svojej duše. S týmto záverom sa však

znalec Písma neuspokojil. Chcel viac

diskutovať o Ježišovom učení. Preto

ešte chvíľu počkal a potom sa úlisne

Ježiša spýtal, čo si má predstaviť pod

pojmom „láska k blížnemu“. Kto to

vlastne je, ten môj „blížny“?

Na to mu Ježiš odpovedal podobenstvom.

Rozprával o mužovi, ktorého

niekto v ľudoprázdnej krajine prepadol,

zrazil k zemi, okradol a ťažko zraneného

nechal ležať v priekope. Čoskoro

nato šlo okolo tohto nešťastníka niekoľko

mužov. Najprv zbadal zraneného

židovský kňaz. Vidiac ho, prešiel

na druhú stranu cesty a o muža

sa nepostaral. Rovnako sa zachoval

i levita, človek, ktorý požíval výsadu,

že smel predčítať v chráme Písmo sväté.

Aj on obišiel zraneného veľkým oblúkom,

bez toho, aby mu poskytol pomoc.

Nakoniec šiel okolo samaritán,

príslušník veriacimi Židmi opovrhovanej

skupiny. Keď spozoroval prepadnutého

muža a uvidel jeho zranenia,

zovrelo mu srdce. Nesmie predsa

tohto neznámeho nechať bez pomoci!

Dal sa mu napiť zo svojej fľaše, obviazal

ho a opatrne vyložil na svojho osla.

Starostlivo ho dopravil do neďalekého

hostinca, kde zraneného spoločne

ošetrili. Nasledujúci deň musel samaritán

pokračovať v ceste. Zanechal hostinskému

slušnú sumu peňazí a poprosil

ho, aby sa o raneného staral, kým

sa jeho stav nezlepší. A že potom,

na spiatočnej ceste sa zastaví a doplatí

prípadné ďalšie výdaje.

Tu podobenstvo končí. Ježiš sa znovu

obrátil na učenca a spýtal sa ho, ktorý

z tých troch mužov, ktorí prepadnutého

stretli, je jeho blížnym. Učenec

odpovedal takmer nečujne: „Prirodzene

ten, ktorý mu preukázal milosrdenstvo!“

Nato povedal Syn Boží: „Potom

choď a konaj tak isto!“ – Po tejto

výzve sa oslovený vzdialil.

Ježiš na kladené otázky odpovedal

v podobenstvách. Na príkladoch

v nich objasňoval situácie alebo nejaké

výroky, aby živo doviedol poslucháča

k súvislostiam.

V tomto podobenstve išlo o známy

príbeh o milosrdnom samaritánovi.

Slovo „milosrdný“ sa dnes, žiaľ, používa

len zriedka. Zahŕňa v sebe dve

vlastnosti – po prvé milosť, zľutovanie

a po druhé srdce, pričom pod

pojmom srdce sa rozumie „zo srdca

tryskajúci“. Milosrdný je teda človek,

ktorý nezištne, z celého srdca pomáha

každému, kto sa ocitol v núdzi. Takto

máme chápať lásku k blížnemu. Lásku

k tomu, kto potrebuje našu pomoc.

Lásku k blížnemu neprejavili teda

ani kňaz, ani levita, od ktorých sa také

konanie očakávalo. Nad nevládnym

sa zľutoval práve ten, ktorým v tej dobe

vládnuca cirkev opovrhovala.

Lásku v srdci veru nemal ani znalec

Písma, ktorý sa priblížil k Ježišovi

so ľstivým úmyslom. Zahanbený

sa dozvedel, že nie chytrosť rozumu,

ale vrúcnosť srdca určuje lásku k blížnemu.

– Takéto teplo má v sebe každý,

kto má dobrú vôľu.

Martin Ernst

ernst@svetgralu.sk

55

Svet Grálu

30 | 2011


NÁZORY

56

Svet Grálu

30 | 2011

Impressum:

Svet Grálu

Časopis pre duchovné súvislosti v živote

Číslo 30/2011, vyšlo 1. 12. 2011.

Redakcia:

SVET GRÁLU n. o.

Vojenská 9, 040 01 Košice

Adresa administrácie:

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

Redakčná rada:

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),

Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský

(Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),

Václav Kazda (Brno), Anna Štefková (Zlín),

Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st.

(Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)

Prekladatelia a korektori:

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,

Rastislav Podivinský,

Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,

Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová,

Tomáš Výboch

Vydavateľ:

Stiftung Gralsbotschaft

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart

www.gral.de

Rozširuje:

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa

Predplatné:

Svet Grálu n. o.

Administrácia SG,

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

redakcia@svetgralu.sk

Výroba:

Michael Oort, Stuttgart

Internet:

Miloš Stúpala (Bratislava),

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)

Distribúcia:

Tomáš Mešťánek (Bratislava)

Marketing:

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)

On-line obchod:

Maroš Látal (Bratislava)

Grafika:

Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha), Martin Pukančík (Košice),

Tlač:

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava

Ilustrácie:

• DepositPhotos.com: Michele Piacquadio, Gallarate, Italy (2); Beaubelle (25);

Frank Pali, Richmond, Canada (26); Сергей Гавриличев, Брянск, Russian

Federation (52); Giuseppe Anello, Trieste, Italy (67); Boris Jaroščák, Vyšný

Kubín, Slovakia (zadní strana)

• Deamstime.com: Vladimir Liverts, Beer Sheva, Israel (3)

• Flickr.com: Josh McGinn, Warwick, USA (5)

• Svět Grálu: Miloslav Bouška, Brno, ČR (38); redakce (3, 10, 30, 31, 61–63,

66, 70)

• GralsWelt: (titul, 11–14, 17–22, 39–47, 59, 64)

• Istockphoto.com: rphotos (23)

• Jana Chlubná a Jiří Soška: (49–51)

Cena:

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.

Všetky práva vyhradené.

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.

Vychádza štyrikrát ročne.

Číslo registrácie: 3254/2004

Český Svět Grálu

si možno objednať na adrese:

Nováčkova 26, 614 00 Brno

www.svetgralu.cz

ISSN 1614-5127

www.svetgralu.sk

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné,

alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak

náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše

príspevky.

redakcia

Čo sa môže stať

pri „kontakte

s anjelmi“?

V poslednej dobe sa mi zdá, že stále

pribúda liečiteľov, ktorí pracujú

s ľudskou aurou, komunikujú s duchovným

svetom, sú v kontakte s anjelmi.

Je to tak dobre, alebo si tu musíme

dávať pozor?

Tento vývoj je dosť typický pre našu

dobu, ktorá sa vyznačuje silnejúcim

materiálnym myslením. To znamená,

že hodnoty a ideály, ktoré

sa doteraz považovali za typicky

ľudské, teda duchovné – slobodná

vôľa, vedomie zodpovednosti, zvrchovanosť

nad vlastným životným

smerovaním – sú už nepodstatné,

lebo toto všetko sa dnes považuje

za činnosť mozgu. Mnohých ľudí

však takéto myslenie neuspokojuje;

pre nich sú stále atraktívnejšie koncepty,

ktoré nevyžadujú intelektuálne

vedomosti, ale si vystačia len

so zážitkami. Svoju rolu tu zohráva

aj nádej chorých na zmiernenie

alebo vyliečenie neduhov inými

metódami, než sú metódy školskej

medicíny.

Ak sa pýtame, či máme byť opatrní

pri liečiteľoch, ktorí liečia rôznymi

energiami a majú kontakt

s oblasťami onoho sveta alebo v ne

veria, potom musíme jednoznačne

odpovedať, že áno. Každý kontakt

s úrovňami onoho sveta, je

jedno či len s duchovným pomocníkom,

vodcom alebo s anjelom, je

totiž súčasne stretnutím so svojím

vlastným vnútorným svetom. Veď

aj myšlienky patria svojou podstatou

k onomu svetu, a hneď tu máme

problém. Kto môže spoľahlivo povedať,

či „kontakt s oným svetom“, obrazmi

a posolstvami, ktoré v človeku

vyvstanú, objektívne pochádzajú

z vyššieho sveta? Čo ak v skutočnosti

prežíva človek len svoj vlastný

myšlienkový svet, obrazy svojich

očakávaní, nádejí a fantázií, zrkadlo

svojho osobného pohľadu na svet?

