december 2010 – február 2011
strana 13
Seriál MUDr. Jana Paloučka
strana 16
Keď sa práca stáva službou Bohu
strana 21
MUDr. Denisou Borošovou
strana 25
Cena 2,89 € (87 Sk)
www.svetgralu.sk
ww.svetgra
Duchovné súvislosti v živote
strana 7
strana 36
ilí
sla
pr
ro
marec – máj 2011
Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním
strana 6
j i
Nezvyčajný príbeh z dejín modernej jjustície
justície
strana 10
Neviditeľné žiarenia, ktoré
ovplyvňujú naše zdravie
strana 30
Cena 2,89 € (87 Sk)
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Keď sa po transplantácii
ntáci
človek
cíti ako
niekto iný
strana 13
Nakoľko pravdepodobný
bol vzťah Ježiša s Máriou
Magdalénou?
strana 37
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.
Ďalšie číslo 31
Počuť hlasy
neviditeľných...
Počujete hlasy, ktoré nikto iný nepočuje?
Vidíte to, čo iní ľudia nevidia? Možno trpíte
halucináciami. Ale je tiež možné, že máte
schopnosti, ktoré iní ľudia postrádajú.
V ďalšom čísle časopisu vám predstavíme
príbeh človeka s podobnou skúsenosťou.
Vychádza v marci 2012
SVET GRÁLU
26
Zánik sveta v decembri 2012?
Karma – čo to je?
Josef Bohuslav Foerster
Svetlo, ktoré lieči
Rozhovor s psychoterapeutkou
2012
Predposledné Vianoce,
alebo zbytočná panika?
8 STRÁN NAVIAC A !
Milí čitatelia,
od tohto
o čísla pre vás
časopis s opäť rozširujeme
za
nezmenenú nenú cenu.
SVET GRÁLU
SVET GRÁLU
Feng Shui
Energia priestoru pre
zdravý ýahar
harmonický
život
Skrytý národ
O podivuhodnej
spolupráci medzi
prírodou a človekom
SVET
GRÁLU
27
Zánik hmoty
1944:
4: Posledný proces
s čarodejnicami
Radiestézia – cesta
k harmonickému
iké
prostrediu
Transplantácia
spomienok
Prečo ľudia po transplantácii
preberajú vlastnosti svojich darcov?
Transplantácia
antácia
spomienok
Tajomstvo Márie
Magdalény
AUDIO PONUKA
Spríjemnite si vianočné chvíle
počúvaním dramatického spracovania
prednášok z kníh Z doznelých tisícročí
a Zaviatych dôb o živote Ježiša z Nazaretu,
Márie z Magdaly alebo Jána Krstiteľa v audio
edícii CD Neznáme zo života Ježiša + CD
Mária z Nazaretu za akciovú cenu.
Cena za CD edíciu: 6,50 €
Cena pre predplatiteľov: 5,70 €
Pri nákupe nad 50 € získate vami vybraté CD
z tejto ponuky zadarmo
istória ľudstva pozná množstvo
H mýtov, zjavení, teologických aj
vyslovene okultných predstáv, ktorými
si ľudia vysvetľovali, alebo aj
len „ozvláštňovali“ život. Napriek ich
obrovskej rozmanitosti, v podstate
všetky vychádzali z dvoch zdrojov:
tým prvým bola čistá duchovná inšpirácia,
mimoriadny zážitok, ktorý určitú
osobnosť vytrhol z bežného života
a dal mu spoznať niečo mimoriadne.
Anjel sa nemohol zjaviť hociktorej
žene, pastieri dostali prednosť pred
rabínmi a archanjel Gabriel podľa tradície
odovzdával učenie iba jednému
Mohamedovi. Nemusíme chodiť ani
ďaleko do minulosti alebo za hranice
– sotva by mohol o stretnutí s dobrotivou
ženskou duchovnou bytosťou
hovoriť presvedčivo niekto iný, ako
vizionárka z Litmanovej, Iveta Korčáková.
Spoločnou črtou tohto typu
zážitkov je, že sa zásadne prihodia ľuďom
vynikajúcim snáď len detskou
dôverou a pokorou, pričom nápadne
obchádzajú cirkevné aj mocenské hierarchie.
Vyzerá to tak, že duchovným
bytostiam z „druhého sveta“ nejde
o nič iné, len aby ich odkaz dostalo
pokiaľ možno nezmenený čo najviac
ľudí. A to je možné len tam, kde
sa nevyskytne snaha k týmto zážitkom
pridať niečo vlastné, prihriať si
„vlastnú polievočku“. Druhým zdrojom
„teologických diktátov“ ale aj
okultných snažení, je nekritická viera
vo vlastné schopnosti. Aj na našom
malom Slovensku sa nemálo jasnovidcov
domnieva, že komunikuje s tou či
onou anjelskou hierarchiou, niekedy
dokonca so samotným Ježišom. Vrcholom
je potom ponuka anjelských
seminárov, kde sa za poplatok môže
naučiť komunikovať s anjelmi každý.
Aj tu teda máme do činenia s dvoma
úplne odlišnými životnými postojmi:
poslušnosťou voči vyšším mocnostiam
a sebastrednosťou s úsilím dať
do popredia svoje vlastné predstavy,
prípadne aj niečo získať. Dnes sa zdá,
že nastala znova doba anjelov. Zapĺňajú
stránky kníh, stĺpčeky časopisov
aj filmové scenáre. No asi by
sme mali aj tu vedieť rozlišovať: povedzme
medzi „veľkými“ a „malými“
anjelmi. Tým prvým očividne nejde
o konkrétneho malého človiečika, ale
prinajmenšom o národ, o komunitu,
alebo rovno o celé ľudstvo. „Veľkí“ anjeli
majú vplyv na dejiny, podieľajú
sa na vzniku a vývoji kozmu, nášho
sveta i náboženstva. Do skupiny
tých malých „anjelov“ by som zaradil
stovky mien, z ktorých sa podľa
potreby vyberajú anjeli pre konkrétnych
ľudí podľa mena, dátumu narodenia
a keby som chcel byť sarkastický,
tak poviem, že aj podľa čísla
topánok. Jeden z najznámejších náboženských
novátorov v čase po reformácii,
švédsky vedec, náboženský
mysliteľ a „mystik“ Emanuel Swedenborg,
ktorého s takou úctou spomínal
aj Goethe, rozlišoval medzi „starými“
a „novými“ anjelmi. Jedni pôsobili
v starej dobe so starým náboženstvom,
noví sa zas ujmú vlády v čase, keď má
na Zemi zavládnuť „Nová doba“, keď
má na Zemi vzniknúť „Nebeské mesto“
či „Nový Jeruzalem“. Vo svojich spisoch
veľmi presne rozlišoval medzi
formálnym náboženstvom, konaním
dobra pre vlastný prospech a skutočnou,
nezištnou láskou k dobru
a k Bohu „z princípu“. Swedenborg si
túžobne prial vznik Novej Zeme a napísal
o tom: „Nová Zem“ symbolizuje
nové náboženstvo na zemi. Keď jedna
náboženská epocha končí, Pán začína
novú.“ Za „duchovných anjelov“ považoval
ľudí, ktorí žili „v súlade s učením
svojho náboženstva“. To ešte spresňuje
konštatovaním: „Žiť znamená
chcieť a konať“. Táto jednoduchá veta
je pre celé myslenie tohto proroka Novej
doby kľúčová a nám by neuškodilo,
keby sme si ju vzali k srdcu. Dnes,
keď sme svedkami ohromných ekonomických,
sociálnych i ekologických
otrasov asi naozaj potrebujeme „nové
NA ÚVOD…
náboženstvo“. Nie v zmysle nejakej
novej cirkvi, ale v prijatí osobného
postoja jednotlivca k Bohu a k blížnym.
Anjeli nám v tom, zdá sa, vôbec
nepomôžu. Keďže väčšina ľudí
náboženstvo umiestnila na zvláštnu
poličku mimo všedného života a nie
do jeho stredobodu, ako to požadoval
už Swedenborg a v nedávnej dobe, ešte
dôraznejšie Abd-ru-shin so svojím Posolstvom
Grálu, musíme len útrpne
čakať, kam nami vyvolané otrasy dospejú.
Vyzerá to tak, že „99 %“ ľudí
z Európy a USA je teraz veľmi sklamaných
a nespokojných. Tiež požadujú,
v istom zmysle, Novú Zem. Koľko
z nich vidí príčinu dnešných problémov
aj v tom, že sme zo života odstránili
„pravé náboženstvo“ a s ním aj
lásku k blížnemu? V našom časopise
sa snažíme už niekoľko rokov poukazovať
práve na tento základný bod,
bez ktorého žiadne reformy ľudskej
spoločnosti nemôžu priniesť dlhodobý
zmier a skutočný rozvoj. Darí sa nám
to? Dávajú vám, čitateľom, naše texty
inšpiráciu alebo povzbudenie pre váš
(ne)každodenný život? Práve k tomuto
sa môžete vyjadriť v našej ankete pri
príležitosti jubilejného tridsiateho
čísla Sveta Grálu. Snáď i pomocou
vašich odpovedí
bude môcť naša
práca pokračovať
ďalej kvalitnejšie
a zmysluplnejšie.
Roman Levický
Každý účastník ankety
dostane 2 časopisy, knihu
alebo DVD zdarma!
3
Svet Grálu
30 | 2011
OBSAH
4
Svet Grálu
30 | 2011
TÉMA
A koľko anjelov stráži Vás?
Z niektorých návodov sa dozviete, ako s nimi nadviazať spojenie.
Je to vôbec možné? A kto sú to vlastne anjeli?
TÉMA
Duchovný vodca človeka
Úryvok z prednášky od Abd-ru-shina
– 2012 –
Mayovia a doba obratu
RECENZIA
Život po živote
„Hereafter“ – majstrovské dielo Clinta Eastwooda
ZDRAVIE
Svetlo v bunkách
VZŤAHY
Láska muža a ženy
Vízia mužskosti - Vízia ženskosti - Vízia pravej lásky
VESMÍR
Mayovia a ďalšie indiánske kmene
ohlasovali na dnešnú dobu koniec
starého a začiatok nového veku.
Môžu nám byť múdrosť a tradície
Indiánov ešte dnes užitočné?
Nemeckého biofyzika Dr. Alberta
Poppa preslávil v minulých rokoch
jeho úžasný výskum „biofotónov“
9
16
Sú búrky na Slnku pre nás hrozbou?
5
8
14
TÉMA
Obklopila ich jasná žiara
Hospodinovej slávy 20
22
Slnečné búrky už neraz na Zemi
spôsobili výpadky elektriny, a tým aj
elektronických zariadení, od ktorých
fungovania sme závislí
29
NÁBOŽENSTVO
Oheň kresťanstva
FOTOSERIÁL
Grónsko
EKONOMIKA
Existujú ešte cesty z krízy?
ZAMYSLENIE
Ako sa z malej židovskej skupiny
veriacich stalo najväčšie svetové
náboženstvo
Fotografie Jany Chlubnej
a Jiřího Sošku
Pád svetového peňažníctva
Čo by na to povedal Kristus?
35
39
42
PRIKÁZANIA
Desiate prikázanie 47
VEDA A TECHNIKA
Riziká nanotechnológií 48
VEDA A TECHNIKA
Biouhlie 49
„Premýšľal si niekedy o tom, čo by
na to povedal Ježiš, keby ťa videl pri
tvojom počínaní? Keby napríklad
teraz vstúpil do dverí, myslíš si, že by
si k tebe prisadol?“
50
ROZHOVOR
Duchovná príčina chorôb
a súčasná školská medicína 52
NÁBOŽENSTVO
Ježišove podobenstvá 55
NÁZORY
Listy čitateľov 56
TÉMA
A koľko
anjelov
Možno ste si tiež niekedy položili túto otázku. Anjeli sa stali v posledných rokoch vďačnou
témou. V kníhkupectvách nájdeme plné police kníh, ktoré nás učia, ako s nimi nadviazať
spojenie, komunikovať, spriateliť si ich, dokonca vidieť ich podoby a mená na „anjelských
kartách“. Prostredníctvom jasnočujných ľudí si môžeme vypýtať ich odkaz pre nás, alebo
ich požiadať o ochranu alebo uzdravenie. Téma anjelov je dnes neoddeliteľnou súčasťou
ezoterických festivalov. Človek by si teda mohol myslieť, že sme obklopení celou armádou
svetla a každý z nás bude o chvíľku obklopený celou hierarchiou pomocníkov, čím dosiahne
o chvíľu vyššiu úroveň vedomia, ak nie dokonca dokonalosť. Nebolo to však takto vždy.
stráži
Vás?
N
Tomáš Výboch
ANJELI V MINULOSTI
A DNES
ebolo to tak dávno, keď predstavovali
anjeli v mysliach ľudí
niečo celkom iné. Neboli to naši
bratríčkovia, ktorí okamžite prileteli
na pomoc, keď sme ich zavolali.
Na majestátne sochy anjelov a ich vyobrazenia
sa ľudia pozerali s bázňou
a pocitom obrovskej, neoddeliteľnej
priepasti a nedostupnosti. Anjeli boli
poslovia Boží, čo vlastne aj toto slovo
vo svojom pôvodnom význame znamená,
a nie sluhovia ľudí, ako sa to
dnes zračí.
V biblii sú anjeli zriedkavo spomínaní
v súvislosti s ľuďmi. Možno
ich prirovnať k poslom, ktorí majú
vznešené úlohy a do spojenia s ľuďmi
prichádzajú len v tých najvýnimočnejších
prípadoch, ako to bolo napríklad
pri zvestovaní narodenia Syna Božieho.
Zvestovanie anjela sa týkalo prísľubu
veľkého svetového diania, v ktorom
sa malo Božstvo skloniť k ľuďom.
Keď bolo narodenie Ježiša zvestované
pastierom, zmocnil sa ich strach
a bázeň, ktorá ich prinútila klesnúť
na kolená, pretože sa vnútorne otvorili
tejto pre nich nepochopiteľne
mocnejšej inorodej sile, ktorá z anjela
vyžarovala.
V akom ostrom kontraste je to
však s prítomnou dobou, keď sa ľudia
nazdávajú, že len pri troche úsilia
môžu s týmito bytosťami ľahko prísť
do styku.
Čím je to spôsobené? Vari tým,
že sa odvtedy stali ľudia lepšími
a sú teda hodní toho, aby mohli
každodenne nadviazať spojenie s tými
najvyššími výšinami? To možno sotva
tvrdiť.
E
ÚSKALIE DUCHOVNEJ
PÝCHY
zoterika je oblasť, ktorá môže pôsobením
na človeka vyvolať fatálne
dôsledky. Je to tak preto, že pri
jej skúmaní, pri posudzovaní toho, čo
je pravdivé a čo je falošné, čo je reálne
a čo nie, existuje nebezpečenstvo
veľmi ľahkého skĺznutia po šikmej
ploche. Človek si totiž nedokáže
svoje domnienky tak ľahko potvrdiť,
alebo vyvrátiť, pretože tieto deje sú
neviditeľné. Musí pri tom používať
prevažne svoje vnútorné cítenie, ktoré
je tiež neviditeľného druhu, ako veci
týkajúce sa ezoteriky. Preto môže
5
Svet Grálu
30 | 2011
TÉMA
Archanjel Michael, Guido Reni (1575 – 1642)
rovnorodým prostriedkom skúmať
rovnorodé. Lenže práve tento jeho
vnútorný svet, jeho cítenie je ten bod,
ktorý je silne ovplyvnený všetkým
nesprávnym, čo v človeku je. Všetky
jeho nesprávne naučené vedomosti,
jeho fantázia a predovšetkým jeho zlé
vlastnosti sú tým, čo sa stavia do cesty
správnemu vyciťovaniu a spoznaniu
skutočnosti.
Pýcha a márnomyseľnosť sa nikde
v živote človeka neprejavujú vo väčšej
miere ako práve na tomto poli. Prejavia
sa pri každom jednom posudzovaní
neviditeľných vecí.
Zoberme si príklad z minulosti.
V medzivojnovom období boli v západných
krajinách veľmi rozšírené
okultné krúžky a ľudia sa v nich
zabávali vyvolávaním duchov.
V tomto smere sa pýcha prejavovala
v domnienke dotyčných špiritistov,
že duch zo záhrobia, s ktorým
6
Svet Grálu
30 | 2011
komunikujú, bol
za svojho života veľmi
významnou osobnosťou,
ako napr. Alexander
Veľký a podobne.
Tešili sa, že práve ich
kruh bol uznaný záhrobným
duchom,
aby im sprostredkoval
múdrosť. Napriek tomu
si aspoň nemysleli tak,
ako to býva dnes, že by
mohli komunikovať
so samotnými anjelmi.
U človeka, ktorý verí
v reinkarnáciu sa táto
pýcha prejaví tým,
že nadobudne dojem –
či už prostredníctvom
pochybných internetových
testov, alebo
od veštice –, že bol
v minulosti významným
faraónom, vladárom
a podobne. Takto
sa dá pokračovať, výsledok
je stále ten istý.
Je prirodzené, že takýto človek potom
vyhľadáva možnosti, ktoré podporia
jeho vieru vo vlastnú jedinečnosť
a ezoterika mu v tomto dáva nekonečne
mnoho možností. Taký človek
sa môže časom stať asociálnym, pretože
pre okolie bude pôsobiť neprirodzene
a on sám sa môže tiež cítiť vysoko
povznesený nad obyčajných ľudí.
J
CESTA Z BLUDISKA
e ťažké priviesť takého človeka
na správnu cestu jeho blízkymi,
zvlášť ak sú materialisti, pretože
týmto veciam nerozumejú. Ak je človek
pyšný – a tá pýcha sa v jeho bežnom
živote prejaví napríklad tým,
že pri rozhovoroch druhých ľudí nepočúva,
stále hovorí len on a vždy
iba o sebe – tak mu jeho blížni dajú
ľahko najavo svoju nevôľu. Vysvetlia
mu, že by sa mal zachovať inak – a tým
mu umožnia zamyslieť sa nad sebou.
Vo veciach týkajúcich sa neviditeľného
sveta sa toto nestane, človek nezíska
spätnú väzbu, pretože väčšina
ľudí sa v týchto veciach nevyzná, lebo
nepozná prírodné zákony. V tom lepšom
prípade môže druhým pripadať
„čudné“, keďže vnútorne cítia, že v takom
postoji je niečo neprirodzené, ale
nevedia vysvetliť čo.
Pýcha sa v tomto prípade prejavuje
v domýšľavosti, že človek môže nadviazať
spojenie s bytosťou, ktorá ho
svojím druhom ďaleko prevyšuje. Z takéhoto
vnútorného postoja je veľmi
ťažké vymaniť sa, pretože človek nemôže
mať rukolapný dôkaz, že takéto
spojenie je nemožné. Vlastný cit mu
nepomôže, pretože je pýchou zakalený
a jeho príbuzní mu už z vyššie
spomenutých dôvodov nevedia poradiť.
V určitých chvíľach, keď je v lepšom
duševnom rozpoložení, mu vnútorný
hlas môže povedať pravdu, čo je
však často málo platné – pretože on
si vo svojej namyslenosti môže povedať,
že takéto myšlienky sú pokúšanie
temna, ktoré sa snaží zmariť jeho
„životnú úlohu“. Ak sa toto spája s nejakými
radami iným ľuďom, ktorí ho
vyhľadajú s prosbou o pomoc, a tí mu
po čase oznámia, že im naozaj pomohol,
jeho márnomyseľnosť dostane ďalšiu
potravu – utvrdí sa v presvedčení,
že sú to naozaj anjeli, čo mu pomáhajú.
Nenapadne ho, že okrem anjelov
existujú aj iné pozitívne sily, schopné
pomôcť.
Ak navštívime nejakú prednášku
o anjeloch, môžeme vidieť plnú sálu
ľudí. Ak dá prednášajúci na konci
prednášky možnosť pýtať sa, ľudia
sa budú zaujímať prevažne o seba.
Bude ich zaujímať, koľko majú anjelov,
ako sa volajú ich anjeli strážni a prípadne
akú farbu má ich aura. Sú to
teda otázky čisto egocentrické, zamerané
na seba. Duchovná čistota a vyspelosť
sa však prejavuje záujmom
TÉMA
o pomoc druhým, srdečnosťou a láskou.
N
ROZDIEL V PÔVODE
MEDZI ČLOVEKOM
A ANJELOM
ajväčšou pomocou človeka
na ceste životom a pri posudzovaní
všetkých dejov, viditeľných i neviditeľných,
je poznanie prírodných
zákonov – teda toho, o čo človek dbá
dnes najmenej. Pri ich poznaní by musel
nakoniec dospieť k záveru, že kontakt
s anjelmi nie je možný z dôvodu
absolútnej odlišnosti druhu. Anjel
je bytosť, ktorá sa zachvieva výlučne
v Božej vôli a nachádza sa v úrovniach
stvorenia nesmierne vzdialených
od tých úrovní, kam sa človek
vracia po zavŕšení svojho vývinu. Túto
úroveň človeka nazývame dnes zjednodušene
Raj. Anjeli sa však nachádzajú
v ešte vyšších a svetlejších svetoch
a preto ich človek nikdy skutočne
nepochopí, podobne ako je každému
človeku jasné, že žiadne zviera, nech
Archanjel opúšťa Tobiáša a jeho rodinu,
Rembrandt (1606 – 1669)
je akokoľvek vyvinuté, mu nemôže
v plnej miere rozumieť. A keďže anjeli
neboli nikdy ľuďmi, nemôžu človeku
pri jeho každodenných starostiach
a strastiach pomáhať, pretože
mu vzhľadom k odlišnosti druhu nerozumejú.
Človeku predsa najviac pri
riešení problémov rozumie ten, kto
už prekonal to, čo druhého trápi. Alkoholikovi
pomôže najviac dlhoročný
abstinent, pretože on sa vie najlepšie
vcítiť do jeho potrieb a myšlienkových
pochodov. Táto skutočnosť sa bežne
využíva v liečebných terapiách. Anjeli
však nikdy nemali ľudské slabosti.
Ak sa aj píše, že napríklad archanjel
Rafael je ochrancom trpiacich, neznamená
to, že ide o osobného ochrancu
toho-ktorého človeka. Všetky sily
vo stvorení majú svoju formu a tvar.
Tak ako majú svoju formu bytosti
živlov, myšlienky ľudí, i všetky cnosti,
tak možno chápať aj vlastnosti anjelských
hierarchií, ktoré sú samy stvárnením
týchto vlastností. Z ich pôsobenia
potom vyžarujú pomoci nadol pre
tých, ktorí o ne prosia, ale to neznamená,
že k nim anjeli prídu,
aby im danú pomoc poskytli.
Aj Syn Boží, ak chcel ľuďom
pomôcť, musel sám žiť
medzi nimi, musel na vlastnej
koži prežiť bolesť, hlad,
smútok, musel na seba nechať
pôsobiť ich chyby – aby
vedel, ako im prekliesniť
cestu z temnoty a priviesť ich
k Pravde. Až potom, keď bol
na svoju úlohu pripravený,
začal hlásať svoje učenie.
V
DUCHOVNÝ
POMOCNÍK
ČLOVEKA
kníhkupectvách možno
nájsť literatúru napísanú
mediálnym spôsobom. Tieto
knihy boli teda nadiktované
zo záhrobia človeku, ktorý mal mediálne
schopnosti a zapisoval to, čo počul.
V nich nezvykne byť spomenuté,
že by sa zosnulí po svojej smrti stretli
s anjelmi, alebo že by v záhrobí boli
medzi anjelmi. Po svojej pozemskej
smrti stretli svojich niekdajších priateľov,
známych, a predovšetkým – svojho
duchovného pomocníka.
Je teda zrnko pravdy v tom, že každý
máme svojho „strážneho anjela“, ale
ako vyplýva z vyššie spomenutých dôvodov
je to taký istý človek, ako my,
ibaže nemá fyzické telo. Je to však
vždy človek, ktorý mal kedysi tie chyby,
ktoré máme teraz my, a prekonal ich.
Trpezlivo sa snaží pomáhať nám, poskytuje
nám svoje rady, trpí s nami,
aj sa s nami raduje. Je jednou časťou
nášho svedomia. Mnohí vnímavejší
ľudia cítia, že naozaj majú niekoho takého
pri sebe. Ale je nesprávne vyvodzovať
z toho, že ide o anjela.
Ak prijmeme túto skutočnosť, nadviažeme
so svojimi duchovnými pomocníkmi
oveľa užšie spojenie a budeme
schopní vnímať varovanie
v časoch nebezpečenstva. Náš cit sa zosilní,
pretože je naše myslenie zamerané
na niekoho, s kým spojenie naozaj
existuje, a nie na bytosť, ktorá je
nekonečne ďaleko od nás. Ani nepotrebujeme
k tomu poznať jeho meno.
Pri takomto vedomí sa budeme cítiť
uvoľnenejšie, pokornejšie a radostnejšie,
pretože ten, kto stojí pri nás je náš
blízky priateľ, ktorý dobre pozná naše
strasti, a ktorý nás nesúdi. Pomáha
nám napriek tomu, že vidí do nášho
najhlbšieho vnútra a vidí tie najväčšie
slabosti. Potom nám neostáva nič iné,
len vrúcne ďakovať a – počúvať.
Tomáš Výboch
tomas.vyboch@svetgralu.sk
7
Svet Grálu
30 | 2011
TÉMA
Duchovný vodca človeka
P
o tom, keď sme si poprezerali najbližšie okolie pozemského
človeka, zeme, pôda je natoľko zrelá, že môžeme
obrátiť pohľad i na vedenie, stojace mu po boku a pomáhajúce
mu.
Je potrebné niečo si aj o tom povedať, keďže práve v tom
a o tom sa hovorí mnoho nezmyselného ľuďmi, ktorí v nejaké
vedenie vôbec veria, alebo o ňom niečo vedia. Bolo by
to niekedy až smiešne, keby to nebolo také smutné.
Je to smutné, pretože tu zase zreteľne ukazuje povahu
ducha človeka v jeho zvláštnom úsilí, aby sa za každú cenu
považoval za mimoriadne hodnotného. Nemyslím, že by
bolo ešte potrebné uvádzať k tomu príklady. Lebo každý
z mojich poslucháčov sa už zaiste musel raz zoznámiť s takými
ľuďmi, ktorí hovoria o svojom „vysokom“ vedení
alebo o samotnom vodcovi, ktorého vraj jasne vyciťujú, a ...
predsa sa podľa jeho tichého nabádania nesprávajú.
•
Vedenie, ktoré máte, je s vami nejakým spôsobom pevne
spojené. V mnohých prípadoch príťažlivosťou rovnorodého!
Tak nejeden vodca môže a má si pritom pre seba svojou
činnosťou vedenia uvoľniť diania, ktoré jeho samého viažu
na ťažkú hrubohmotnosť. To je pre vás nové, ale ľahko
zrozumiteľné. Tým, že sa vodca snaží vedením ochraňovať
niektorého pozemského človeka pred tým, aby sa nedopúšťal
tých istých chýb na zemi ako on sám, napriek tomu,
že pozemský človek má k tomu náklonnosť, uvoľňuje sa tak
zo svojej viny aj v ťažkej hmotnosti, bez toho, že by sa preto
musel ešte zvlášť vteliť. Pôsobenie jeho vedenia prejavuje
sa totiž na zemi, kde kedysi sám pochybil, a to prostredníctvom
chránenca, ktorého smie viesť. Tak sa uzatvára
nejeden kruh diania aj pre záhrobných presne tam, kde
sa musí uzavrieť bez toho, žeby ten z druhého sveta, visiaci
na tej nitke, sa preto potreboval ešte raz inkarnovať na zem.
Je to jednoduché dianie, zodpovedajúce zákonu, a predsa
tým poskytuje uľahčenie tomu, ktorý vedie niektorého pozemského
človeka. Súčasne dáva tiež výhody pozemským
ľuďom.
