SG30

december 2010 – február 2011 

strana 13 

Seriál MUDr. Jana Paloučka 

strana 16 

Keď sa práca stáva službou Bohu 

strana 21 

MUDr. Denisou Borošovou 

strana 25 

Cena 2,89 € (87 Sk) 

www.svetgralu.sk 

ww.svetgra 

Duchovné súvislosti v živote 

strana 7 

strana 36 

ilí 

sla 

pr 

ro 

marec – máj 2011 

Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním 

strana 6 

j i 

Nezvyčajný príbeh z dejín modernej jjustície 

justície 

strana 10 

Neviditeľné žiarenia, ktoré 

ovplyvňujú naše zdravie 

strana 30 

Cena 2,89 € (87 Sk) 



Keď sa po transplantácii 

ntáci 

človek 

cíti ako 

niekto iný 

strana 13 

Nakoľko pravdepodobný 

bol vzťah Ježiša s Máriou 

Magdalénou? 

strana 37 

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu, 

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt. 

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú. 

Ďalšie číslo 31 

Počuť hlasy 

neviditeľných... 

Počujete hlasy, ktoré nikto iný nepočuje? 

Vidíte to, čo iní ľudia nevidia? Možno trpíte 

halucináciami. Ale je tiež možné, že máte 

schopnosti, ktoré iní ľudia postrádajú. 

V ďalšom čísle časopisu vám predstavíme 

príbeh človeka s podobnou skúsenosťou. 

Vychádza v marci 2012 

SVET GRÁLU 

26 

Zánik sveta v decembri 2012? 

Karma – čo to je? 

Josef Bohuslav Foerster 

Svetlo, ktoré lieči 

Rozhovor s psychoterapeutkou 

2012 

Predposledné Vianoce, 

alebo zbytočná panika? 

8 STRÁN NAVIAC A ! 

Milí čitatelia, 

od tohto 

o čísla pre vás 

časopis s opäť rozširujeme 

za 

nezmenenú nenú cenu. 

SVET GRÁLU 

SVET GRÁLU 

Feng Shui 

Energia priestoru pre 

zdravý ýahar 

harmonický 

život 

Skrytý národ 

O podivuhodnej 

spolupráci medzi 

prírodou a človekom 

SVET 

GRÁLU 

27 

Zánik hmoty 

1944: 

4: Posledný proces 

s čarodejnicami 

Radiestézia – cesta 

k harmonickému 

iké 

prostrediu 

Transplantácia 

spomienok 

Prečo ľudia po transplantácii 

preberajú vlastnosti svojich darcov? 


antácia 

spomienok 

Tajomstvo Márie 

Magdalény 

AUDIO PONUKA 

Spríjemnite si vianočné chvíle 

počúvaním dramatického spracovania 

prednášok z kníh Z doznelých tisícročí 

a Zaviatych dôb o živote Ježiša z Nazaretu, 

Márie z Magdaly alebo Jána Krstiteľa v audio 

edícii CD Neznáme zo života Ježiša + CD 

Mária z Nazaretu za akciovú cenu. 

Cena za CD edíciu: 6,50 € 

Cena pre predplatiteľov: 5,70 € 

Pri nákupe nad 50 € získate vami vybraté CD 

z tejto ponuky zadarmo

istória ľudstva pozná množstvo 

H mýtov, zjavení, teologických aj 

vyslovene okultných predstáv, ktorými 

si ľudia vysvetľovali, alebo aj 

len „ozvláštňovali“ život. Napriek ich 

obrovskej rozmanitosti, v podstate 

všetky vychádzali z dvoch zdrojov: 

tým prvým bola čistá duchovná inšpirácia, 

mimoriadny zážitok, ktorý určitú 

osobnosť vytrhol z bežného života 

a dal mu spoznať niečo mimoriadne. 

Anjel sa nemohol zjaviť hociktorej 

žene, pastieri dostali prednosť pred 

rabínmi a archanjel Gabriel podľa tradície 

odovzdával učenie iba jednému 

Mohamedovi. Nemusíme chodiť ani 

ďaleko do minulosti alebo za hranice 

– sotva by mohol o stretnutí s dobrotivou 

ženskou duchovnou bytosťou 

hovoriť presvedčivo niekto iný, ako 

vizionárka z Litmanovej, Iveta Korčáková. 

Spoločnou črtou tohto typu 

zážitkov je, že sa zásadne prihodia ľuďom 

vynikajúcim snáď len detskou 

dôverou a pokorou, pričom nápadne 

obchádzajú cirkevné aj mocenské hierarchie. 

Vyzerá to tak, že duchovným 

bytostiam z „druhého sveta“ nejde 

o nič iné, len aby ich odkaz dostalo 

pokiaľ možno nezmenený čo najviac 

ľudí. A to je možné len tam, kde 

sa nevyskytne snaha k týmto zážitkom 

pridať niečo vlastné, prihriať si 

„vlastnú polievočku“. Druhým zdrojom 

„teologických diktátov“ ale aj 

okultných snažení, je nekritická viera 

vo vlastné schopnosti. Aj na našom 

malom Slovensku sa nemálo jasnovidcov 

domnieva, že komunikuje s tou či 

onou anjelskou hierarchiou, niekedy 

dokonca so samotným Ježišom. Vrcholom 

je potom ponuka anjelských 

seminárov, kde sa za poplatok môže 

naučiť komunikovať s anjelmi každý. 

Aj tu teda máme do činenia s dvoma 

úplne odlišnými životnými postojmi: 

poslušnosťou voči vyšším mocnostiam 

a sebastrednosťou s úsilím dať 

do popredia svoje vlastné predstavy, 

prípadne aj niečo získať. Dnes sa zdá, 

že nastala znova doba anjelov. Zapĺňajú 

stránky kníh, stĺpčeky časopisov 

aj filmové scenáre. No asi by 

sme mali aj tu vedieť rozlišovať: povedzme 

medzi „veľkými“ a „malými“ 

anjelmi. Tým prvým očividne nejde 

o konkrétneho malého človiečika, ale 

prinajmenšom o národ, o komunitu, 

alebo rovno o celé ľudstvo. „Veľkí“ anjeli 

majú vplyv na dejiny, podieľajú 

sa na vzniku a vývoji kozmu, nášho 

sveta i náboženstva. Do skupiny 

tých malých „anjelov“ by som zaradil 

stovky mien, z ktorých sa podľa 

potreby vyberajú anjeli pre konkrétnych 

ľudí podľa mena, dátumu narodenia 

a keby som chcel byť sarkastický, 

tak poviem, že aj podľa čísla 

topánok. Jeden z najznámejších náboženských 

novátorov v čase po reformácii, 

švédsky vedec, náboženský 

mysliteľ a „mystik“ Emanuel Swedenborg, 

ktorého s takou úctou spomínal 

aj Goethe, rozlišoval medzi „starými“ 

a „novými“ anjelmi. Jedni pôsobili 

v starej dobe so starým náboženstvom, 

noví sa zas ujmú vlády v čase, keď má 

na Zemi zavládnuť „Nová doba“, keď 

má na Zemi vzniknúť „Nebeské mesto“ 

či „Nový Jeruzalem“. Vo svojich spisoch 

veľmi presne rozlišoval medzi 

formálnym náboženstvom, konaním 

dobra pre vlastný prospech a skutočnou, 

nezištnou láskou k dobru 

a k Bohu „z princípu“. Swedenborg si 

túžobne prial vznik Novej Zeme a napísal 

o tom: „Nová Zem“ symbolizuje 

nové náboženstvo na zemi. Keď jedna 

náboženská epocha končí, Pán začína 

novú.“ Za „duchovných anjelov“ považoval 

ľudí, ktorí žili „v súlade s učením 

svojho náboženstva“. To ešte spresňuje 

konštatovaním: „Žiť znamená 

chcieť a konať“. Táto jednoduchá veta 

je pre celé myslenie tohto proroka Novej 

doby kľúčová a nám by neuškodilo, 

keby sme si ju vzali k srdcu. Dnes, 

keď sme svedkami ohromných ekonomických, 

sociálnych i ekologických 

otrasov asi naozaj potrebujeme „nové 

NA ÚVOD… 

náboženstvo“. Nie v zmysle nejakej 

novej cirkvi, ale v prijatí osobného 

postoja jednotlivca k Bohu a k blížnym. 

Anjeli nám v tom, zdá sa, vôbec 

nepomôžu. Keďže väčšina ľudí 

náboženstvo umiestnila na zvláštnu 

poličku mimo všedného života a nie 

do jeho stredobodu, ako to požadoval 

už Swedenborg a v nedávnej dobe, ešte 

dôraznejšie Abd-ru-shin so svojím Posolstvom 

Grálu, musíme len útrpne 

čakať, kam nami vyvolané otrasy dospejú. 

Vyzerá to tak, že „99 %“ ľudí 

z Európy a USA je teraz veľmi sklamaných 

a nespokojných. Tiež požadujú, 

v istom zmysle, Novú Zem. Koľko 

z nich vidí príčinu dnešných problémov 

aj v tom, že sme zo života odstránili 

„pravé náboženstvo“ a s ním aj 

lásku k blížnemu? V našom časopise 

sa snažíme už niekoľko rokov poukazovať 

práve na tento základný bod, 

bez ktorého žiadne reformy ľudskej 

spoločnosti nemôžu priniesť dlhodobý 

zmier a skutočný rozvoj. Darí sa nám 

to? Dávajú vám, čitateľom, naše texty 

inšpiráciu alebo povzbudenie pre váš 

(ne)každodenný život? Práve k tomuto 

sa môžete vyjadriť v našej ankete pri 

príležitosti jubilejného tridsiateho 

čísla Sveta Grálu. Snáď i pomocou 

vašich odpovedí 

bude môcť naša 

práca pokračovať 

ďalej kvalitnejšie 

a zmysluplnejšie. 

Roman Levický 

Každý účastník ankety 

dostane 2 časopisy, knihu 

alebo DVD zdarma! 

3 

Svet Grálu 

30 | 2011

OBSAH 

4 

Svet Grálu 

30 | 2011 

TÉMA 

A koľko anjelov stráži Vás? 

Z niektorých návodov sa dozviete, ako s nimi nadviazať spojenie. 

Je to vôbec možné? A kto sú to vlastne anjeli? 

TÉMA 

Duchovný vodca človeka 

Úryvok z prednášky od Abd-ru-shina 

– 2012 – 

Mayovia a doba obratu 

RECENZIA 

Život po živote 

„Hereafter“ – majstrovské dielo Clinta Eastwooda 

ZDRAVIE 

Svetlo v bunkách 

VZŤAHY 

Láska muža a ženy 

Vízia mužskosti - Vízia ženskosti - Vízia pravej lásky 

VESMÍR 

Mayovia a ďalšie indiánske kmene 

ohlasovali na dnešnú dobu koniec 

starého a začiatok nového veku. 

Môžu nám byť múdrosť a tradície 

Indiánov ešte dnes užitočné? 

Nemeckého biofyzika Dr. Alberta 

Poppa preslávil v minulých rokoch 

jeho úžasný výskum „biofotónov“ 

9 

16 

Sú búrky na Slnku pre nás hrozbou? 

5 

8 

14 

TÉMA 

Obklopila ich jasná žiara 

Hospodinovej slávy 20 

22 

Slnečné búrky už neraz na Zemi 

spôsobili výpadky elektriny, a tým aj 

elektronických zariadení, od ktorých 

fungovania sme závislí 

29 

NÁBOŽENSTVO 

Oheň kresťanstva 

FOTOSERIÁL 

Grónsko 

EKONOMIKA 

Existujú ešte cesty z krízy? 

ZAMYSLENIE 

Ako sa z malej židovskej skupiny 

veriacich stalo najväčšie svetové 

náboženstvo 

Fotografie Jany Chlubnej 

a Jiřího Sošku 

Pád svetového peňažníctva 

Čo by na to povedal Kristus? 

35 

39 

42 

PRIKÁZANIA 

Desiate prikázanie 47 

VEDA A TECHNIKA 

Riziká nanotechnológií 48 


Biouhlie 49 

„Premýšľal si niekedy o tom, čo by 

na to povedal Ježiš, keby ťa videl pri 

tvojom počínaní? Keby napríklad 

teraz vstúpil do dverí, myslíš si, že by 

si k tebe prisadol?“ 

50 

ROZHOVOR 

Duchovná príčina chorôb 

a súčasná školská medicína 52 

NÁBOŽENSTVO 

Ježišove podobenstvá 55 

NÁZORY 

Listy čitateľov 56

TÉMA 

A koľko 

anjelov 

Možno ste si tiež niekedy položili túto otázku. Anjeli sa stali v posledných rokoch vďačnou 

témou. V kníhkupectvách nájdeme plné police kníh, ktoré nás učia, ako s nimi nadviazať 

spojenie, komunikovať, spriateliť si ich, dokonca vidieť ich podoby a mená na „anjelských 

kartách“. Prostredníctvom jasnočujných ľudí si môžeme vypýtať ich odkaz pre nás, alebo 

ich požiadať o ochranu alebo uzdravenie. Téma anjelov je dnes neoddeliteľnou súčasťou 

ezoterických festivalov. Človek by si teda mohol myslieť, že sme obklopení celou armádou 

svetla a každý z nás bude o chvíľku obklopený celou hierarchiou pomocníkov, čím dosiahne 

o chvíľu vyššiu úroveň vedomia, ak nie dokonca dokonalosť. Nebolo to však takto vždy. 

stráži 

Vás? 