Pritom on sám, pokiaľ vedome nepodvádza,

bude stále presvedčený,

že jeho zážitky sú „pravé“, a neexistuje

žiadne objektívne meradlo,

ktoré umožňuje posúdiť vec zvonku.

Úspešné uzdravenie ešte nemusí

znamenať zásah zvláštnej sprostredkovanej

sily; veď uzdravujúci proces

môže spustiť aj pevná viera pacienta.

V každom človeku predsa

prúdia podporujúce duchovné sily,

ktoré často nemôžu účinne zapôsobiť,

pretože im v ceste stoja nevhodné

vzorce myslenia a správania,

alebo hĺbavý pochybovačný rozum.

Pokiaľ nejaká liečebná metóda poskytne

človeku nádej a odstráni

jeho pochybnosti, otvorí sa v ňom

cesta hojivým duchovným prúdom.

V tom podľa môjho názoru spočíva

„placebo efekt“ nepravých medikamentov.

V dnešnej materialistickej dobe je

iste dobré a dôležité prihliadať na alternatívne

metódy, zohľadňujúce

i ten neviditeľný svet. Oprávnene je

však obozretnosť namieste.

Werner Huemer


NÁZORY

Poďakovanie

Dobrý deň, milá redakcia,

chcela by som pogratulovať autorom

textov a fotografií, grafikom

a celému realizačnému tímu ku kalendáru

Poselství barev 2012. Práve

som si ho vyzdvihla na pošte a som

milo prekvapená jeho mimoriadnou

kvalitou a spracovaním. Takže ďakujem

za vašu inšpirujúcu prácu!

So srdečným pozdravom

J. S.

Predurčenie menom

Vážená redakcia.

Prosím o radu. V časopise Svet

Grálu č. 24 som si prečítala článok

o predurčení menom. Čo mám robiť,

keď svoje meno s pribúdajúcim vekom

stále viac neznášam? Už mi robí

problémy ho čo i len vysloviť, alebo

sa ním podpisovať. Na zmenu mena

v mojom veku (61 rokov) je už neskoro,

aby som niekde behala po úradoch

a obstarávala si zmenu všetkých možných

dokladov. A tiež mi nenapadá,

aké krstné meno by mi vlastne vyhovovalo.

Možno by som mala k svojmu

menu zmeniť postoj. Čo si o tom

myslíte? Neviete, kto by mi poradil?

Ďakujem.

(Meno v redakcii)

Sú tisícoraké prekážky brániace

človeku v precitnutí k životu,

ktorý by bol vystavaný len na jedinom

želaní: žiť vďačne podľa vôle

Stvoriteľa. Jednou z veľkých pomocí

uľahčujúcich každému človeku

prekonanie týchto prekážok

je jeho meno. Aj keď sa často zdá,

že meno bolo vybrané náhodne,

opak je pravdou. Aj tie najpodivnejšie

cesty vedúce k výberu mena

sa formujú pod tlakom zákona.

Je preto vylúčené, aby niekto nosil

meno, ktoré mu nenáleží. Dojem

náhodilosti vyvolávajú najmä

prípady, keď sa meno vynorilo v náhlom

impulze za kurióznych okolností,

alebo ho vyslovil celkom cudzí

človek bez väčšieh o uvažovania.

Práve tieto prípady však zreteľne

dokazujú pôsobenie vyššieho sveta,

ktorý prenikavo zasahuje do nášho

vnútorného života, poprípade aj

do vnútorného života inak nezúčastnených

ľudí, a vyvoláva v ňom

často nečakané zmeny.

Meno hovorí, akým je človek

vo vzťahu k svojmu Bohu. Vypovedá

o tom, čo ho najviac vzďaľuje

od života, ktorý od neho Stvoriteľ

očakáva a požaduje. Zároveň však

vypovedá i o tom, aké sú jeho silné

stránky, na ktorých má vystavať

pevný základ pre svoj život.

Ak sa hovorí, že meno je predurčením,

je to správne. Toto predurčenie

si však človek spôsobuje sám,

pretože to vždy bolo a zostane jeho

vecou, ako sa vo svojom živote rozhodoval

a ako sa chce ďalej rozhodovať.