Práve zákon príťažlivosti rovnorodého privádza ľahko
veľmi mnoho tých, ktorí chcú viesť, do blízkosti takých pozemských
ľudí, ktorí nesú v sebe nejakú rovnorodosť a hrozí
im upadnutie do takých istých chýb, ako kedysi upadol ten,
ktorý chce viesť. A zákon potom vytvára nitky, spájajúce
vodcu s chránencom.
8
Svet Grálu
30 | 2011
Len si dôkladne zvážte, čo je to za milosť, ktorá zvratným
pôsobením spočíva v tomto deji pre obe stránky. Pre
vodcu i pre toho, ktorého je nútený zvratným pôsobením
v zákone príťažlivosti rovnorodého samočinne viesť, alebo,
povedzme, omilostený viesť!
A takýchto milostí, vyrastajúcich z tohto jediného deja, je
ešte mnoho. Veď pritom vybiehajú na všetky strany nové
vlákna, nesúce v sebe opäť zvratné pôsobenie a na rôznych
miestach posilňujú, pozdvihujú, podporujú a uvoľňujú, pričom
sú spojené s oboma hlavnými účastníkmi.
Veď iba samotná milosť, láska spočíva v účinkoch všetkých
zákonov, ktoré sú vo stvorení. A tie nakoniec smerujúc
nahor, zbiehajú sa v jednom veľkom základnom zákone:
v zákone lásky!
Láska je totiž všetko! Láska je spravodlivosť a je tiež čistota!
Nejestvuje nijaká odluka týchto troch. Všetky tri sú
jedno, a v tom zase spočíva dokonalosť.
•
Stručne vám chcem ešte raz povedať.
Najprv sú to len pomocníci, ktorí rovnorodosťou vašich
chýb sa mohli s vami spojiť. Až neskoršie, keď už nijaké
chyby nemusíte ťahať so sebou a prechovávate v sebe iba
túžbu po svetlých výšinách, potom prichádzajú pre vás
do úvahy skutoční vodcovia. Tí sú s vami spojení rovnorodosťou
vašich predností a cností.
Až títo vás popravde vedú do výšky, tým že posilňujú vaše
cnosti a svojou veľkou silou pôsobia ako mocný magnet.
Až to sú potom vodcovia, ktorých skutočne môžete nazvať
vodcami! Oni vás síce už teraz pevne držia tajomným,
vám celkom neznámym spôsobom, ale držia samozrejme
len tých, ktorí prechovávajú v sebe ešte žijúce cnosti, nie
až príliš zasypané.
Ale o týchto vodcoch nemôžete ešte hovoriť tu na zemi,
pretože pre vás musia v prvom rade pomocníci rozvinúť
svoju činnosť k vašej podpore, aby ste boli schopní dočista
vyprať svoje odevy zo všetkej špiny, ktorú ste si privolali.
Ale všetci títo pomocníci majú ešte sami všeličo splácať, čo
sa im umožní tým, že vám pomôžu.
Avšak nad týmito všetkými stoja už opravdiví vodcovia,
čakajúc na vás a držiac vás zatiaľ, aby ste pri svojom veľkom
očisťovaní neklesli a v ňom nezahynuli.
(Úryvok z prednášky “Duchovný vodca človeka“ z diela
POSOLSTVO GRÁLU – VO SVETLE PRAVDY)
Abd-ru-shin
Peter Fechner
Mayovia
a doba obratu
Medzi Indiánmi a šamanmi v Kolumbii a Guatemale
Mayovia a ďalšie indiánske kmene ohlasovali
na dnešnú dobu koniec starého
a začiatok nového veku. Môžu nám byť
múdrosť a tradície Indiánov ešte dnes
užitočné?
MIESTO STRETNUTIA
– BOGOTA
roku 1997 navštívil holandský filmár
a dokumentarista Wiek Lens-
V
sen kolombijskú Bogotu, aby sa zúčastnil
stretnutia štyroch stoviek
indiánskych náčelníkov a šamanov
z celej Ameriky. Dva roky predtým
nakrútil film o Papue – Novej Guinei
a angažoval sa za práva domorodých
Papuáncov, ktorí sa snažia zachovať
si svoju starobylú kultúru a prostredie,
v ktorom žijú – dažďové pralesy.
Získal tak renomé priateľa domorodcov
a tým aj toľko dôvery, že ako Európan
mohol stretnutie nafilmovať.
Spolu s ním sa tejto udalosti zúčastnil
aj jeho sprievodca Jacques, Holanďan,
ktorý sa sám nazýva šamanom.
V TÁBORE
NA AMAZONKE
bogotskom hoteli sa pomaly
V zhromažďujú Indiáni z celej
Ameriky, časť v kmeňových krojoch.
Z Bogoty odlietajú vojenským lietadlom
na miesto stretnutia do kolumbijskej
oblasti Araracuara, ďalej
loďou na odľahlý ostrov na jednom
z vedľajších ramien Amazonky.
V tábore sa zišli náčelníci, šamani,
medicinmani a ženy, aby spoločne
oživili svoje tradície a múdrosti,
vykonali rituál na „záchranu Zeme“
a aby sa ako predstavitelia prírodných
národov rozpamätali na svoje
práva a povinnosti.
Z Kanady dorazili Creeovia a Deneovia.
Zo Spojených štátov Apači,
Komančovia, Navachovia, Čerokézovia,
Hopisovia, Pueblovia
9
Svet Grálu
30 | 2011
– 2012 –
a Nahuaovia. Z Mexika a Guatemaly
Mayovia, Aztékovia, Zapotékovia
a Huicholovia. Z Južnej Ameriky
zástupcovia kmeňov Quechuanco,
Huarone, Aymar, Arhuaco, Kogiso
a Jivaro. Zo vzdialených kútov obrovského
amerického kontinentu
sa tak na osamelom ostrovčeku
Wiek Lenssen po stopách Mayov
v temnej amazonskej džungli zišli
potomkovia kedysi hrdých národov,
ktorí kruto trpeli pod nadvládou votrelcov
z Európy.
Wiek Lenssen vie, že Indiánom
ide o záchranu ich umlčaných kultúr,
o pokračovanie v tom, čo im je
vlastné, predovšetkým úzke spojenie
s prírodou a oblasťami onoho
sveta. Zároveň chcú dať najavo aj
svoj nesúhlas s kultúrou bielych,
ktorá tieto aspekty zanedbáva.
Z toho dôvodu mnoho Indiánov súhlasilo
s nakrútením a zverejnením
filmu. Vodcom stretnutia je malý
Maya Don Cirilo, známy ako „Putujúci
vlk“. Ozdobený čelenkou z pávieho
peria a ohnivočerveným plášťom
predniesol v tábore úvodnú reč.
10
Svet Grálu
30 | 2011
J
„PUTUJÚCI VLK“
e potomkom Mayov a vyrastal
v Guatemale. Opisuje, ako mu
zamedzili pestovať vlastnú kultúru
a ako sú v poslednom čase
jeho ľudia prenasledovaní a masakrovaní
vojenským režimom. Je to
príbeh, ktorý viac či menej odráža
osud všetkých ostatných kmeňov.
A predsa, v jeho prejave nezaznievajú
žiadne myšlienky na pomstu,
ale naopak zmierlivé tóny: „Bratia
a sestry, nastal čas prebudenia. Zišli
sme sa, aby sme sa pomocou tradičných
posvätných rituálov zjednotili
s božským duchom a matkou Zem.
Vložme sa do našej úlohy, čujme volanie
sveta, že všetci tvoríme jednotu
ako prsty jednej ruky. Všetci
máme rovnaký pôvod, len sme išli
rôznymi cestami, ale všetci sme vedení
jednou silou. My, Indiáni, sme
si udržali múdrosť a posvätné tradície.
Je načase toto poznanie uvoľniť
pre spoločnú budúcnosť celého ľudstva.
Žime na tejto planéte ako bratia
a sestry a poďme v ústrety spoločnej
budúcnosti. Nech sa všetci prebudia!
Moje slová sú dnes posolstvom
celému svetu. Všetci musíme prejaviť
viac ľudskosti, uctievať matku
Zem a spojiť sa do jedného celku,
nech už sme červení, bieli, bohatí
alebo chudobní. Proroctvá nám hovoria,
že sa máme
povzniesť. Potrebujeme
si osvojiť
múdrosť, nech
si všetky národy,
kultúry, náboženstvá
a krajiny dokážeme
vzájomne
pomáhať, kým nie
je neskoro. Vidíme,
ako naša planéta
trpí, ako putuje
zhrbená pod bremenom,
ktoré sme
jej naložili. Avšak
škody, ktoré sme
jej spôsobili sa nám
čoskoro mnohonásobne
vrátia. Naši
predkovia predpovedali
túto dobu
žatvy, a poukazovali
aj na zrýchlenie
životného tempa, ktoré jej bude
predchádzať. Naše proroctvá hovoria,
že sa pred koncom štvrtého
slnka a v dobe prechodu k novému
cyklu navráti stará múdrosť. Ctime
si staré poznanie predkov! (Wiek
Lenssen „Volanie Mayov“.)
Predstavujú sa aj ďalší náčelníci
a takisto podávajú správu o tom,
že ich predkovia opakovane označovali
terajší čas ako dobu veľkých
zmien, ako počiatok sveta mieru
a harmónie. Zástupcovia indiánskych
národov zo všetkých kútov
amerického kontinentu prednášajú
správy o vzrastajúcej deštrukcii
ich životného prostredia v podobe
priehrad a elektrární, uránových
a uhoľných baní, veľkoplošného
– 2012 –
vyrubovania lesov, ťažby ropy a zriaďovania
monoplantáží pre svetový
trh. Necitlivé drancovanie prírody
i pohŕdanie prírodnými národmi
však podľa proroctiev poukazuje
na dobu konca. Wiek Lenssen je
začiatkom podujatia veľmi dojatý
a so slzami v očiach si dáva sľub,
že svojím dokumentom sa vynasnaží
postaviť most medzi svetom
Indiánov a zvyškom sveta.
J
TRI DÔLEŽITÉ
LEKCIE
eho posvätný sľub na „záchranu“
Zeme a indiánskej kultúry je
čoskoro vystavený neobvyklej
skúške. Prvá úloha, ktorú mu „Univerzum“
zrejme pridelilo,
je… čistenie
upchatých záchodov,
aby sa predišlo znečisteniu
okolia tábora.
Indiáni s ním
ani s Jacquesom nezaobchádzajú
ako
s „čestným hosťom“.
Avšak Wiek prirodzene
veľmi rýchlo
chápe, že i ten, kto
má veľké vízie, musí
začať so „záchranou
Zeme“ v malom.
Druhou lekciou je
zistenie, že okrem
dobrých a priateľských
šamanov existujú
i zlomyseľní. Dva
dni sa cítil celkom
ochrnutý a strachoval
sa, že biedne zahynie
medzi stovkami
medicinmanov. Nakoniec
sa nad ním zľutovala jedna šamanka
a vysvetlila mu, že jeho sused
v hojdacej sieti sa zrejme snaží
zabrániť prítomnosti Európanov
pri rituáloch, a tak ho „očaroval“,
odobral mu energiu. Po jej zásahu,
pri ktorom zrejme použila na liečenie
„éterickú“ energiu, všetky
jeho problémy zmizli. Šamanka
mu radila ešte aktivovať svoju duchovnú
ochranu a trochu sa uzatvoriť.
Stačí si len predstaviť okolo
seba plot z ružových kríkov a v duchu
si myslieť: „Nechcem, aby mi
niekto nejakým spôsobom kradol
moju energiu.“
Odteraz je Wiek ostražitý. Stále
viac sa dištancuje i od svojho sprievodcu
Jacquesa, ktorý mu počas
ochorenia vôbec nijako nepomohol.
Na pozore sa má aj pri jeho sporných
a občas veľmi mätúcich správach
z onoho sveta, ktoré sprostredkováva.
Jacques sa totiž považuje
za médium a stále viac prepadá ilúzii,
že je „vyvoleným“ bielym bratom
Indiánov. Pre Wieka je to tretia
lekcia; nevzniklo snáď mnoho
siekt tým, že svojim členom sľubovali
„vyvolenosť“? Pocit vyvolenosti
nezdravo podporuje pýchu človeka
a môže tým skomplikovať jeho duchovný
vývoj.
Šamanských rituálov, pri ktorých
sa užívajú omamné látky, sa radšej
nezúčastňuje, ale nechá sa informovať
o ich účinkoch. Ayahuasca – tzv.
„réva duše“, je extrakt z pralesnej
liany (kombinácia dvoch rastlín),
horká tekutina, ktorá sa pije ako
čaj. Je to jeden z najsilnejších halucinogénov
na svete. Amazónski
Indiáni ju používajú na navodenie
bdelého spánku, aby sa dopátrali
odpovede na vážne životné otázky.
Údajne sa tak dostávajú do štvrtej
dimenzie, môžu vidieť a hovoriť
s predkami, vídať udalosti minulých
životov i vidieť budúcnosť. Jeden
šaman mu vysvetľuje, že tieto
Chrám Mayov v Strednej Amerike: jedna z najrozvinutejších kultúr je dnes
v pozornosti v súvislosti s „obratom svetov“ v roku 2012.
drogy sú pre Indiánov posvätnými
rastlinami, ktoré prinášajú spojenie
s duchovným svetom a môžu
sa užívať len pri „posvätných ceremóniách“
pod vedením skúsených
šamanov. Bieli užívajú drogy len
11
Svet Grálu
30 | 2011
– 2012 –
kvôli úniku z reality, a to je nebotyčný
rozdiel. Wiek sa dosiaľ takto
na vec ešte nepozeral, ale zostáva
naďalej skeptický. Raz počas takejto
ceremónie spustila jedna zo žien
panický krik. Ťažko povedať, čo
v tomto stave zmeneného vedomia
videla alebo zažila. Nie je snáď lepšie
nepokúšať sa o takéto vniknutie
na onen svet?
Myslím si, že otvárať sa onomu
svetu – či už pomocou drog alebo
hypnózou – nie je dobré. Pokiaľ
normálny stav človeku tieto zážitky
nedovoľuje, svedčí to o prirodzenej
ochrane pred nekontrolovateľnými
kontaktmi. Prirodzené jasnovidecké
nadanie, fungujúce bez
potreby pomocných prostriedkov
však má, podľa všetkého, aj dostatočnú
vlastnú ochranu.
Niektorí zo šamanov majú
úžasné schopnosti: môžu komunikovať
s obyvateľmi onoho sveta,
12
Svet Grálu
30 | 2011
s prírodnými bytosťami, so svojím
duševným telom, dokonca opúšťať
telo fyzické alebo používať rôzne
druhy neviditeľných síl či „éterických
energií“, napr. pre potreby
liečby.
N
„2012 – KONIEC
SÚČASNÉHO VEKU“
a kolumbijskom stretnutí urobil
mayský kňaz Don Cirilo
na Wieka veľký dojem. Po návrate
do Európy sa ho preto snažil opäť
Wiek Lenssen vo svojej knihe „Volanie Mayov“ uvádza pôsobivé posolstvo „Putujúceho vlka“:
Naše proroctvá hovoria, že sa pred koncom štvrtého slnka a v dobe prechodu k novému cyklu
navráti stará múdrosť.
vyhľadať kvôli nakrúcaniu svojho
filmu. No stretnúť sa s „Putujúcim
vlkom“, ktorý robiac česť svojmu
menu cestuje ako koordinátor kmeňov
po celej Amerike, nie je vôbec
ľahké. Napokon sa podarilo nájsť
vhodný termín a v roku 1998 pristáva
Wiek na letisku v meste Guatemala.
Rovnako ako v Bogote aj tu treba
mať dvere auta zamknuté i počas
jazdy, netúlať sa po meste sám
a mať sa na pozore pred prepadnutím.
Veď okrem jediného mesiaca
mieru tu už 40 rokov vládne krvavá
občianska vojna, pri ktorej bolo zabitých
približne 150 000 Mayov.
Prednedávnom sa konala ceremónia,
pri ktorej „Putujúci vlk“
ako zástupca Mayov na znamenie
zmierenia objal prítomných vysokých
predstaviteľov guatemalskej
armády. Pre Wieka to bolo nepredstaviteľne
veľkorysé gesto, keď zvážime,
ako kruto
zaobchádzali vojaci
s nevinnými
mayskými spoločenstvami.
„Putujúci vlk“
žije na guatemalskej
vysočine
vzdialenej hodinu
jazdy od mesta.
Wiek ho nakrúca
pri rozprávaní
o histórii domorodých
Američanov.
(Ďalší sfilmovaný
rozhovor
nasleduje v r. 2001
pri pyramídach
v Tikale.) Belosi
zaobchádzali
s domorodcami
ako s háveďou
a usmrtili ich viac
ako sto miliónov.
Teraz však prichádza
rok „nula“, je
tesne pred nami – a to je čas, kedy
by sa Indiáni mohli osamostatniť.
Rokom 2012 by mal nastať koniec
súčasného veku a začať vek nový.
„21. december 2012 je prvým
dňom nového cyklu. Žijeme v období
prebudenia. Jedna perióda
svetového cyklu sa končí, druhá
sa začína. Mnoho ľudí si začína
– 2012 –
uvedomovať, že dali svojmu životu
zlý smer. Po roku „nula“ sa ľudstvo
zjednotí. Ľudia budú brať
ohľad na Zem i jeden na druhého.
Predtým sa však stane ešte mnoho
veľkých a závažných vecí. Sme
vo veľkom nebezpečenstve. Vieme,
že rok „nula“ mnoho ľudí neprežije,
keďže stratili vzťah k prírode. Nastanú
veľké zemetrasenia, povodne
a zmeny klímy! Mayské proroctvá
nie sú určené len Mayom, ale celej
planéte. (Wiek Lenssen, „Volanie
Mayov“.)
Wiek sa zúčastnil na rituáli liečiteľov
a privolávačov dažďa. Don
Julian, známy mayský liečiteľ a šaman
prosil v období veľkého sucha
bytostné sily o dážď. Wiek pochyboval
o úspechu, no čoskoro sa jeho
pochybnosti rozplynuli. O tri dni
sa spustil taký lejak, že z toho ostal
vo vytržení. Scéna plieskajúceho
dažďa po veľkom suchu je vo filme
s názvom „The Year Zero“ veľmi
pôsobivá.
W
PRICHÁDZA NOVÝ
VEK?
iek si však stále nevie predstaviť,
ako by mal prechod
do nového veku vyzerať. „Putujúci
vlk“ na jednej strane hovorí o prírodných
katastrofách, na druhej
strane o rajských pomeroch, ktoré
majú nasledovať. Odkiaľ získal
svoju múdrosť? – Je ústami svojich
predkov, ako sám hovorí, neťaží
zo svojich poznatkov.
Existencia určitých časových
cyklov, ktoré ovplyvňujú život
vo vesmíre, bola starým Mayom
od nepamäti dobre známa. Aj ostatní
Indiáni v Amerike považovali
tento národ za expertov vo výpočtoch
a interpretácii týchto období.
Ešte dnes sa títo zosnulí predkovia
tešia veľkej úcte. Pri rituáloch
s nimi hovoria a veria ich ponaučeniam
a v ich pomoc. Ale kto môže
zaručiť, že predkovia majú vo všetkých
bodoch pravdu?
Podľa mienky niektorých Mayov
v decembri 2012 skončí cyklus tzv.
„Dlhého počtu“, trvajúci 5 126 rokov.
Názory, či je tento dátum vyrátaný
správne, sa líšia. Niektorí experti
uvádzajú aj iné roky, keď mal
tento cyklus skončiť, napr. rok 1936.
Pri výpočte sa vychádza z časovej
jednotky mayského kalendára
jeden „Tun“ (v preklade „Kameň“),
ktorý zodpovedá 360-tim dňom.
Pokiaľ chceme správne počítať, musíme
ku každému Tunu pridať päť
prechodných dní, aby sme dostali
výsledný počet 365 dní, čo zodpovedá
jednému slnečnému roku.
Pri dlhšom časovom rozpätí tak
vzniká značný rozdiel: celý cyklus
totiž nemá 5 126, ale 5 200 rokov.
Pokiaľ by sme vychádzali z toho,
že sa „Veľký počet“ správne používal
do konca klasickej periódy
okolo 900 rokov pred n. l., a neskôr
sa prechodné dni už nepripočítavali,
posunul by sa koniec „Veľkého
počtu“ prinajmenšom o 15 rokov.
Predpokladaný výpočet konečného
dátumu 2012 je teda sporný.
Napriek tomu je šíriace sa očakávanie
doby obratu z mnohých dôvodov
oprávnené. Popri mayských
proroctvách totiž existuje ešte veľa
ďalších predpovedí, ktoré poukazujú
na koniec starého a začiatok
nového veku. Zväčša však neuvádzajú
žiadne jednoznačné časové
údaje – podľa všetkého preto,
že celý dej prechodu môže trvať
dlhší čas. Z minulých dôb sa zachovali
aj tisícročia staré správy
juhoamerických Inkov, z ktorých
sa dozvedáme, že ich národ bude
opäť veľkým a šťastným: „Keď bude
na Zemi zriadená ríša Svetla, potom
opäť povstane i ríša Inkov a Inkovia
budú dobrými služobníkmi
Svetla.“ Podľa všetkého, výrok
platí i pre množstvo ďalších kmeňov
po celej Zemi. Aj výnimočné
dielo – Posolstvo Grálu „Vo Svetle
Pravdy“, ktoré sme už v našom časopise
mnohokrát spomínali, sa zaoberá
otázkami prechodu do novej
epochy ľudstva. Žiadny presný dátum
začiatku nového veku však neuvádza,
i napriek tomu, že ho oznamuje.
V týchto predpovediach sú
okrem spomenutých katastrof uvedené
aj výroky o nádejnej budúcnosti.
Abd-ru-shin, autor diela, nenecháva
žiadnu pochybnosť o tom,
že v súčasnosti stojíme na prahu
nového veku, v ktorom sa bude
musieť ľudstvo po „Božom súde“
pre vlastné dobro včleniť do Božej
vôle.
Človek má vždy možnosť voľby.
Pridajme sa teda aj my, z „kmeňa
bielych bratov“, k snahám šamanov
– v úcte k prírodným zákonitostiam
o vedomé a dobrovoľné
usilie a dobro pre všetkých.
Peter Fechner
fechner@svetgralu.sk
Literatúra:
Wiek Lenssen, Der Ruf der Mayas,
Goldmann Verlag, München 2008;
Adrian Gilbert, 21. Dezember 2012, Kopp
Verlag, Rottenburg 2007;
Birgit F. Carrasco, 2012 Die große
Zeitenwende, Knaur Verlag, München
2008;
Peter Ruppel, Maya 2012, Schirner Verlag,
Darmstadt 2008;
ohne Verfasser, Verwehte Zeit erwacht,
Band 2, Verlag der Stiftung
Gralsbotschaft, Stuttgart;
Abd-ru-shin, Im Lichte der Wahrheit,
Gralsbotschaft, Verlag der Stiftung;
Gralsbotschaft, Stuttgart
13
Svet Grálu
30 | 2011
RECENZIA
Život po živote
„Hereafter“ – majstrovské dielo Clinta Eastwooda
Dráma / Fantasy
USA, 2010, 129 min.
Réžia: Clint Eastwood
Hrajú: Matt Damon, Cécile De France, Marthe Keller, Mylène Jampanoï,
Bryce Dallas Howard, Jay Mohr, Thierry Neuvic, George McLaren
14
Svet Grálu
30 | 2011
M
noho hollywoodskych režisérov
fascinovala téma života
po smrti a niekedy z toho vzniklo
hodnotné dielo. Napríklad „Ako prichádzajú
sny“ od Vincenta Warda,
alebo „Na krídlach vážky“ od Toma
Shadyaca. Hlavnou témou týchto
filmov je vykreslenie komunikácie
s mŕtvymi
ako zvláštnej udivujúcej
udalosti. Vo filme „Ako
prichádzajú sny“ sa naviac
tvorcom podarilo
veľmi pôsobivo zobraziť
onen svet.
Prednedávnom sa téme
života po smrti venoval
i starý majster filmového
plátna Clint Eastwood
vo filme „Hereafter“ 2010.
Scenár napísal v Rakúsku
žijúci Brit Peter Morgan a hudbu zložil
sám Eastwood. Vďaka neokázalému
a prirodzenému spracovaniu
vytvoril pôsobivú snímku, ktorú
možno len ťažko zaradiť do niektorého
z obvyklých žánrov.
Príbeh hovorí o troch úplne rozdielnych
ľuďoch, žijúcich v rôznych
krajinách, pomeroch a prostrediach,
ktorých osud nakoniec zvedie dohromady
vďaka jednej spoločnej
veci – záujmu o tému života po smrti,
ku ktorej sa dostali vďaka celkom
rozdielnym skúsenostiam.
Najskôr sa divák zoznámi s francúzskou
televíznou žurnalistkou
Marie Lelay (Cécile de France).
Počas svojej dovolenky v Thajsku
sa stane obeťou prílivovej vlny tsunami.
Takmer sa utopí, ale v poslednej
chvíli ju vzkriesia. Počas stavu
bezvedomia prežije
zážitok blízkosti
smrti, ktorý
ju, mladú, ctižiadostivú
a úspešnú
ženu, celkom
zmení. Zmení
sa i vzťah k jej
vlastnej práci. Je
nútená vziať si pár
mesiacov dovolenky,
počas ktorej
namiesto zmluvnej
knihy o pokleskoch
politikov píše knihu o svojom zážitku.
V Anglicku dvanásťročnému Marcovi
pri dopravnej nehode zomrie
brat – dvojča, na ktorého je silne citovo
viazaný a ktorý mu bol oporou.
Marcus cíti jeho prítomnosť a túži
sa s ním spojiť. Hľadá spôsob, ako to
dosiahnuť, pričom spoznáva množstvo
šarlatánov, ktorí ezotericky ladenému
publiku údajne sprostredkúvajú
záhrobné kontakty, no
v skutočnosti ide len o predstieranie
týchto schopností.
RECENZIA
George Lonegan (Matt Damon)
žijúci v San Franciscu však má
podobné nadanie. Počas stretnutia
je schopný dotyčnému človeku
od zosnulej, väčšinou blízkej osoby,
odovzdať dôležitú správu. Táto
schopnosť sa však Georgovi stane
veľkou životnou záťažou. Opakovane
prežíva, že dotyčné osoby nie
sú schopné sprostredkované oznámenie
spracovať. Takisto mu bráni
v uskutočnení šťastného partnerského
vzťahu, pretože vedomie
partnerovho hlbšieho pohľadu
do tieňov minulosti je pre potenciálne
partnerky prekážkou. George
sa od svojho nadania odvracia a túži
po normálnom živote.
Vo viac ako dvojhodinovom epose
nechá Clint Eastwood bežať vývoj
týchto troch charakterov úplne samostatne.
Až po pozvoľnom splietaní
sa osudových nitiek sa všetky
tri postavy stretávajú, a to na londýnskom
knižnom trhu. Marcus
konečne spoznáva niekoho, kto mu
môže odovzdať správu od jeho brata
a George v Márii neočakávane spoznáva
spriaznenú dušu, pre ktorú
sa život po smrti stal rovnako prirodzenou
skutočnosťou.
Dej prebieha priamočiaro, prirodzene
a živo, nesený stopercentnými
hereckými výkonmi a vynikajúcou
kamerou (Tom Stern).
Vypätejšie situácie nastali len v prípadoch,
keď sa v osudovom dianí
náhle objavila smrť – Jasonova
(Marcov brat) autonehoda, teroristický
útok v londýnskom metre 7.
júla 2005, pred ktorým sa Marcus
zachránil šťastnou náhodou
(ktorá sa neskôr ukázala ako vplyv
z onoho sveta) a neuveriteľne realisticky
zinscenované tsunami, ktoré
zničilo thajské pobrežie.
Je možné, že americké publikum
očakávalo väčšiu „akciu“, na ktorú
boli Eastwoodovi fanúšikovia zvyknutí,
takže kasový trhák sa pri 50
mil. USD drahom filme nekonal.