N 

Tomáš Výboch 

ANJELI V MINULOSTI 

A DNES 

ebolo to tak dávno, keď predstavovali 

anjeli v mysliach ľudí 

niečo celkom iné. Neboli to naši 

bratríčkovia, ktorí okamžite prileteli 

na pomoc, keď sme ich zavolali. 

Na majestátne sochy anjelov a ich vyobrazenia 

sa ľudia pozerali s bázňou 

a pocitom obrovskej, neoddeliteľnej 

priepasti a nedostupnosti. Anjeli boli 

poslovia Boží, čo vlastne aj toto slovo 

vo svojom pôvodnom význame znamená, 

a nie sluhovia ľudí, ako sa to 

dnes zračí. 

V biblii sú anjeli zriedkavo spomínaní 

v súvislosti s ľuďmi. Možno 

ich prirovnať k poslom, ktorí majú 

vznešené úlohy a do spojenia s ľuďmi 

prichádzajú len v tých najvýnimočnejších 

prípadoch, ako to bolo napríklad 

pri zvestovaní narodenia Syna Božieho. 

Zvestovanie anjela sa týkalo prísľubu 

veľkého svetového diania, v ktorom 

sa malo Božstvo skloniť k ľuďom. 

Keď bolo narodenie Ježiša zvestované 

pastierom, zmocnil sa ich strach 

a bázeň, ktorá ich prinútila klesnúť 

na kolená, pretože sa vnútorne otvorili 

tejto pre nich nepochopiteľne 

mocnejšej inorodej sile, ktorá z anjela 

vyžarovala. 

V akom ostrom kontraste je to 

však s prítomnou dobou, keď sa ľudia 

nazdávajú, že len pri troche úsilia 

môžu s týmito bytosťami ľahko prísť 

do styku. 

Čím je to spôsobené? Vari tým, 

že sa odvtedy stali ľudia lepšími 

a sú teda hodní toho, aby mohli 

každodenne nadviazať spojenie s tými 

najvyššími výšinami? To možno sotva 

tvrdiť. 

E 

ÚSKALIE DUCHOVNEJ 

PÝCHY 

zoterika je oblasť, ktorá môže pôsobením 

na človeka vyvolať fatálne 

dôsledky. Je to tak preto, že pri 

jej skúmaní, pri posudzovaní toho, čo 

je pravdivé a čo je falošné, čo je reálne 

a čo nie, existuje nebezpečenstvo 

veľmi ľahkého skĺznutia po šikmej 

ploche. Človek si totiž nedokáže 

svoje domnienky tak ľahko potvrdiť, 

alebo vyvrátiť, pretože tieto deje sú 

neviditeľné. Musí pri tom používať 

prevažne svoje vnútorné cítenie, ktoré 

je tiež neviditeľného druhu, ako veci 

týkajúce sa ezoteriky. Preto môže 

5 

Svet Grálu 

30 | 2011

TÉMA 

Archanjel Michael, Guido Reni (1575 – 1642) 

rovnorodým prostriedkom skúmať 

rovnorodé. Lenže práve tento jeho 

vnútorný svet, jeho cítenie je ten bod, 

ktorý je silne ovplyvnený všetkým 

nesprávnym, čo v človeku je. Všetky 

jeho nesprávne naučené vedomosti, 

jeho fantázia a predovšetkým jeho zlé 

vlastnosti sú tým, čo sa stavia do cesty 

správnemu vyciťovaniu a spoznaniu 

skutočnosti. 

Pýcha a márnomyseľnosť sa nikde 

v živote človeka neprejavujú vo väčšej 

miere ako práve na tomto poli. Prejavia 

sa pri každom jednom posudzovaní 

neviditeľných vecí. 

Zoberme si príklad z minulosti. 

V medzivojnovom období boli v západných 

krajinách veľmi rozšírené 

okultné krúžky a ľudia sa v nich 

zabávali vyvolávaním duchov. 

V tomto smere sa pýcha prejavovala 

v domnienke dotyčných špiritistov, 

že duch zo záhrobia, s ktorým 

6 

Svet Grálu 

30 | 2011 

komunikujú, bol 

za svojho života veľmi 

významnou osobnosťou, 

ako napr. Alexander 

Veľký a podobne. 

Tešili sa, že práve ich 

kruh bol uznaný záhrobným 

duchom, 

aby im sprostredkoval 

múdrosť. Napriek tomu 

si aspoň nemysleli tak, 

ako to býva dnes, že by 

mohli komunikovať 

so samotnými anjelmi. 

U človeka, ktorý verí 

v reinkarnáciu sa táto 

pýcha prejaví tým, 

že nadobudne dojem – 

či už prostredníctvom 

pochybných internetových 

testov, alebo 

od veštice –, že bol 

v minulosti významným 

faraónom, vladárom 

a podobne. Takto 

sa dá pokračovať, výsledok 

je stále ten istý. 

Je prirodzené, že takýto človek potom 

vyhľadáva možnosti, ktoré podporia 

jeho vieru vo vlastnú jedinečnosť 

a ezoterika mu v tomto dáva nekonečne 

mnoho možností. Taký človek 

sa môže časom stať asociálnym, pretože 

pre okolie bude pôsobiť neprirodzene 

a on sám sa môže tiež cítiť vysoko 

povznesený nad obyčajných ľudí. 

J 

CESTA Z BLUDISKA 

e ťažké priviesť takého človeka 

na správnu cestu jeho blízkymi, 

zvlášť ak sú materialisti, pretože 

týmto veciam nerozumejú. Ak je človek 

pyšný – a tá pýcha sa v jeho bežnom 

živote prejaví napríklad tým, 

že pri rozhovoroch druhých ľudí nepočúva, 

stále hovorí len on a vždy 

iba o sebe – tak mu jeho blížni dajú 

ľahko najavo svoju nevôľu. Vysvetlia 

mu, že by sa mal zachovať inak – a tým 

mu umožnia zamyslieť sa nad sebou. 

Vo veciach týkajúcich sa neviditeľného 

sveta sa toto nestane, človek nezíska 

spätnú väzbu, pretože väčšina 

ľudí sa v týchto veciach nevyzná, lebo 

nepozná prírodné zákony. V tom lepšom 

prípade môže druhým pripadať 

„čudné“, keďže vnútorne cítia, že v takom 

postoji je niečo neprirodzené, ale 

nevedia vysvetliť čo. 

Pýcha sa v tomto prípade prejavuje 

v domýšľavosti, že človek môže nadviazať 

spojenie s bytosťou, ktorá ho 

svojím druhom ďaleko prevyšuje. Z takéhoto 

vnútorného postoja je veľmi 

ťažké vymaniť sa, pretože človek nemôže 

mať rukolapný dôkaz, že takéto 

spojenie je nemožné. Vlastný cit mu 

nepomôže, pretože je pýchou zakalený 

a jeho príbuzní mu už z vyššie 

spomenutých dôvodov nevedia poradiť. 

V určitých chvíľach, keď je v lepšom 

duševnom rozpoložení, mu vnútorný 

hlas môže povedať pravdu, čo je 

však často málo platné – pretože on 

si vo svojej namyslenosti môže povedať, 

že takéto myšlienky sú pokúšanie 

temna, ktoré sa snaží zmariť jeho 

„životnú úlohu“. Ak sa toto spája s nejakými 

radami iným ľuďom, ktorí ho 

vyhľadajú s prosbou o pomoc, a tí mu 

po čase oznámia, že im naozaj pomohol, 

jeho márnomyseľnosť dostane ďalšiu 

potravu – utvrdí sa v presvedčení, 

že sú to naozaj anjeli, čo mu pomáhajú. 

Nenapadne ho, že okrem anjelov 

existujú aj iné pozitívne sily, schopné 

pomôcť. 

Ak navštívime nejakú prednášku 

o anjeloch, môžeme vidieť plnú sálu 

ľudí. Ak dá prednášajúci na konci 

prednášky možnosť pýtať sa, ľudia 

sa budú zaujímať prevažne o seba. 

Bude ich zaujímať, koľko majú anjelov, 

ako sa volajú ich anjeli strážni a prípadne 

akú farbu má ich aura. Sú to 

teda otázky čisto egocentrické, zamerané 

na seba. Duchovná čistota a vyspelosť 

sa však prejavuje záujmom

TÉMA 

o pomoc druhým, srdečnosťou a láskou. 

N 

ROZDIEL V PÔVODE 

MEDZI ČLOVEKOM 

A ANJELOM 

ajväčšou pomocou človeka 

na ceste životom a pri posudzovaní 

všetkých dejov, viditeľných i neviditeľných, 

je poznanie prírodných 

zákonov – teda toho, o čo človek dbá 

dnes najmenej. Pri ich poznaní by musel 

nakoniec dospieť k záveru, že kontakt 

s anjelmi nie je možný z dôvodu 

absolútnej odlišnosti druhu. Anjel 

je bytosť, ktorá sa zachvieva výlučne 

v Božej vôli a nachádza sa v úrovniach 

stvorenia nesmierne vzdialených 

od tých úrovní, kam sa človek 

vracia po zavŕšení svojho vývinu. Túto 

úroveň človeka nazývame dnes zjednodušene 

Raj. Anjeli sa však nachádzajú 

v ešte vyšších a svetlejších svetoch 

a preto ich človek nikdy skutočne 

nepochopí, podobne ako je každému 

človeku jasné, že žiadne zviera, nech 

Archanjel opúšťa Tobiáša a jeho rodinu, 

Rembrandt (1606 – 1669) 

je akokoľvek vyvinuté, mu nemôže 

v plnej miere rozumieť. A keďže anjeli 

neboli nikdy ľuďmi, nemôžu človeku 

pri jeho každodenných starostiach 

a strastiach pomáhať, pretože 

mu vzhľadom k odlišnosti druhu nerozumejú. 

Človeku predsa najviac pri 

riešení problémov rozumie ten, kto 

už prekonal to, čo druhého trápi. Alkoholikovi 

pomôže najviac dlhoročný 

abstinent, pretože on sa vie najlepšie 

vcítiť do jeho potrieb a myšlienkových 

pochodov. Táto skutočnosť sa bežne 

využíva v liečebných terapiách. Anjeli 

však nikdy nemali ľudské slabosti. 

Ak sa aj píše, že napríklad archanjel 

Rafael je ochrancom trpiacich, neznamená 

to, že ide o osobného ochrancu 

toho-ktorého človeka. Všetky sily 

vo stvorení majú svoju formu a tvar. 

Tak ako majú svoju formu bytosti 

živlov, myšlienky ľudí, i všetky cnosti, 

tak možno chápať aj vlastnosti anjelských 

hierarchií, ktoré sú samy stvárnením 

týchto vlastností. Z ich pôsobenia 

potom vyžarujú pomoci nadol pre 

tých, ktorí o ne prosia, ale to neznamená, 

že k nim anjeli prídu, 

aby im danú pomoc poskytli. 

Aj Syn Boží, ak chcel ľuďom 

pomôcť, musel sám žiť 

medzi nimi, musel na vlastnej 

koži prežiť bolesť, hlad, 

smútok, musel na seba nechať 

pôsobiť ich chyby – aby 

vedel, ako im prekliesniť 

cestu z temnoty a priviesť ich 

k Pravde. Až potom, keď bol 

na svoju úlohu pripravený, 

začal hlásať svoje učenie. 

V 

DUCHOVNÝ 

POMOCNÍK 

ČLOVEKA 

kníhkupectvách možno 

nájsť literatúru napísanú 

mediálnym spôsobom. Tieto 

knihy boli teda nadiktované 

zo záhrobia človeku, ktorý mal mediálne 

schopnosti a zapisoval to, čo počul. 

V nich nezvykne byť spomenuté, 

že by sa zosnulí po svojej smrti stretli 

s anjelmi, alebo že by v záhrobí boli 

medzi anjelmi. Po svojej pozemskej 

smrti stretli svojich niekdajších priateľov, 

známych, a predovšetkým – svojho 

duchovného pomocníka. 

Je teda zrnko pravdy v tom, že každý 

máme svojho „strážneho anjela“, ale 

ako vyplýva z vyššie spomenutých dôvodov 

je to taký istý človek, ako my, 

ibaže nemá fyzické telo. Je to však 

vždy človek, ktorý mal kedysi tie chyby, 

ktoré máme teraz my, a prekonal ich. 