Veľmi záleží aj na tom, aký

dôsledný bude pri uskutočňovaní

svojich predsavzatí. Správne rozhodnutie

neznamená ešte nič, pokiaľ

nie je nasledované činmi.

Z toho vyplýva, že predurčenie

sa nevyplní samo od seba, ale človek

sám ho musí uskutočniť svojím

vlastným úsilím.

Meno je tak človeku nápoveďou

a súčasne aj oporou pre jeho vnútorný

vývoj v danom pozemskom

živote. Môže sa stať, a aj sa to často

stáva, že človek za svojím menom

pokrivkáva – výzvu k duchovnému

pohybu, ktorú jeho meno nesie, nenasleduje

v potrebnej miere. Dalo

by sa povedať, že v takom prípade

ho jeho meno podnecuje k prekonávaniu

slabých povahových

stránok. On sám však pritom nevychádza

tomuto podnetu dostatočne

v ústrety. Tento rozpor pociťuje

človek ako odťažitý vzťah

k svojmu menu. Vinu na tom nemá

samozrejme

meno, ale

človek sám.

Pokiaľ sa však

snaží prekonať

„sám seba“ vo veciach,

s ktorými sa síce narodil, ale

s ktorými nemá zomrieť, dostáva

sa znovu do súzvuku so svojím menom.

Potom mu jeho meno znie

opäť príjemne.

Jan Palouček

Milí čitatelia

a priaznivci,

S radosťou Vám oznamujeme

otvorenie priestorov

„Fóra Sveta Grálu“ na

Hlavnej ulici č. 85 v Košiciach.

O konkrétnych

aktivitách a otváracích

hodinách vás budeme

informovať v nasledujúcom

čísle Sveta Grálu a na

www.svetgrálu.sk.

Tešíme sa

na Vašu návštevu!

www.svetgralu.sk

57

Svet Grálu

30 | 2011


Každý deň, týždeň aj mesiac v roku má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje náš život, podobne ako ho ovplyvňujú

fázy Mesiaca alebo postavenie planét. Farba dňa vystihuje silu, ktorá práve obzvlášť výrazne pôsobí.“

NOVINKA !

Kalendár farieb

na rok 2012

v českom jazyku

Ku kalendáru sa tematicky viaže

kniha MUDr. Jana Paloučka

Poselství barev

POSELSTVÍ

BAREV

ve dnech roku

2012

6,30 €

PRE PREDPLATITEĽOV:

5,90 €

Barva roku 2012

černá

6,50 €

PRE PREDPLATITEĽOV:

5,80 €

Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují

fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.

www.svetgralu.sk


KNIŽNÁ NOVINKA

Rozširujeme edíciu Sveta Grálu:

Richard Steinpach

Prečo sú narodenia

predsa len spravodlivé

O knihe:

Prečo sa jeden človek narodí zdravý, druhý chorý,

jeden bohatý, druhý chudobný? Aké nespravodlivé

sa to musí zdať, keby bol len tento jeden život! Lenže

my sme v skutočnosti na Zemi žili už viackrát. Richard

Steinpach vysvetľuje, prečo sa toto poznanie v západnom

svete vytratilo. Jeho znovuobjavením by

sa pritom odhalili mnohé zdanlivé záhady života.

Témou knižky sú však aj skryté súvislosti ľudského

narodenia. Čitateľ sa dozvie, ako a prečo k narodeniam

dochádza, že okolnosti nášho narodenia nie sú

náhodné, a aj to, prečo sa narodíme určitým rodičom.

Rozvinie sa obraz láskyplného a spravodlivého poriadku,

ktorý nás sprevádza na celej našej životnej

ceste.“

Cena: 3,30 €

Cena pre predplatiteľov: 2,80 €


Váš čas je obmedzený, tak ním

neplytvajte žitím cudzích životov.

Nenechajte sa vlákať do pasce dogmy –

teda žiť na základe výsledkov myslenia

iných ľudí. Nedovoľte, aby hluk

cudzích názorov prehlušil váš vlastný

vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie,

majte odvahu ísť za svojím vlastným

srdcom a intuíciou. Oni už sami vedia,

čím sa naozaj chcete stať. Všetko

ostatné je druhoradé.

Steve Jobs

More magazines by this user