Je tiež možné, že sa Clint Eastwood
týmto filmom usadil až príliš medzi
žánre. Ide totiž o snímku, v ktorej
sa „onen svet“ zobrazuje bez prvkov
hororu a udivujúcich scén. „Fantasy“
zostáva na pôde realizmu, pričom
zároveň ponecháva priestor
na vlastnú interpretáciu.
Film Život po živote je jednoznačne
pútavým dielom, ktoré
diváka podnieti k zamysleniu
sa nad otázkami neviditeľného
sveta okolo nás. Nenechá človeka
ľahostajným, a preto sa oplatí pozrieť
si ho.
Werner Huemer, Vítězslav Janáček
huemer@svetgralu.sk, janacek@svetgralu.sk
15
Svet Grálu
27 30 | 2011
ZDRAVIE
Rozhovor s Dr. Fritzom Albertom Poppom
Nemeckého biofyzika Dr. Alberta Poppa preslávil v minulých rokoch jeho úžasný výskum
„biofotónov“. Zistil, že bunky vyžarujú svetlo, a na tomto základe vyvinul okrem iného metódy
slúžiace na preukázanie zhubných nádorových buniek a na analýzu kvality potravín.
V rozhovore pre Svet Grálu vysvetľuje, ako môžu „biofotóny“ zmeniť náš pohľad na svet.
16
Svet Grálu
30 | 2011
ZDRAVIE
Svet Grálu: Ako ste dospeli k záveru,
že bunky vyžarujú svetlo,
a že toto svetlo slúži na výmenu informácií
počas procesov prebiehajúcich
v tele?
Dr. Popp: Ľudské telo stratí každú
sekundu 10 7 buniek. Kým poviem
„dvadsaťjeden, dvadsaťdva…“, odumrie
v mojom tele 10 miliónov buniek!
Každú 10 -7 sekundu musí byť
teda vyslaný do okolia signál, ktorý
o úbytku informuje susediace bunky.
Tento percentuálny pomer straty buniek
platí pre všetky biologické systémy,
pre všetky živé bytosti. Pokiaľ
má byť táto strata buniek zmysluplná
a nejakým spôsobom organizovaná,
potom musia susedné bunky, ba celý
organizmus, byť neustále o týchto
procesoch informované. Inak by dochádzalo
k vzniku nádorov, alebo by
naopak mohlo byť následne vyprodukované
nedostatočné množstvo
buniek. Od toho je závislá celá identita
organizmu. Akým spôsobom
sa ale môže odohrávať takáto obrovská
výmena informácií? Na akom základe
môže byť organizované niečo
také? Elektrochemické procesy by takúto
spleť reakcií v takých krátkych
intervaloch vôbec neboli schopné
obsiahnuť. Erwin Schrödinger (rakúsky
teoretický fyzik 1887-1961, jeden
zo zakladateľov kvantovej mechaniky,
pozn. red.) sa svojho času
sám seba pýtal, prečo sa organizmus
pri takomto obrovskom počte reakcií,
ktoré sa dejú každým okamihom, dopúšťa
len nepatrného množstva chýb.
Pri takomto množstve by všetky pochody
predsa mali prebiehať úplne
chaoticky! Podobné procesy sa s obľubou
vysvetľujú pomocou extrémnych
príkladov. Predstavme si mohutnú
tridsať metrov dlhú veľrybu.
Ako môže byť takýto obrovský organizmus
schopný vyslať také nepredstaviteľné
množstvo informácií,
ktoré vyplývajú zo strát buniek, a to
len za 10 -7 sekundy do vzdialenosti
30 m tak, aby v správnom okamihu
boli na správnom mieste? Podľa
môjho názoru je na otázku jediná
prijateľná odpoveď: svetlom – všetci
ostatní poslovia by boli príliš pomalí.
Nositeľom informácií musí byť svetlo,
pretože biofotóny obsahujú kapacitu
pre takúto hustotu informácií.
Svet Grálu: Hovoríte aj o schopnosti
svetla prenášať určitý systém.
Z toho vyplýva, že svetlo vytvára
zákonitosti ako v makrokozme, tak
v mikrokozme. Pre túto tézu vás
v etablovaných kruhoch opätovne
kritizovali, pretože veda uprednostňuje
vo výklade sveta skôr náhodu.
Dr. Popp: Problémom je skutočne
predstava, že usporiadanie svetla
a jeho schopnosť prenášať svoj
poriadok sú príbuzné s usporiadaním
života tu na zemi i s existenciou
určitého poriadku v bunke, ktorý
som objavil. Táto myšlienka vzájomného
pôsobenia je problémom
pre vedcov, pretože otriasa základnými
vedeckými tézami. Veda totiž
pri týchto dejoch predpokladá pôsobenie
náhody, nie inteligentného
poriadku. Je však dôležité vymedziť
presné hranice bádania, pretože tu
hrozí, že sa dostaneme do oblasti
náboženstva, filozofie, alebo dokonca
ezoteriky. Vezmime si pri našich
úvahách za základ darwinizmus:
Darwin vo svojom pozorovaní
vývoja života povýšil náhodu na základ
evolúcie. To bola však veľká
chyba, lebo sa tým popiera otázka
zmyslu. Mne pripadá logické vychádzať
z toho, že samotný život je
prejavom nejakého plánu, akejsi základnej
štruktúry, ktorú môže pri
svojom prejave využiť. Nazvite inteligenciu,
ktorá sa za tým skrýva,
akokoľvek – alebo sa jednoducho
vyhnite jej pomenovaniu – musí
však existovať sila, ktorá vytvára
poriadok pri vznikaní, existencii
a súhre všetkých účastníkov tohto
univerza. Podľa môjho názoru spočíva
podstata všetkého vo svetle.
Svet Grálu: Fotóny sú elementárne
častice svetla. Čo sú biofotóny?
Dr. Popp: Ide o tie isté fotóny
s tým rozdielom, že pochádzajú
z biologického systému. Nelíšia
sa teda vo svojej podstate od normálnych
fotónov, majú však tú
vlastnosť, že je možné ich merať
a pozorovať, pokiaľ skúmame
živé systémy. Ide pritom o veľmi
jemné, laseru podobné svetlo.
Tu v inštitúte ich napríklad môžeme
pomocou vysoko senzibilných
prístrojov – takzvaných fotonásobičov
– zviditeľniť. Ide síce
len o ultraslabé svetlo, ktoré je
17
Svet Grálu
30 | 2011
ZDRAVIE
porovnateľné s plameňom sviečky
vo vzdialenosti 20 km, ale práve
v tejto jemnosti je ukrytá obrovská
koherencia 1 , a tým značný poriadok.
Práve táto koherencia je
schopná svoj poriadok do okolitého
systému preniesť. Tým
sa to stáva najdôležitejším kľúčom
na pochopenie komplexnej
biochémie, ba na pochopenie
vzniku života. Máme tu
do činenia so svetelným lúčom
s najvyššou úrovňou zákonitosti,
ktorý je jemnejší než akýkoľvek
lúč vyprodukovaný laboratórnym
laserom. Je zložený výhradne
z jednotlivých fotónov,
a táto skutočnosť umožňuje ten
najprecíznejší a najrýchlejší spôsob
vplyvu na procesy vo vnútri
buniek. Nespočetné milióny pochodov
v organizme potrebujú
totiž úplne presný a efektívny regulačný
systém. Podstata biofotónov
s ich vnútornou schopnosťou poriadku
tu preberá kontrolu nad chemickými
reakciami, pričom biofotón
nemusí spúšťať každú reakciu
zvlášť. Jediný lúč biofotónov napríklad
stačí na to, aby spustil státisíce
reakcií, pretože každý biofotón,
ktorý začne svoju dráhu a vstúpi
do komunikácie s bunkou, súčasne
vytvára elektromagnetické pole.
V každej bunke sa vytvára takto
vybudovaným elektrickým poľom
vzorec, a tým vzniká nadradený regulačný
systém pre čas a priestor,
v ktorom sa odohrávajú všetky biologické
procesy. Tieto pochody prebiehajú
po prvom impulze samočinne.
Partneri chemickej reakcie,
ktorí sú napojení na toto pole, sú
prostredníctvom trojdimenzionálného
informačného vzorca informovaní
o tom, čo, kedy a kde majú
urobiť. Na druhej strane nám toto
elektromagnetické pole prezrádza,
aká silná je koherencia „vnútorného
svetla“. Týmto spôsobom je
18
Svet Grálu
30 | 2011
možné merať kvalitu biologického
systému – myslí sa tým napr. zdravie
človeka alebo akosť potravín.
Rakovina je napríklad ochorenie,
pri ktorom je koherencia masívne
narušená. Tým je komunikácia
medzi bunkami blokovaná v takej
miere, že bunky už nie sú schopné
organizovane spolupracovať. Z poznatkov
výskumu biofotónov sme
vyvinuli mnohosľubnú diagnostickú
metódu, ktorú už využívajú
mnohé lekárne. Základom našej
tzv. regulačnej diagnostiky sú merania
odporu kože, pretože sme pri
našom výskume zistili, že existuje
súvislosť medzi biofotónmi a hodnotou
odporu kože.
Svet Grálu: Mohli by ste nám vysvetliť
použitie tejto diagnostickej
metódy?
Dr. Popp: Táto metóda nám
umožnila uvedomiť si, že za liečenie
organizmu nie je zodpovedný
imunitný systém, ale usporiadané
elektromagnetické pole v bunkách,
a stupeň tohto usporiadania môžeme
merať pomocou hodnoty odporu
na koži a následne vyjadriť
určitým pomerom. Na vnútorných
i vonkajších stranách oboch rúk
teda vykonáme niekoľko meraní
kožného odporu, a rozmiestnenie
meraných bodov zobrazíme na počítači.
Náš program potom ukáže
rozmiestnenie získaných hodnôt.
Normálne logaritmické rozmiestnenie
meraných bodov značí
koherenciu, takže ukazuje
na stabilné elektromagnetické
pole a dobré regulačné sily.
Ak sú hodnoty odporu rozdelené
náhodne, sú samoliečivé
schopnosti organizmu oslabené.
Zdravie znamená v tomto
systéme regulačnú schopnosť
organizmu, to znamená, že samoliečivé
sily tela sú schopné
sa ubrániť ochoreniu vo fáze
jeho vzniku. Pomocou regulačnej
diagnostiky je možné,
na rozdiel od iných diagnostických
postupov, preskúmať
mieru zdravia človeka a jeho
schopnosť prekonávať choroby.
Svet Grálu: Ako sa vlastne dostávajú
biofotóny do našich buniek?
Kritici tvrdia, že svetlo vzniká
z náhodných chemických procesov.
My toto svetlo prijímame, alebo
ho sami produkujeme?
Dr. Popp: Oboje. Kedysi som
v tejto súvislosti použil výraz „vysávač
svetla“, za čo sa mi dostalo
mnoho kritiky. „Vysávač svetla“ ale
nie je nič iné, ako živočích, ktorý
priťahuje svetlo. V živých organizmoch
sa to dá skutočne pozorovať.
Faktom je, že fotóny prijímame slnečným
svetlom a potravou, a následne
ich ukladáme do našej DNA.
Na výmenu informácií, teda na komunikáciu
s bunkami, využíva organizmus
toto svetlo tak, že ho potom
z DNA znovu vysiela.
Svet Grálu: Je podľa tejto teórie
svetlo najdôležitejším „zdrojom
obživy“ človeka?
Dr. Popp: Dá sa to takto povedať.
Bez slnečného svetla by neexistovali
ZDRAVIE
biofotóny, preto ani komunikácia
medzi bunkami, a tým ani život.
My sa svetlom v podstate živíme.
Znie to síce trochu zvláštne, pri
bližšom pohľade však nie, pretože
na subatomárnej úrovni majú
rozhodujúce slovo kvantovo
mechanické procesy. DNA nie
je zodpovedná len za reprodukciu
buniek, ale aj za priebeh
oveľa pozoruhodnejších a významnejších
procesov. Špirálovitá
štruktúra DNA je skonštruovaná
tak pozoruhodne,
že je schopná ukladať biofotóny
a opäť ich uvoľňovať. Keď napr.
do nášho absolútne tmavého
meracieho prístroja vložíme list
rastliny, môžeme na obrazovke
pozorovať, ako intenzita svetla
pomaly mizne a biofotóny sú
prakticky „utlmené“. Pokiaľ
však prístroj otvorím a vzorku
opätovne osvetlím, tak sa list
opäť rozsvieti, pretože načerpal
nové svetlo. Na základe svojej
štrukrúry funguje DNA rovnako
ako vysielač i prijímač tohto koherentného
elektromagnetického
žiarenia. Vo svojej podstate funguje
ako rezonátor.
Svet Grálu: Vyžaruje čerstvo
odtrhnutý list skutočne iné svetlo,
ako list, odtrhnutý pred šiestimi
dňami?
Dr. Popp: Samozrejme! Zmeny
svetelného žiarenia sú merateľné.
Kvalitu biologického systému je
možné vždy vyčítať z koherencie,
teda z intenzity svetelného lúča.
Tá sa pri jednotlivých biologických
systémoch veľmi líši. Rozdiel
je viditeľný napr. medzi vzorkami,
ktoré sú ovplyvnené škodlivým
vonkajším prostredím a „bio“
vzorkami. Podľa tohto princípu je
možné testovať aj kvalitu potravín.
Veľké koncerny už po desaťročia
využívajú naše spôsoby merania
Dr. Fritz-Albert Popp už mnoho rokov skúma svetlo v bunkách.
Na obrázku je list, ktorého vyžarovanie fotónov
je zaznamenané pomocou fotoelektrického násobiča.
Vľavo ten istý list na obyčajnej fotografii.
na analýzu kvality svojich potravín.
Je zaujímavé, že aj Erwin Schrödinger
kedysi povedal, že živé organizmy
sú koherentné systémy.
Z našej praxe môžeme toto tvrdenie
len potvrdiť. Zlá alebo dobrá
strava sa od seba líšia stupňom
vzájomnej koherencie. Tu sa tiež
vysvetľuje, prečo je také dôležité
konzumovať zdravé potraviny.
Konzumáciou nezdravých potravín
oslabujeme koherenciu nášho organizmu.
Spoločne s potravou prijímame
aj v nej obsiahnuté usporiadanie,
a táto informácia - poriadok
určuje vývoj ďalších buniek. Pred
niekoľkými rokmi som na túto
tému napísal knihu s názvom Posolstvo
potravín. Potraviny majú
skutočne schopnosť odovzdať organizmu
svoje posolstvo. Mäso, ktoré
pochádza zo zvieraťa z veľkochovu
so zlými životnými podmienkami
odovzdáva kvalitatívne úplne iné
„posolstvo“ svojmu konzumentovi
ako mäso pochádzajúce z biofarmy.
Svet Grálu: Pojem „svetla“, ktoré
navyše ešte vyžaruje z našich buniek,
dáva vietor do plachiet
náboženským a ezoterickým prúdom.
Mali ste problémy s vymedzením
vašej vedeckej práce voči
ezoterickým interpretáciám?
Dr. Popp: Ezoterika? Nie. Nemám
obavy z takýchto interpretácií.
I to patrí k slobode
myslenia. Prečo by tieto smery
nemali mať možnosť zaoberať
sa mojimi tézami? Ja chcem život,
jeho vznik i jeho prejavy,
pochopiť z pohľadu fyzika.
Na zodpovedanie týchto otázok
som pracoval s nástrojmi fyziky.
Na svetlo, ktoré vzniká v našich
bunkách, sa pozerám ako
na médium prirodzenej komunikácie
medzi bunkami. Vychádzal
som z vlastného poznania,
keď som pri jednom interview
povedal: „My vlastne plávame
v mori svetla. Pri dôkladnom
skúmaní absolútna tma neexistuje“.
Toto tvrdenie oslovuje
potom i ostatných. Čisto vecne,
z pohľadu mojej vedeckej práce,
z toho, čo meriam, vidím a prepočítavam,
toto tvrdenie súhlasí;
ponecháva však zároveň každému
priestor na vlastnú interpretáciu,
na akú som v danom okamihu ani
nepomyslel. Pokiaľ by však niekto
chcel moje myšlienky zámerne prekrútiť,
nepochybujem o tom, že by
nakoniec pravda vyšla najavo. Ako
sa vraví: kde vzrastá nebezpečie,
tam rastie i možnosť záchrany.
1) Koherencia je schopnosť zväzku elektromagnetického
žiarenia (svetla) po prejdení
určitej vzdialenosti (alebo uplynutí
určitého času) interferovať, čiže skladať
sa do jedného výsledného vlnenia.
Mehmet Yesilgöz
yesilgoz@svetgralu.sk
19
Svet Grálu
30 | 2011
TÉMA
Obklopila ich jasná ˇziara
Hospodinovej slávy
20
Svet Grálu
30 | 2011
T
áto veta je súčasťou vianočného
príbehu. Pastierom pasúcim
svoje stáda sa náhle zjaví anjel.
Čítame: A hľa, anjel Pánov postavil
sa vedľa nich a sláva Pánova ich
osvietila. (Lukáš 2,9)
Pokúsim sa predstaviť si, čo sa v tej
chvíli udialo.
Je večer. Otváram okno, aby som
do miestnosti nechal prúdiť čerstvý
vzduch. Na oblohe svietia hviezdy.
Náhle ma oslepuje svetlo ako vo dne.
Zjaví sa anjel. Vidím ho zreteľne; je
vysoký a mňa obklopuje jasná žiara
Hospodinovej slávy.
Ako si mám túto udalosť vysvetliť?
Lúč nebeského jasu prúdi anjelom,
a mne prináša rozjasnenie. V zlomku
sekundy v tomto lúči nebeského svetla
poznávam seba. Prežívam úžasnú
čistotu svetla, ktoré skrz anjela
a okolo neho žiari a oslňovaný touto
nádherou si jasne uvedomujem, ako
som na tom so svojou čistotou, ako
sám málo žiarim. A toto poznanie,
to náhle, zjasnené uvedomenie, že nie
som dosť čistý, začne mnou otriasať
tak ako kedysi pastiermi. Ono cítenie
vlastnej malosti a nedostatočnosti
vyvoláva hlboké rozochvenie, ktoré
je vo vianočnom príbehu vyjadrené
slovami: „a veľmi sa vydesili“ (I báli
sa bázňou veľkou).
Ale svetlý posol upokojuje rozochvených
pastierov: „Nebojte sa, veď
zvestujem vám veľkú radosť!“ Potom
im oznamuje narodenie Božieho
Syna v betlehemských jasliach a vzápätí
sa objaví množstvo nebeských
zástupcov chváliacich Boha:
„Sláva na výsostiach Bohu a pokoj
na Zemi ľuďom dobrej vôle!“
Zbor anjelov ukazuje pastierom –
i mne – ako môžeme premôcť strach,
i spôsob, ako nám zjavený jas nebeského
svetla bude pomáhať: Bohu opäť
vzdáme úctu, činmi prejavíme jeho
pravé uctievanie, budeme poslúchať
svojho Pána, dbať na jeho vôľu, budeme
plniť jeho pokyny a prikázania.
Potom, až potom vnútorný mier naplní
duše všetkých tých, ktorí takto
konajú.
Vtedy sa padlé ľudské pokolenie
stane Bohu milým – a my budeme
stáť bez strachu vo svetle Jeho slávy,
opäť ako Božie deti.
Martin Ernst
ernst@svetgralu.sk
KNIŽNÁ PONUKA
Vážení čitatelia, aj tentoraz sme pre Vás pripravili novinku
v našom on-line obchode www.svetgralu.sk
Posolstvo od protinožcov
Marlo Morganová
Cena za knihu : 10,90 €
Cena pre predplatiteľov : 10,30 €
Román rozpráva príbeh americkej lekárky, špecializujúcej sa na prírodné
liečiteľstvo, ktorej sa naskytla príležitosť spoznať život jedného austrálskeho
domorodého kmeňa. Domorodci žijú v plnom súlade s drsnou prírodou
a majú v sebe hlbokú múdrosť.
List od staršieho člena kmeňa Wurundjeji menom Burnam Burnam:
„Ja, Burnam Burnam, domorodý Austrálčan z kmeňa Wurundjeji, týmto
prehlasujem, že som si prečítal každé slovo knihy Posolstvo od protinožcov.
Prvýkrát v živote som prečítal knihu bez prestávky, od začiatku do konca
a nemohol som sa od nej odtrhnúť. Vzbudila vo mne veľký údiv a nadšenie.
Je to vynikajúce dielo a jeho autorka v žiadnom prípade nesklamala
dôveru, ktorú k nej my, Ozajstní ľudia, prechovávame. Naopak, spôsob,
akým vykresľuje náš systém hodnôt a naše názory, ma robí nesmierne hrdým
na naše dedičstvo.
Tým, že si svetu povedala o svojej skúsenosti, si napravila historickú krivdu.
V šestnástom storočí nás holandský moreplavec Wiliam Dampier popísal
ako najprimitívnejší, najúbohejší národ na svete. Kniha Posolstvo od protinožcov
nás pozdvihuje na najvyšší stupeň vedomia a ukazuje nás takých,
akí v skutočnosti sme, ako majestátny vznešený národ.“
„
VZŤAHY
Ženy sú ako ovocné plody...
Tie najlepšie rastú na vrchole stromu.
No muži nechcú ísť za tými najlepšími,
lebo majú strach, že by pritom mohli spadnúť a zraniť sa.
Láska
Margaréta Černáková
Namiesto toho zbierajú plody popadané po zemi,
napriek tomu, že nie sú až také dobré,
no – sú ľahko dostupné.
A plody, ktoré sú na vrchole stromov, si myslia,
že majú nejakú vážnu chybu.
V skutočnosti sa len potrebujú učiť trpezlivosti
vedieť čakať, kedy ten správny muž príde;
taký, ktorý bude mať odvahu – vyštverať sa
pre ňu až na samý vrchol...
“
mužaaženy
VÍZIA MUŽSKOSTI
súčasnej dobe je chlapcom vštepovaná
nesprávne chápaná kon-
V
cepcia mužskosti, a preto väčšina
dnešných teenagerov ako aj mladých
mužov prežíva svoju pohlavnosť
dosť konfliktne. Následkom
toho nevedia dosiahnuť v dospelosti
správnu integráciu sexuality
do svojej osobnosti. Vízia mužskosti
je chlapcom ponúkaná dnešnou
„modernou“ dobou už od ich útleho
veku prostredníctvom obľúbených
filmových „hrdinov“. Potom sú len
sťažka schopní rozlíšiť pravé od falošného,
ba dokonca možno tvrdiť,
že vo veľkej miere sa im priam znemožňuje
pochopiť zmysel ľudskej
sexuality vôbec. Mladé telo sa stáva
problémom práve v období pohlavného
dozrievania, okolo ktorého
vyvstáva veľa nedorozumení, lebo
táto dôležitá vývojová etapa dospievania
vyvoláva v ešte nedospelých,
veľmi zraniteľných mladých
chlapcoch strach z prichádzajúcich
zmien, ktoré sú sprevádzané zvýšenou
nespokojnosťou a najmä obavami
z potvrdenia seba samého, či
je „opravdivým mužom“. Je pravda,
že ide o náročné obdobie, keď
22
Svet Grálu
30 | 2011
sa mladý človek s novou životnou
situáciou nedokáže psychicky jednoducho
vysporiadať.
Pohlavné orgány chlapca začínajú
v tomto období plniť funkciu
výrobcu – akejsi biochemickej fabriky,
ktorej nerušený vývoj zaručuje
postupnú harmonickú premenu
chlapca v muža, a to na jeho všetkých
úrovniach. Nielen na viditeľnej
telesnej, ale predovšetkým na psychoemocionálnej
a duchovnej, pretože
práve tieto dve – tak často opomínané
a zaznávané úrovne, ktoré
biologicky prirodzene vyžadujú
dlhší čas na svoje dozretie, sú pre
budúci vyrovnaný a šťastný život
dospelých ľudí nevyhnutné! Sexuálna
zdržanlivosť mladých ľudí má
svoje pozitíva predovšetkým v tom,
že chlapec, ktorý pravidelným používaním
zapája aj vyššie štruktúry
svojej osobnosti, naučí sa postupne
dostať pod kontrolu na povrch
sa tlačiace neraz len veľmi ťažko
zvládnuteľné prudké emócie, vedúce
až k nekontrolovateľným výbuchom
zlosti a agresivity, ktoré sú
fyziologickým prejavom zvýšenej
tvorby mužského hormónu testosterónu.
Preto na jednej strane je úplne
pochopiteľné, že odmieta akékoľvek
etické normy, ktoré od neho vyžadujú
predovšetkým striedmosť
a zdržanlivosť. Domáha sa „svojich
práv“ na predčasný sexuálny život,
ktorý je výdatne podporovaný súčasnou
mediálne orientovanou spoločnosťou,
„vďaka“ ktorej sa neraz
až primitívne podávaný odľudštený
sex dostáva príliš zavčasu do centra
záujmu života ešte nedospelých
ľudí. Mladý chlapec sa obhajuje tým,
že predsa ide o jeho zdravie a hoci
vnútri aj tuší, že koná nesprávne –
drží sa „svojho“ názoru a síce, že sexuálny
styk je podľa neho jediným
vyjadrením mužnosti. Na druhej
strane práve tieto zbytočné obavy
sú príčinou zvýšeného psychického
a emočného napätia v dôsledku
ktorého hľadá na ich uvoľnenie
aj zodpovedajúce stimuly, či
už samostatne – prostredníctvom
masturbácie, alebo s dievčaťom, čím
prežíva chvíľkovú úľavu.
Z takejto redukovanej, najnižšej
úrovne ľudskej osobnosti sa odvíja
a prijíma v súčasnej spoločnosti povrchný,
obmedzený pohľad na mužskú
sexualitu.
Väčšina dnešných mužov si preto
neuvedomuje, že takéto správanie
je zbavené základných znakov
VZŤAHY
ľudského konania v sexuálnej oblasti,
čím sa stáva podobné svetu
zvieraciemu, ktoré koná len na základe
svojich inštinktov a reflexov,
pretože ich živočíšnemu druhu
je takéto správanie prirodzene
dané. No u človeka je pohlavný
pud omnoho redukovanejší, lebo
je na rozdiel od zvierat vybavený
schopnosťou poznávať, slobodnou
vôľou, a zodpovednosťou, a preto je
výlučne ľudskou povinnosťou postupne
sa tomu učiť, aby neskôr ako
dospelý muž dokázal ovládať svoje
emocionálne a telesné sexuálne reakcie.
Muž, ktorý odvodzuje svoju mužnosť
iba na základe svojich fyziologických
mechanizmov, vo svojej
podstate devalvuje
schopnosť prežívať
ľudskú lásku v celej jej
hĺbke, hoci v skutočnosti
práve po nej tak
veľmi túži.
„Moderná“ predstava
mužskosti vychádza
prevažne z utilitárnej
koncepcie (ktorej základom
je pragmatizmus
– „zo všetkého vyťažiť
čo najviac vo svoj
prospech“) a konzumného
naladenia života,
a preto je dnes omnoho
ťažšie vysvetliť mladému
chlapcovi, aby
sa v období pohlavného
dozrievania zdržal sexuálneho
života.
Naopak – tvrdí, že je
pre neho nevyhnutný
a opiera sa o nemnohé
pochybné názory
a pseudoargumenty,
ktoré ho ešte viac utvrdzujú v tom,
že sex je dôležitý pre zachovanie
jeho zdravia a správneho rozvoja
a pre psychoemocionálnu rovnováhu.
Takýto spôsob myslenia
navyše udržuje v spoločnosti
dvojakú morálku, kde na jednej
strane sa od dievčaťa vyžaduje sexuálna
predmanželská zdržanlivosť,
poprípade panenstvo, no na druhej
strane tá istá morálka vôbec nepožaduje
aj od muža podobné zdržanlivé
správanie. Vychádza sa zo zaužívaného
názoru, že mužský
pohlavný pud je iný, a preto sa častejšie
dožaduje sexuálneho uspokojenia.