Trpezlivo sa snaží pomáhať nám, poskytuje 

nám svoje rady, trpí s nami, 

aj sa s nami raduje. Je jednou časťou 

nášho svedomia. Mnohí vnímavejší 

ľudia cítia, že naozaj majú niekoho takého 

pri sebe. Ale je nesprávne vyvodzovať 

z toho, že ide o anjela. 

Ak prijmeme túto skutočnosť, nadviažeme 

so svojimi duchovnými pomocníkmi 

oveľa užšie spojenie a budeme 

schopní vnímať varovanie 

v časoch nebezpečenstva. Náš cit sa zosilní, 

pretože je naše myslenie zamerané 

na niekoho, s kým spojenie naozaj 

existuje, a nie na bytosť, ktorá je 

nekonečne ďaleko od nás. Ani nepotrebujeme 

k tomu poznať jeho meno. 

Pri takomto vedomí sa budeme cítiť 

uvoľnenejšie, pokornejšie a radostnejšie, 

pretože ten, kto stojí pri nás je náš 

blízky priateľ, ktorý dobre pozná naše 

strasti, a ktorý nás nesúdi. Pomáha 

nám napriek tomu, že vidí do nášho 

najhlbšieho vnútra a vidí tie najväčšie 

slabosti. Potom nám neostáva nič iné, 

len vrúcne ďakovať a – počúvať. 


tomas.vyboch@svetgralu.sk 

7 

Svet Grálu 

30 | 2011

TÉMA 

Duchovný vodca človeka 

P 

o tom, keď sme si poprezerali najbližšie okolie pozemského 

človeka, zeme, pôda je natoľko zrelá, že môžeme 

obrátiť pohľad i na vedenie, stojace mu po boku a pomáhajúce 

mu. 

Je potrebné niečo si aj o tom povedať, keďže práve v tom 

a o tom sa hovorí mnoho nezmyselného ľuďmi, ktorí v nejaké 

vedenie vôbec veria, alebo o ňom niečo vedia. Bolo by 

to niekedy až smiešne, keby to nebolo také smutné. 

Je to smutné, pretože tu zase zreteľne ukazuje povahu 

ducha človeka v jeho zvláštnom úsilí, aby sa za každú cenu 

považoval za mimoriadne hodnotného. Nemyslím, že by 

bolo ešte potrebné uvádzať k tomu príklady. Lebo každý 

z mojich poslucháčov sa už zaiste musel raz zoznámiť s takými 

ľuďmi, ktorí hovoria o svojom „vysokom“ vedení 

alebo o samotnom vodcovi, ktorého vraj jasne vyciťujú, a ... 

predsa sa podľa jeho tichého nabádania nesprávajú. 

• 

Vedenie, ktoré máte, je s vami nejakým spôsobom pevne 

spojené. V mnohých prípadoch príťažlivosťou rovnorodého! 

Tak nejeden vodca môže a má si pritom pre seba svojou 

činnosťou vedenia uvoľniť diania, ktoré jeho samého viažu 

na ťažkú hrubohmotnosť. To je pre vás nové, ale ľahko 

zrozumiteľné. Tým, že sa vodca snaží vedením ochraňovať 

niektorého pozemského človeka pred tým, aby sa nedopúšťal 

tých istých chýb na zemi ako on sám, napriek tomu, 

že pozemský človek má k tomu náklonnosť, uvoľňuje sa tak 

zo svojej viny aj v ťažkej hmotnosti, bez toho, že by sa preto 

musel ešte zvlášť vteliť. Pôsobenie jeho vedenia prejavuje 

sa totiž na zemi, kde kedysi sám pochybil, a to prostredníctvom 

chránenca, ktorého smie viesť. Tak sa uzatvára 

nejeden kruh diania aj pre záhrobných presne tam, kde 

sa musí uzavrieť bez toho, žeby ten z druhého sveta, visiaci 

na tej nitke, sa preto potreboval ešte raz inkarnovať na zem. 

Je to jednoduché dianie, zodpovedajúce zákonu, a predsa 

tým poskytuje uľahčenie tomu, ktorý vedie niektorého pozemského 

človeka. Súčasne dáva tiež výhody pozemským 

ľuďom. 

Práve zákon príťažlivosti rovnorodého privádza ľahko 

veľmi mnoho tých, ktorí chcú viesť, do blízkosti takých pozemských 

ľudí, ktorí nesú v sebe nejakú rovnorodosť a hrozí 

im upadnutie do takých istých chýb, ako kedysi upadol ten, 

ktorý chce viesť. A zákon potom vytvára nitky, spájajúce 

vodcu s chránencom. 

8 

Svet Grálu 

30 | 2011 

Len si dôkladne zvážte, čo je to za milosť, ktorá zvratným 

pôsobením spočíva v tomto deji pre obe stránky. Pre 

vodcu i pre toho, ktorého je nútený zvratným pôsobením 

v zákone príťažlivosti rovnorodého samočinne viesť, alebo, 

povedzme, omilostený viesť! 

A takýchto milostí, vyrastajúcich z tohto jediného deja, je 

ešte mnoho. Veď pritom vybiehajú na všetky strany nové 

vlákna, nesúce v sebe opäť zvratné pôsobenie a na rôznych 

miestach posilňujú, pozdvihujú, podporujú a uvoľňujú, pričom 

sú spojené s oboma hlavnými účastníkmi. 

Veď iba samotná milosť, láska spočíva v účinkoch všetkých 

zákonov, ktoré sú vo stvorení. A tie nakoniec smerujúc 

nahor, zbiehajú sa v jednom veľkom základnom zákone: 

v zákone lásky! 

Láska je totiž všetko! Láska je spravodlivosť a je tiež čistota! 

Nejestvuje nijaká odluka týchto troch. Všetky tri sú 

jedno, a v tom zase spočíva dokonalosť. 

• 

Stručne vám chcem ešte raz povedať. 

Najprv sú to len pomocníci, ktorí rovnorodosťou vašich 

chýb sa mohli s vami spojiť. Až neskoršie, keď už nijaké 

chyby nemusíte ťahať so sebou a prechovávate v sebe iba 

túžbu po svetlých výšinách, potom prichádzajú pre vás 

do úvahy skutoční vodcovia. Tí sú s vami spojení rovnorodosťou 

vašich predností a cností. 

Až títo vás popravde vedú do výšky, tým že posilňujú vaše 

cnosti a svojou veľkou silou pôsobia ako mocný magnet. 

Až to sú potom vodcovia, ktorých skutočne môžete nazvať 

vodcami! Oni vás síce už teraz pevne držia tajomným, 

vám celkom neznámym spôsobom, ale držia samozrejme 

len tých, ktorí prechovávajú v sebe ešte žijúce cnosti, nie 

až príliš zasypané. 

Ale o týchto vodcoch nemôžete ešte hovoriť tu na zemi, 

pretože pre vás musia v prvom rade pomocníci rozvinúť 

svoju činnosť k vašej podpore, aby ste boli schopní dočista 

vyprať svoje odevy zo všetkej špiny, ktorú ste si privolali. 

Ale všetci títo pomocníci majú ešte sami všeličo splácať, čo 

sa im umožní tým, že vám pomôžu. 

Avšak nad týmito všetkými stoja už opravdiví vodcovia, 

čakajúc na vás a držiac vás zatiaľ, aby ste pri svojom veľkom 

očisťovaní neklesli a v ňom nezahynuli. 

(Úryvok z prednášky “Duchovný vodca človeka“ z diela 

POSOLSTVO GRÁLU – VO SVETLE PRAVDY) 

Abd-ru-shin

Peter Fechner 

Mayovia 

a doba obratu 

Medzi Indiánmi a šamanmi v Kolumbii a Guatemale 

Mayovia a ďalšie indiánske kmene ohlasovali 

na dnešnú dobu koniec starého 

a začiatok nového veku. Môžu nám byť 

múdrosť a tradície Indiánov ešte dnes 

užitočné? 

MIESTO STRETNUTIA 

– BOGOTA 

roku 1997 navštívil holandský filmár 

a dokumentarista Wiek Lens- 

V 

sen kolombijskú Bogotu, aby sa zúčastnil 

stretnutia štyroch stoviek 

indiánskych náčelníkov a šamanov 

z celej Ameriky. Dva roky predtým 

nakrútil film o Papue – Novej Guinei 

a angažoval sa za práva domorodých 

Papuáncov, ktorí sa snažia zachovať 

si svoju starobylú kultúru a prostredie, 

v ktorom žijú – dažďové pralesy. 

Získal tak renomé priateľa domorodcov 

a tým aj toľko dôvery, že ako Európan 

mohol stretnutie nafilmovať. 

Spolu s ním sa tejto udalosti zúčastnil 

aj jeho sprievodca Jacques, Holanďan, 

ktorý sa sám nazýva šamanom. 

V TÁBORE 

NA AMAZONKE 

bogotskom hoteli sa pomaly 

V zhromažďujú Indiáni z celej 

Ameriky, časť v kmeňových krojoch. 

Z Bogoty odlietajú vojenským lietadlom 

na miesto stretnutia do kolumbijskej 

oblasti Araracuara, ďalej 

loďou na odľahlý ostrov na jednom 

z vedľajších ramien Amazonky. 

V tábore sa zišli náčelníci, šamani, 

medicinmani a ženy, aby spoločne 

oživili svoje tradície a múdrosti, 

vykonali rituál na „záchranu Zeme“ 

a aby sa ako predstavitelia prírodných 

národov rozpamätali na svoje 

práva a povinnosti. 

Z Kanady dorazili Creeovia a Deneovia. 

Zo Spojených štátov Apači, 

Komančovia, Navachovia, Čerokézovia, 

Hopisovia, Pueblovia 

9 

Svet Grálu 

30 | 2011

– 2012 – 

a Nahuaovia. Z Mexika a Guatemaly 

Mayovia, Aztékovia, Zapotékovia 

a Huicholovia. Z Južnej Ameriky 

zástupcovia kmeňov Quechuanco, 

Huarone, Aymar, Arhuaco, Kogiso 

a Jivaro. Zo vzdialených kútov obrovského 

amerického kontinentu 

sa tak na osamelom ostrovčeku 

Wiek Lenssen po stopách Mayov 

v temnej amazonskej džungli zišli 

potomkovia kedysi hrdých národov, 

ktorí kruto trpeli pod nadvládou votrelcov 

z Európy. 

Wiek Lenssen vie, že Indiánom 

ide o záchranu ich umlčaných kultúr, 

o pokračovanie v tom, čo im je 

vlastné, predovšetkým úzke spojenie 

s prírodou a oblasťami onoho 

sveta. Zároveň chcú dať najavo aj 

svoj nesúhlas s kultúrou bielych, 

ktorá tieto aspekty zanedbáva. 

Z toho dôvodu mnoho Indiánov súhlasilo 

s nakrútením a zverejnením 

filmu. Vodcom stretnutia je malý 

Maya Don Cirilo, známy ako „Putujúci 

vlk“. Ozdobený čelenkou z pávieho 

peria a ohnivočerveným plášťom 

predniesol v tábore úvodnú reč. 

10 

Svet Grálu 

30 | 2011 

J 

„PUTUJÚCI VLK“ 

e potomkom Mayov a vyrastal 

v Guatemale. Opisuje, ako mu 

zamedzili pestovať vlastnú kultúru 

a ako sú v poslednom čase 

jeho ľudia prenasledovaní a masakrovaní 

vojenským režimom. Je to 

príbeh, ktorý viac či menej odráža 

osud všetkých ostatných kmeňov. 

A predsa, v jeho prejave nezaznievajú 

žiadne myšlienky na pomstu, 

ale naopak zmierlivé tóny: „Bratia 

a sestry, nastal čas prebudenia. Zišli 

sme sa, aby sme sa pomocou tradičných 

posvätných rituálov zjednotili 

s božským duchom a matkou Zem. 

Vložme sa do našej úlohy, čujme volanie 

sveta, že všetci tvoríme jednotu 

ako prsty jednej ruky. Všetci 

máme rovnaký pôvod, len sme išli 

rôznymi cestami, ale všetci sme vedení 

jednou silou. My, Indiáni, sme 

si udržali múdrosť a posvätné tradície. 

Je načase toto poznanie uvoľniť 

pre spoločnú budúcnosť celého ľudstva. 

Žime na tejto planéte ako bratia 

a sestry a poďme v ústrety spoločnej 

budúcnosti. Nech sa všetci prebudia! 

Moje slová sú dnes posolstvom 

celému svetu. Všetci musíme prejaviť 

viac ľudskosti, uctievať matku 

Zem a spojiť sa do jedného celku, 

nech už sme červení, bieli, bohatí 

alebo chudobní. Proroctvá nám hovoria, 

že sa máme 

povzniesť. Potrebujeme 

si osvojiť 

múdrosť, nech 

si všetky národy, 

kultúry, náboženstvá 

a krajiny dokážeme 

vzájomne 

pomáhať, kým nie 

je neskoro. Vidíme, 

ako naša planéta 

trpí, ako putuje 

zhrbená pod bremenom, 

ktoré sme 

jej naložili. Avšak 

škody, ktoré sme 

jej spôsobili sa nám 

čoskoro mnohonásobne 

vrátia. Naši 

predkovia predpovedali 

túto dobu 

žatvy, a poukazovali 

aj na zrýchlenie 

životného tempa, ktoré jej bude 

predchádzať. Naše proroctvá hovoria, 

že sa pred koncom štvrtého 

slnka a v dobe prechodu k novému 

cyklu navráti stará múdrosť. Ctime 

si staré poznanie predkov! (Wiek 

Lenssen „Volanie Mayov“.) 

Predstavujú sa aj ďalší náčelníci 

a takisto podávajú správu o tom, 

že ich predkovia opakovane označovali 

terajší čas ako dobu veľkých 

zmien, ako počiatok sveta mieru 

a harmónie. Zástupcovia indiánskych 

národov zo všetkých kútov 

amerického kontinentu prednášajú 

správy o vzrastajúcej deštrukcii 

ich životného prostredia v podobe 

priehrad a elektrární, uránových 

a uhoľných baní, veľkoplošného

– 2012 – 

vyrubovania lesov, ťažby ropy a zriaďovania 

monoplantáží pre svetový 

trh. Necitlivé drancovanie prírody 

i pohŕdanie prírodnými národmi 

však podľa proroctiev poukazuje 

na dobu konca. Wiek Lenssen je 

začiatkom podujatia veľmi dojatý 

a so slzami v očiach si dáva sľub, 

že svojím dokumentom sa vynasnaží 

postaviť most medzi svetom 

Indiánov a zvyškom sveta. 

J 

TRI DÔLEŽITÉ 

LEKCIE 

eho posvätný sľub na „záchranu“ 

Zeme a indiánskej kultúry je 

čoskoro vystavený neobvyklej 

skúške. Prvá úloha, ktorú mu „Univerzum“ 

zrejme pridelilo, 

je… čistenie 

upchatých záchodov, 

aby sa predišlo znečisteniu 

okolia tábora. 

Indiáni s ním 

ani s Jacquesom nezaobchádzajú 

ako 

s „čestným hosťom“. 

Avšak Wiek prirodzene 

veľmi rýchlo 

chápe, že i ten, kto 

má veľké vízie, musí 

začať so „záchranou 

Zeme“ v malom. 

Druhou lekciou je 

zistenie, že okrem 

dobrých a priateľských 

šamanov existujú 

i zlomyseľní. Dva 

dni sa cítil celkom 

ochrnutý a strachoval 

sa, že biedne zahynie 

medzi stovkami 

medicinmanov. Nakoniec 

sa nad ním zľutovala jedna šamanka 

a vysvetlila mu, že jeho sused 

v hojdacej sieti sa zrejme snaží 

zabrániť prítomnosti Európanov 

pri rituáloch, a tak ho „očaroval“, 

odobral mu energiu. Po jej zásahu, 

pri ktorom zrejme použila na liečenie 

„éterickú“ energiu, všetky 

jeho problémy zmizli. Šamanka 

mu radila ešte aktivovať svoju duchovnú 

ochranu a trochu sa uzatvoriť. 

Stačí si len predstaviť okolo 

seba plot z ružových kríkov a v duchu 

si myslieť: „Nechcem, aby mi 

niekto nejakým spôsobom kradol 

moju energiu.“ 

Odteraz je Wiek ostražitý. Stále 

viac sa dištancuje i od svojho sprievodcu 

Jacquesa, ktorý mu počas 

ochorenia vôbec nijako nepomohol. 

Na pozore sa má aj pri jeho sporných 

a občas veľmi mätúcich správach 

z onoho sveta, ktoré sprostredkováva. 

Jacques sa totiž považuje 

za médium a stále viac prepadá ilúzii, 

že je „vyvoleným“ bielym bratom 

Indiánov. Pre Wieka je to tretia 

lekcia; nevzniklo snáď mnoho 

siekt tým, že svojim členom sľubovali 

„vyvolenosť“? Pocit vyvolenosti 

nezdravo podporuje pýchu človeka 

a môže tým skomplikovať jeho duchovný 

vývoj. 

Šamanských rituálov, pri ktorých 

sa užívajú omamné látky, sa radšej 

nezúčastňuje, ale nechá sa informovať 

o ich účinkoch. Ayahuasca – tzv. 

„réva duše“, je extrakt z pralesnej 

liany (kombinácia dvoch rastlín), 

horká tekutina, ktorá sa pije ako 

čaj. Je to jeden z najsilnejších halucinogénov 

na svete. Amazónski 

Indiáni ju používajú na navodenie 

bdelého spánku, aby sa dopátrali 

odpovede na vážne životné otázky. 

Údajne sa tak dostávajú do štvrtej 

dimenzie, môžu vidieť a hovoriť 

s predkami, vídať udalosti minulých 

životov i vidieť budúcnosť. Jeden 

šaman mu vysvetľuje, že tieto 

Chrám Mayov v Strednej Amerike: jedna z najrozvinutejších kultúr je dnes 

v pozornosti v súvislosti s „obratom svetov“ v roku 2012. 

drogy sú pre Indiánov posvätnými 

rastlinami, ktoré prinášajú spojenie 

s duchovným svetom a môžu 

sa užívať len pri „posvätných ceremóniách“ 

pod vedením skúsených 

šamanov. Bieli užívajú drogy len 

11 

Svet Grálu 

30 | 2011

– 2012 – 

kvôli úniku z reality, a to je nebotyčný 

rozdiel. Wiek sa dosiaľ takto 

na vec ešte nepozeral, ale zostáva 

naďalej skeptický. Raz počas takejto 

ceremónie spustila jedna zo žien 

panický krik. Ťažko povedať, čo 

v tomto stave zmeneného vedomia 

videla alebo zažila. Nie je snáď lepšie 

nepokúšať sa o takéto vniknutie 

na onen svet? 

Myslím si, že otvárať sa onomu 

svetu – či už pomocou drog alebo 

hypnózou – nie je dobré. Pokiaľ 

normálny stav človeku tieto zážitky 

nedovoľuje, svedčí to o prirodzenej 

ochrane pred nekontrolovateľnými 

kontaktmi. Prirodzené jasnovidecké 

nadanie, fungujúce bez 

potreby pomocných prostriedkov 

však má, podľa všetkého, aj dostatočnú 

vlastnú ochranu. 

Niektorí zo šamanov majú 

úžasné schopnosti: môžu komunikovať 

s obyvateľmi onoho sveta, 

12 

Svet Grálu 

30 | 2011 

s prírodnými bytosťami, so svojím 

duševným telom, dokonca opúšťať 

telo fyzické alebo používať rôzne 

druhy neviditeľných síl či „éterických 

energií“, napr. pre potreby 

liečby. 

N 

„2012 – KONIEC 

SÚČASNÉHO VEKU“ 

a kolumbijskom stretnutí urobil 

mayský kňaz Don Cirilo 

na Wieka veľký dojem. Po návrate 

do Európy sa ho preto snažil opäť 

Wiek Lenssen vo svojej knihe „Volanie Mayov“ uvádza pôsobivé posolstvo „Putujúceho vlka“: 

Naše proroctvá hovoria, že sa pred koncom štvrtého slnka a v dobe prechodu k novému cyklu 

navráti stará múdrosť. 

vyhľadať kvôli nakrúcaniu svojho 

filmu. No stretnúť sa s „Putujúcim 

vlkom“, ktorý robiac česť svojmu 

menu cestuje ako koordinátor kmeňov 

po celej Amerike, nie je vôbec 

ľahké. Napokon sa podarilo nájsť 

vhodný termín a v roku 1998 pristáva 

Wiek na letisku v meste Guatemala. 

Rovnako ako v Bogote aj tu treba 

mať dvere auta zamknuté i počas 

jazdy, netúlať sa po meste sám 

a mať sa na pozore pred prepadnutím. 

Veď okrem jediného mesiaca 

mieru tu už 40 rokov vládne krvavá 

občianska vojna, pri ktorej bolo zabitých 

približne 150 000 Mayov. 

Prednedávnom sa konala ceremónia, 

pri ktorej „Putujúci vlk“ 

ako zástupca Mayov na znamenie 

zmierenia objal prítomných vysokých 

predstaviteľov guatemalskej 

armády. Pre Wieka to bolo nepredstaviteľne 

veľkorysé gesto, keď zvážime, 

ako kruto 

zaobchádzali vojaci 

s nevinnými 

mayskými spoločenstvami. 

„Putujúci vlk“ 

žije na guatemalskej 

vysočine 

vzdialenej hodinu 

jazdy od mesta. 

Wiek ho nakrúca 

pri rozprávaní 

o histórii domorodých 

Američanov. 

(Ďalší sfilmovaný 

rozhovor 

nasleduje v r. 2001 

pri pyramídach 

v Tikale.) Belosi 

zaobchádzali 

s domorodcami 

ako s háveďou 

a usmrtili ich viac 

ako sto miliónov. 

Teraz však prichádza 

rok „nula“, je 

tesne pred nami – a to je čas, kedy 

by sa Indiáni mohli osamostatniť. 

Rokom 2012 by mal nastať koniec 

súčasného veku a začať vek nový. 

„21. december 2012 je prvým 

dňom nového cyklu. Žijeme v období 

prebudenia. Jedna perióda 

svetového cyklu sa končí, druhá 

sa začína. Mnoho ľudí si začína

– 2012 – 

uvedomovať, že dali svojmu životu 

zlý smer. Po roku „nula“ sa ľudstvo 

zjednotí. Ľudia budú brať 

ohľad na Zem i jeden na druhého. 

Predtým sa však stane ešte mnoho 

veľkých a závažných vecí. Sme 

vo veľkom nebezpečenstve. Vieme, 

že rok „nula“ mnoho ľudí neprežije, 

keďže stratili vzťah k prírode. Nastanú 

veľké zemetrasenia, povodne 

a zmeny klímy! Mayské proroctvá 

nie sú určené len Mayom, ale celej 

planéte. (Wiek Lenssen, „Volanie 

Mayov“.) 

Wiek sa zúčastnil na rituáli liečiteľov 

a privolávačov dažďa. Don 

Julian, známy mayský liečiteľ a šaman 

prosil v období veľkého sucha 

bytostné sily o dážď. Wiek pochyboval 

o úspechu, no čoskoro sa jeho 

pochybnosti rozplynuli. O tri dni 

sa spustil taký lejak, že z toho ostal 

vo vytržení. Scéna plieskajúceho 

dažďa po veľkom suchu je vo filme 

s názvom „The Year Zero“ veľmi 

pôsobivá. 

W 

PRICHÁDZA NOVÝ 

VEK? 

iek si však stále nevie predstaviť, 

ako by mal prechod 

do nového veku vyzerať. „Putujúci 

vlk“ na jednej strane hovorí o prírodných 

katastrofách, na druhej 

strane o rajských pomeroch, ktoré 

majú nasledovať. Odkiaľ získal 

svoju múdrosť? – Je ústami svojich 

predkov, ako sám hovorí, neťaží 

zo svojich poznatkov. 

Existencia určitých časových 

cyklov, ktoré ovplyvňujú život 

vo vesmíre, bola starým Mayom 

od nepamäti dobre známa. Aj ostatní 

Indiáni v Amerike považovali 

tento národ za expertov vo výpočtoch 

a interpretácii týchto období. 

Ešte dnes sa títo zosnulí predkovia 

tešia veľkej úcte. Pri rituáloch 

s nimi hovoria a veria ich ponaučeniam 

a v ich pomoc. Ale kto môže 

zaručiť, že predkovia majú vo všetkých 

bodoch pravdu? 

Podľa mienky niektorých Mayov 

v decembri 2012 skončí cyklus tzv. 

„Dlhého počtu“, trvajúci 5 126 rokov. 

Názory, či je tento dátum vyrátaný 

správne, sa líšia. Niektorí experti 

uvádzajú aj iné roky, keď mal 

tento cyklus skončiť, napr. rok 1936. 

Pri výpočte sa vychádza z časovej 

jednotky mayského kalendára 

jeden „Tun“ (v preklade „Kameň“), 

ktorý zodpovedá 360-tim dňom. 

Pokiaľ chceme správne počítať, musíme 

ku každému Tunu pridať päť 

prechodných dní, aby sme dostali 

výsledný počet 365 dní, čo zodpovedá 

jednému slnečnému roku. 

Pri dlhšom časovom rozpätí tak 

vzniká značný rozdiel: celý cyklus 

totiž nemá 5 126, ale 5 200 rokov. 