No v skutočnosti neexistuje
žiadne seriózne vedecké tvrdenie,
že sexuálna zdržanlivosť v období
dospievania by nejakým spôsobom
ohrozovala fyzické a duševné zdravie
mladého muža.
Takéto názory nemajú žiadne
opodstatnenie a sú typické pre
ducha dnešnej doby, naladeného
na konzumný život, kedy sa človek
prestáva zamýšľať a rozlišovať, čo je
správne a čo nesprávne, dobré alebo
zlé. V dôsledku toho nie je schopný
pochopiť, že každé správanie závisí
len od jeho postojov, hodnôt a morálky,
ktoré vyznáva, aby si uvedomil,
že vždy má možnosť voľby
rozhodnúť sa a reagovať tak, ako je
to v danej chvíli správne – tak ako
sa to naučil, respektíve nenaučil.
Práve obdobie mladosti a sexuálneho
dozrievania je obdobím, ktoré
má slúžiť k vypracovaniu vlastných
postojov, získaných na základe
pravdivého reálneho poznania seba
samého.
Keď si mladý muž uvedomí a pochopí,
aké dôležité je pre neho sebaovládanie,
tak po určitom čase
môže nadobudnúť takú schopnosť
vôle, aká je potrebná napr. v zvolenej
športovej disciplíne, kde bez
sebaprekonávania úspech nie je
možné dosiahnuť. Najťažšou úlohou
pre chlapca a mladého muža
môžu byť aj nevinné dotyky od ženy,
ktoré v ňom môžu vyvolať silnú
23
Svet Grálu
30 | 2011
VZŤAHY
správnym spôsobom integroval sexualitu
do svojej osobnosti.
Naopak sexuálne nezrelý muž, aj
keď je neraz už dlhý čas biologicky
dospelý, žiaľ, často nemá zdravé
psychosexuálne správanie, ale prejavuje
sa infantilne – egocentrickým
hľadaním potvrdenia svojej mužskosti
bez ohľadu na druhú osobu,
predovšetkým na ženu. Preto
sa dnes v súčasnej spoločnosti darí
takýto smutný obraz ženy väčšina
mužského sveta očakáva ako úplnú
samozrejmosť.
Títo nedospelí muži nevidia
v dievčati budúcu ženu, ale bábiku
na hranie, na chvíľu, na dnes,
a na manželstvo ani nepomyslia –
veď sú ešte mladí, chcú si ešte užiť –
a tak si aj „užívajú“: berú si jedno
dievča za druhým, čo u niektorých
mužov pretrváva aj po celý život.
sexuálnu túžbu, ktorú musí byť
pripravený presmerovať do zdržanlivosti.
Takáto ohľaduplnosť
je vyjadrením pravej mužskej zrelosti,
je potvrdením jeho dobrotivosti
a nehy, lebo vyžaduje od neho,
aby ovládol silné reakcie tela, čo je
od neho obrovské úsilie. Preto ho
treba chápať ako ušľachtilý, priam
rytiersky postoj, ktorý dáva sexuálne
zrelý muž ako dar svojej vyvolenej
v citlivom geste, oslobodenom
od akejkoľvek žiadostivosti, čím
sa ešte hlbšie snaží vyjadriť svoju
čistú a úprimnú lásku. Z takéhoto
uhla pohľadu možno tvrdiť, že telesná
zdržanlivosť nielenže mužskosť
nepotláča, ale naopak – ona ju
vyvoláva, pretože sa naučil panovať
nad svojimi pudmi, a tým sa naučil
brzdiť svoje sexuálne reakcie tak,
aby telesná láska vychádzala z najhlbšieho
vnútorného rozhodnutia
– chcieť dobro aj pre milovanú
bytosť. O takomto mužovi možno
tvrdiť, že je skutočne dospelý, lebo
24
Svet Grálu
30 | 2011
udržať aj pokrivenú víziu ženskosti.
Takáto retardovaná mužská sexualita
je založená na vízii ženy „ako
hračky“, podľa ktorej má žena byť
ľahko dostupný sexuálny objekt, má
byť príjemne upravená ako bábika,
respektíve modelka, alebo sa im
podobať a urobiť všetko, čo od nej
muž chce.
Skutočnosť, že väčšina súčasných
dospievajúcich dievčat a často
aj žien rolu bábiky – modelky vedome,
či nevedome akceptuje, je
vlastne palicou s dvoma koncami
a smutnou vizitkou ženskosti, keďže
Naopak, v mužovi, ktorý skutočne
miluje ženu, sa ozýva pravá dospelá
mužnosť, ktorá sa vyznačuje tým,
že cíti vo vzťahu zodpovednosť nielen
za seba, ale aj za ženu, ktorú si
vyvolil, ako aj za jej ďalší osud.
P
VÍZIA ŽENSKOSTI
odobne ako súčasný muž, aj
dievčatá a ženy dostávajú už
niekoľko generácií pokrivený, falošný
obraz svojej ženskej úlohy.
Jeho korene spočívajú na jednej
VZŤAHY
strane v nesprávne chápanej emancipácii,
keď dievčina považuje mužskosť
za privilégium a v dôsledku
toho sa chce mužovi nielen podobať,
ale neraz sa ho snaží svojím správaním
aj kopírovať.
Na druhej strane vidia často dievčatá
a ženy iba problémy, aké so sebou
prináša zrelá biologická ženskosť
– či už je to cyklus opakujúci
sa každý mesiac, ťažkosti spojené
s tehotenstvom a pôrodom alebo
starostlivosťou o deti, ktoré nejedna
žena považuje za bremeno a akúsi
nespravodlivosť voči sebe a navyše
je presvedčená, že chlapci a muži to
majú v živote omnoho ľahšie, lebo
nič podobné nemusia prežívať.
Ak sa dievčaťu nedostávajú v tejto
oblasti správne informácie a navyše
ak vo svojom bezprostrednom okolí
postráda skutočný ženský model,
aby ho mohla do seba úplne prirodzene
prijať a upevniť sa v ňom, je
napokon ešte nešťastná, že je ženou,
a často by neváhala byť radšej
mužom.
Všetko, čo je prirodzené, je
správne, dobré a krásne a plodom
toho je všeobecná harmónia.
Avšak potláčaním až odmietaním
ženského princípu nesprávne
chápanou rovnoprávnosťou muža
a ženy bola do života západnej spoločnosti
vnesená taká disharmónia,
že „vďaka“ takýmto „ne-ženám“ je
v súčasnom svete prevládajúci tvrdý
mužský princíp ešte oveľa výraznejší.
Tieto „ne-osoby“(lebo ne-
-žena nemôže mať status osoby) je
možné poznať podľa toho, že svoje
potvrdenie a sebavedomie odvíjajú
od úspechov dosiahnutých v profesionálnej
kariére, k čomu sú dievčatá
vedené – žiaľ, už od útleho
detstva. Tým vo svojom vnútri postupne
hlboko zatlačia svoje najvzácnejšie
ženské cnosti, ako je predovšetkým
nežný záujem o citové
potreby svojho manžela, svojich
detí a rodiny všeobecne. V dôsledku
toho sa dnešné ženy svojím
správaním začínajú podobať skôr
na mužov a dožadujú sa „svojich
práv“ zastávať typické mužské pozície
vo verejnom živote. Platia za to
však najvyššiu cenu, ktorou je strata
ich prirodzenosti, ich pravej ženskej
dôstojnosti. Priamo úmerne „pomužštené“
správanie žien zdevalvovalo
na prvom mieste ich citovú výbavu.
Preto sa dnešný svet právom
tak bolestne sťažuje na nedostatok
lásky, citu, nehy, pochopenia, milosrdenstva,
empatie, pravého ľudského
súcitu... jednoducho nežného
ženského princípu.
V Starom Zákone je napísaná naliehá
veta: „Ak sa žena stane zlou,
potom je horšia ako muž!“
Pre krehkú a citlivú, vyvíjajúcu
sa mladú dievčinu je prirodzené,
že hľadá potvrdenie a prijatie seba
samej predovšetkým vo svojom
bezprostrednom okolí, lebo táto
túžba je dominujúcim faktorom
a silným psychologickým mechanizmom
práve v období pohlavného
dozrievania. Hľadá niekoho,
kto by ju pochopil, komu by
sa mohla otvoriť a zdôveriť. Na rozdiel
od chlapcov, nevyhľadáva tak
často sexuálne zážitky, lebo v tejto
oblasti je ešte neprebudená. No jej
prirodzená túžba byť akceptovaná
je ešte viac vystupňovaná, keď najbližšie
prostredie – rodina, a predovšetkým
otec – sa o ňu ako o osobu
nezaujíma. Hoci väčšina rodičov
sa úprimne a horlivo stará o vzdelanie
svojich detí, o ich zdravie, oblečenie,
správanie alebo zdravú výživu,
možno práve v dôsledku tohto
zabehaného stereotypu necítia
najhlbšie a najdôležitejšie potreby
svojich dospievajúcich detí. Ak
má dievčina navyše ešte konflikty
v škole, tak ani rodina ani škola
nespĺňajú funkciu, ktorá by jej zabezpečila
duševno-emocionálnu
rovnováhu, ktorú v tomto období
tak veľmi potrebuje.
A preto sa predčasne, hoci nevedome
akosi automaticky prvým
miestom, kde sa utieka, stávajú
cudzie mužské ramená. Tieto ramená
jej majú dať pocit bezpečia
a je jej jedno, či je to kamarát,
spolužiak alebo kolega z práce.
Pritúlená k mužovi – celá sa mu
otvára a jej ďalší osud závisí už len
od toho, na akého mladíka natrafila.
Ak má daný muž takú víziu
o sebe a o dievčati, ako vyššie vykreslený
obraz, ďalší vývoj je úplne
jasný – dievčina je síce mužom prijatá,
ale v úlohe bábiky. Stačí, že jej
povie niekoľko milých slov obdivu
a komplimentov, a dievčina prijíma
určenú úlohu, a navyše mu dáva
všetko, čo chce.
Ale mladá žena o tom nič nevie,
lebo ešte nie je schopná rozoznať,
aké sú skutočné úmysly
muža, a preto sa nechá ľahko oklamať.
Prijatie úlohy bábiky nie je
akceptáciou, ktorú mladá dievčina
v skutočnosti podvedome očakáva,
a preto takýto „vzťah“ nemôže ani
pretrvať. Preto chodí po svete toľko
odmietnutých, sklamaných dievčat
a žien, o ktorých chlapci zvyknú
hovoriť: „Tá bola moja, aj tá bola
moja...“ Dievčina živí v sebe túžbu
po láske a veľmi ľahko uverí, že je
milovaná, lebo chce byť milovaná.
Jedno milé gesto zo strany muža
a už mu verí, že ona je jeho vyvolenou
(aj sexuológovia potvrdzujú,
že žena sa ľahšie odovzdá mužovi,
keď si myslí, že je milovaná).
Pocitové zaangažovanie sa je
u dievčiny priskorou reakciou
srdca – chlapec ešte zďaleka nemyslí
na lásku, no ona už chce vážne milovať
a keď si myslí, že miluje, jej
telo začína reagovať, lebo zmyselnosť
ženy sa prebúdza cez srdce.
V tejto fáze je to práve ona, ktorá
často poblázni chlapca, pretože
25
Svet Grálu
30 | 2011
VZŤAHY
vykazuje až prílišnú iniciatívu. T.
Bovet, nemecký sexuológ hovorí,
že chlapec prejavuje iniciatívu smerom
k stretnutiu, ale o charaktere
stretnutia už rozhoduje dievčina:
to, aké sú jej pocity, pohľady, dotyky
– to všetko vyvoláva u muža
zmyslové reakcie. Mnoho dievčat
si neuvedomuje, že ak sa dotýkajú
chlapca, rýchlo sa v ňom môže
prejaviť agresivita, ktorú ešte nemá
pod kontrolou. Preto sú neraz nepríjemne
prekvapené, že pred chvíľou
milý, srdečný chlapec, ktorý jej
hovoril sladké slová, sa po niekoľkých
minútach mení na samca, dožadujúceho
sa sexuálneho aktu.
V poradniach priznávajú mnohé
predčasne tehotné dievčatá, že telesný
akt sa odohral akosi mimo
ich vôle a citového zaangažovania
a žiaľ, aj mimo ich očakávania.
Výsledkom sexuálneho života
nedospelých ľudí je, že sú
obaja zaskočení, zahanbení, lebo
cez takéto egoistické telesné potešenie
nemohlo dôjsť k opravdivému
zblíženiu dvoch mladých
ľudí. Hlboké sklamanie podmýva
priateľstvo a lásku, ktorá sa možno
práve rodila. Všetko sa pretrhne,
lebo dvaja nedospelí ľudia začali
tajne žiť v páre bez toho, aby boli
na to pripravení, pretože nevedia,
že nezrelé sexuálne centrum stredného
mozgu, ktoré sa ešte len vyvíja,
nie je ešte ani morfologicky
ani funkčne pripravené takýto hlboko
zasahujúci emocionálny zážitok
spracovať. Dievčina tomuto
stavu nerozumie, lebo nevie, že to
ona chlapcovi sťažila schopnosť
ovládnuť sa. Dievčatá nerozumejú
pojmu a obsahu pravej ženskosti,
pretože postrádajú jej vzory. Úplne
ľahkomyseľne a bez zábran potláčajú
a odhadzujú svoj dievčenský
pôvab, ktorého prirodzeným prejavom
je cudnosť. Dokonca sa hnevajú
na seba, že sa pri stretnutí
26
Svet Grálu
30 | 2011
s chlapcami červenajú, lebo sa obávajú,
že budú ostatným na posmech,
alebo že ich práve preto chlapci
nebudú chcieť. Asi preto sa dobrovoľne
vzdávajú svojho klenotu
panenstva a až prirýchlo sa chlapcom
dávajú – presne ako bábika
na hranie, len aby nebola „iná“ ako
ostatné dievčatá, ale „in“ – dievča
flirtuje ako nejaká neviestka, a pritom
ani netuší ako hlboko tým zraňuje
seba a zároveň so sebou zráža
aj chlapca. Nevie, že práve cudnosť
je jej skutočnou ozdobou, najsilnejšou
ochranou, ktorá u chlapcov
nevedome vzbudzuje rešpekt! Netuší,
že je tým najkrajším prejavom
jej vnútornej hodnoty, lebo vychádza
zo samého jadra živého ducha,
ktorý prebýva ako krehký púčik
kvetiny vo vnútri ešte nedozretého
ženského telíčka. Väčšina ľudí si
o cudnosti myslí, že sa vzťahuje len
na telesnú nedotknuteľnosť; ale veď
čo by osožilo človeku, keby zostal
telesne nedotknutý, ale svoju dušu
by si poškvrnil? Človek, o ktorom
možno povedať, že je skutočne
cudný, prenáša svoju prirodzenú
úctu k druhej osobe aj na jeho telo
a tak s ním aj zaobchádza – ako
s vzácnym darom. Cudný človek
je taký, ktorý má čisté srdce, čisté
myšlienky a jeho úmysly sú vždy
len čisté: nekrivdí, neubližuje –
ani duši, ani telu – ani sebe, ani
druhým.
Dnes človek utŕži skôr posmech,
lebo dokonca medzi samými dievčatami
sú cudnosť a stud považované
za niečo staromódne, čo už
nepatrí do dnešného „moderného“
sveta a preto o nej nechcú nič počuť.
Navyše ešte tvrdia, že im prekáža,
lebo v snahe vzbudiť u chlapcov
záujem sa im vôbec nevypláca!
Naopak, väčšine z nich vyhovuje
priama provokácia – lebo v konečnom
dôsledku sú to dievčatá, ktoré
podporujú u chlapcov nesprávnu
víziu ich mužskosti, keď od nich
očakávajú sexuálny záujem.
A ak slušný, mladý muž nereaguje,
myslia si, že to preto, že nie sú
dosť pekné alebo že sa mu nepáčia.
Sexuálne vzrušenie muža mladá
dievčina uznáva za svoj osobitý,
vlastný tromf a za potvrdenie svojej
ženskosti. Stáva sa lovcom, podobne
ako muž, a neuvedomuje si,
že jemu takýto spôsob len vyhovuje,
keď bez jeho vlastného úsilia žena
urobí všetko aj za neho, len aby ho
sexuálne zaujala, aby ho vyprovokovala,
či už flirtovaním, predvádzaním
sa sporo zahaleným telom,
zmyselným pohľadom alebo dotykom.
Zaslepená túžbou dať sa mu
za každú cenu, nevidí nízkosť takéhoto
správania, že ten lacný tromf
je vlastne pascou a znevážením pravej
ženskej dôstojnosti, a že takúto
ženu si v skutočnosti žiadny muž
ani nikdy nemôže vážiť.
Preto je seriózna, pravdivá výchova
dievčat v dnešných časoch
naliehavo nutná a potrebná, aby
boli práve v období dospievania
pripravované a vedené k tomu –
uvidieť a poznať svoju výnimočnú
schopnosť a silu, ktorú nosí hlboko
vo svojom vnútri každá dievčina
a žena. Lebo až keď porozumie
svojej ženskej dôstojnosti, a podľa
toho sa bude aj správať v každodennom
živote – len potom ju môže
ukázať aj mužovi, u ktorého bude
na prvom mieste vzbudzovať rešpekt
a úctu, a nie žiadostivosť, ako
je to teraz. Potrebuje pochopiť a byť
si vedomá svojho vplyvu na muža,
ktorý je očividný ako v dobrom, tak
aj v zlom.
T
VÍZIA PRAVEJ LÁSKY
o, čo sa hovorieva o manželstve,
že sa mu nedá učiť, ale
ho treba prežiť, možno povedať aj
VZŤAHY
o láske. Mladí cítia lásku ako niečo,
čo sa v nich rodí spontánne, čo má
svoju dynamiku. Sú spolu a je im
dobre. Na začiatku sa ľúbia vlastne
preto, lebo im je dobre, ale to nie
je ešte láska, lebo v takomto myslení
sa skrýva silný egoistický postoj:
„milujem ťa, lebo mi je s tebou
dobre“. No v takomto ponímaní
lásky hrozí najväčšie nebezpečenstvo,
tak často prežívané až neskôr
v manželstve, a síce – „nemôžem
ťa už milovať, lebo mi je s tebou
zle.“ Človek, ktorého láska je ešte
nezrelá, miluje „pre niečo“ a prestáva
milovať, keď „nemá prečo“. Ak
vo vedomí človeka prevláda takýto
postoj – “beriem, lebo chcem, aby
mi bolo dobre“, možno tvrdiť, že je
prejavom infantilnej detinskej lásky.
Dieťa berie preto, lebo ešte nie je
schopné dávania. Z tohto pohľadu
je ťažké porozumieť, že láska má byť
úsilím vôle, a nie len honbou za sexuálnymi
zážitkami, kde sa každý
z nich „baví“ s telom toho druhého.
Keď sú dvaja ešte nedospelí ľudia
k sebe priťahovaní, neznamená to,
že sa milujú; v skutočnosti ide ešte
len o fyzickú príťažlivosť. Lenže tak,
ako je sfalšovaná koncepcia mužskosti
a ženskosti, podobne sa stalo
aj s láskou. Spôsob, akým sa človek
prejavuje vo vzťahu k druhému,
nepriamo poukazuje na víziu ním
osobne chápanej lásky. Keď sa muž
a žena na filmovom plátne bozkávajú
a vzápätí „skončia“ v posteli,
v mladých ľuďoch to vyvoláva predstavu:
milovať sa, znamená, keď
sa dvaja bozkávajú a sexuálne stýkajú;
pre väčšinu dnešných ľudí sú
práve sexuálne gestá znakom hodnoty
lásky. Odtiaľ pochádza ich
túžba predčasného spoločného intímneho
života – „z dôvodu lásky“,
a nič netušia o následkoch a škodách
takto chápaného spolužitia.
Nevedia, že takéto gestá a prejavy
môžu byť aj čímsi iným, že môžu
byť aj vrahom práve sa rodiacej
lásky. A keď sa telesne nestýkajú,
ukazuje sa, že ich nič nespája a že si
vlastne nemajú čo povedať a prichádzajú
k presvedčeniu, že to asi nebola
pravá láska. Lenže telo nemá
schopnosť spájať dvoch ľudí, preto
dnešné skúsenosti svedčia, žiaľ skôr
o láske nepravej. Veď koľko párov
leží blízko vedľa seba na manželskom
lôžku a nemajú si čo povedať,
lebo ich srdcia sú vzdialené a naopak:
dvaja opravdivo sa milujúci
ľudia, môžu sa telesne nachádzať
na opačných póloch zemegule, no
ich srdcia sú tak pevne spojené,
že ich nič nemôže rozdeliť. Sľúbia
si, že večer presne o určitej hodine
budú na seba myslieť a pozerať
spolu na oblohu a v tej chvíli cítia,
že niet takej sily, ktorá by mohla ich
duše od seba oddeliť.
Preto sa zdá, že pravá láska je nereálna,
nemožná, priam neuskutočniteľná,
keďže iba telesné spojenie
nemá schopnosť darovať trvalú radosť,
až napokon človek rezignuje
a postupne prestáva veriť v čistú
lásku, čo mnohých ľudí neraz dovedie
až k cynickému postoju: keďže
pravá láska neexistuje, treba prežiť
„čo sa dá“, hoci aj jej náhradu.
Aby človek pochopil pravú lásku,
potrebuje pochopiť hlbšou sebareflexiou
základnú koncepciu predovšetkým
seba samého ako ľudskej
bytosti.
V zmysle kresťanskej antropológie
je človek stvorený na obraz
Boha, a preto láska by mala byť
adekvátnym zaobchádzaním človeka
s človekom. V hlavnom prikázaní
„Milovať budeš Boha svojho
a blížneho ako seba samého“ je
zdôraznené, aby láska k človeku
mala ten istý základ, ako láska
k Bohu, lebo jedno od druhého
nie je možné oddeliť. V skutočnosti
to znamená, že bez poznania
Boha nemôžeme správne milovať
blížneho a nemôžeme tvrdiť, že veríme
v Boha, ak našu vieru nerealizujeme
pravou láskou k blížnemu.
Pravá láska túži dávať, a zároveň
túži mať pri sebe milovanú bytosť.
Uznanie hodnoty druhej osoby znamená,
že milovaného človeka si nemôžeme
privlastniť, a preto s ním
nemožno zaobchádzať ako s predmetom.
Týmto vyvstáva v láske zásadná
otázka a zároveň úloha – ako
mať milovaného človeka, aby som si
ho zároveň neprivlastňoval a neznižoval
tak jeho hodnotu?
Ak sa na druhého pozeráme ako
na vzácny dar, ktorý prijímame
s hlbokou vďačnosťou v srdci,
na oplátku ho chceme obdarovať
sebou samým – svojím vlastným
dobrom, ktoré je schopné vyťažiť
zo seba len to najlepšie. A čím hlbšie
milujeme a čím silnejšia je ľudská
láska, tým je väčšia schopnosť
človeka pochopiť podstatný zmysel
lásky, ktorá sa prejavuje hlbokou
vďačnosťou za dar lásky, lebo pravá
láska je ten najväčší dar Boží. Kto
vedome a zodpovedne pristupuje
k láske, nemôže zostať takým, aký
je, ale snaží sa stávať čoraz lepším,
plnším, veď ho vedie Láska. A to je
tá správna námaha a úsilie – pracovať
v prvom rade a predovšetkým
na sebe samom! Iba takto ponímaná
láska má schopnosť vydolovať
z človeka opravdivé dobro, ktoré
neubližuje, nekrivdí, neponižuje,
lebo pravá láska je sila Stvoriteľova.
Aby sa človek v živote dopracoval
k poznaniu pravej lásky, mal by
uvažovať nad jej zásadnými požiadavkami:
• po prvé – musí ísť o vedomé rozhodnutie
milovať druhého človeka,
• po druhé – uznať druhého za plnohodnotnú
ľudskú osobnosť, lebo
uznaním jeho hodnôt sú určené
podmienky lásky – predsa nemožno
milovať niekoho, koho si
nemožno vážiť,
27
Svet Grálu
30 | 2011
VZŤAHY
• po tretie – vidieť milovanú
osobu reálne, pravdivo, nielen s jej
fyzickými danosťami, ale predovšetkým
s jej psychicko-emocionálnymi
vlastnosťami a duchovnou
jedinečnosťou.
Až vtedy má milostný vzťah reálnu
šancu pretrvať, keď vieme,
koho milujeme a potom zvolenú
osobu plne akceptujeme. Najväčším
omylom a príčinou rozpadov
mnohých vzťahov a manželstiev je
chybná požiadavka, aby milovaná
osoba bola odrazu ideálna a riadime
sa vlastnými vymyslenými
predstavami o nej, aká by mala byť,
aby sme mohli byť „šťastní“a cítili
sa “príjemne“! Kto takto uvažuje,
že už našiel ideálnu bytosť, skôr či
neskôr bude z nej rozčarovaný, ak
nie rovno sklamaný. Ale sklamania
sú vo svojej podstate vlastné nereálne
očakávania, ktoré sú vždy výplodom
nespokojného ega, a sú dôkazom,
že nepochádzajú zo srdca.
Iba srdce nám diktuje správne, ak
mu ovšem načúvame; ono nám síce
hovorí, že každý môže byť dokonalý,
no nie každý človek chápe, že to nemôže
byť hneď a teraz. Preto rodiaca
sa pravá láska často zaniká,
keď na vyvolenej osobe – „ideáli“
sa odrazu zjavia akési chyby. To,
že si ľudia dnes tak ubližujú, nepochádza
ani tak zo zlej vôle, ale
z nedostatku poznania a mylného,
sebeckého chápania lásky ako
aj manželstva. O pravdivej láske
možno hovoriť vtedy, keď zahŕňa
celého človeka, neodmieta ho pre
povahové nedostatky, ale naopak,
bezpodmienečnou pomáhajúcou
láskou umožňuje oslobodiť nielen
druhého, ale predovšetkým seba samého
od vlastných chýb, vlastných
pádov a zlyhaní. Postupne sa takouto
nezištnou vzájomnou láskou
obaja uzdravujú na tele a na duši.
Ďalším dôležitým znakom
pravej lásky je nežnosť, ktorá
28
Svet Grálu
30 | 2011
človeka povznáša a dvíha ho. Vtedy
sa druhý v očiach milovanej osoby
cíti byť lepším, lebo milovaný človek
sa na neho pozerá ako na vzácny
poklad, ako na dar, ktorý má veľkú
hodnotu. V rastúcej nežnosti spočíva
záruka čoraz hlbšieho, pravdivého
poznania nielen druhej
osoby, lebo len cez ňu môžeme
lepšie porozumieť aj sebe samému.
Len v takejto atmosfére môže dôjsť
k nevyhnutnej dôvere, aby dvaja ľudia
mohli o sebe hovoriť otvorene,
ukázať sa v pravde, môcť sa odkryť
a odhaliť pred druhým aj svoje najtajnejšie
myšlienky a túžby. Cit nehy
a dôvery je pozbavený akéhokoľvek
strachu aj z prípadnej ostrejšej kritiky
a neboja sa ničoho, lebo nežnosť
zaručuje správnu pôdu pre
prijatie druhého. A o to v láske ide
všetkým – môcť byť konečne prijatý
a akceptovaný!
Nežnosť sa môže vyjadriť rôzne –
od prostého dotyku ruky, pohladenia
vlasov, až po držanie sa za ruky.
Neha nikdy nestráca z očú blaho
milovanej bytosti, čím nastáva
ešte hlbšie porozumenie a zároveň
prežitá dôležitá skúsenosť, a síce,
že pravá láska sa nikdy neponáhľa!
Naopak, obaja sú radostní že existujú,
že sa našli a že môžu byť spolu
vedľa seba, celkom potichu, v harmónii
tiel a sŕdc. Toto pokojné stíšenie
tiel, hlboká, radostná blízkosť
presahuje telesný rozmer a stáva
sa špecifickým základom pravej
lásky, ktorá pochádza zo stretnutia
duší.
Keď sa mladí ľudia v období pred
manželstvom naučia byť spolu v radosti,
s pocitom bezpečia a daru,
potom určite dokážu byť spolu aj
v manželstve a pre takúto lásku je
úplne prirodzené, že sa potrebuje
vyjadriť aj telesne. Takto realizovaná
harmónia nehy a lásky nesie
v sebe hlboký vnútorný pokoj, predovšetkým
taký, aký naplánoval
pre človeka sám Stvoriteľ vo svojom
pláne stvorenia, aby človek už
na zemi mohol zažívať blaženosť,
po ktorej túži každý ľudský tvor,
a bol Mu za ňu patrične vďačný.
Túžba človeka po láske je vo svojej
podstate „iba“ túžbou duše po Božej
láske. Na to, aby ju objavil, stačí
otvoriť svoje srdce, lebo kľučka
na srdci je len zvnútra. Len úprimná,
čistá, nezištná, dávajúca láska má
schopnosť priviesť človeka k spojeniu
najprv so svojou vlastnou dušou,
ktorá je v dôsledku nikdy nekončiaceho
myslenia a prílišnou emocionálnou
zraniteľnosťou z precitlivených
nervov výrazne potlačená.
Preto, kto berie svoju vieru vážne,
ten sa dokáže spojiť s Božou láskou
vo svojom srdci, ktoré už nikdy viac
nebude nespokojne požadovať lásku
od druhého, lebo ju už našiel – on
sám otvoril Láske svoje srdce zamknuté
zvnútra a pochopil, že neprichádza
zvonku a nedá sa vynútiť,
ale naopak – prichádza, keď ju dáva.
Na svete je toľko skutočných životných
príbehov ľudí, ktorých
z dramatických úskalí ľudského
osudu vytrhla a zachránila práve
čistá, dávajúca, bezpodmienečná
láska.
Abd-ru-shin vo svojom diele
Vo Svetle Pravdy zdôrazňuje, aká
má byť pravá láska:
„Pravá láska nebude dbať na to, čo
sa druhému páči, čo mu je príjemné
a čo mu spôsobuje radosť, ale bude
sa riadiť len podľa toho, čo druhému
prospieva! Nezáleží na tom, či to
druhému spraví radosť alebo nie. To
je pravá láska a služba.“
MUDr. Margaréta Černáková
margareta.cernakova@svetgralu.sk
PRÍRODA
Sú búrky na Slnku pre nás hrozbou?
Reinhardt Wurzel
Slnečné búrky už neraz na Zemi spôsobili
výpadky elektriny, a tým aj elektronických
zariadení, od ktorých fungovania sme
závislí. V roku 2012 sa očakáva opätovné
vyvrcholenie slnečnej aktivity. Čo sa pri
tom bude diať a aké nebezpečenstvo
z toho pre nás vyplýva?
vetelný koncert polárnej žiary je
S jedným z najpôsobivejších dejov
na nočnej oblohe. Objavuje sa každý
rok v časoch silnej slnečnej aktivity
a možno ho vidieť aj v iných častiach
zemegule, nielen blízko severného či
južného pólu. V roku 2000 bolo zelené
a tmavočervené svetlo severnej
žiary vidieť od severnej Škandinávie
Satelitná snímka SDO s líniami magnetického poľa
až po severné Taliansko. Príčinou
polárnych žiar je Slnko. So svojím solárnym
vetrom vystreľuje nabité čiastočky
k Zemi a tie sú magnetickým
poľom priťahované k pólom. Vstúpia
do atmosféry, aktivujú tam atómy
kyslíka a dusíka a okolo južného a severného
magnetického pólu vytvoria
niekoľko sto až tisíc kilometrov
29
Svet Grálu
30 | 2011
PRÍRODA
Kruh polárnej žiary okolo magnetického pólu
Polárna žiara nad Aljaškou
Oblúk polárnej žiary, ktorý sleduje kruh magnetického
poľa
široký ovál. Polárna žiara sa vyskytuje
na severnom a južnom póle nielen
v rovnakom čase, ale v podstate
aj v rovnakej forme. Zóna maximálneho
výskytu severnej polárnej žiary
prebieha cez severné Švédsko (Kiruna),
severnú Kanadu (Hudson Bay),
Aljašku (Fairbanks) a v moriach severne
od Ruska.
Tieto nebeské fenomény sú teda
nielen známkou existencie zemského
magnetického poľa, ale aj známkou
moci Slnka.
S
SLNKO: DOBRODENIE
I HROZBA
lnko je zdrojom všetkého života
na Zemi, no dokáže uvoľniť netušenú
silu. Silu, ktorá môže pôsobiť
aj ničivo. Čo sa napríklad udeje
na Zemi pri veľkej slnečnej búrke?
Vzhľadom na nové poznatky hľadia
vedci do budúcnosti s obavami.
Následky slnečnej aktivity
30
Svet Grálu
30 | 2011
v minulosti len potvrdzujú ich
oprávnenosť.
„1. septembra 1859 ukázala naša
hviezda úplne novú tvár; odohrali
sa javy, ktoré nikto predtým nevidel
a nezažil“, píše vo svojej práci
Andreas von Rétyi o geomagnetickej
búrke, ktorá zasiahla Zem. „Nad
Anglickom toho dňa žiarilo jasné
slnko neskorého leta. Krátko pred
poludním sa vydal známy pozorovateľ
Slnka, zámožný Richard Carrington
do svojej súkromnej pozorovateľne
v Redhille, aby ako vždy
za jasných dní pozoroval škvrny
na Slnku. Na projekčnej obrazovke
jeho teleskopu sa objavil asi trojcentimetrový
obraz Slnka. Celkom zreteľne
bolo vidieť obrovskú skupinu
škvŕn, na ktorú Carrington upriamil
svoju pozornosť. Za okamih
však už skúsený pozorovateľ nerozumel
vôbec ničomu: priamo nad
tmavými škvrnami sa objavili dve
žiariace svetlé perly, ktoré svojím
jasom zatienili zvyšný žeravý povrch
Slnka a čoskoro boli ešte jasnejšie,
akoby sa Slnko zvnútra
rozlomilo. Svetlá expandovali a deformovali
sa. Carrington sledoval
tento dej celkom ohromený, no potom
sa vzchopil a bežal privolať niekoho,
ako svedka tohto jedinečného
úkazu. Zrejme to nemal robiť. Bol
síce preč sotva minútu, ale javy medzitým
začali doznievať. Perly už neboli
väčšie než špendlíková hlavička
a čoskoro zmizli úplne. Po piatich
minútach bolo po všetkom. Carrington
bol prvým pozorovateľom
veľmi vzácneho javu erupcie bieleho
svetla. Na to, aby nejaký úkaz zatienil
slnečný svit, je potrebná enormná
energia, a popísaný jav to dokázal.
Tieto protuberancie (plazmové objekty
v atmosfére slnka, pozn. red.)
vznikajú pri nepredstaviteľne mocných
explóziách na Slnku, prednostne
cez aktívne oblasti ako sú
veľké skupiny škvŕn. Následkom
PRÍRODA
Koróna solárneho vetra, zatmenie Slnka 1999 – doba
veľkej slnečnej aktivity
Koróna solárneho vetra, zatmenie Slnka 2006 – doba
nízkej slnečnej aktivity
Koronárny výbuch – snímka observatória SOHO
obrovskej protuberancie sa uvoľnil
gigantický mrak nabitých čiastočiek.
To spôsobilo farebnú polárnu žiaru,
ktorá vďaka veľkej intenzite slnečnej
búrky zasahovala až ďaleko na juh,
a bola viditeľná dokonca nad Havajom,
Kubou, Jamajkou alebo Bahamami.
Táto ‚Carringtonova búrka‘
z roku 1859 však toho mala na svedomí
viac. Po celom svete zlyhávalo
telegrafické vedenie, niekde vypukli
požiare, a telegrafy vysielali dokonca
aj po odpojení zo siete.“
N
ČO NÁM HROZÍ PRI
BÚRKE NA SLNKU
ásledkami slnečných búrok
sa vedci zaoberajú už dlhšiu
dobu. Jeden z nich, Volker
Bothmer, sa tejto téme venuje už
dvadsať rokov a je expertom na takzvané
vesmírne počasie. Tento vedec
sa obáva, že jedného dňa môže
Zem zasiahnuť obrovská slnečná
búrka s nepredstaviteľnými následkami.
Solárna búrka ochromí celú
elektrickú sieť: najprv vypadne zásobovanie
prúdom, potom pitnou
vodou, pretože aj čerpadlá vo vodárňach
fungujú na elektrický prúd
a zásoby vo vodojemoch vystačia
len na pol dňa. Nepôjdu vlaky ani
metro, vyprázdnia sa regály v supermarketoch
a nový tovar nebude,
pretože zásobovanie bude fungovať
len tak dlho, kým autá nespotrebujú
palivo vo svojich nádržiach.
Natankovať? Bez prúdu nemožné.
V nemocniciach a na klinikách sú
síce pre prípad núdze agregáty, no
takisto môžu pracovať len niekoľko
dní. Len čo spotrebujú svoju pohonnú
látku, končí i ARO a neodkladné
operácie. Mnoho elektrární
sa zastaví, keďže nebudú mať prísun
ropy a plynu, pretože bez prúdu
nefungujú ani moderné ropovody.
Začarovaný kruh, v ktorom sú zahrnuté
aj jadrové elektrárne, ktoré
sa pri problémoch s prúdom pre istotu
odpájajú.
Náš moderný život sa bez elektrického
prúdu zastaví. Výpadok
sa môže týkať aj elektroniky všetkého
druhu. Prvými obeťami sú
satelity, možné škody na orbite
sa odhadujú na 30 až 70 miliárd
amerických dolárov. Obrovská
globálna búrka by sa dotkla nielen
počítačov na celom svete, ale aj radarov,
navigácií a mobilných telefónov
rovnako ako všetkých komunikačných
systémov, ktoré sú riadené
satelitmi. Solárna búrka nás teda
„nespáli“ v pravom zmysle slova,
no v prenesenom určite. Technologicky
by nás totiž mohla vrátiť
vo vývoji o niekoľko desaťročí späť.
Nie je vylúčené, že účinky takej
búrky budú silnejšie, než sa väčšina
vedcov domnieva. Nechceme
však vyvolávať paniku, iba poskytnúť
vecné informácie. Čo sa teda
na Slnku vlastne deje?
31
Svet Grálu
30 | 2011
PRÍRODA
Koronárny výbuch. Slnko je gigantická plynová guľa
U
SOLÁRNY VIETOR
A BÚRKY
ž celé storočia mieri zrak vedcov
a výskumníkov k centrálnemu
telesu nášho slnečného systému,
ku gigantickej plynovej guli,
ktorej objem je viac než miliónkrát
väčší než Zem. Slnká sú obrovské
atómové reaktory. Jadrovou fúziou
premenia za sekundu milióny ton
vodíka na hélium. Pritom sa uvoľní
elektromagnetické žiarenie nepredstaviteľnej
energie. Pre vedcov, ktorí
sa Slnkom zaoberajú, je obzvlášť zaujímavý
obal Slnka, takzvaná koróna.
Aj keď je koróna vzdialená od slnečného
jadra 800 000 km, je v nej
teplota stále ešte 2 milióny stupňov
Celzia. Na povrch stále vystupuje
horúca hmota z vnútra Slnka, ako
v hrnci pri varení, a s ňou sa na povrch
dostáva nepredstaviteľný žiar.
Tam sa hmota trochu ochladí, uvoľní
32
Svet Grálu
30 | 2011
teplo formou svetla a opäť klesne
dovnútra. Občas sa však stane,
že uvoľnená energia je taká veľká,
že túto horúcu hmotu explozívne
katapultuje do vesmíru. Gigantický
mrak elektricky nabitých čiastočiek
sa potom rúti vesmírom ako slnečný
vietor.
Ak narazí na magnetické pole
Zeme, vznikne v atmosfére akýsi
druh krátkeho spojenia. Potom sa slnečný
vietor mení na slnečnú búrku.
Nie je to nič nezvyčajné, zvlášť v období
na konci „slnečného cyklu“.
A
RYTMUS SLNEČNEJ
AKTIVITY
j aktivity na Slnku prebiehajú
v pravidelných fázach. Vždy
po jedenástich rokoch sa na povrchu
Slnka objavia malé i väčšie
škvrny – tie signalizujú blížiace
sa štádium maximálnej slnečnej aktivity.
Najbližšie maximum má byť
približne o rok. Tieto búrlivé fázy sú
fyzikálnym prejavom silných magnetických
polí a dejov vo vnútri
Slnka. Zvnútra hviezdy tryskajú
ohnivé erupcie a v podobe gigantických
vodíkových fontán vystreľujú
vysoko nad žeravý povrch Slnka,
aby sa potom vysokou rýchlosťou
rútili vesmírom ako slnečná búrka.
Taký búrkový oblak môže vážiť viac
než miliardu ton. Pri rýchlosti pohybu
až 10 miliónov km/hod má
táto hmota nepredstaviteľnú silu –
ako napríklad 100 miliárd hirošimských
bômb. Pri silných slnečných
búrkach sa energia uvoľňuje v troch
formách: najskôr ako mohutný svetelný
blesk, ktorý k nám dorazí za 8
minút. O desať až dvadsať minút
po ňom zasiahnu Zem čiastočky
s kozmickou energiou v hodnote
miliárd elektrónvoltov. Za niekoľko
hodín až dní sa potom ako hurikán
preženie priestorom Zeme gigantický
oblak nabitých čiastočiek.
PRÍRODA
STEREO - Sondy ako varovný systém pri solárnych
búrkach
Ochranné čiary magnetického poľa okolo Zeme
A presne to by pocítil náš high-tech
svet, lebo slnečné búrky vyvolávajú
extrémne magnetické impulzy
a môžu tak zničiť elektrické siete.
Ohrozené sú aj siete mobilných operátorov,
navigačné systémy, ropovody
a plynovody, všetky ostatné
druhy elektroniky nevynímajúc.
Pre našu modernú „zosieťovanú“
civilizáciu sú preto slnečné búrky
vážnym ohrozením – a niet divu,
že na najbližšie maximum slnečnej
aktivity sústreďujú vedci veľkú pozornosť.
SOLÁRNA SUPERBÚRKA
– UTÓPIA?
O
krem solárnych vetrov a solárnych
búrok ohrozujú Zem aj
solárne superbúrky. Nie je to žiadna
vedecká utópia, skutočne existujú
a v minulosti už napáchali na Zemi
značné škody. Napríklad v roku
2003, v Malmö na juhu Švédska
vypadlo elektrické vedenie, nad
Kanadou sa musel uzavrieť vzdušný
priestor pre dopravné lety a čiastočne
vypadli aj satelity. Len výpadok
satelitov spôsobil podľa ESO
škody vo výške takmer 400 miliónov
eur.
Iná superbúrka ochromila
v marci 1989 v kanadskej provincii
Quebec skoro celé elektrické vedenie.
Následok? Chaos. Chaos v pozemnej
i leteckej doprave, v zásobovaní
teplom, šesť miliónov ľudí bolo
niekoľko hodín bez prúdu. Na burze
v Toronte totálne vypadli počítače,
v New Jersey sa tavili transformátory.
V roku 1921 zase polárna žiara
spôsobená veľkou solárnou búrkou
zafarbila oblohu nad strednou Európou
do červena. A aj počas zmienenej
ohromnej solárnej búrky v roku
1859 tiekli telegrafickým vedením
enormne silné prúdy, niekde dokonca
zhoreli papiere vložené do telegrafických
prístrojov.
OCHRANA PRED
SOLÁRNYMI BÚRKAMI
D
nes sme solárnym superbúrkam
v podstate vydaní na milosť
a nemilosť rovnako ako v minulosti.
Každá z nich môže ochromiť
štáty závislé od technických vymožeností
oveľa viac, než tie ostatné.
Môžeme sa vlastne spoliehať len
na prirodzenú ochranu, ktorú nám
Zem ponúka – magnetické pole
Zeme. Vedci a poradcovia vlády
USA vychádzajú z toho, že solárna
superbúrka, ako tá z roku 1859, by
za 90 sekúnd ochromila celé kontinenty.
Momentálne to vyzerá na Slnku
celkom pokojne. Keďže sa však blížime
k nasledujúcemu maximu jeho
aktivity, situácia sa môže zmeniť.
Silné búrky sa totiž môžu vyskytovať
až dva roky pred a aj dva roky
po dosiahnutí maxima. To znamená,
že v nasledujúcich mesiacoch
33
Svet Grálu
30 | 2011
PRÍRODA
Observatórium SDO NASA
SDO váži 3 tony a má štyri teleskopy
Grafika NASA k jedenásťročnému cyklu slnečnej
aktivity
34
Svet Grálu
30 | 2011
a rokoch nás môže taká mega-búrka
kedykoľvek prekvapiť.
Čo môžeme robiť, aby sme sa uchránili?
Najskôr sa toho musíme o Slnku
dozvedieť čo najviac. Navzdory modernej
technike, včítane obrovských
slnečných teleskopov, narážajú vedci
na svoje hranice. Ak chceme o Slnku
vedieť viac, musíme ísť do vesmíru.
Len odtiaľ môžeme lepšie preskúmať
priestor medzi žeravou slnečnou guľou
a našou Zemou.
V tomto smere sa už podnikli niektoré
kroky: napr. sondy „Stereo“ už
4 roky krúžia okolo Slnka. Vo februári
2010, s dvojročným omeškaním,
odštartoval k Slnku satelit SDO (Solar
Dynamic Observatory), prostredníctvom
ktorého je možné pozorovať
Slnko nepretržite. Tento satelit nám
hojnosťou svojich informácií a obrázkov
ukáže celkom nový pohľad
na Slnko.
Po prvýkrát môžu vedci pozorovať
erupcie na Slnku celkom presne.
Vďaka satelitu SDO sa už dá sledovať
ich vývoj, no vedci chcú ísť
ešte o krok ďalej. Majú veľmi ambiciózny
zámer – chcú totiž vedieť
solárne búrky predvídať, skôr než
k erupcii na Slnku vôbec dôjde. Zatiaľ
sa nám tento dej javí nevypočítateľný:
raz nás zasiahne opravdivá
solárna búrka, inokedy len vlahý solárny
vetrík. Obrovskou výhodou
pre ľudstvo bude schopnosť rozpoznať,
kedy nám zo strany Slnka hrozí
skutočné nebezpečenstvo.
R
AKÉ VYSOKÉ
JE RIZIKO?
iziko extrémne silných solárnych
búrok a ich vplyv na naše elektrické
siete skúma Európska organizácia
pre vesmír (ESO) v rámci štúdie
pre americký kongres. Doterajšie
výsledky jasne dokazujú, že potenciálne
riziko existuje. Solárnu búrku
takej intenzity ako napr. z roku 1859
očakávajú astrofyzici len raz za 500
rokov, ale búrka s polovičnou silou
sa môže vyskytnúť každých 50 rokov
a výpadky prúdu môžu nastať aj
v strednej Európe.
Solárne búrky predstavujú globálne
ohrozenie; netýkajú sa len krajín okolo
magnetického pólu, ale aj južnejšie položených
štátov. Je to reálna hrozba
a na zamedzenie škôd by boli potrebné
dobre organizované obranné opatrenia.
Dodávatelia energie a priemyselné
podniky by mohli zabrániť veľkým
škodám, keby svoje systémy včas
vypli a citlivé prístroje celkom odpojili
od siete. Satelity by prešli na pokojový
režim, dopravné lietadlá by sa odklonili
do oblasti s menším žiarením…
Ešte sa toho musí veľa urobiť, kým
budeme poznať všetky tajomstvá
Slnka, aby sme sa mohli účinne chrániť.
Výskum Slnka sa má v nasledujúcich
rokoch ešte zintenzívniť. Na rok
2018 sa plánuje vyslanie ďalšej sondy
k Slnku, na Havaji sa stavia obrovský
slnečný teleskop. To všetko prehĺbi naše
znalosti o dejoch vnútri Slnka a o pôvode
nebezpečných búrok z vesmíru.
Od požehnania k nebezpečenstvu
je neraz len malý krôčik. Gigantické
slnečné búrky sa našťastie nevyskytujú
často. Napriek tomuto potenciálnemu
nebezpečenstvu zostáva Slnko
pre Zem predovšetkým centrálnou
životodarnou hviezdou, ktorej vďačíme
za mnohé zázraky. V úcte k prírode
pochopíme, že nie je nepriateľom
ľudí, ale naopak: podporuje celý
vývoj od samého začiatku. Je na nás,
aby sme poznali tieto prirodzené skutočnosti
a vo svojom konaní s nimi
počítali.
Reinhardt Wurzel
reinhardt.wurzel@svetgralu.sk
Siegfried Hagl
Oheň kresťanstva
Ako sa z malej židovskej skupiny veriacich stalo najväčšie
svetové náboženstvo?
„Náboženstvo každej doby a každého národa
je dosť presným výrazom pravdy,
ako ju vtedy a tam bolo možné ľudom
chápať.“
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770–1831)
ž viackrát som sa sám seba pýtal,
čo mohlo podnietiť ľudí
U
v prvých storočiach nášho letopočtu
k tomu, že sa začali hlásiť ku kresťanstvu.
Grécke a rímske božské kulty
síce stratili na vážnosti, ale v neoplatonizme
alebo v gnosticizme boli
prítomné zaujímavé a intelektuálne
náročné alternatívy pohľadu na svet.
Prečo by sa vtedajší človek mal stať
kresťanom?
V prvých storočiach nebol prestup
ku kresťanskej viere v žiadnom prípade
bez rizika. Existoval zákonom
predpísaný štátny kult, ktorý kresťania
odmietali praktizovať. Neprinášali
bohom a cisárovi predpísané
obete, odmietali brannú povinnosť,
prorokovali koniec Rímskej ríše
a prejavovali sa tak ako nepriatelia
štátu.
Preto niet divu, že kresťania
v 2. a 3. storočí, v časoch, keď barbari
ohrozovali ríšu zvonku, trpeli pogromami
a prenasledovaním zo strany
štátu. (Aj v 1. storočí dochádzalo
k prenasledovaniu kresťanov, ale
skôr náhodne, nie systematicky.)
Ale práve v dobách prenasledovania
rástli kresťanské obce najrýchlejšie
– podľa motta „sanguis martyrum
semen christianorum (krv mučeníkov
je semenom kresťanstva). V čom
teda spočívala strhujúca sila vtedy
nového kresťanského náboženstva,
ktorá sa navzdory rozsiahlemu odporu
v priebehu niekoľkých storočí
stala takou vplyvnou v Rímskej ríši?
35
Svet Grálu
30 | 2011
NÁBOŽENSTVO
V
PAVOL NA AREOPÁGU
Aténach západne od Akropoly
sa nachádza Áresov kopec, Areopág.
Tu svojho času zasadala najvyššia
rada a najvyšší súd. Areopág
sa Lukášovi, autorovi apoštolskej histórie,
javí ako vhodné miesto na prvé
dochované stretnutie medzi vtedajšou
filozofiou a novým vykupiteľským
kresťanským učením.
Vychádzajúc zo Skutkov apoštolov
(Sk 17, 19 - 34), Pavol na Areopágu
kázal približne vo veku 54 rokov.
Niektorí jeho poslucháči sa nechali
presvedčiť a stali sa kresťanmi. Pavol
vychádzal z vtedy rozšíreného
uctievania bohov a zmieňuje oltár
zasvätený „Neznámemu bohu“.
Tohto neznámeho a všadeprítomného
Boha chce zvestovať. Kázal
o tom, že ľudia by nemali naďalej
uctievať obrazy, ktoré boli stvorené
ľudským umením, ale len jediného
Boha, zvestovaného mužom z Galiley.
Pavol ďalej hovoril o nadchádzajúcom
svetovom súde a vzkriesení
mŕtvych: „Ako počuli o vzkriesení
z mŕtvych, niektorí sa posmievali,
iní hovorili: Vypočujeme ťa o tom
inokedy.“ (Sk 17, 32)
Náboženskí bádatelia spochybňujú,
že by Pavol na Areopágu rečnil v takej
forme, ako nám ju dnes líči Biblia,
pretože táto reč predbieha vtedajšiu
dobu o storočia. Stelesňuje umiernený
smer židovsko-helenistického
kresťanstva, tak ako sa s ním stretávame
v Pavlových listoch. Tým sa ale
nemusíme podrobnejšie zaoberať.
Nás ani tak nezaujímajú najrôznejšie,
vzájomne často nepriateľské odnože
raného kresťanstva 1 , ale oveľa
viac stret medzi antickou filozofiou
a kresťanským učením. Pretože ešte
po stáročia museli apologéti 2 obhajovať
svoju kresťanskú vieru proti početným
protiargumentom pohanov,
neoplatonikom a gnostikom.
36
Svet Grálu
30 | 2011
AKÁ BOLA VIERA
ĽUDÍ PRED
PRÍCHODOM JEŽIŠA?
O
d 6. storočia pred Kristom prešli
mnohé náboženstvá od Ázie
až po Stredomorie hlbokou premenou,
takže môžeme hovoriť o reformnom
hnutí. Z tejto doby pochádza
mnohé, čo má ešte dnes vplyv
na naše životné postoje: upresňovanie
náboženských postojov, potlačenie
obrazného oproti pojmovému a abstraktnému
ako predpoklad pre rýdzu
logiku a vedu; vyššie ocenenie
jednotlivca. Aj tradičné predstavy
o bohoch, národné a kmeňové božstvá,
ktoré prebývajú medzi ľuďmi,
ale sú odsunuté do nebeských diaľav.
Rozšírila sa úzkostlivá bázeň
ohľadne života po smrti, nádej na vykúpenie
a očakávanie človeka vykupiteľa,
ako prostredníka medzi Bohom
a ľuďmi. Ale aj klasická filozofia
spochybňovala pojmy prevzaté z dávnejších
dôb. Mnohým ľuďom muselo
byť zrejmé, že veštby, obete, modlitby,
rituály a zariekavania nepostačujú
na spojenie s božstvom, a preto
sa musí hľadať iná, nová cesta. Aj
starí Egypťania, budhistické i zoroastristijské
náboženstvá, Mithrasov
kult, mystéria a gnózy – tí všetci hľadali
vyslobodenie a vykúpenie, ktoré
im žiadny z dávnejších kultov nedokázal
prisľúbiť.
Klasické náboženstvá Grékov a Rimanov
sa sústredili na vykonávanie
svojho kultu. Záhrobím sa takmer
nezaoberali, mali len hmlistú predstavu
o „Hádovej ríši tieňov“ a nemali
výhľad na radostný život po smrti.
Ani staré židovské náboženstvá
nevedeli mnoho o posmrtnom rajskom
bytí „v Abrahámovom lone“
(Luk. 16, 22), o to viac ale hrozili
peklom. Popisy onoho sveta v Starom
zákone nie sú potešujúce. Na počiatku
prvého storočia starozákonní
Židia dúfali v príchod Mesiáša ako
osloboditeľa národa (nie jednotlivca),
ktorý vyženie Rimanov z krajiny.
Až do jeho príchodu museli dodržiavať
mnoho zložitých pravidiel.
Skostnatená kasta židovských kňazov
bránila svoje výsady a prísne strážila
vonkajšie formy kultu, z ktorého
sa vytratil duchovný obsah. Preto
mal sanhedrin (synedrium) 3 , najvyššia
židovská štátna inštitúcia, strach
pred úspechom Ježišovho živého učenia.
V
OSLOBODENIE
OD POVIER
starom Ríme pôsobili na prelome
letopočtu najrôznejšie kulty, učenia,
filozofie, náboženstvá a mystéria
NÁBOŽENSTVO
z Európy a Orientu. Kto sa v nich
chcel zorientovať, ten to skutočne nemal
ľahké. V tejto dobe plnej vnútornej
neistoty zvestovali charizmatickí
kazatelia pohanskej misie na čele
s Pavlom niečo nového: vykúpenie
skrze vieru v Ježiša Krista a v jeho
vykupiteľskú obeť pre všetkých.