Pokiaľ by sme vychádzali z toho, 

že sa „Veľký počet“ správne používal 

do konca klasickej periódy 

okolo 900 rokov pred n. l., a neskôr 

sa prechodné dni už nepripočítavali, 

posunul by sa koniec „Veľkého 

počtu“ prinajmenšom o 15 rokov. 

Predpokladaný výpočet konečného 

dátumu 2012 je teda sporný. 

Napriek tomu je šíriace sa očakávanie 

doby obratu z mnohých dôvodov 

oprávnené. Popri mayských 

proroctvách totiž existuje ešte veľa 

ďalších predpovedí, ktoré poukazujú 

na koniec starého a začiatok 

nového veku. Zväčša však neuvádzajú 

žiadne jednoznačné časové 

údaje – podľa všetkého preto, 

že celý dej prechodu môže trvať 

dlhší čas. Z minulých dôb sa zachovali 

aj tisícročia staré správy 

juhoamerických Inkov, z ktorých 

sa dozvedáme, že ich národ bude 

opäť veľkým a šťastným: „Keď bude 

na Zemi zriadená ríša Svetla, potom 

opäť povstane i ríša Inkov a Inkovia 

budú dobrými služobníkmi 

Svetla.“ Podľa všetkého, výrok 

platí i pre množstvo ďalších kmeňov 

po celej Zemi. Aj výnimočné 

dielo – Posolstvo Grálu „Vo Svetle 

Pravdy“, ktoré sme už v našom časopise 

mnohokrát spomínali, sa zaoberá 

otázkami prechodu do novej 

epochy ľudstva. Žiadny presný dátum 

začiatku nového veku však neuvádza, 

i napriek tomu, že ho oznamuje. 

V týchto predpovediach sú 

okrem spomenutých katastrof uvedené 

aj výroky o nádejnej budúcnosti. 

Abd-ru-shin, autor diela, nenecháva 

žiadnu pochybnosť o tom, 

že v súčasnosti stojíme na prahu 

nového veku, v ktorom sa bude 

musieť ľudstvo po „Božom súde“ 

pre vlastné dobro včleniť do Božej 

vôle. 

Človek má vždy možnosť voľby. 

Pridajme sa teda aj my, z „kmeňa 

bielych bratov“, k snahám šamanov 

– v úcte k prírodným zákonitostiam 

o vedomé a dobrovoľné 

usilie a dobro pre všetkých. 

Peter Fechner 

fechner@svetgralu.sk 

Literatúra: 

Wiek Lenssen, Der Ruf der Mayas, 

Goldmann Verlag, München 2008; 

Adrian Gilbert, 21. Dezember 2012, Kopp 

Verlag, Rottenburg 2007; 

Birgit F. Carrasco, 2012 Die große 

Zeitenwende, Knaur Verlag, München 

2008; 

Peter Ruppel, Maya 2012, Schirner Verlag, 

Darmstadt 2008; 

ohne Verfasser, Verwehte Zeit erwacht, 

Band 2, Verlag der Stiftung 

Gralsbotschaft, Stuttgart; 

Abd-ru-shin, Im Lichte der Wahrheit, 

Gralsbotschaft, Verlag der Stiftung; 

Gralsbotschaft, Stuttgart 

13 

Svet Grálu 

30 | 2011

RECENZIA 

Život po živote 

„Hereafter“ – majstrovské dielo Clinta Eastwooda 

Dráma / Fantasy 

USA, 2010, 129 min. 

Réžia: Clint Eastwood 

Hrajú: Matt Damon, Cécile De France, Marthe Keller, Mylène Jampanoï, 

Bryce Dallas Howard, Jay Mohr, Thierry Neuvic, George McLaren 

14 

Svet Grálu 

30 | 2011 

M 

noho hollywoodskych režisérov 

fascinovala téma života 

po smrti a niekedy z toho vzniklo 

hodnotné dielo. Napríklad „Ako prichádzajú 

sny“ od Vincenta Warda, 

alebo „Na krídlach vážky“ od Toma 

Shadyaca. Hlavnou témou týchto 

filmov je vykreslenie komunikácie 

s mŕtvymi 

ako zvláštnej udivujúcej 

udalosti. Vo filme „Ako 

prichádzajú sny“ sa naviac 

tvorcom podarilo 

veľmi pôsobivo zobraziť 

onen svet. 

Prednedávnom sa téme 

života po smrti venoval 

i starý majster filmového 

plátna Clint Eastwood 

vo filme „Hereafter“ 2010. 

Scenár napísal v Rakúsku 

žijúci Brit Peter Morgan a hudbu zložil 

sám Eastwood. Vďaka neokázalému 

a prirodzenému spracovaniu 

vytvoril pôsobivú snímku, ktorú 

možno len ťažko zaradiť do niektorého 

z obvyklých žánrov. 

Príbeh hovorí o troch úplne rozdielnych 

ľuďoch, žijúcich v rôznych 

krajinách, pomeroch a prostrediach, 

ktorých osud nakoniec zvedie dohromady 

vďaka jednej spoločnej 

veci – záujmu o tému života po smrti, 

ku ktorej sa dostali vďaka celkom 

rozdielnym skúsenostiam. 

Najskôr sa divák zoznámi s francúzskou 

televíznou žurnalistkou 

Marie Lelay (Cécile de France). 

Počas svojej dovolenky v Thajsku 

sa stane obeťou prílivovej vlny tsunami. 

Takmer sa utopí, ale v poslednej 

chvíli ju vzkriesia. Počas stavu 

bezvedomia prežije 

zážitok blízkosti 

smrti, ktorý 

ju, mladú, ctižiadostivú 

a úspešnú 

ženu, celkom 

zmení. Zmení 

sa i vzťah k jej 

vlastnej práci. Je 

nútená vziať si pár 

mesiacov dovolenky, 

počas ktorej 

namiesto zmluvnej 

knihy o pokleskoch 

politikov píše knihu o svojom zážitku. 

V Anglicku dvanásťročnému Marcovi 

pri dopravnej nehode zomrie 

brat – dvojča, na ktorého je silne citovo 

viazaný a ktorý mu bol oporou. 

Marcus cíti jeho prítomnosť a túži 

sa s ním spojiť. Hľadá spôsob, ako to 

dosiahnuť, pričom spoznáva množstvo 

šarlatánov, ktorí ezotericky ladenému 

publiku údajne sprostredkúvajú 

záhrobné kontakty, no 

v skutočnosti ide len o predstieranie 

týchto schopností.

RECENZIA 

George Lonegan (Matt Damon) 

žijúci v San Franciscu však má 

podobné nadanie. Počas stretnutia 

je schopný dotyčnému človeku 

od zosnulej, väčšinou blízkej osoby, 

odovzdať dôležitú správu. Táto 

schopnosť sa však Georgovi stane 

veľkou životnou záťažou. Opakovane 

prežíva, že dotyčné osoby nie 

sú schopné sprostredkované oznámenie 

spracovať. Takisto mu bráni 

v uskutočnení šťastného partnerského 

vzťahu, pretože vedomie 

partnerovho hlbšieho pohľadu 

do tieňov minulosti je pre potenciálne 

partnerky prekážkou. George 

sa od svojho nadania odvracia a túži 

po normálnom živote. 

Vo viac ako dvojhodinovom epose 

nechá Clint Eastwood bežať vývoj 

týchto troch charakterov úplne samostatne. 

Až po pozvoľnom splietaní 

sa osudových nitiek sa všetky 

tri postavy stretávajú, a to na londýnskom 

knižnom trhu. Marcus 

konečne spoznáva niekoho, kto mu 

môže odovzdať správu od jeho brata 

a George v Márii neočakávane spoznáva 

spriaznenú dušu, pre ktorú 

sa život po smrti stal rovnako prirodzenou 

skutočnosťou. 

Dej prebieha priamočiaro, prirodzene 

a živo, nesený stopercentnými 

hereckými výkonmi a vynikajúcou 

kamerou (Tom Stern). 

Vypätejšie situácie nastali len v prípadoch, 

keď sa v osudovom dianí 

náhle objavila smrť – Jasonova 

(Marcov brat) autonehoda, teroristický 

útok v londýnskom metre 7. 

júla 2005, pred ktorým sa Marcus 

zachránil šťastnou náhodou 

(ktorá sa neskôr ukázala ako vplyv 

z onoho sveta) a neuveriteľne realisticky 

zinscenované tsunami, ktoré 

zničilo thajské pobrežie. 

Je možné, že americké publikum 

očakávalo väčšiu „akciu“, na ktorú 

boli Eastwoodovi fanúšikovia zvyknutí, 

takže kasový trhák sa pri 50 

mil. USD drahom filme nekonal. 

Je tiež možné, že sa Clint Eastwood 

týmto filmom usadil až príliš medzi 

žánre. Ide totiž o snímku, v ktorej 

sa „onen svet“ zobrazuje bez prvkov 

hororu a udivujúcich scén. „Fantasy“ 

zostáva na pôde realizmu, pričom 

zároveň ponecháva priestor 

na vlastnú interpretáciu. 

Film Život po živote je jednoznačne 

pútavým dielom, ktoré 

diváka podnieti k zamysleniu 

sa nad otázkami neviditeľného 

sveta okolo nás. Nenechá človeka 

ľahostajným, a preto sa oplatí pozrieť 

si ho. 

Werner Huemer, Vítězslav Janáček 

huemer@svetgralu.sk, janacek@svetgralu.sk 

15 

Svet Grálu 

27 30 | 2011

ZDRAVIE 

Rozhovor s Dr. Fritzom Albertom Poppom 

Nemeckého biofyzika Dr. Alberta Poppa preslávil v minulých rokoch jeho úžasný výskum 

„biofotónov“. Zistil, že bunky vyžarujú svetlo, a na tomto základe vyvinul okrem iného metódy 

slúžiace na preukázanie zhubných nádorových buniek a na analýzu kvality potravín. 

V rozhovore pre Svet Grálu vysvetľuje, ako môžu „biofotóny“ zmeniť náš pohľad na svet. 

16 

Svet Grálu 

30 | 2011

ZDRAVIE 

Svet Grálu: Ako ste dospeli k záveru, 

že bunky vyžarujú svetlo, 

a že toto svetlo slúži na výmenu informácií 

počas procesov prebiehajúcich 

v tele? 

Dr. Popp: Ľudské telo stratí každú 

sekundu 10 7 buniek. Kým poviem 

„dvadsaťjeden, dvadsaťdva…“, odumrie 

v mojom tele 10 miliónov buniek! 

Každú 10 -7 sekundu musí byť 

teda vyslaný do okolia signál, ktorý 

o úbytku informuje susediace bunky. 

Tento percentuálny pomer straty buniek 

platí pre všetky biologické systémy, 

pre všetky živé bytosti. Pokiaľ 

má byť táto strata buniek zmysluplná 

a nejakým spôsobom organizovaná, 

potom musia susedné bunky, ba celý 

organizmus, byť neustále o týchto 

procesoch informované. Inak by dochádzalo 

k vzniku nádorov, alebo by 

naopak mohlo byť následne vyprodukované 

nedostatočné množstvo 

buniek. Od toho je závislá celá identita 

organizmu. Akým spôsobom 

sa ale môže odohrávať takáto obrovská 

výmena informácií? Na akom základe 

môže byť organizované niečo 

také? Elektrochemické procesy by takúto 

spleť reakcií v takých krátkych 

intervaloch vôbec neboli schopné 

obsiahnuť. Erwin Schrödinger (rakúsky 

teoretický fyzik 1887-1961, jeden 

zo zakladateľov kvantovej mechaniky, 

pozn. red.) sa svojho času 

sám seba pýtal, prečo sa organizmus 

pri takomto obrovskom počte reakcií, 

ktoré sa dejú každým okamihom, dopúšťa 

len nepatrného množstva chýb. 

Pri takomto množstve by všetky pochody 

predsa mali prebiehať úplne 

chaoticky! Podobné procesy sa s obľubou 

vysvetľujú pomocou extrémnych 

príkladov. Predstavme si mohutnú 

tridsať metrov dlhú veľrybu. 

Ako môže byť takýto obrovský organizmus 

schopný vyslať také nepredstaviteľné 

množstvo informácií, 

ktoré vyplývajú zo strát buniek, a to 

len za 10 -7 sekundy do vzdialenosti 

30 m tak, aby v správnom okamihu 

boli na správnom mieste? Podľa 

môjho názoru je na otázku jediná 

prijateľná odpoveď: svetlom – všetci 

ostatní poslovia by boli príliš pomalí. 

Nositeľom informácií musí byť svetlo, 

pretože biofotóny obsahujú kapacitu 

pre takúto hustotu informácií. 

Svet Grálu: Hovoríte aj o schopnosti 

svetla prenášať určitý systém. 