Žiadne modlárstvo, dôvtipné filozofické
tvrdenia, žiadna zmes predpisov,
ktoré sa dajú sotva splniť, alebo
obety nespočetným bohom, ktorým
boli pripisované pochybné spôsoby
správania, žiadna obriezka či komplikované
stravovacie a hygienické pravidlá,
žiadne rasové predsudky. Božia
pomoc sa neobmedzuje len na jeden
národ alebo kmeň. V tomto učení
nemá miesto ani úzkoprsé kňazstvo,
ktoré sa domnieva, že je jediným majiteľom
pravdy. Namiesto toho podporovalo
kresťanstvo prosto a jednoducho
vieru v Boha lásky a svetla,
od ktorého pochádza len dobro
a ktorý odpúšťa. Táto viera bola zárukou
myšlienky lásky k blížnemu
(milovať budeš svojho blížneho ako
seba samého! Mat. 19, 19) a intenzívnej
vnútornej premeny (lebo kráľovstvo
Božie je medzi vami. Luk 17, 21).
K tomu boli Ježišovi pripisované zázračné
skutky a bola zvestovaná predovšetkým
blížiaca sa konečná doba
so svetovým súdom. Bol to presvedčivý
dôvod na zmenu viery?
O
NÁBOŽENSTVO
CHUDOBNÝCH
A NEVZDELANÝCH
bzvlášť v neistých, hospodársky,
politicky a vojensky ťažkých časoch
sa objavujú noví stúpenci kresťanstva.
Viera je prístupná komukoľvek,
nezávisle na pôvode a pohlaví;
pretože pred kresťanským Bohom sú
si všetci ľudia rovní, či už je to cisár
alebo otrok. V tej dobe to bol revolučný
koncept. Jednoduchým prijatím
viery sa človek stáva kresťanom
a prijatie krstu je prísľubom spásy.
Pavol v tomto smere pozmenil Ježišovo
učenie a vsadil do svojej teológie
židovské starozákonné myslenie
obetného baránka. Od neho pochádza
myšlienka, že Ježišova smrť
na kríži (alebo novšie: skrze „na kríži
preliata krv“ 4 ) spasila ľudstvo. Ale iba
ten, kto verí v Božieho syna, môže byť
účastný tejto spásy a byť vzkriesený
z mŕtvych.
A tak najneskôr tu, u (telesného)
„vzkriesenia z mŕtvych“, zrejme ešte
za Pavlových čias došlo k stretu medzi
kresťanským zvestovaním a pohanskou
filozofiou. Pre filozofiou
vzdelaných mysliteľov bolo vtedy „telesné
vzkriesenie“ rovnako neprijateľné
ako pre dnešných prírodovedcov.
Na tomto bode sa dialóg skončil. Ďalším
kameňom úrazu sa stala dodnes
sporná otázka, či spásu prináša viera
sama osebe, alebo – ako napríklad
učili gnostici – pre spásu sú nevyhnutné
i zodpovedajúce dobré skutky.
V európskom kultúrnom priestore
prvých storočí prevládal všeobecne
známy koncept Boha Stvoriteľa, ktorý
riadi svet zo svojho nebeského raja.
V grécko-rímskej filozofii je ale najdôležitejším
prostriedkom k poznaniu
Boha, sveta a človeka rozum. Kresťanská
misia preto nemohla nájsť u vzdelaných
súčasníkov skoro žiadnu odozvu,
pretože nahradila argumenty
zázrakmi, dôkazy proroctvami a filozofiu
mučeníctvom.
Misionári, vedomí si svojho poslania,
sa preto radšej filozoficky vzdelaným
„intelektuálom“ vyhýbali
a obracali sa na masu chudobných
a utláčaných: na mestský proletariát,
roľníkov bez pôdy, prepustených
vojakov a bývalých otrokov. Táto
cieľová skupina sa dá dodnes rozpoznať
v kresťanských zvestovaniach,
a aj v Biblii sú apoštoli a prví kresťania
opisovaní ako prostí a nevzdelaní
ľudia (Skutky apoštolov 4, 13 a 1. Kor.
1, 26 -29).
Čím ťažšia bola doba, tým rýchlejšie
rástlo nové ľudové náboženstvo. Nakoniec
počet kresťanov vzrástol natoľko,
že v dobe občianskej vojny cisár
Konštantín I., zrejme z politických
dôvodov, uisťoval kresťanov podporou
a zaručil každému občanovi štátu
tolerančným ediktom z roku 313 slobodnú
voľbu náboženstva. Štátnym
náboženstvom sa kresťanstvo stalo
až v roku 384 za Theodosia.
ABSURDNO
A ZÁKLADNÉ
KRESŤANSKÉ HODNOTY
Ľ
udia sa zrejme od Pavlových čias
príliš nezmenili. Vtedy, rovnako
ako aj dnes, požadujú od náboženstva
vieru v nelogické a všetkým skúsenostiam
odporujúce skutočnosti.
Ako vtedy, aj v súčasnosti existujú veriaci,
ktorí akceptujú náboženské náuky
zrejme práve pre ich absurdnosť.
Hlavné tábory sa však presunuli.
Pokiaľ to za Pavlových dôb boli filozofi,
dnes sú to prírodovedci, ktorí
kladú teológom nepríjemné otázky.
Antická filozofia bola špekulatívna,
sotva ponúkala viac než len myšlienkovú
konštrukciu, ktorá nemala
mnoho argumentačnej sily. Inak sú
37
Svet Grálu
30 | 2011
NÁBOŽENSTVO
na tom však dnešné moderné prírodné
vedy. Tie môžu ukázať, že ich
teórie nie sú iba myšlienkové hypotézy,
ale že sa aj prakticky osvedčili. Oproti
tomu vysoko vyzdvihované náboženské
pravdy v praxi pri vývoji ľudstva
a ich kultúry často zlyhali. Pre vzdelaného
prírodovedca zostáva preto nevysvetliteľné,
prečo sú cirkvi a ďalšie
náboženské zoskupenia schopné udržať
si a dokonca získavať nových prívržencov,
napriek tomu, že sú často
ešte stále zapletené do predstáv odporujúcich
prírodným zákonom.
Pokiaľ dnes hovoríme o základných
kresťanských hodnotách, potom
máme na mysli predovšetkým filozofické
myšlienky osvietenstva. Sú to napríklad
ľudské práva, sloboda náboženského
vyznania, občianske slobody,
odluka cirkvi od štátu, rovnosť pred
zákonom, atď. Tieto myšlienky vznikli
v kresťanskom prostredí, pod vplyvom
Ježišovho učenia. Je paradoxné,
že práve hlavné zásady osvietenstva
boli cirkvou dlho trpko potláčané.
NAD VŠETKÝM STOJACE
SLOVO JEŽIŠA
N
ad všetkými našimi malichernými
diskusiami, vysoko nad
vedou, filozofiou, umením, spormi
politických strán alebo ekonomickými
dogmami, stoja veľké náboženské
myšlienky, ktorých pravdivosť
vnímajú mnohí ľudia, a to často aj
tí, ktorí sa považujú za neveriacich.
Ježišove slová a myšlienky sú nadčasové,
schopné vyvolať také silné citové
hnutia, ako žiadne iné. Prehovárajú
priamo k duši človeka, bez
ohľadu na to, akého je vierovyznania,
rasy, či národnosti. A tieto slová sú
korunované Ježišovou osobnosťou,
jeho skutkami, vyžarovaním a nepochopiteľnou
odhodlanosťou zavŕšiť
svoje poslanie. Aj mnohé z novo
vzniknutých náboženstiev západného
sveta v novom letopočte podliehali
38
Svet Grálu
30 | 2011
nevyhnutne, viac či menej, vplyvu
kresťanských myšlienok. Dokonca
aj v samotnom Koráne je Ježišovi pripisovaná
dôležitá úloha.
Zvestovateľ z Nazaretu prakticky
nezanechal nič hmatateľného. Písomné
dokumenty o jeho učení a pôsobení
sú z druhej alebo tretej ruky.
Mnohé z toho bolo z teologických dôvodov
sfalšované a je napadnuteľné
rovnako ako Ježišovi a prvým apoštolom
pripisované zázraky. Avšak
vo vyšších sférach bytia, vysoko nad
nám známym vesmírom, žiari jasná
sila jeho zvestovania, všetko zdolávajúcou
silou jeho slova nezlomne
ďalej. Kto dokázal raz skutočne
do hĺbky precítiť niektoré Ježišove výroky
a slová, ten pochopil bez akýchkoľvek
pochybností alebo výkladov,
že Ježiš bol vyslancom Svetla. S tým
povstáva aj slabé tušenie o večnej veľkosti
jeho Otca a jeho nesmiernom
stvorení s jeho svätými zákonmi a láskou,
ktorú človek nikdy plne nepochopí.
Potom miznú aj pochybnosti
ako hmla pred prenikajúcim slnkom
a pozemské problémy náhle získavajú
svoje adekvátne miesto a váhu.
Dokázali misionári raného kresťanstva
odovzdať toto poznanie ďalej,
vzkriesiť vnímanie Ježišom sprostredkovaných
večných hodnôt? Vzniklo
na tejto pôde spirituálne nadšenie,
ktoré spôsobilo, že mnohí dokonca
prijali utrpenie? Dochádzalo k duševným
skúsenostiam, ktoré dnes už
nemôžeme zažiť, pretože sa kazateľom,
rovnako ako poslucháčom, nedostáva
„viery“ čiže vnútornej otvorenosti
a duchovných kvalít?
Cesta späť k prapôvodnému kresťanstvu,
ktoré nebolo prosté omylov, je
už dnes zasypaná. Taktiež kázania prvých
apoštolov – aj keby nám boli dochované
v korektnej podobe - by nám
vo vtedajšej forme boli dnes len sotva
zrozumiteľné. To preto, že aj zjavenia
museli svoju formu prispôsobiť vtedajšej
dobe. Môžeme teda hľadieť iba
vpred a pokúsiť sa nájsť prekážky, ktoré
nás v každej dobe oddeľujú od možných
religióznych skúseností. Prekážok
je v tejto dobe možno viac ako kedykoľvek
predtým. Je to napríklad nedôvera
vo všetko, čo sa spája s duchovnom,
ďalej tiež lenivosť, ktorá sa uspokojí
so slepou vierou bez starostlivého skúmania
obsahu náuky a v neposlednom
rade je to postoj jednotlivca, ktorý sa
stará len o pozemské blaho. Zdolanie
týchto prekážok kladie mimoriadne
nároky na vypätie všetkých síl a vôľu
vymaniť sa z davov, ktoré touto cestou
idú. Na druhej strane požehnanie,
ktoré človeka zasiahne pri takejto ceste,
nevyvážia všetky poklady zeme. Získa
tým totiž poznanie o zákonitostiach
stvorenia, ktoré nebudú v protiklade
k vedeckému poznaniu ani k správne
interpretovaným spirituálnym spisom.
A to je omnoho cennejšie ako staré povery,
mystické vnímanie sveta či dogmatizmus.
Siegfried Hagl
hagl@svetgralu.sk
1. Čoskoro po ukrižovaní sa kresťanstvo rozdelilo.
Jeruzalemská obec s prvými apoštolmi a Ježišovými
príbuznými sa chcela držať židovského
zákona (napr. obriezka) a kázať posolstvo len
Židom. Grécky hovoriaca skupina, so Štefanom
ako hovorcom, sa prihovárala za kresťanské misie
a odmietala starožidovský zákon. Štefan sa stal
prvým kresťanským mučeníkom (okolo r. 33).
Počas apoštolského koncilu v Jeruzaleme v roku
48 alebo 49, ktorý je v apoštolskej histórii (Sk. 15,
6 - 19) líčený prikrášlene, nad tým prebiehala
silná roztržka medzi židovskými a pohanskými
kresťanmi.
2. Apologéti sú spisovatelia, ktorí obzvlášť v 2. a 3.
storočí obhajovali kresťanstvo.
3. Vláda pozostávala predovšetkým zo saducejskej
kňazskej šľachty, ktorá svoju vedúcu úlohu odvodzovala
z kníh Leviticus a Numeri.
4. Niektorí teológovia si zjavne naďalej nie sú istí,
či Ježiš na kríži skutočne zomrel. Preto stavajú
svoju teológiu opatrne tak, aby obstála, pokiaľ
by sa ukázalo, že Ježiš svoje ukrižovanie prežil.
FOTOREPORTÁŽ
Jana Chlubná a Jiří Soška
Grónsko
Ukazovateľ cesty...
39
Svet Grálu
30 | 2011
FOTOREPORTÁŽ
Polárna líška v lete Chata z rašeliny – skanzen v Sisimiutu Lovecká chata
Polárny večer nad ľadovými kryhami
40
Svet Grálu
30 | 2011
FOTOREPORTÁŽ
Letné kvety tundry
Pohľady na grónsku tundru v lete
„Civilizácia“ na brehu mora
41
Svet Grálu
30 | 2011
42
Svet Grálu
30 | 2011
Pád
svetového
peňažníctva
Existujú ešte cesty z krízy?
Paul Schmitt
Šok z veľkej finančnej krízy už opadol, no
krízy samotnej sme sa zatiaľ nezbavili.
Podľa viacerých názorov je to dokonca iba
začiatok. Jestvujúce štruktúry sa pomaly
otriasajú, a to vyvoláva stále rastúci
pocit znepokojenia. Všetky súčasné
opatrenia, nech už pochádzajú zo sfér
ekonomiky alebo politiky, pôsobia napodiv
nekoordinovane a navzájom si odporujú.
Medzi obyvateľstvom vládne rozčarovanie.
Zdá sa, že skromné nádeje na zlepšenie
striedajú veľké pocity bezradnosti. Je
finančná kríza skutočne prekvapením?
Alebo existovali varovné signály už dávno
pred jej vypuknutím? Riadi sa dianie
na finančných trhoch vôbec ešte nejakými
zákonitosťami, alebo už dávno postráda
akúkoľvek logiku? Môžeme krízu nejako
zvládnuť? To sú otázky, ktoré si už položil
asi každý.
D
uchovne založený človek, ktorý
vo svojom pohľade na svet má
na zreteli zákon spätného pôsobenia
iste tuší, aká je príčina finančnej
krízy, keď sú následky také dramatické.
Povie sa, taký je zber, aká
bola sejba. Ak je úroda zlá, nemohla
byť ani sejba dobrá. Vo sfére peňazí
môže sejbu predstavovať chamtivosť,
lakomosť a nedostatok ohľadov na životné
potreby ostatných ľudí, národov
a možností prírody. Okrem už
spomenutého zákona spätného pôsobenia
hrá aj vo finančníctve dôležitú
úlohu zákon vyrovnania medzi
dávaním a braním. Pozrime sa teda
na príčiny a dôsledky prakticky.
Skutočná príčina sa vyznačuje vždy
tým, že je jednoduchá a postavená
na ľahko pochopiteľnom prazáklade.
Aj v oblasti finančníctva platí niekoľko
jednoduchých základných pravidiel,
ktoré sa musia dodržiavať, pokiaľ má
systém zostať zdravý. A naopak – pri
ich porušovaní sa systém dostane
do nerovnováhy. Podľa môjho názoru
patria medzi takéto základné pravidlá
zdravého ekonomického života predovšetkým
tieto zásady:
1. Tvoj blahobyt nech je založený
na vlastnom výkone; zarob si to, čo
si odpracuješ!
2. Udržuj mieru vo svojich materiálnych
potrebách a nehromaď nič samoúčelne!
3. Neži nad svoje pomery a možnosti!
4. Nikoho nevykorisťuj, inak sa ti to
spätne vráti!
I v tomto platí: „Ako v malom, tak
i vo veľkom“, a to pre jednotlivca i celé
štáty. Pozrime sa teda teraz na vzťah
štátov k týmto štyrom základným pravidlám.
Problém č. 1:
NEUSTÁLE RASTÚCA
NEROVNOMERNOSŤ
ROZDEĽOVANIA PEŇAZÍ
P
eňazí je stále menej a menej. Tak
vnímajú situáciu miliardy ľudí
na tejto planéte, pretože je pre nich
stále ťažšie zarobiť si dostatok peňazí
na to najdôležitejšie, na zabezpečenie
živobytia. V treťom svete to každý
deň nedokáže približne 100 000 ľudí,
ktorí umierajú hladom. Chudoba
však rastie aj v bohatých štátoch,
ako sú napríklad po nemecky hovoriace
krajiny. Svedčí o tom 50 percent
Nemcov, ktorí nemajú k dispozícii
žiadne finančné rezervy a žijú
„z ruky do úst“. V súčasnosti navyše
vlády mnohých krajín zavádzajú pod
tlakom vysokého zadĺženia drastické
úsporné opatrenia.
Avšak domnienka, že by peňazí bolo
celkovo málo, nie je správna a je to len
jednostranný pohľad. V skutočnosti bežia
tlačiarne peňazí na najvyššie obrátky
a v obehu je peňazí až priveľa. Kde však
všetky tieto peniaze sú? A prečo paradoxne
svet trápi chudoba? Odpoveď je
prostá: hromadia sa v rukách niekoľkých
málo percent svetového obyvateľstva.
Vo väčšine krajín je to jedno až dve
percentá ľudí, ktorí vlastnia najväčšiu
časť financií. Táto menšina však spravidla
nezbohatla na základe vlastnej
mimoriadnej usilovnosti, ale využívaním
obrovskej chyby v peňažnom systéme,
o ktorom sme sa už na stránkach
Sveta Grálu viackrát zmieňovali. Touto
chybou je možnosť inkasovať veľkú časť
plodov práce iných ľudí bez vlastnej
práce púhym požičaním peňazí na úrok
a úrok z úroku. Anonymne, s legálnou
sterilitou. Prostý eurový milionár napríklad
získava pri bežnom 6-percentnom
kapitálovom výnose každý deň
bezprácne približne 170 eur, na čo by
musel zamestnanec na Slovensku pracujúci
za minimálnu hodinovú mzdu
cca 1,89 eura odpracovať asi 90 hodín.
A napríklad nemecký robotník so svojou
hojne diskutovanou, údajne príliš
vysokou minimálnou mzdou 7,50 eura
za hodinu, asi 23 hodín. Z tejto sumy
musia zamestnanci naviac zaplatiť ešte
dane a sociálne odvody, ktoré sú oveľa
vyššie než dane z kapitálových výnosov,
ktoré musí platiť milionár. U multimilionárov
alebo dokonca miliardárov sú
bezprácne kapitálové príjmy prirodzene
ešte mnohonásobne vyššie. A na tieto
príjmy musia pracovať iní ľudia. Uvedené
zisky totiž nie sú plodom vlastnej
práce, a teda nie sú ani zaslúžené.
43
Svet Grálu
30 | 2011
EKONOMIKA
Možnosť kapitálových výnosov je najzávažnejšou
chybou peňažného systému
a jeho uzdravenie je celkom vylúčené,
pokiaľ nebude táto nespravodlivosť odstránená.
Peniazom musí byť preto principiálne
vzatá možnosť prinášať veľké
zisky prostredníctvom úrokov. To by
bolo relatívne jednoduché, pokiaľ by
boli uchovávané peniaze zaťažené citeľným
poplatkom. Potom by sa každý
postaral, aby sa jeho peniaze dostali
do obehu a trh by bol i bez úrokov dostatočne
zásobovaný peniazmi. Tým by
sa úrok dostal pozvoľna na nulu a nastal
by koniec mnohotisícročného úrokového
otroctva. Avšak ani to by ešte
nepostačovalo na trvalé ozdravenie peňažníctva.
Vzhľadom na to, že nerovnomerné
rozdelenie bohatstva v jednotlivých
krajinách presiahlo akceptovateľnú
hranicu, muselo by sa napríklad prostredníctvom
vyššej dedičskej dane pristúpiť
k spätnému rozdeleniu majetku
vyšších vrstiev medzi nižšie vrstvy, pretože
inak by potrvalo niekoľko desaťročí,
kým by opäť nastal normálny stav.
S
Problém č. 2:
NEUSTÁLE RASTÚCA
CHAMTIVOSŤ
tále silnejšie sa hnev ľudí oprávnene
obracia voči machináciám
špekulantov, ktorí obrovskými miliardovými
až biliónovými čiastkami
privádzajú do ťažkostí alebo dokonca
k bankrotu celé národné hospodárstva.
Neuveriteľných 98 percent devízového
obchodu slúži na čisto špekulatívne
účely a predstavuje preto
závažné zneužitie peňazí, ktoré
majú byť predsa ekvivalentom skutočne
odvedenej práce. Na jar 2010
počas gréckej krízy sa začal veľký
útok na celú eurooblasť; snahou špekulantov
bolo zneužiť slabosť najmä
juhoeurópskych štátov – Portugalska,
Írska, Talianska, Grécka a Španielska,
čím tieto „kobylky“ dosiahli
opäť enormné zisky. Grécke štátne
44
Svet Grálu
30 | 2011
dlhopisy prechodne vyskočili na viac
než 13-percentný úrok napriek predpokladanej
nádeji, že zvyšok eurozóny
bude musieť Grécku z donútenia
pomôcť. Problém chamtivosti veľmi
úzko súvisí s problémom č.1 a má aj
rovnakú príčinu: kapitálové príjmy
sú skrátka príliš lákavé a vedú k hromadeniu
základného kapitálu, aby
bolo možné z jeho úrokových ziskov
viesť pohodlný život bez produktívnej
práce, a zároveň sa ešte tešiť väčšej
moci prameniacej z bohatstva.
Vzhľadom na komplexnosť a anonymitu
finančných trhov už nikto necíti
priamu spoluzodpovednosť za tieto
dôsledky. A politika tvrdohlavo propaguje
najhlúpejším možným spôsobom
nekonečný rast, ktorý neexistuje,
lebo už dnes sú prekročené hranice
únosnosti našej malej planéty.
Tým je porušované i druhé základné
pravidlo: „Udržuj mieru vo svojich materiálnych
potrebách a nehromaď nič
samoúčelne!“. Riešenie je rovnaké ako
v prípade prvého problému: peniaze samotné
už nesmú prinášať zisky. Oslobodenie
od pomýleného tlaku na rast
je nevyhnutné.
Problém č. 3:
NEVYROVNANÁ
OBCHODNÁ BILANCIA
akúpte teraz, zaplaťte neskôr!“ je
„Nmoderné lákadlo. Prečo sa mám
zriecť pekných vecí, keď môžem mať
vytúžený tovar hneď, i keď na pôžičku?
Na mnohých zadĺžených domácnostiach
potom vidieť, aké následky má
tento prístup. A pri následných osobných
bankrotoch už mnohí veritelia
svoje peniaze ani neuvidia.
V priebehu krízy eura sa pozornosť
odvrátila od problémov v USA; tam
však hrozí úverová bublina u kreditných
kariet ako dôsledok konzumného
zadĺženia gigantických rozmerov. Čo
na nás v tomto ohľade čaká, to nám
ukázalo v malom meradle Grécko.
I tam sa žilo veľmi dlho nad pomery,
čím sa nahromadil enormný kopec
dlhov. Akákoľvek nádej na splatenie
tejto hory je iluzórna, pretože Grécko
sa premenilo z poľnohospodárskej krajiny
na nezmyselne nafúknutý úradnícky
štát. V dôsledku obrovskej korupcie
a rodinkárčenia tam existuje
nespočetné množstvo personálne
veľmi predimenzovaných úradov.
V mnohých prípadoch ide dokonca
o úrady a pracovné pozície, ktoré existujú
celé roky alebo dokonca desaťročia
bez akéhokoľvek rozumného účelu.
Niet teda divu, že štátne dlhy Grécka
dosiahli obrovské rozmery a otázka
ich splatenia je stále naliehavejšia.
Pre Grécko je to pritom veľká dilema.
Na svetovom trhu nie je konkurencieschopné,
pretože okrem niekoľkých
poľnohospodárskych produktov a pomerne
predraženej ponuky turizmu
toho ponúka príliš málo, aby mohlo
vyrovnať svoju obchodnú bilanciu.
V máji 2010 sa preto zostavil obrovský
záchranný balíček pre Grécko
a preventívne aj pre ďalšie postihnuté
štáty eurozóny, ktorý zahŕňa nepredstaviteľnú
čiastku 750 miliárd eur! A je
vysoká pravdepodobnosť, že ide o nenávratne
stratené peniaze.
Zmienená záchrana je určená samotnému
Grécku len čiastočne, pretože ide
v prvom rade o nemecké a predovšetkým
francúzske banky, ktoré ľahkovážne
požičali Grécku horibilné čiastky
bez toho, aby si overili ich krytie
a schopnosť dlžníka reálne ich splatiť.
Aj to je následok tlaku na investovanie
biliónových súm, ktorých majitelia
a správcovia dychtia po maximálne
vysokej rendite z vlastného kapitálu
a v tejto nenásytnosti očividne strácajú
zdravý rozum. V neposlednom
rade si Grécko podvodným spôsobom
vymámilo členstvo v eurozóne a túto
skutočnosť dlhý čas tajilo.
Ak taká malá krajina ako Grécko vyvolala
také veľké turbulencie na svetových
finančných trhoch, potom si
EKONOMIKA
sotva dokážeme predstaviť rozsah diania,
ktoré spôsobí – fakticky už dnes
existujúca, ale stále ešte neprejavená –
insolventnosť USA so štátnym dlhom,
ktorý dosahoval začiatkom roka 2011
sumu vyše 14 biliónov dolárov. (Pozri:
http://www.pluska.sk/ekonomika/financie/celkovy-dlh-usa.html)
Napriek tomu, že tu uvádzame
príklady USA a Grécka, v ostatných
štátoch to nevyzerá oveľa lepšie. Nemecko,
ktoré sa hodnotí ako štát s najlepšou
bonitou, má dlhy presahujúce
už 1,7 bilióna eur a s tieňovými rozpočtami
z finančnej krízy vysoko nad
2 bilióny eur. I tu je „normálne“ splatenie
celkom vylúčené.
Tým sa porušuje i tretie základné
pravidlo: „Neži nad svoje pomery
a možnosti!“ Náprava v tejto oblasti
predpokladá, že i obyvateľstvo príslušných
štátov bude žiť spokojne v pomeroch,
ktoré si dokáže vytvoriť vlastnými
silami a vlastnou prácou. To by
napríklad v prípade Grécka znamenalo,
že by mohlo dovážať techniku, elektroniku,
autá, lode, železničné vybavenie
a mnoho ďalšieho len v takej miere,
v akej by naopak dokázalo exportovať
vlastné produkty. Aj keď by sme odhliadli
od enormných dlhov, vyvážená
obchodná bilancia Grécka by si pri súčasnom
stave vecí vyžiadala drastické
zásahy a tým obrovské zníženie doterajšieho
životného štandardu.
Problém č. 4:
PLATOVÉ ROZDIELY
V GLOBALIZOVANOM
SVETE
H
odinový plat 0,50 eura, mesačný
príjem necelých 100 eur, nezriedka
šestnásťhodinová denná pracovná
doba, pri ktorej musia ľudia bez
nárokov na sťažnosti dokonale fungovať
ako roboti. K tomu je nutné pripočítať
ešte katastrofálne bezpečnostné
a ekologické štandardy. Tak vyzerá
moderné otrokárstvo v Číne, s ktorou
konkuruje naša západná ekonomika.
To fungovalo dobre len dovtedy,
pokiaľ mal Západ výrazný technologický
náskok. Tento predstih sa však
rapídne znižuje; ázijský tovar z otrokárskej
produkcie je stále lepší a zaplavuje
svetový trh. Medzi užívateľmi
sme samozrejme aj my, západní spotrebitelia
– vďaka tomu si môžeme dovoliť
omnoho vyšší životný štandard než
v prípade, keby sme museli kupovať
produkty z domácej výroby.