Z toho vyplýva, že svetlo vytvára 

zákonitosti ako v makrokozme, tak 

v mikrokozme. Pre túto tézu vás 

v etablovaných kruhoch opätovne 

kritizovali, pretože veda uprednostňuje 

vo výklade sveta skôr náhodu. 

Dr. Popp: Problémom je skutočne 

predstava, že usporiadanie svetla 

a jeho schopnosť prenášať svoj 

poriadok sú príbuzné s usporiadaním 

života tu na zemi i s existenciou 

určitého poriadku v bunke, ktorý 

som objavil. Táto myšlienka vzájomného 

pôsobenia je problémom 

pre vedcov, pretože otriasa základnými 

vedeckými tézami. Veda totiž 

pri týchto dejoch predpokladá pôsobenie 

náhody, nie inteligentného 

poriadku. Je však dôležité vymedziť 

presné hranice bádania, pretože tu 

hrozí, že sa dostaneme do oblasti 

náboženstva, filozofie, alebo dokonca 

ezoteriky. Vezmime si pri našich 

úvahách za základ darwinizmus: 

Darwin vo svojom pozorovaní 

vývoja života povýšil náhodu na základ 

evolúcie. To bola však veľká 

chyba, lebo sa tým popiera otázka 

zmyslu. Mne pripadá logické vychádzať 

z toho, že samotný život je 

prejavom nejakého plánu, akejsi základnej 

štruktúry, ktorú môže pri 

svojom prejave využiť. Nazvite inteligenciu, 

ktorá sa za tým skrýva, 

akokoľvek – alebo sa jednoducho 

vyhnite jej pomenovaniu – musí 

však existovať sila, ktorá vytvára 

poriadok pri vznikaní, existencii 

a súhre všetkých účastníkov tohto 

univerza. Podľa môjho názoru spočíva 

podstata všetkého vo svetle. 

Svet Grálu: Fotóny sú elementárne 

častice svetla. Čo sú biofotóny? 

Dr. Popp: Ide o tie isté fotóny 

s tým rozdielom, že pochádzajú 

z biologického systému. Nelíšia 

sa teda vo svojej podstate od normálnych 

fotónov, majú však tú 

vlastnosť, že je možné ich merať 

a pozorovať, pokiaľ skúmame 

živé systémy. Ide pritom o veľmi 

jemné, laseru podobné svetlo. 

Tu v inštitúte ich napríklad môžeme 

pomocou vysoko senzibilných 

prístrojov – takzvaných fotonásobičov 

– zviditeľniť. Ide síce 

len o ultraslabé svetlo, ktoré je 

17 

Svet Grálu 

30 | 2011

ZDRAVIE 

porovnateľné s plameňom sviečky 

vo vzdialenosti 20 km, ale práve 

v tejto jemnosti je ukrytá obrovská 

koherencia 1 , a tým značný poriadok. 

Práve táto koherencia je 

schopná svoj poriadok do okolitého 

systému preniesť. Tým 

sa to stáva najdôležitejším kľúčom 

na pochopenie komplexnej 

biochémie, ba na pochopenie 

vzniku života. Máme tu 

do činenia so svetelným lúčom 

s najvyššou úrovňou zákonitosti, 

ktorý je jemnejší než akýkoľvek 

lúč vyprodukovaný laboratórnym 

laserom. Je zložený výhradne 

z jednotlivých fotónov, 

a táto skutočnosť umožňuje ten 

najprecíznejší a najrýchlejší spôsob 

vplyvu na procesy vo vnútri 

buniek. Nespočetné milióny pochodov 

v organizme potrebujú 

totiž úplne presný a efektívny regulačný 

systém. Podstata biofotónov 

s ich vnútornou schopnosťou poriadku 

tu preberá kontrolu nad chemickými 

reakciami, pričom biofotón 

nemusí spúšťať každú reakciu 

zvlášť. Jediný lúč biofotónov napríklad 

stačí na to, aby spustil státisíce 

reakcií, pretože každý biofotón, 

ktorý začne svoju dráhu a vstúpi 

do komunikácie s bunkou, súčasne 

vytvára elektromagnetické pole. 

V každej bunke sa vytvára takto 

vybudovaným elektrickým poľom 

vzorec, a tým vzniká nadradený regulačný 

systém pre čas a priestor, 

v ktorom sa odohrávajú všetky biologické 

procesy. Tieto pochody prebiehajú 

po prvom impulze samočinne. 

Partneri chemickej reakcie, 

ktorí sú napojení na toto pole, sú 

prostredníctvom trojdimenzionálného 

informačného vzorca informovaní 

o tom, čo, kedy a kde majú 

urobiť. Na druhej strane nám toto 

elektromagnetické pole prezrádza, 

aká silná je koherencia „vnútorného 

svetla“. Týmto spôsobom je 

18 

Svet Grálu 

30 | 2011 

možné merať kvalitu biologického 

systému – myslí sa tým napr. zdravie 

človeka alebo akosť potravín. 

Rakovina je napríklad ochorenie, 

pri ktorom je koherencia masívne 

narušená. Tým je komunikácia 

medzi bunkami blokovaná v takej 

miere, že bunky už nie sú schopné 

organizovane spolupracovať. Z poznatkov 

výskumu biofotónov sme 

vyvinuli mnohosľubnú diagnostickú 

metódu, ktorú už využívajú 

mnohé lekárne. Základom našej 

tzv. regulačnej diagnostiky sú merania 

odporu kože, pretože sme pri 

našom výskume zistili, že existuje 

súvislosť medzi biofotónmi a hodnotou 

odporu kože. 

Svet Grálu: Mohli by ste nám vysvetliť 

použitie tejto diagnostickej 

metódy? 

Dr. Popp: Táto metóda nám 

umožnila uvedomiť si, že za liečenie 

organizmu nie je zodpovedný 

imunitný systém, ale usporiadané 

elektromagnetické pole v bunkách, 

a stupeň tohto usporiadania môžeme 

merať pomocou hodnoty odporu 

na koži a následne vyjadriť 

určitým pomerom. Na vnútorných 

i vonkajších stranách oboch rúk 

teda vykonáme niekoľko meraní 

kožného odporu, a rozmiestnenie 

meraných bodov zobrazíme na počítači. 

Náš program potom ukáže 

rozmiestnenie získaných hodnôt. 

Normálne logaritmické rozmiestnenie 

meraných bodov značí 

koherenciu, takže ukazuje 

na stabilné elektromagnetické 

pole a dobré regulačné sily. 

Ak sú hodnoty odporu rozdelené 

náhodne, sú samoliečivé 

schopnosti organizmu oslabené. 

Zdravie znamená v tomto 

systéme regulačnú schopnosť 

organizmu, to znamená, že samoliečivé 

sily tela sú schopné 

sa ubrániť ochoreniu vo fáze 

jeho vzniku. Pomocou regulačnej 

diagnostiky je možné, 

na rozdiel od iných diagnostických 

postupov, preskúmať 

mieru zdravia človeka a jeho 

schopnosť prekonávať choroby. 

Svet Grálu: Ako sa vlastne dostávajú 

biofotóny do našich buniek? 

Kritici tvrdia, že svetlo vzniká 

z náhodných chemických procesov. 

My toto svetlo prijímame, alebo 

ho sami produkujeme? 

Dr. Popp: Oboje. Kedysi som 

v tejto súvislosti použil výraz „vysávač 

svetla“, za čo sa mi dostalo 

mnoho kritiky. „Vysávač svetla“ ale 

nie je nič iné, ako živočích, ktorý 

priťahuje svetlo. V živých organizmoch 

sa to dá skutočne pozorovať. 

Faktom je, že fotóny prijímame slnečným 

svetlom a potravou, a následne 

ich ukladáme do našej DNA. 

Na výmenu informácií, teda na komunikáciu 

s bunkami, využíva organizmus 

toto svetlo tak, že ho potom 

z DNA znovu vysiela. 

Svet Grálu: Je podľa tejto teórie 

svetlo najdôležitejším „zdrojom 

obživy“ človeka? 

Dr. Popp: Dá sa to takto povedať. 

Bez slnečného svetla by neexistovali

ZDRAVIE 

biofotóny, preto ani komunikácia 

medzi bunkami, a tým ani život. 

My sa svetlom v podstate živíme. 

Znie to síce trochu zvláštne, pri 

bližšom pohľade však nie, pretože 

na subatomárnej úrovni majú 

rozhodujúce slovo kvantovo 

mechanické procesy. DNA nie 

je zodpovedná len za reprodukciu 

buniek, ale aj za priebeh 

oveľa pozoruhodnejších a významnejších 

procesov. Špirálovitá 

štruktúra DNA je skonštruovaná 

tak pozoruhodne, 

že je schopná ukladať biofotóny 

a opäť ich uvoľňovať. Keď napr. 

do nášho absolútne tmavého 

meracieho prístroja vložíme list 

rastliny, môžeme na obrazovke 

pozorovať, ako intenzita svetla 

pomaly mizne a biofotóny sú 

prakticky „utlmené“. Pokiaľ 

však prístroj otvorím a vzorku 

opätovne osvetlím, tak sa list 

opäť rozsvieti, pretože načerpal 

nové svetlo. Na základe svojej 

štrukrúry funguje DNA rovnako 

ako vysielač i prijímač tohto koherentného 

elektromagnetického 

žiarenia. Vo svojej podstate funguje 

ako rezonátor. 

Svet Grálu: Vyžaruje čerstvo 

odtrhnutý list skutočne iné svetlo, 

ako list, odtrhnutý pred šiestimi 

dňami? 

Dr. Popp: Samozrejme! Zmeny 

svetelného žiarenia sú merateľné. 

Kvalitu biologického systému je 

možné vždy vyčítať z koherencie, 

teda z intenzity svetelného lúča. 

Tá sa pri jednotlivých biologických 

systémoch veľmi líši. Rozdiel 

je viditeľný napr. medzi vzorkami, 

ktoré sú ovplyvnené škodlivým 

vonkajším prostredím a „bio“ 

vzorkami. Podľa tohto princípu je 

možné testovať aj kvalitu potravín. 

Veľké koncerny už po desaťročia 

využívajú naše spôsoby merania 

Dr. Fritz-Albert Popp už mnoho rokov skúma svetlo v bunkách. 

Na obrázku je list, ktorého vyžarovanie fotónov 

je zaznamenané pomocou fotoelektrického násobiča. 

Vľavo ten istý list na obyčajnej fotografii. 

na analýzu kvality svojich potravín. 

Je zaujímavé, že aj Erwin Schrödinger 

kedysi povedal, že živé organizmy 

sú koherentné systémy. 

Z našej praxe môžeme toto tvrdenie 

len potvrdiť. Zlá alebo dobrá 

strava sa od seba líšia stupňom 

vzájomnej koherencie. Tu sa tiež 

vysvetľuje, prečo je také dôležité 

konzumovať zdravé potraviny. 

Konzumáciou nezdravých potravín 

oslabujeme koherenciu nášho organizmu. 

Spoločne s potravou prijímame 

aj v nej obsiahnuté usporiadanie, 

a táto informácia - poriadok 

určuje vývoj ďalších buniek. Pred 

niekoľkými rokmi som na túto 

tému napísal knihu s názvom Posolstvo 

potravín. Potraviny majú 

skutočne schopnosť odovzdať organizmu 

svoje posolstvo. Mäso, ktoré 

pochádza zo zvieraťa z veľkochovu 

so zlými životnými podmienkami 

odovzdáva kvalitatívne úplne iné 

„posolstvo“ svojmu konzumentovi 

ako mäso pochádzajúce z biofarmy. 

Svet Grálu: Pojem „svetla“, ktoré 

navyše ešte vyžaruje z našich buniek, 

dáva vietor do plachiet 

náboženským a ezoterickým prúdom. 

Mali ste problémy s vymedzením 

vašej vedeckej práce voči 

ezoterickým interpretáciám? 

Dr. Popp: Ezoterika? Nie. Nemám 

obavy z takýchto interpretácií. 

I to patrí k slobode 

myslenia. Prečo by tieto smery 

nemali mať možnosť zaoberať 

sa mojimi tézami? Ja chcem život, 

jeho vznik i jeho prejavy, 

pochopiť z pohľadu fyzika. 

Na zodpovedanie týchto otázok 

som pracoval s nástrojmi fyziky. 

Na svetlo, ktoré vzniká v našich 

bunkách, sa pozerám ako 

na médium prirodzenej komunikácie 

medzi bunkami. Vychádzal 

som z vlastného poznania, 

keď som pri jednom interview 

povedal: „My vlastne plávame 

v mori svetla. Pri dôkladnom 

skúmaní absolútna tma neexistuje“. 

Toto tvrdenie oslovuje 

potom i ostatných. Čisto vecne, 

z pohľadu mojej vedeckej práce, 

z toho, čo meriam, vidím a prepočítavam, 

toto tvrdenie súhlasí; 

ponecháva však zároveň každému 

priestor na vlastnú interpretáciu, 

na akú som v danom okamihu ani 

nepomyslel. Pokiaľ by však niekto 

chcel moje myšlienky zámerne prekrútiť, 

nepochybujem o tom, že by 

nakoniec pravda vyšla najavo. Ako 

sa vraví: kde vzrastá nebezpečie, 

tam rastie i možnosť záchrany. 

1) Koherencia je schopnosť zväzku elektromagnetického 

žiarenia (svetla) po prejdení 

určitej vzdialenosti (alebo uplynutí 

určitého času) interferovať, čiže skladať 

sa do jedného výsledného vlnenia. 

Mehmet Yesilgöz 

yesilgoz@svetgralu.sk 

19 

Svet Grálu 

30 | 2011

TÉMA 

Obklopila ich jasná ˇziara 

Hospodinovej slávy 

20 

Svet Grálu 

30 | 2011 

T 

áto veta je súčasťou vianočného 

príbehu. Pastierom pasúcim 

svoje stáda sa náhle zjaví anjel. 

Čítame: A hľa, anjel Pánov postavil 

sa vedľa nich a sláva Pánova ich 

osvietila. (Lukáš 2,9) 

Pokúsim sa predstaviť si, čo sa v tej 

chvíli udialo. 

Je večer. Otváram okno, aby som 

do miestnosti nechal prúdiť čerstvý 

vzduch. Na oblohe svietia hviezdy. 

Náhle ma oslepuje svetlo ako vo dne. 

Zjaví sa anjel. Vidím ho zreteľne; je 

vysoký a mňa obklopuje jasná žiara 

Hospodinovej slávy. 

Ako si mám túto udalosť vysvetliť? 

Lúč nebeského jasu prúdi anjelom, 

a mne prináša rozjasnenie. V zlomku 

sekundy v tomto lúči nebeského svetla 

poznávam seba. Prežívam úžasnú 

čistotu svetla, ktoré skrz anjela 

a okolo neho žiari a oslňovaný touto 

nádherou si jasne uvedomujem, ako 

som na tom so svojou čistotou, ako 

sám málo žiarim. A toto poznanie, 

to náhle, zjasnené uvedomenie, že nie 

som dosť čistý, začne mnou otriasať 

tak ako kedysi pastiermi. Ono cítenie 

vlastnej malosti a nedostatočnosti 

vyvoláva hlboké rozochvenie, ktoré 

je vo vianočnom príbehu vyjadrené 

slovami: „a veľmi sa vydesili“ (I báli 

sa bázňou veľkou). 

Ale svetlý posol upokojuje rozochvených 

pastierov: „Nebojte sa, veď 

zvestujem vám veľkú radosť!“ Potom 

im oznamuje narodenie Božieho 

Syna v betlehemských jasliach a vzápätí 

sa objaví množstvo nebeských 

zástupcov chváliacich Boha: 

„Sláva na výsostiach Bohu a pokoj 

na Zemi ľuďom dobrej vôle!“ 

Zbor anjelov ukazuje pastierom – 

i mne – ako môžeme premôcť strach, 

i spôsob, ako nám zjavený jas nebeského 

svetla bude pomáhať: Bohu opäť 

vzdáme úctu, činmi prejavíme jeho 

pravé uctievanie, budeme poslúchať 

svojho Pána, dbať na jeho vôľu, budeme 

plniť jeho pokyny a prikázania. 

Potom, až potom vnútorný mier naplní 

duše všetkých tých, ktorí takto 

konajú. 

Vtedy sa padlé ľudské pokolenie 

stane Bohu milým – a my budeme 

stáť bez strachu vo svetle Jeho slávy, 

opäť ako Božie deti. 

Martin Ernst 

ernst@svetgralu.sk

KNIŽNÁ PONUKA 

Vážení čitatelia, aj tentoraz sme pre Vás pripravili novinku 

v našom on-line obchode www.svetgralu.sk 

Posolstvo od protinožcov 

Marlo Morganová 

Cena za knihu : 10,90 € 

Cena pre predplatiteľov : 10,30 € 

Román rozpráva príbeh americkej lekárky, špecializujúcej sa na prírodné 

liečiteľstvo, ktorej sa naskytla príležitosť spoznať život jedného austrálskeho 

domorodého kmeňa. Domorodci žijú v plnom súlade s drsnou prírodou 

a majú v sebe hlbokú múdrosť. 

List od staršieho člena kmeňa Wurundjeji menom Burnam Burnam: 

„Ja, Burnam Burnam, domorodý Austrálčan z kmeňa Wurundjeji, týmto 

prehlasujem, že som si prečítal každé slovo knihy Posolstvo od protinožcov. 

Prvýkrát v živote som prečítal knihu bez prestávky, od začiatku do konca 

a nemohol som sa od nej odtrhnúť. Vzbudila vo mne veľký údiv a nadšenie. 

Je to vynikajúce dielo a jeho autorka v žiadnom prípade nesklamala 

dôveru, ktorú k nej my, Ozajstní ľudia, prechovávame. Naopak, spôsob, 

akým vykresľuje náš systém hodnôt a naše názory, ma robí nesmierne hrdým 

na naše dedičstvo. 

Tým, že si svetu povedala o svojej skúsenosti, si napravila historickú krivdu. 

V šestnástom storočí nás holandský moreplavec Wiliam Dampier popísal 

ako najprimitívnejší, najúbohejší národ na svete. Kniha Posolstvo od protinožcov 

nás pozdvihuje na najvyšší stupeň vedomia a ukazuje nás takých, 

akí v skutočnosti sme, ako majestátny vznešený národ.“

„ 

VZŤAHY 

Ženy sú ako ovocné plody... 

Tie najlepšie rastú na vrchole stromu. 

No muži nechcú ísť za tými najlepšími, 

lebo majú strach, že by pritom mohli spadnúť a zraniť sa. 

Láska 

Margaréta Černáková 

Namiesto toho zbierajú plody popadané po zemi, 

napriek tomu, že nie sú až také dobré, 

no – sú ľahko dostupné. 

A plody, ktoré sú na vrchole stromov, si myslia, 

že majú nejakú vážnu chybu. 

V skutočnosti sa len potrebujú učiť trpezlivosti 

vedieť čakať, kedy ten správny muž príde; 

taký, ktorý bude mať odvahu – vyštverať sa 

pre ňu až na samý vrchol... 

“ 

mužaaženy 

VÍZIA MUŽSKOSTI 

súčasnej dobe je chlapcom vštepovaná 

nesprávne chápaná kon- 

V 

cepcia mužskosti, a preto väčšina 

dnešných teenagerov ako aj mladých 

mužov prežíva svoju pohlavnosť 

dosť konfliktne. Následkom 

toho nevedia dosiahnuť v dospelosti 

správnu integráciu sexuality 

do svojej osobnosti. Vízia mužskosti 

je chlapcom ponúkaná dnešnou 

„modernou“ dobou už od ich útleho 

veku prostredníctvom obľúbených 

filmových „hrdinov“. Potom sú len 

sťažka schopní rozlíšiť pravé od falošného, 

ba dokonca možno tvrdiť, 

že vo veľkej miere sa im priam znemožňuje 

pochopiť zmysel ľudskej 

sexuality vôbec. Mladé telo sa stáva 

problémom práve v období pohlavného 

dozrievania, okolo ktorého 

vyvstáva veľa nedorozumení, lebo 

táto dôležitá vývojová etapa dospievania 

vyvoláva v ešte nedospelých, 

veľmi zraniteľných mladých 

chlapcoch strach z prichádzajúcich 

zmien, ktoré sú sprevádzané zvýšenou 

nespokojnosťou a najmä obavami 

z potvrdenia seba samého, či 

je „opravdivým mužom“. Je pravda, 

že ide o náročné obdobie, keď 

22 

Svet Grálu 

30 | 2011 

sa mladý človek s novou životnou 

situáciou nedokáže psychicky jednoducho 

vysporiadať. 

Pohlavné orgány chlapca začínajú 

v tomto období plniť funkciu 

výrobcu – akejsi biochemickej fabriky, 

ktorej nerušený vývoj zaručuje 

postupnú harmonickú premenu 

chlapca v muža, a to na jeho všetkých 

úrovniach. Nielen na viditeľnej 

telesnej, ale predovšetkým na psychoemocionálnej 

a duchovnej, pretože 

práve tieto dve – tak často opomínané 

a zaznávané úrovne, ktoré 

biologicky prirodzene vyžadujú 

dlhší čas na svoje dozretie, sú pre 

budúci vyrovnaný a šťastný život 

dospelých ľudí nevyhnutné! Sexuálna 

zdržanlivosť mladých ľudí má 

svoje pozitíva predovšetkým v tom, 

že chlapec, ktorý pravidelným používaním 

zapája aj vyššie štruktúry 

svojej osobnosti, naučí sa postupne 

dostať pod kontrolu na povrch 

sa tlačiace neraz len veľmi ťažko 

zvládnuteľné prudké emócie, vedúce 

až k nekontrolovateľným výbuchom 

zlosti a agresivity, ktoré sú 

fyziologickým prejavom zvýšenej 

tvorby mužského hormónu testosterónu. 

Preto na jednej strane je úplne 

pochopiteľné, že odmieta akékoľvek 

etické normy, ktoré od neho vyžadujú 

predovšetkým striedmosť 

a zdržanlivosť. Domáha sa „svojich 

práv“ na predčasný sexuálny život, 

ktorý je výdatne podporovaný súčasnou 

mediálne orientovanou spoločnosťou, 

„vďaka“ ktorej sa neraz 

až primitívne podávaný odľudštený 

sex dostáva príliš zavčasu do centra 

záujmu života ešte nedospelých 

ľudí. Mladý chlapec sa obhajuje tým, 

že predsa ide o jeho zdravie a hoci 

vnútri aj tuší, že koná nesprávne – 

drží sa „svojho“ názoru a síce, že sexuálny 

styk je podľa neho jediným 

vyjadrením mužnosti. Na druhej 

strane práve tieto zbytočné obavy 

sú príčinou zvýšeného psychického 

a emočného napätia v dôsledku 

ktorého hľadá na ich uvoľnenie 

aj zodpovedajúce stimuly, či 

už samostatne – prostredníctvom 

masturbácie, alebo s dievčaťom, čím 

prežíva chvíľkovú úľavu. 

Z takejto redukovanej, najnižšej 

úrovne ľudskej osobnosti sa odvíja 

a prijíma v súčasnej spoločnosti povrchný, 

obmedzený pohľad na mužskú 

sexualitu. 

Väčšina dnešných mužov si preto 

neuvedomuje, že takéto správanie 

je zbavené základných znakov

VZŤAHY 

ľudského konania v sexuálnej oblasti, 

čím sa stáva podobné svetu 

zvieraciemu, ktoré koná len na základe 

svojich inštinktov a reflexov, 

pretože ich živočíšnemu druhu 

je takéto správanie prirodzene 

dané. No u človeka je pohlavný 

pud omnoho redukovanejší, lebo 

je na rozdiel od zvierat vybavený 

schopnosťou poznávať, slobodnou 

vôľou, a zodpovednosťou, a preto je 

výlučne ľudskou povinnosťou postupne 

sa tomu učiť, aby neskôr ako 

dospelý muž dokázal ovládať svoje 

emocionálne a telesné sexuálne reakcie. 

Muž, ktorý odvodzuje svoju mužnosť 

iba na základe svojich fyziologických 

mechanizmov, vo svojej 

podstate devalvuje 

schopnosť prežívať 

ľudskú lásku v celej jej 

hĺbke, hoci v skutočnosti 

práve po nej tak 

veľmi túži. 

„Moderná“ predstava 

mužskosti vychádza 

prevažne z utilitárnej 

koncepcie (ktorej základom 

je pragmatizmus 

– „zo všetkého vyťažiť 

čo najviac vo svoj 

prospech“) a konzumného 

naladenia života, 

a preto je dnes omnoho 

ťažšie vysvetliť mladému 

chlapcovi, aby 

sa v období pohlavného 

dozrievania zdržal sexuálneho 

života. 

Naopak – tvrdí, že je 

pre neho nevyhnutný 

a opiera sa o nemnohé 

pochybné názory 

a pseudoargumenty, 

ktoré ho ešte viac utvrdzujú v tom, 

že sex je dôležitý pre zachovanie 

jeho zdravia a správneho rozvoja 

a pre psychoemocionálnu rovnováhu. 

Takýto spôsob myslenia 

navyše udržuje v spoločnosti 

dvojakú morálku, kde na jednej 

strane sa od dievčaťa vyžaduje sexuálna 

predmanželská zdržanlivosť, 

poprípade panenstvo, no na druhej 

strane tá istá morálka vôbec nepožaduje 

aj od muža podobné zdržanlivé 

správanie. Vychádza sa zo zaužívaného 

názoru, že mužský 

pohlavný pud je iný, a preto sa častejšie 

dožaduje sexuálneho uspokojenia. 