Z toho je zrejmá aj odvrátená strana
mince: tuzemské podniky nemôžu
v tejto ruinujúcej cenovej konkurencii
držať krok, a tak buď skrachujú, alebo
rovnako presunú výrobu do krajín
s lacnou pracovnou silou. Dochádza
tým u nás nielen k strate pracovných
miest, ale i úpadku vyspelých spoločenských
štruktúr. Zašlo to už tak
ďaleko, že mnohé štáty kvôli presunu
pracovných miest dokonca stratili
schopnosť sebestačnosti. Táto závislosť
sa však vypomstí, keď raz dôjde
k veľmi pravdepodobnému kolapsu
globalizovaného obchodu.
Tak v súčasnosti zažívame následky
porušovania štvrtého pravidla: „Nikoho
nevykorisťuj, inak sa ti to vráti!“
Západný svet už celé stáročia vykorisťuje
mnoho krajín a kolónií, aby
ľahko dosiahol blahobyt, a teraz
sa plody tejto sejby skutočne vracajú.
Krátkodobou pomocou by mohlo
byť zavedenie dovozných ciel, ktoré
však spôsobujú veľké deformácie
vo svetovom obchode a výrazne zdražujú
tovar. Ale len tak by mnohé domáce
produkty získali späť svoju konkurencieschopnosť.
Zhrnutie: KOLAPS PRÍDE
A
ko je známe, nádej umiera posledná.
I nádej je však oprávnená
len vtedy, ak príčiny, ktoré viedli
k vzniku tejto problematickej situácie,
budú rýchlo, flexibilne a energicky
korigované. Mnohé negatívne dôsledky
je možné odvrátiť snáď ešte i dnes, pokiaľ
by sme v našom hospodárstve skutočne
akceptovali spomínané základné
pravidlá. Je to však v súčasnosti reálne?
Žiaľ, asi sotva, pretože:
• Nevyhnutnosť peňažnej reformy,
ktorá by nás oslobodila od úroku
a nutnosti rastu, v súčasnosti chápe
len nepatrná skupina ľudí, preto sú
akékoľvek konkrétne kroky skôr utópiou.
• Prerozdelenie zhora nadol by
stroskotalo na masívnom odpore
bohatých, a tým i mocných.
• Zníženie životnej úrovne na plody
vlastnej práce a výrazné zdraženie
tovaru návratom k domácej produkcii,
ktorá nie je založená na extrémnom
vykorisťovaní, by poštvalo
veľkú časť národov proti politikom,
ktorí by to chceli presadiť.
• V neposlednom rade – pokus o realizáciu
by bol mimoriadne ťažký kvôli
súčasným pravidlám a zákonom finančných
a hospodárskych trhov.
Preto je kolaps systému s najvyššou
pravdepodobnosťou nevyhnutný. Využime
ho ako podnet na dôkladné preskúmanie
zmyslu a významu peňazí,
ale nielen ich. Prehodnoťme aj všetky
dosiaľ rozšírené názory, postoje a hodnoty,
aby sme s nádejou mohli spolupracovať
na výstavbe takého sveta,
ktorý bude stáť na jedinom správnom
základe – na zákonoch prírody a života.
Paul Schmitt
paul.schmitt@svetgralu.sk
1. Minimálna mzda na Slovensku je v súčasnosti 317 €.
Denná mzda pri 21 dňovom pracovnom mesiaci
je cca 15,10 € a pri 8 hodinovom dennom pracovnom
čase je minimálna hodinová mzda na Slovensku
cca 1,89 €.
45
Svet Grálu
30 | 2011
w
str
ézi
st
Milí čitatelia,
ou
za nezme
Výs
ale leb
17
SVET GRÁLU GRÁLU
ot
Duc
marec – máj 2011
Tran nsp
spo enok
Zánik hmoty
nsplan c i
nie
sa p
ek cít
strana 6
Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním
1944: Posledný proces
s čarodejnicami
oms stvo o Mári
Mag ny
strana 10
Nezvyčajný príbeh z dejín modernej justície
oľko o pravd depodob ný
zťah ša s
Magd
dalé
énou?
Radiestézia – cesta
k harmonickému
prostrediu
strana strana 37 37
Neviditeľné žiarenia, ktoré
ovplyvňujú naše zdravie
strana 30
Cena 2,89 € (87 Sk)
Vážení zákazníci, staňte sa predplatiteľmi Sveta Grálu
a získajte množstvo výhod!
• Časopis bez reklamy a stále za nezmenenú cenu 2,89 eur!
• Celoročné predplatné: 10,62 eur!
• Pri nákupe nad 50 eur cez on-line obchod získate ročné
predplatné za akciovú cenu 7 eur!
• Výrazná zľava na nákup kníh v on-line obchode
na stránke www.svetgralu.sk
Pri darčekovom predplatení časopisu
získa obdarovaný 2 staršie čísla zdarma
Odteraz možnosť nákupu v on-line
obchode platobnou kartou!
SVET GRÁLU
24
jún 2010 – august 2010
www.svetgralu.sk
Obdarujte svojich priateľov a známych
originálnym darčekom – predplaťte
im časopis Svet Grálu
na rok 2012!
Cena 2,89 € (87 Sk)
Tajomná moc
myšlienok my
Svet, ktorý nevidíme,
ale ktorý
vidí nás.
Dospievanie –
kľúč k dospelosti
SVET GRÁLU
Pre okolie neľahké obdobie života,
pre človeka samotného rozhodujúce
hľadanie životných postojov.
SVET GRÁLU
Výskum myšlienok
Neviditeľné skutky, ktoré menia život
strana 10
Mágia – cesta do neznáma
Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými
zákonmi ako ten viditeľný
strana 19
Tajomstvo zrodenia
Výber mena a výchova pred narodením
strana 25
Cesta k životu
Liečivá sila a zázračné uzdravenie
strana 33
Duchovné vné súvislos súvislosti v živote
Prečo miznú
včely?
ely?
www.svetgralu.sk
SVET GRÁLU
2012
Príroda
ich
potre potrebuje, trebuje,
my ich h p potrebujeme.
Napriek Napriek
ek tomu miznú ...
strana rana 5
Predposledné Vianoce,
alebo zbytočná panika ?
25
Homeopatia opa patia –
vášeň vášeň
na celý
život
september 2010 – november 2010
8 STRÁN NAVIAC !
Duchovné súvislos súvislosti v živote
SVET GRÁLU
Rozhovor hovor or s homeopatkou
meopatkou
Teré Teréziou ziou uStankovskou
Humus – šanca pre klímu
strana strana na 15
od tohto čísla pre vás
časopis opäť rozširujeme
za nezmenenú cenu.
Čo s prebytkom CO 2 v atmosfére?
Vrátiť do pôdy!
strana 20
Turzovka – slovenské Lurdy
Varovné proroctvo krásnej Panej
strana 39
Tajomstvo energetickej
výmeny
Ako súvisia čakry, aura
a energetické pole?
strana 46
Cena 2,89 € (87 Sk)
Ako
rozlúštiť
Korán?
Výskum starých jazykov
prináša nový
pohľad
na nejasné miesta Koránu
www.svetgralu.sk
strana
12
Dospievajúca
júca
mládež zblízka
alebo ako
sa do hory
volá,
tak sa z hory ozýva
strana 17
SVET GRÁLU
Transplantácia
spomienok
26
december 2010 – február 2011
Zánik sveta v decembri 2012?
strana 13
Karma – čo to je?
Seriál MUDr. Jana Paloučka
strana 16
Josef Bohuslav Foerster
Keď sa práca stáva službou Bohu
strana 21
Svetlo, ktoré lieči
Rozhovor s psychoterapeutkou
MUDr. Denisou Borošovou
strana 25
Cena 2,89 € (87 Sk)
Duchovné súvislosti v živote
Prečo ľudia po transplantác i
preberajú vlastnosti svojich darcov?
Feng Shui
Energia priestoru pre
zdravý a harmonický
život
strana 7
www.svetgralu.sk
Skrytý národ
O podivuhodnej
spolupráci medzi
prírodou a človekom
SVET SVET GRÁLU
ÁLU
strana 36
Duchovné súvislosti súvislosti v v živote živote
tácia
h Ježiša
človek člove cíti ti ako ako niekto n kto iný iný
dalény
Transplantácia
Keď sa po po transplantác tác i i
plant
spomienok
Magdalény
Nakoľko pravdepodobný
strana strana 13 13
Tajomstvo Márie e
bol bol vzťah vz Ježiša s Máriou Máriou
omie
Magdalénou?
27
PRIKÁZANIA
„Nebaž
po dome,
dvore, statku
blížneho
svojho
a po všetkom,
čo je jeho!“
Martin Ernst
Desiate
prikázanie
Ž
ijeme v spoločnosti, v ktorej majetok
vzbudzuje obdiv – od oblečenia
cez šperky, až po auto a dom.
Proti tomu by sa nemuselo namietať,
pokiaľ by nad hmotnými statkami
stáli duchovnejšie hodnoty:
morálka, viera, ideály, presvedčenie,
medziľudské vzťahy, tolerancia,
láska. Ale tak to žiaľ, nie je.
Ľudia sa usilujú o pominuteľné
statky, honosia sa nimi a veria,
že práve vďaka nim v spoločnosti
niečo znamenajú. Ako by to bolo
niečo, čo ich má spasiť. Týmto prístupom
bývajú negatívne ovplyvnené
už aj deti. Niektorí ľudia
sa týmto konzumným nátlakom
pomaly ani nedokážu ubrániť: myslia
si, že musia takisto tieto veci
vlastniť, pretože inak by ich okolie
nerešpektovalo, alebo by nimi
dokonca opovrhovalo. Ľudia túžia
mať to, čo majú iní. V tomto prostredí
nie je preto zvláštne, keď
v niektorých ľuďoch, ktorí s týmito
nárokmi nedokážu držať krok,
vzplanie závisť a túžba po majetku
iných. Desiate prikázanie práve
pred tým varuje.
Nikto nemá dôvod alebo dokonca
právo čokoľvek závidieť svojmu
blížnemu. Každý je strojcom svojho
šťastia – len to, čo som si sám poctivou
prácou zarobil, smiem považovať
za vlastný majetok. Pritom si
musím byť jasne vedomý toho, či
vôbec správne a pre aké hodnoty
využívam svoju Bohom darovanú
silu. – Šťastní tí, ktorých napokon
Stvoriteľ uzná za verných pracovníkov
vo svojom stvorení. Budú to tí,
ktorí bez akejkoľvek žiadostivosti,
vo vďačnosti a pokore získali skutočné,
trvalé statky.
Nedávno prišli na univerzitu,
na ktorej pôsobím, dve mladé ženy
z Litvy. Ihneď boli nápadné svojou
prívetivosťou a usilovnosťou. Boli
mimoriadne skromné a väčšinou
sa ticho držali bokom od ostatných.
Keď som sa s nimi dal do reči, rozprávali
mi, ako intenzívne na ne
zapôsobilo množstvo spotrebného
tovaru tu v Nemecku. Sotva
to dokázali pochopiť. Priateľov
však žiadnych nenašli. Tunajší ľudia
podľa nich dávajú najavo radosť
oveľa menej, než v ich chudobnejšej
domovine. Ľudia sú tu, v Nemecku,
vraj veľmi povrchní a mnohí majú
stále zlú náladu. Pritom by vlastne
mali byť šťastní, že sa všetci majú
dobre. Namiesto toho v spoločnosti
prevláda nespokojnosť. Spýtal
som sa ich, či by po ukončení
svojho štúdia chceli zostať tu v Nemecku.
Na to mi zareagovali jasne
záporne: „Cnie sa nám po domove
a chceli by sme už ísť naspäť, tam je
všetko oveľa skromnejšie, a prostejšie
než tu!“
Nad týmto rozhovorom som veľa
premýšľal. Nie je to chyba, keď
sa motivujeme tými, ktorí majú
zdanlivo väčší majetok než my? Nemala
by prevládať vďačnosť za to,
že sa nám dobre darí? Veď koľko
ľudí je na tom podstatne horšie, ako
my! Skôr by nás mohlo napadnúť
pomáhať im. Prečo ľudia ešte dokážu
závistlivo gániť na tých, ktorí
očividne žijú vo väčšom blahobyte?
Skúsme sa chrániť pred chtivosťou
po majetku iných a usilovať
sa o svoje vnútorné zdokonaľovanie
a duchovné bohatstvo. To je tá
správna cesta za šťastím.
Martin Ernst •
ernst@svetgralu.sk
Knihu si môžete objednať
prostredníctvom
kupónu v časopise,
alebo v našom on-line
obchode
na www.svetgralu.sk
47
Svet Grálu
30 | 2011
VEDA A TECHNIKA
Riziká nanotechnológií
N
anotechnológia alebo umelá výroba
a využívanie najmenších
častíc s určitými vlastnosťami sa považuje
za kľúčovú technológiu 21.
storočia. „Nano“ je odvodené od latinského
slova „trpaslík“ a je predponou
pre jednotku miery, ktorá
Nanotechnológia pracuje s nepatrnými časticami vo veľkosti
od milióntiny milimetra. Aj keď vplyv mnohých produktov
na človeka a prírodu ešte nie je dostatočne preskúmaný,
považuje sa za jednu z najdôležitejších technológií 21. storočia.
sa rovná jednej milióntine milimetra
(jeden ľudský vlas meria v priemere
80 000 nanometrov). Objavom nanotechnológie,
ktorá používa materiály
menšie než 100 nanometrov, sa uskutočnil
dávny sen ľudstva o možnosti
ovládať a tvarovať hmotu podľa
vlastných predstáv.
48
Svet Grálu
30 | 2011
Počet výrobkov, ktoré obsahujú
nanočastice, stále rastie. V krémoch
na opaľovanie majú napríklad nepatrné
častice titandioxidu chrániť
kožu pred UV žiarením. Povrchová
úprava „Nano“ napríklad spôsobuje,
že k povrchu steny nepriľnú farby
nežiaducich grafitov
a že voda steká
rovnomerne po skle
a zároveň so sebou
strháva rozložené
nečistoty. Existuje
kečup, v ktorom siliciumoxid
zabezpečuje
jeho pevnú konzistenciu
a niektoré
hotové polievky už
obsahujú nanočastice,
ktoré slúžia
ako protihrudkujúce
látky. Takisto
aj v kozmetických
prípravkoch a textíliách
tieto nepatrné
zázračné častice nachádzajú
svoje uplatnenie.
Pri bližšom pohľade
na krásny
nový nano-svet však
vyvstávajú závažné
otázky. Viaceré priemyselné
odvetvia,
ktoré s nadšením
využívajú nanotechnológiu,
zamlčujú
skutočnosť, že spotrebitelia sa v zásade
využívajú ako pokusní králici
– ako to, žiaľ, pri nových vymoženostiach
často býva – lebo vplyv
týchto malých častíc na ľudský organizmus
ešte zďaleka nie je prebádaný.
Kritici sa napríklad obávajú,
že niektoré z týchto častíc môžu
prekonať dôležité prirodzené bariéry
v tele („biomembrány“), putovať pozdĺž
nervových vlákien a napáchať
tak škody v mozgu alebo v pľúcach.
Dosiaľ vieme málo alebo vôbec nič
o tom, akým spôsobom ľudský organizmus
tieto častice prijme, roztriedi,
pretvorí, alebo vylúči. O rozruch
sa nedávno postarali výsledky
čínskych výskumov, podľa ktorých
môžu nanočastice obsiahnuté vo farbách
spôsobiť ťažké poškodenie
pľúc. Japonskí vedci zverejnili štúdiu,
podľa ktorej môžu nanočastice
ovplyvniť vývoj mozgu plodu.
Krajiny Európskej únie sa k téme
bezpečnosti nanočastíc príliš nevyjadrujú.
Európska komisia je toho
názoru, že existujúca legislatíva je
dostatočnou zárukou pred rizikami
produktov vyrobených nanotechnológiou.
Na druhej strane Európsky
úrad pre bezpečnosť potravín
v marci 2009 vyhlásil, že posudzovanie
vplyvu nanočastíc na ľudské zdravie
môže byť komplikované a každý
produkt je potrebné skúmať osobitne.
Za zmienku stojí aj fakt, že členské
štáty EÚ investujú do nanotechnológií
približne dvojnásobok toho, čo
USA. Výskum sa zameriava predovšetkým
na dopady na životné prostredie,
ľudské zdravie a všeobecnú
bezpečnosť. Rakúsky úrad pre životné
prostredie (UBA) považuje
za nutné spoznať, zhodnotiť a zverejniť
zdravotné riziká nanotechnológií.
UBA zároveň požaduje povinnosť
označovať a nahlasovať do registra
výrobky, v ktorých sú obsiahnuté nanočastice.
Táto požiadavka by bola
určite vítaná aj zo strany verejnosti,
ktorej záleží na vlastnom zdraví.
Werner Huemer •
huemer@svetgralu.sk
VEDA A TECHNIKA
Biouhlie Umelá „Terra Preta“ vo Švajčiarsku a Rakúsku
Ľ
udstvo stále hľadá nové možnosti
na zlepšenie úrodnosti pôdy ale
aj na ochranu ovzdušia. Čiernozemné
pôdy predstavujú v tomto
smere veľký potenciál okrem iného
i tým, že na seba viažu CO 2
. Takéto
mimoriadne kvalitné pôdy boli
objavené napríklad aj v Amazonii.
Poľnohospodárstvo by mohlo podstatne prispieť k ochrane
klímy - nové metódy však treba ešte overiť.
Túto čiernu pôdu nazývanú „Terra
Preta“ dokázali v minulosti vyrobiť
americkí Indiáni v prostredí pralesa,
ktorého pôda okrem najvrchnejšej
tenkej vrstvy nie je úrodná. Pôdy
Terra Preta vznikli okrem iného zuhoľnatením
zvyškov z indiánskych
ohnísk, no konkrétny recept na ich
Pyrolýzny reaktor, ktorý môže vyrábať „biouhlie“, vyvinutý V Ingelheime nad Rýnom (Nemecko).
výrobu nemáme. Už mnoho rokov
hľadajú vedci možnosť, ako vyrobiť
„biouhlie“ rýchlym postupom
z umelej Terra Preta. Dnes to už je
technicky možné za pomoci pyrolýzneho
reaktora.
V polovici apríla roku 2010
sa vo švajčiarskom Lausanne uviedol
do prevádzky prvý európsky reaktor
na pyrolýzu, v ktorom sa pri
uzavretom, elektronicky riadenom
postupe spracováva bioodpad. Vznikajúce
škodlivé plyny eliminuje odplyňovacie
zariadenie.
V tomto reaktore sa bude denne
vyrábať viac než 1 tona biouhlia,
ktoré bude zároveň viazať obrovské
množstvo CO 2
. V budúcnosti sa plánuje
ďalšia inovácia: pri pyrolýze
sa má ako „vedľajší produkt“ vyrábať
aj elektrický prúd.
Verejnosť so záujmom sleduje
perspektívny švajčiarsky projekt
ochrany pôdy a ovzdušia, pretože
biouhlie je v poľnohospodárstve
veľmi žiadané. Tak napríklad bio-
-vinári sú presvedčení o priaznivom
účinku „čierneho prášku“ na zlepšenie
pôdy, odkedy sa v delinatskom
inštitúte (Delinat institut: Inštitút
pre ekológiu a eko–farmárstvo)
uskutočňujú úspešné pokusy s biouhlím.
Delinatskí vinári chcú zaviesť
umelú Terra Preta veľkoplošne,
a potrebujú na to stovky ton biouhlia.
Prvá inštalácia zariadenia na pyrolýzu
sa pripravuje už aj v Rakúsku.
Tento reaktor – na rozdiel od švajčiarskeho
– sa bude dať už aj automaticky
plniť a vyprázdňovať.
Nuž, v oblasti ochrany pôdy
a ovzdušia je to potešiteľný vývoj.
Werner Huemer •
huemer@svetgralu.sk
49
Svet Grálu
30 | 2011
ZAMYSLENIE
Čo by na to povedal
Kristus?
50
Svet Grálu
30 | 2011
ZAMYSLENIE
N
Martin Ernst
ezabudol som na ne, na tie
krásne spoločné hodiny prežité
s prarodičmi. Boli to oni, ktorí
vo mne prebudili a pestovali kvetinku
„viery“, než som objavil a nastúpil
vlastnú duchovnú cestu. Mal
som rád dedkove krátke poobedňajšie
pobožnosti. Posadil sa na svoju
veľkú pohovku, babička oproti nemu,
a ja som sedel na vyrezávanej stoličke.
Tak dedko predčítal vždy jeden
príbeh z Biblie. Nie, on ho nečítal, on
ho rozprával, pričom držal pred sebou
otvorené „Písmo sväté“. Pritom
volil termíny a obrazy, ktoré som
mohol pochopiť, ktoré mi boli blízke.
Pobožnosť končievala krátkou modlitbou.
Babička niekedy chcela vedieť,
do akej miery som deduškovo rozprávanie
pochopil, preto mi občas
po pobožnosti kládla otázky. A tak
sa raz spýtala: „Premýšľal si niekedy
o tom, čo by na to povedal Ježiš, keby
ťa videl pri tvojom konaní? Keby napríklad
teraz vstúpil do dverí, myslíš
si, že by si k tebe prisadol?“ Vtedy ma
tá otázka skutočne prinútila k zamysleniu.
Na Ježiša som vždy veril.
Môj deduško ho stále nazýval „Spasiteľom“.
Tiež som sa k nemu modlil.
Ale premýšľal som niekedy o tom, čo
by povedal na to, čo som neuvážene
urobil alebo povedal? A ako by sa asi
správal, keby teraz vošiel? Musel by
samozrejme sedieť za vrchstolom.
Ale kam by som sa posadil ja? Smel
by som si vôbec prisadnúť? Samozrejme
by som bol rád pri tom, veď
sám Ježiš povedal: „Nech deti prídu
ku mne!“ Ale bol som dosť dobrý?
Chcel by som sedieť na opačnom
konci stola. Chcel by som byť úplne
potichu a len počúvať, čo hovorí. –
Inokedy babička povedala: „Pamätaj
si, že my môžeme hodnotiť človeka
len zvonka, ale Boh hľadí na srdce!
Vie, čo v nás je. Je tvoje srdce čisté?“
Aj táto otázka mnou pohla. Veľmi
som si želal mať čisté srdce. Ale dobre
som vedel, že keď som sa trápil, keď
ma zmáhalo nejaké bremeno, nebolo
moje srdce čisté. Potom som urobil
niečo zlé, ušiel som kus cesty, ktorý
sa nemohol Spasiteľovi páčiť. Čo som
mohol urobiť pre to, aby som sa mu
páčil? Deduško mi to ukázal. Vždy
v nedeľu bola u prarodičov na obed
šťavnatá pečienka. Bol to vždy hodný
kusisko, že sa nám nikdy nepodarilo
všetko zjesť. Ale tak to malo byť! Jedného
dňa, bolo to cez prázdniny, vzal
deduško zvyšok pečienky a povedal
mi: „Dnes navštívime tetu Lízinku!“
Začudovane som ho nasledoval, pretože
u nás v rodine nebola žiadna teta
Lízinka. Cestovali sme električkou
do jednej robotníckej štvrte v Magdeburgu.
Tam potom zamieril k starému
viacposchodovému domu. Išli
sme cez dvor do domu vzadu. Na treťom
poschodí sa dedko zastavil a zaklopal
na dvere. Otvorila stará pani.
Bolo zrejmé, že deduška dobre pozná,
pretože ho hneď vpustila do malej
kuchyne. „Zostalo nám trochu jedla“,
povedal deduško, postavil zaváraciu
fľašu s jedlom zo včerajška na stôl
a so srdečným pozdravom „Pán požehnaj!“
sa opäť rozlúčil, skôr než mu
mohla pani poďakovať. Mlčky sme
zišli dolu schodmi. Tu ma však premohla
zvedavosť. „Deduško, kto je
teta Lízinka?“ – „Počkaj, porozprávam
ti!“ Posadili sme sa na lavičku,
potom začal: „Teta Lízinka k nám
roky dochádzala a prala bielizeň.
Robievala to denne v mnohých rodinách.
Jej manžel bol zamestnancom
strojárenskej firmy. Príliš skoro
zomrel. Teraz je teta Lízinka stará.
A jej dôchodok je veľmi malý. Tak
by mala vedieť, že sme na ňu nezabudli.
Keď sa nám darí, potom je
len správne, že dáme niečo z toho,
čoho máme nadostač. Vidíš, tak to
Ježiš predsa chcel. Čo myslíš, čo by
povedal, keby nás teraz videl?“ Opäť
som začal uvažovať.
Rád na prarodičov spomínam.
Dali mi mnohé podnety a primäli
ma hľadať odpovede v srdci. Vyrástol
som, samozrejme som skoro pochopil,
že srdce je len sval, ktorý má
funkciu krvnej pumpy. Tiež mi začalo
byť jasné, že Syn Boží nemôže
jednoducho vstúpiť dverami, aby nás
navštívil. Moja detská viera napriek
tomu odolala. Srdce je moje „vedomie“,
hlas ducha vo mne. Viem,
že sa musím len vnútorne otvoriť, aby
som sa mohol priblížiť božskej prítomnosti,
aby som mohol z nej čerpať
silu a pomoc. Vianočné sviatky
sú zvlášť peknou príležitosťou venovať
tejto destskej viere viac priestoru
a v srdciach precítiť ono veľké posolstvo
mieru, s ktorým sú tieto sviatky
spojené: „Sláva Bohu na výsostiach
a pokoj na zemi všetkým Bohu milým
ľuďom!“ Vezmime si obsah anjelovho
posolstva k srdcu! Predpovedaný
pokoj môže nastať len vtedy,
keď budeme ctiť Boha tým, že budeme
činní v jeho vôli. Na našich činoch
sa ukazuje „akého ducha“ sme
deťmi. Otázka „Čo by na to povedal
Ježiš?“ platí pre nás všetkých. Keď
anjel vo svojom veľkom posolstve
mieru ľuďom hlása: „Kristus, záchranca
je tu!“, ukazuje nám v ňom
možnosť byť Bohom prijatý, smieť
mu večne slúžiť. Kto koná to, čo je
v božej vôli a tým jeho ctí, dozná
v spätnom pôsobení, že ho požehnanie
Pána sprevádza na všetkých
cestách. Tak môže zavládnuť šťastie
a mier!
Martin Ernst •
ernst@svetgralu.sk
51
Svet Grálu
30 | 2011
Duchovná príčina chorôb a súčasná
školská medicína
Rozhovor s nemeckým lekárom, psychoterapeutom
a autorom kníh Rüdigerom Dahlkem
Rüdiger Dahlke je autorom kníh Choroba
ako symbol, Choroba ako reč duše,
Etikoterapia srdca a mnohých ďalších.
Vo svojej praxi sa mnoho rokov zaoberá
príčinami vzniku chorôb. Na základe
vlastnej skúsenosti dospel k poznaniu,
že choroby a ich príznaky nie sú len nezmyselným
utrpením. Podľa Dahlkeho
nám choroby zreteľne ukazujú naše
chybné postoje k životu, k sebe i druhým
ľuďom, postoje, ktoré si mnohokrát ani
neuvedomujeme. Tým, že sa naše omyly
prejavia chorobou, vynucujú si rýchlu
nápravu. No nejde len o to – liečiť príznaky
choroby, ale predovšetkým vyriešiť
náš skutočný problém, ktorý sa chorobou
prejavuje a oddeľuje nás tak
od šťastia a harmónie.
52
Svet Grálu
30 | 2011
Tím Sveta Grálu navštívil R.Dahlkeho
v talianskom kúpeľnom mestečku
Montegrotto, v blízkosti Padovy, kde
sa s ním pozhováral. Časť rozhovoru vám
teraz predkladáme:
SG: Pán Dahlke, čo je podľa vás
vlastne choroba?
RD: Záleží na tom, ako chorobu
definujete. Z čisto materialistického
hľadiska, ktoré zastáva klasická medicína,
je choroba len záležitosťou tela.
Telo je pre klasickú medicínu akoby
stroj: pokiaľ v ňom niečo nefunguje
tak, aby to spĺňalo príslušné kritériá,
tak sa povie, že sa pokazilo a treba ho
opraviť – no a to je situácia, keď sa hovorí
o chorobe. Z psychosomatického
hľadiska, čiže keď berieme do úvahy
telo i dušu, vychádza úplne iná definícia.
Alexander Mitscherlich, nemecký
psychoanalytik, povedal, že akonáhle
sa z nejakého orgánu stiahne vedomie,
ten orgán ochorie. Toto samozrejme
nikto nerobí vedome, no viac-
-menej skutočne platí, že keď začneme
v našich životoch zanedbávať určité
témy, tak to postupne vedie k chorobe.
Keď už nemôžeme problémy vyvolávajúce
chorobu vyjadriť, keď telo,
duša a duch už nespolupracujú harmonicky,
keď nevytvárajú symfóniu
a súlad, môžeme hovoriť o chorobe.
SG: Dá sa to tak povedať aj z duchovného
hľadiska?
ROZHOVOR
Áno, určite áno. Človek je v podstate
chorý, pokiaľ nežije v jednote,
pokiaľ nerealizuje sám seba, pokiaľ
jeho vedomie nie je v jednote so všetkým.
S tým súvisí i základná otázka,
ktorú kladiem pacientom – čo vám
chýba? Pacient mi potom povie, čo
mu je, popíše svoje príznaky a z nich
sa snažím zistiť prazákladný princíp,
jeho životný princíp, čiže to, čo
vo svojom živote – i keď možno nevedomky
– zanedbáva. A to sa potom
spoločne snažíme do jeho života
znovu zapojiť. Každý príznak choroby,
každá choroba je svojím spôsobom
ozdravná; je vlastne cestou k uzdraveniu,
pretože jej prostredníctvom zisťujeme,
čoho sa nám nedostáva. To
potom znova včleňujeme do života,
takže rastieme a zdokonaľujeme sa.
SG: Školská medicína sa v poslednej
dobe nachádza v chúlostivej situácii,
zaznamenáva zvýšený odliv pacientov
smerom k alternatívnej medicíne.
Na jednej strane sú jej služby čoraz
drahšie, čo dokonca vedie k sociálnym
nepokojom, okrem toho sa teraz
zreteľne ukazuje, že iatrogénne poškodenia,
to znamená škody následkom
terapie sú naozaj veľmi časté, či
už ide o účinky po vzájomne nekompatibilných
liekoch, alebo o následky
zákrokov, ktoré neboli nevyhnutné.
Na druhej strane je niekedy skutočne
lepšie tumor odoperovať, ako sa spoliehať
na to, že sa ho podarí vydýchať
alebo „odžiť“. Aké šance dávate
v tomto smere klasickej medicíne?
RD: Ja som školskej medicíne v zásade
priaznivo naklonený, tiež som
ju študoval a ďalej sa jej venujem. Jej
pokroky sú úctyhodné. Som lekárom
rád, nerobím žiadnu alternatívnu
medicínu, ide mi o komplementárnu
medicínu. Samozrejme môžem operáciou
tumor zreteľne zmenšiť a získam
tak dosť času, ale vždy súčasne
odporúčam aj psychoterapiu a opatrenia
vedúce k posilneniu imunity,
vychádzajúce z prírodnej medicíny.
Tu žiadna alternatíva neexistuje. Vždy
budem podnecovať ľudí na duševnej
úrovni, nabádať ich k získavaniu
vlastnej skúsenosti a posilňovaniu
vlastných liečivých síl. Toto v nemeckej
školskej medicíne stále ešte neprerazilo,
aj keď to ich terapii vôbec nič
neuberá – jej reprezentanti sú zarytí.
SG: A čo homeopatia, tá sa viac zaoberá
príčinou choroby a nielen jej
príznakmi – pomohlo by jej širšie
využitie?
Áno, určite; pacientom by každopádne
pomohlo, ak by medicína
podľa príznakov choroby využila napríklad
homeopatiu, tá sa dá uplatniť
v školskej i alternatívnej medicíne.
Školská medicína musí samozrejme
dávať pozor. Ide cestou, kde sa neraz
uchyľuje k reťazovému klamu. Včasné
odhalenie pritom označuje za prevenciu
a profylaxiu. To je nepoctivé! Našťastie,
prichádza na to čoraz viac ľudí.
Školská medicína raz bude musieť pripustiť,
že vo svojej podstate nemôže
vôbec robiť prevenciu. Ale mohla by
uznať, že je tu iná medicína, iné metódy,
ktoré to vedia, a že by im mala
prenechať tú možnosť.
SG: Takže keby lekári napríklad
s homeopatmi viac spolupracovali,
keby uznali, že je tu aj niečo iné…?
Isteže, mohli by to uvítať a využívať!
Lenže oni sa proti iným alternatívam
bránia a tým oslabujú svoju
vlastnú pozíciu, a podkopávajú si ju
ešte aj tým, že spolupracujú na oných
neblahých divadielkach, ako je vtáčia
chrípka, prasacia chrípka, čisto marketingových
manévroch farmaceutického
priemyslu. A politika na tom takisto
slabomyseľne spolupracuje. Stačí
o tom trochu uvažovať a je to jasné.
SG: Môžete byť konkrétnejší?
Školská medicína sa na tom priamo
podieľa, pretože doktor za každú
pichnutú injekciu u nás dostane 5
eur. V Česku, v Nemecku ani v Rakúsku
nenájdete lakára, ktorý by nevedel,
že vtáčia chrípka bola od začiatku
úplný nezmysel. Ide tam o to,
aby sa miliardy za Tamiflu a iné
slaboduché lieky napchali do pažeráka
farmaceutického priemyslu. Ak
sa na tom podieľajú lekári a Svetová
zdravotnícka organizácia, tým skôr
to ľudia spoznávajú. Keď prídu s klokaňou
alebo nejakou inou chrípkou,
bude tých spolupracujúcich ešte menej.
Alebo tieto manévre okolo EHEC
(črevné ochorenie vyvolané baktériou
EHEC, pozn. red.) v severnom
Nemecku. Zomrelo naň 50 ľudí, čo
je smutné a každému je nám to ľúto.
Ale každý deň umiera v Nemecku 100
ľudí preto, že vstúpili do nemocnice,
kde lekári robia chyby a lieky majú
vedľajšie účinky, ako ste už sami povedali.
A to si uvedomuje čím ďalej tým
viac ľudí. A ja robím, čo môžem, aby
to ľudia chápali. To je moja základná
myšlienka nákazlivého zdravia.
SG: Hovoríte nákazlivé zdravie – čo
tým máte na mysli?
RD: Myslím tým, že mali by o tom
všetkom vedieť milióny ľudí, nech
pri ďalšej vtáčej, prasacej, klokanej
a ja neviem ešte akej chrípke,
už na to neskočia. To by predsa
bolo možné. A ľudia sa teraz prebúdzajú.
Veľmi k tomu prispela Fukušima.
Vtedy si ľudia všimli, že technika
má svoje hranice, že atómoví
politici ako je atómová kancelárka
v Nemecku, berú Černobyl a Fukušimu
len tak, napríklad ako jediné
dve úložiská jadrového odpadu,
ktoré máme. Používajú technológiu,
ktorá je neistá, neospravedlniteľná!
Mnoho ľudí sa teraz obrátilo,
dokonca – a to veľmi rýchlo – i kancelárka.
Spočiatku nás bolo pár, ale
medzitým sú už skoro všetci proti
atómovej energii, aspoň tu v Nemecku.
Mnoho ľudí prehodnotilo
53
Svet Grálu
30 | 2011
Skutečné p y
autora.
Projekce,
souhlasem
v slovným
částí jen s vý
jeho
nebo
rozmnožování DVD
ROZHOVOR
svoj názor. Ľudia medzičasom do istej
miery precitli. Keď som sa naposledy
vracal z dlhšej cesty z Ázie
a zastavil som sa vo Švábsku, čo je
bašta konzervatívcov, kde ide takpovediac
o to, zarobiť spústu peňazí,
predsedom vlády sa stal predstaviteľ
Zelených. Neviem, či je to porovnateľné
s niečím u vás. Bol by som
sa stavil, že za môjho života k niečomu
takému nikdy nedôjde. A teraz
sa to stalo. Švábovia zúria, vládne
priam povstalecká nálada. A nielen
vo Švábsku. – Bude sa toho veľa diať.
Pokiaľ sa predstavitelia školskej medicíny
rýchlo neprebudia a nebudú
mať na zreteli záujem pacientov, pribudne
im ešte viac problémov, už teraz
im pacienti utekajú. Ich metódy
sú stále drahšie, ako ste už povedali,
čiastočne sú naozaj nebezpečné kvôli
vedľajším účinkom. Vykonávať ešte
dnes mamografiu (špeciálne röntgenové
vyšetrenie prsníkov, pozn. red.)
je škandál, totálny škandál.
SG: Škandál? Veď existujú priamo
kampane, ktoré vyzývajú ženy, aby
pravidelne chodili na mamograf,
hovorí sa pritom o prevencii rakoviny…
Mamografia vytvára rakovinu.
Celé desaťročie sme napr. podávaním
hormónov produkovali rakovinu,
ale stále sa tvrdí, že je to
v poriadku, zástancovia týchto postupov
majú svoje štúdie s malým
počtom ľudí. A podobnú situáciu
máme v stravovaní – moja súčasná
téma: Môžeme štúdiami dokazovať,
koľko chceme, že mäso a mliečne výrobky
spôsobujú rakovinu, srdcové
problémy, problémy v ústnej dutine,
že podporujú všetky tie civilizačné
problémy a prispievajú ku klimatickej
katastrofe, že vlastne majú
na svedomí ďalšie šírenie svetového
hladomoru. Vieme, že v oblasti stravovania
je potrebné zásadné prehodnotenie.
Presne to, čo potrebujeme
i v duševnej oblasti: žiť s vedomím
vlastnej zodpovednosti, to je tá najlepšia
prevencia rakoviny. A čo konzumácia
mäsa a mliečnych výrobkov?
Môžeme jasne doložiť, že čím
viac pijete mlieka, tým horšia bude
vaša osteoporóza, ako človeka, ale
i ako štátu. Štúdie hovoria jasnou
rečou. Ale na druhej strane máme
masívny mliečny priemysel, masívny
mäsový priemysel, a tie majú stále
veľký záujem na tom, pokračovať ďalej
ako doposiaľ. – Verím a dúfam,
že ľudia sú teraz pripravení precitnúť.
A ja sa na tom veľmi rád podieľam.
Rozhovor viedli
PhDr. Magdalena Havlová a Bc. Václav Kazda
redakcia@svetgralu.sk
CELÝ ROZHOVOR
S RÜDIGEROM DAHLKEM
ČESKÝ DABBING
na DVD
cena 4,00 € (3,60 € pre predplatiteľov)
54
Svet Grálu
30 | 2011
Skutečné
Skutečné
příčiny příčiny
nemocí
nemocí
Rozhovor s s Rüdigerem Dahlkem Dahlkem
Objednajte si prostrednictvom
priloženého kupónu v časopise
alebo v našom on-line obchode
na www.svetgralu.sk
Rozhovor
ovo
or
s Rüd Rüdigerem Rüdigerem rem
Dahlkem Dahlkem
em
©2011, Integrál Brno, s.r.o.Veškerá práva vyhrazena. Projekce, rozmnožování DVD
autora.
nebo jeho
souhlasem
částí jen s výslovným
V škerá práva vy
v hrazena.
Skutečné
příčiny
Ježišove podobenstvá
– 1. diel
Milosrdný
samaritán
(Lukáš 10, 30 – 37)
Raz pristúpil k Ježišovi jeden znalec
Písma, človek, ktorý horlivo študoval
Mojžišove zákony. Neprišiel preto,
aby načúval slovám nositeľa Pravdy.
Naopak, jeho zámerom bolo nastražiť
na neho pascu a zahanbiť ho pred
jeho poslucháčmi ako „nevzdelaného
potulného kazateľa“. Kládol Ježišovi
otázky, na ktoré, podľa jeho názoru,
nemal vedieť odpovedať.
No celkom neočakávane, Ježiš položil
otázku jemu. Chcel, aby mu učenec
povedal, ktoré Božie prikázanie je
najdôležitejšie. Teraz musel odpovedať
on. Vysvetľoval, že je to asi prikázanie,
v ktorom sa prejavuje láska k Bohu
a dodal, že tam patrí i láska k blížnemu.
Ježiš bol s odpoveďou spokojný. Chcel
rozhovor ukončiť a povedal, že kto
bude v budúcnosti konať podľa tohto
zákona, nemusí sa obávať o spásu
svojej duše. S týmto záverom sa však
znalec Písma neuspokojil. Chcel viac
diskutovať o Ježišovom učení. Preto
ešte chvíľu počkal a potom sa úlisne
Ježiša spýtal, čo si má predstaviť pod
pojmom „láska k blížnemu“. Kto to
vlastne je, ten môj „blížny“?
Na to mu Ježiš odpovedal podobenstvom.
Rozprával o mužovi, ktorého
niekto v ľudoprázdnej krajine prepadol,
zrazil k zemi, okradol a ťažko zraneného
nechal ležať v priekope. Čoskoro
nato šlo okolo tohto nešťastníka niekoľko
mužov. Najprv zbadal zraneného
židovský kňaz. Vidiac ho, prešiel
na druhú stranu cesty a o muža
sa nepostaral. Rovnako sa zachoval
i levita, človek, ktorý požíval výsadu,
že smel predčítať v chráme Písmo sväté.
Aj on obišiel zraneného veľkým oblúkom,
bez toho, aby mu poskytol pomoc.
Nakoniec šiel okolo samaritán,
príslušník veriacimi Židmi opovrhovanej
skupiny. Keď spozoroval prepadnutého
muža a uvidel jeho zranenia,
zovrelo mu srdce. Nesmie predsa
tohto neznámeho nechať bez pomoci!
Dal sa mu napiť zo svojej fľaše, obviazal
ho a opatrne vyložil na svojho osla.
Starostlivo ho dopravil do neďalekého
hostinca, kde zraneného spoločne
ošetrili. Nasledujúci deň musel samaritán
pokračovať v ceste. Zanechal hostinskému
slušnú sumu peňazí a poprosil
ho, aby sa o raneného staral, kým
sa jeho stav nezlepší. A že potom,
na spiatočnej ceste sa zastaví a doplatí
prípadné ďalšie výdaje.
Tu podobenstvo končí. Ježiš sa znovu
obrátil na učenca a spýtal sa ho, ktorý
z tých troch mužov, ktorí prepadnutého
stretli, je jeho blížnym. Učenec
odpovedal takmer nečujne: „Prirodzene
ten, ktorý mu preukázal milosrdenstvo!“
Nato povedal Syn Boží: „Potom
choď a konaj tak isto!“ – Po tejto
výzve sa oslovený vzdialil.
Ježiš na kladené otázky odpovedal
v podobenstvách. Na príkladoch
v nich objasňoval situácie alebo nejaké
výroky, aby živo doviedol poslucháča
k súvislostiam.
V tomto podobenstve išlo o známy
príbeh o milosrdnom samaritánovi.
Slovo „milosrdný“ sa dnes, žiaľ, používa
len zriedka. Zahŕňa v sebe dve
vlastnosti – po prvé milosť, zľutovanie
a po druhé srdce, pričom pod
pojmom srdce sa rozumie „zo srdca
tryskajúci“. Milosrdný je teda človek,
ktorý nezištne, z celého srdca pomáha
každému, kto sa ocitol v núdzi. Takto
máme chápať lásku k blížnemu. Lásku
k tomu, kto potrebuje našu pomoc.
Lásku k blížnemu neprejavili teda
ani kňaz, ani levita, od ktorých sa také
konanie očakávalo. Nad nevládnym
sa zľutoval práve ten, ktorým v tej dobe
vládnuca cirkev opovrhovala.
Lásku v srdci veru nemal ani znalec
Písma, ktorý sa priblížil k Ježišovi
so ľstivým úmyslom. Zahanbený
sa dozvedel, že nie chytrosť rozumu,
ale vrúcnosť srdca určuje lásku k blížnemu.
– Takéto teplo má v sebe každý,
kto má dobrú vôľu.
Martin Ernst
ernst@svetgralu.sk
55
Svet Grálu
30 | 2011
NÁZORY
56
Svet Grálu
30 | 2011
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
Číslo 30/2011, vyšlo 1. 12. 2011.
Redakcia:
SVET GRÁLU n. o.
Vojenská 9, 040 01 Košice
Adresa administrácie:
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),
Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský
(Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),
Václav Kazda (Brno), Anna Štefková (Zlín),
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st.
(Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)
Prekladatelia a korektori:
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,
Rastislav Podivinský,
Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová,
Tomáš Výboch
Vydavateľ:
Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart
www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu n. o.
Administrácia SG,
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala (Bratislava),
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)
Distribúcia:
Tomáš Mešťánek (Bratislava)
Marketing:
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)
On-line obchod:
Maroš Látal (Bratislava)
Grafika:
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha), Martin Pukančík (Košice),
Tlač:
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava
Ilustrácie:
• DepositPhotos.com: Michele Piacquadio, Gallarate, Italy (2); Beaubelle (25);
Frank Pali, Richmond, Canada (26); Сергей Гавриличев, Брянск, Russian
Federation (52); Giuseppe Anello, Trieste, Italy (67); Boris Jaroščák, Vyšný
Kubín, Slovakia (zadní strana)
• Deamstime.com: Vladimir Liverts, Beer Sheva, Israel (3)
• Flickr.com: Josh McGinn, Warwick, USA (5)
• Svět Grálu: Miloslav Bouška, Brno, ČR (38); redakce (3, 10, 30, 31, 61–63,
66, 70)
• GralsWelt: (titul, 11–14, 17–22, 39–47, 59, 64)
• Istockphoto.com: rphotos (23)
• Jana Chlubná a Jiří Soška: (49–51)
Cena:
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu
si možno objednať na adrese:
Nováčkova 26, 614 00 Brno
www.svetgralu.cz
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné,
alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak
náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše
príspevky.
redakcia
Čo sa môže stať
pri „kontakte
s anjelmi“?
V poslednej dobe sa mi zdá, že stále
pribúda liečiteľov, ktorí pracujú
s ľudskou aurou, komunikujú s duchovným
svetom, sú v kontakte s anjelmi.
Je to tak dobre, alebo si tu musíme
dávať pozor?
Tento vývoj je dosť typický pre našu
dobu, ktorá sa vyznačuje silnejúcim
materiálnym myslením. To znamená,
že hodnoty a ideály, ktoré
sa doteraz považovali za typicky
ľudské, teda duchovné – slobodná
vôľa, vedomie zodpovednosti, zvrchovanosť
nad vlastným životným
smerovaním – sú už nepodstatné,
lebo toto všetko sa dnes považuje
za činnosť mozgu. Mnohých ľudí
však takéto myslenie neuspokojuje;
pre nich sú stále atraktívnejšie koncepty,
ktoré nevyžadujú intelektuálne
vedomosti, ale si vystačia len
so zážitkami. Svoju rolu tu zohráva
aj nádej chorých na zmiernenie
alebo vyliečenie neduhov inými
metódami, než sú metódy školskej
medicíny.
Ak sa pýtame, či máme byť opatrní
pri liečiteľoch, ktorí liečia rôznymi
energiami a majú kontakt
s oblasťami onoho sveta alebo v ne
veria, potom musíme jednoznačne
odpovedať, že áno. Každý kontakt
s úrovňami onoho sveta, je
jedno či len s duchovným pomocníkom,
vodcom alebo s anjelom, je
totiž súčasne stretnutím so svojím
vlastným vnútorným svetom. Veď
aj myšlienky patria svojou podstatou
k onomu svetu, a hneď tu máme
problém. Kto môže spoľahlivo povedať,
či „kontakt s oným svetom“, obrazmi
a posolstvami, ktoré v človeku
vyvstanú, objektívne pochádzajú
z vyššieho sveta? Čo ak v skutočnosti
prežíva človek len svoj vlastný
myšlienkový svet, obrazy svojich
očakávaní, nádejí a fantázií, zrkadlo
svojho osobného pohľadu na svet?
Pritom on sám, pokiaľ vedome nepodvádza,
bude stále presvedčený,
že jeho zážitky sú „pravé“, a neexistuje
žiadne objektívne meradlo,
ktoré umožňuje posúdiť vec zvonku.
Úspešné uzdravenie ešte nemusí
znamenať zásah zvláštnej sprostredkovanej
sily; veď uzdravujúci proces
môže spustiť aj pevná viera pacienta.
V každom človeku predsa
prúdia podporujúce duchovné sily,
ktoré často nemôžu účinne zapôsobiť,
pretože im v ceste stoja nevhodné
vzorce myslenia a správania,
alebo hĺbavý pochybovačný rozum.
Pokiaľ nejaká liečebná metóda poskytne
človeku nádej a odstráni
jeho pochybnosti, otvorí sa v ňom
cesta hojivým duchovným prúdom.
V tom podľa môjho názoru spočíva
„placebo efekt“ nepravých medikamentov.
V dnešnej materialistickej dobe je
iste dobré a dôležité prihliadať na alternatívne
metódy, zohľadňujúce
i ten neviditeľný svet. Oprávnene je
však obozretnosť namieste.
Werner Huemer
NÁZORY
Poďakovanie
Dobrý deň, milá redakcia,
chcela by som pogratulovať autorom
textov a fotografií, grafikom
a celému realizačnému tímu ku kalendáru
Poselství barev 2012. Práve
som si ho vyzdvihla na pošte a som
milo prekvapená jeho mimoriadnou
kvalitou a spracovaním. Takže ďakujem
za vašu inšpirujúcu prácu!
So srdečným pozdravom
J. S.
Predurčenie menom
Vážená redakcia.
Prosím o radu. V časopise Svet
Grálu č. 24 som si prečítala článok
o predurčení menom. Čo mám robiť,
keď svoje meno s pribúdajúcim vekom
stále viac neznášam? Už mi robí
problémy ho čo i len vysloviť, alebo
sa ním podpisovať. Na zmenu mena
v mojom veku (61 rokov) je už neskoro,
aby som niekde behala po úradoch
a obstarávala si zmenu všetkých možných
dokladov. A tiež mi nenapadá,
aké krstné meno by mi vlastne vyhovovalo.
Možno by som mala k svojmu
menu zmeniť postoj. Čo si o tom
myslíte? Neviete, kto by mi poradil?
Ďakujem.
(Meno v redakcii)
Sú tisícoraké prekážky brániace
človeku v precitnutí k životu,
ktorý by bol vystavaný len na jedinom
želaní: žiť vďačne podľa vôle
Stvoriteľa. Jednou z veľkých pomocí
uľahčujúcich každému človeku
prekonanie týchto prekážok
je jeho meno. Aj keď sa často zdá,
že meno bolo vybrané náhodne,
opak je pravdou. Aj tie najpodivnejšie
cesty vedúce k výberu mena
sa formujú pod tlakom zákona.
Je preto vylúčené, aby niekto nosil
meno, ktoré mu nenáleží. Dojem
náhodilosti vyvolávajú najmä
prípady, keď sa meno vynorilo v náhlom
impulze za kurióznych okolností,
alebo ho vyslovil celkom cudzí
človek bez väčšieh o uvažovania.
Práve tieto prípady však zreteľne
dokazujú pôsobenie vyššieho sveta,
ktorý prenikavo zasahuje do nášho
vnútorného života, poprípade aj
do vnútorného života inak nezúčastnených
ľudí, a vyvoláva v ňom
často nečakané zmeny.
Meno hovorí, akým je človek
vo vzťahu k svojmu Bohu. Vypovedá
o tom, čo ho najviac vzďaľuje
od života, ktorý od neho Stvoriteľ
očakáva a požaduje. Zároveň však
vypovedá i o tom, aké sú jeho silné
stránky, na ktorých má vystavať
pevný základ pre svoj život.
Ak sa hovorí, že meno je predurčením,
je to správne. Toto predurčenie
si však človek spôsobuje sám,
pretože to vždy bolo a zostane jeho
vecou, ako sa vo svojom živote rozhodoval
a ako sa chce ďalej rozhodovať.
Veľmi záleží aj na tom, aký
dôsledný bude pri uskutočňovaní
svojich predsavzatí. Správne rozhodnutie
neznamená ešte nič, pokiaľ
nie je nasledované činmi.
Z toho vyplýva, že predurčenie
sa nevyplní samo od seba, ale človek
sám ho musí uskutočniť svojím
vlastným úsilím.
Meno je tak človeku nápoveďou
a súčasne aj oporou pre jeho vnútorný
vývoj v danom pozemskom
živote. Môže sa stať, a aj sa to často
stáva, že človek za svojím menom
pokrivkáva – výzvu k duchovnému
pohybu, ktorú jeho meno nesie, nenasleduje
v potrebnej miere. Dalo
by sa povedať, že v takom prípade
ho jeho meno podnecuje k prekonávaniu
slabých povahových
stránok. On sám však pritom nevychádza
tomuto podnetu dostatočne
v ústrety. Tento rozpor pociťuje
človek ako odťažitý vzťah
k svojmu menu. Vinu na tom nemá
samozrejme
meno, ale
človek sám.
Pokiaľ sa však
snaží prekonať
„sám seba“ vo veciach,
s ktorými sa síce narodil, ale
s ktorými nemá zomrieť, dostáva
sa znovu do súzvuku so svojím menom.
Potom mu jeho meno znie
opäť príjemne.
Jan Palouček
Milí čitatelia
a priaznivci,
S radosťou Vám oznamujeme
otvorenie priestorov
„Fóra Sveta Grálu“ na
Hlavnej ulici č. 85 v Košiciach.
O konkrétnych
aktivitách a otváracích
hodinách vás budeme
informovať v nasledujúcom
čísle Sveta Grálu a na
www.svetgrálu.sk.
Tešíme sa
na Vašu návštevu!
www.svetgralu.sk
57
Svet Grálu
30 | 2011
Každý deň, týždeň aj mesiac v roku má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje náš život, podobne ako ho ovplyvňujú
fázy Mesiaca alebo postavenie planét. Farba dňa vystihuje silu, ktorá práve obzvlášť výrazne pôsobí.“
NOVINKA !
Kalendár farieb
na rok 2012
v českom jazyku
Ku kalendáru sa tematicky viaže
kniha MUDr. Jana Paloučka
Poselství barev
POSELSTVÍ
BAREV
ve dnech roku
2012
6,30 €
PRE PREDPLATITEĽOV:
5,90 €
Barva roku 2012
černá
6,50 €
PRE PREDPLATITEĽOV:
5,80 €
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují
fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.
www.svetgralu.sk
KNIŽNÁ NOVINKA
Rozširujeme edíciu Sveta Grálu:
Richard Steinpach
Prečo sú narodenia
predsa len spravodlivé
O knihe:
Prečo sa jeden človek narodí zdravý, druhý chorý,
jeden bohatý, druhý chudobný? Aké nespravodlivé
sa to musí zdať, keby bol len tento jeden život! Lenže
my sme v skutočnosti na Zemi žili už viackrát. Richard
Steinpach vysvetľuje, prečo sa toto poznanie v západnom
svete vytratilo. Jeho znovuobjavením by
sa pritom odhalili mnohé zdanlivé záhady života.
Témou knižky sú však aj skryté súvislosti ľudského
narodenia. Čitateľ sa dozvie, ako a prečo k narodeniam
dochádza, že okolnosti nášho narodenia nie sú
náhodné, a aj to, prečo sa narodíme určitým rodičom.
Rozvinie sa obraz láskyplného a spravodlivého poriadku,
ktorý nás sprevádza na celej našej životnej
ceste.“
Cena: 3,30 €
Cena pre predplatiteľov: 2,80 €
Váš čas je obmedzený, tak ním
neplytvajte žitím cudzích životov.
Nenechajte sa vlákať do pasce dogmy –
teda žiť na základe výsledkov myslenia
iných ľudí. Nedovoľte, aby hluk
cudzích názorov prehlušil váš vlastný
vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie,
majte odvahu ísť za svojím vlastným
srdcom a intuíciou. Oni už sami vedia,
čím sa naozaj chcete stať. Všetko
ostatné je druhoradé.
Steve Jobs