No v skutočnosti neexistuje 

žiadne seriózne vedecké tvrdenie, 

že sexuálna zdržanlivosť v období 

dospievania by nejakým spôsobom 

ohrozovala fyzické a duševné zdravie 

mladého muža. 

Takéto názory nemajú žiadne 

opodstatnenie a sú typické pre 

ducha dnešnej doby, naladeného 

na konzumný život, kedy sa človek 

prestáva zamýšľať a rozlišovať, čo je 

správne a čo nesprávne, dobré alebo 

zlé. V dôsledku toho nie je schopný 

pochopiť, že každé správanie závisí 

len od jeho postojov, hodnôt a morálky, 

ktoré vyznáva, aby si uvedomil, 

že vždy má možnosť voľby 

rozhodnúť sa a reagovať tak, ako je 

to v danej chvíli správne – tak ako 

sa to naučil, respektíve nenaučil. 

Práve obdobie mladosti a sexuálneho 

dozrievania je obdobím, ktoré 

má slúžiť k vypracovaniu vlastných 

postojov, získaných na základe 

pravdivého reálneho poznania seba 

samého. 

Keď si mladý muž uvedomí a pochopí, 

aké dôležité je pre neho sebaovládanie, 

tak po určitom čase 

môže nadobudnúť takú schopnosť 

vôle, aká je potrebná napr. v zvolenej 

športovej disciplíne, kde bez 

sebaprekonávania úspech nie je 

možné dosiahnuť. Najťažšou úlohou 

pre chlapca a mladého muža 

môžu byť aj nevinné dotyky od ženy, 

ktoré v ňom môžu vyvolať silnú 

23 

Svet Grálu 

30 | 2011

VZŤAHY 

správnym spôsobom integroval sexualitu 

do svojej osobnosti. 

Naopak sexuálne nezrelý muž, aj 

keď je neraz už dlhý čas biologicky 

dospelý, žiaľ, často nemá zdravé 

psychosexuálne správanie, ale prejavuje 

sa infantilne – egocentrickým 

hľadaním potvrdenia svojej mužskosti 

bez ohľadu na druhú osobu, 

predovšetkým na ženu. Preto 

sa dnes v súčasnej spoločnosti darí 

takýto smutný obraz ženy väčšina 

mužského sveta očakáva ako úplnú 

samozrejmosť. 

Títo nedospelí muži nevidia 

v dievčati budúcu ženu, ale bábiku 

na hranie, na chvíľu, na dnes, 

a na manželstvo ani nepomyslia – 

veď sú ešte mladí, chcú si ešte užiť – 

a tak si aj „užívajú“: berú si jedno 

dievča za druhým, čo u niektorých 

mužov pretrváva aj po celý život. 

sexuálnu túžbu, ktorú musí byť 

pripravený presmerovať do zdržanlivosti. 

Takáto ohľaduplnosť 

je vyjadrením pravej mužskej zrelosti, 

je potvrdením jeho dobrotivosti 

a nehy, lebo vyžaduje od neho, 

aby ovládol silné reakcie tela, čo je 

od neho obrovské úsilie. Preto ho 

treba chápať ako ušľachtilý, priam 

rytiersky postoj, ktorý dáva sexuálne 

zrelý muž ako dar svojej vyvolenej 

v citlivom geste, oslobodenom 

od akejkoľvek žiadostivosti, čím 

sa ešte hlbšie snaží vyjadriť svoju 

čistú a úprimnú lásku. Z takéhoto 

uhla pohľadu možno tvrdiť, že telesná 

zdržanlivosť nielenže mužskosť 

nepotláča, ale naopak – ona ju 

vyvoláva, pretože sa naučil panovať 

nad svojimi pudmi, a tým sa naučil 

brzdiť svoje sexuálne reakcie tak, 

aby telesná láska vychádzala z najhlbšieho 

vnútorného rozhodnutia 

– chcieť dobro aj pre milovanú 

bytosť. O takomto mužovi možno 

tvrdiť, že je skutočne dospelý, lebo 

24 

Svet Grálu 

30 | 2011 

udržať aj pokrivenú víziu ženskosti. 

Takáto retardovaná mužská sexualita 

je založená na vízii ženy „ako 

hračky“, podľa ktorej má žena byť 

ľahko dostupný sexuálny objekt, má 

byť príjemne upravená ako bábika, 

respektíve modelka, alebo sa im 

podobať a urobiť všetko, čo od nej 

muž chce. 

Skutočnosť, že väčšina súčasných 

dospievajúcich dievčat a často 

aj žien rolu bábiky – modelky vedome, 

či nevedome akceptuje, je 

vlastne palicou s dvoma koncami 

a smutnou vizitkou ženskosti, keďže 

Naopak, v mužovi, ktorý skutočne 

miluje ženu, sa ozýva pravá dospelá 

mužnosť, ktorá sa vyznačuje tým, 

že cíti vo vzťahu zodpovednosť nielen 

za seba, ale aj za ženu, ktorú si 

vyvolil, ako aj za jej ďalší osud. 

P 

VÍZIA ŽENSKOSTI 

odobne ako súčasný muž, aj 

dievčatá a ženy dostávajú už 

niekoľko generácií pokrivený, falošný 

obraz svojej ženskej úlohy. 

Jeho korene spočívajú na jednej

VZŤAHY 

strane v nesprávne chápanej emancipácii, 

keď dievčina považuje mužskosť 

za privilégium a v dôsledku 

toho sa chce mužovi nielen podobať, 

ale neraz sa ho snaží svojím správaním 

aj kopírovať. 

Na druhej strane vidia často dievčatá 

a ženy iba problémy, aké so sebou 

prináša zrelá biologická ženskosť 

– či už je to cyklus opakujúci 

sa každý mesiac, ťažkosti spojené 

s tehotenstvom a pôrodom alebo 

starostlivosťou o deti, ktoré nejedna 

žena považuje za bremeno a akúsi 

nespravodlivosť voči sebe a navyše 

je presvedčená, že chlapci a muži to 

majú v živote omnoho ľahšie, lebo 

nič podobné nemusia prežívať. 

Ak sa dievčaťu nedostávajú v tejto 

oblasti správne informácie a navyše 

ak vo svojom bezprostrednom okolí 

postráda skutočný ženský model, 

aby ho mohla do seba úplne prirodzene 

prijať a upevniť sa v ňom, je 

napokon ešte nešťastná, že je ženou, 

a často by neváhala byť radšej 

mužom. 

Všetko, čo je prirodzené, je 

správne, dobré a krásne a plodom 

toho je všeobecná harmónia. 

Avšak potláčaním až odmietaním 

ženského princípu nesprávne 

chápanou rovnoprávnosťou muža 

a ženy bola do života západnej spoločnosti 

vnesená taká disharmónia, 

že „vďaka“ takýmto „ne-ženám“ je 

v súčasnom svete prevládajúci tvrdý 

mužský princíp ešte oveľa výraznejší. 

Tieto „ne-osoby“(lebo ne- 

-žena nemôže mať status osoby) je 

možné poznať podľa toho, že svoje 

potvrdenie a sebavedomie odvíjajú 

od úspechov dosiahnutých v profesionálnej 

kariére, k čomu sú dievčatá 

vedené – žiaľ, už od útleho 

detstva. Tým vo svojom vnútri postupne 

hlboko zatlačia svoje najvzácnejšie 

ženské cnosti, ako je predovšetkým 

nežný záujem o citové 

potreby svojho manžela, svojich 

detí a rodiny všeobecne. V dôsledku 

toho sa dnešné ženy svojím 

správaním začínajú podobať skôr 

na mužov a dožadujú sa „svojich 

práv“ zastávať typické mužské pozície 

vo verejnom živote. Platia za to 

však najvyššiu cenu, ktorou je strata 

ich prirodzenosti, ich pravej ženskej 

dôstojnosti. Priamo úmerne „pomužštené“ 

správanie žien zdevalvovalo 

na prvom mieste ich citovú výbavu. 

Preto sa dnešný svet právom 

tak bolestne sťažuje na nedostatok 

lásky, citu, nehy, pochopenia, milosrdenstva, 

empatie, pravého ľudského 

súcitu... jednoducho nežného 

ženského princípu. 

V Starom Zákone je napísaná naliehá 

veta: „Ak sa žena stane zlou, 

potom je horšia ako muž!“ 

Pre krehkú a citlivú, vyvíjajúcu 

sa mladú dievčinu je prirodzené, 

že hľadá potvrdenie a prijatie seba 

samej predovšetkým vo svojom 

bezprostrednom okolí, lebo táto 

túžba je dominujúcim faktorom 

a silným psychologickým mechanizmom 

práve v období pohlavného 

dozrievania. Hľadá niekoho, 

kto by ju pochopil, komu by 

sa mohla otvoriť a zdôveriť. Na rozdiel 

od chlapcov, nevyhľadáva tak 

často sexuálne zážitky, lebo v tejto 

oblasti je ešte neprebudená. No jej 

prirodzená túžba byť akceptovaná 

je ešte viac vystupňovaná, keď najbližšie 

prostredie – rodina, a predovšetkým 

otec – sa o ňu ako o osobu 

nezaujíma. Hoci väčšina rodičov 

sa úprimne a horlivo stará o vzdelanie 

svojich detí, o ich zdravie, oblečenie, 

správanie alebo zdravú výživu, 

možno práve v dôsledku tohto 

zabehaného stereotypu necítia 

najhlbšie a najdôležitejšie potreby 

svojich dospievajúcich detí. Ak 

má dievčina navyše ešte konflikty 

v škole, tak ani rodina ani škola 

nespĺňajú funkciu, ktorá by jej zabezpečila 

duševno-emocionálnu 

rovnováhu, ktorú v tomto období 

tak veľmi potrebuje. 

A preto sa predčasne, hoci nevedome 

akosi automaticky prvým 

miestom, kde sa utieka, stávajú 

cudzie mužské ramená. Tieto ramená 

jej majú dať pocit bezpečia 

a je jej jedno, či je to kamarát, 

spolužiak alebo kolega z práce. 

Pritúlená k mužovi – celá sa mu 

otvára a jej ďalší osud závisí už len 

od toho, na akého mladíka natrafila. 

Ak má daný muž takú víziu 

o sebe a o dievčati, ako vyššie vykreslený 

obraz, ďalší vývoj je úplne 

jasný – dievčina je síce mužom prijatá, 

ale v úlohe bábiky. Stačí, že jej 

povie niekoľko milých slov obdivu 

a komplimentov, a dievčina prijíma 

určenú úlohu, a navyše mu dáva 

všetko, čo chce. 

Ale mladá žena o tom nič nevie, 

lebo ešte nie je schopná rozoznať, 

aké sú skutočné úmysly 

muža, a preto sa nechá ľahko oklamať. 

Prijatie úlohy bábiky nie je 

akceptáciou, ktorú mladá dievčina 

v skutočnosti podvedome očakáva, 

a preto takýto „vzťah“ nemôže ani 

pretrvať. Preto chodí po svete toľko 

odmietnutých, sklamaných dievčat 

a žien, o ktorých chlapci zvyknú 

hovoriť: „Tá bola moja, aj tá bola 

moja...“ Dievčina živí v sebe túžbu 

po láske a veľmi ľahko uverí, že je 

milovaná, lebo chce byť milovaná. 

Jedno milé gesto zo strany muža 

a už mu verí, že ona je jeho vyvolenou 

(aj sexuológovia potvrdzujú, 

že žena sa ľahšie odovzdá mužovi, 

keď si myslí, že je milovaná). 

Pocitové zaangažovanie sa je 

u dievčiny priskorou reakciou 

srdca – chlapec ešte zďaleka nemyslí 

na lásku, no ona už chce vážne milovať 

a keď si myslí, že miluje, jej 

telo začína reagovať, lebo zmyselnosť 

ženy sa prebúdza cez srdce. 

V tejto fáze je to práve ona, ktorá 

často poblázni chlapca, pretože 

25 

Svet Grálu 

30 | 2011

VZŤAHY 

vykazuje až prílišnú iniciatívu. T. 

Bovet, nemecký sexuológ hovorí, 

že chlapec prejavuje iniciatívu smerom 

k stretnutiu, ale o charaktere 

stretnutia už rozhoduje dievčina: 

to, aké sú jej pocity, pohľady, dotyky 

– to všetko vyvoláva u muža 

zmyslové reakcie. Mnoho dievčat 

si neuvedomuje, že ak sa dotýkajú 

chlapca, rýchlo sa v ňom môže 

prejaviť agresivita, ktorú ešte nemá 

pod kontrolou. Preto sú neraz nepríjemne 

prekvapené, že pred chvíľou 

milý, srdečný chlapec, ktorý jej 

hovoril sladké slová, sa po niekoľkých 

minútach mení na samca, dožadujúceho 

sa sexuálneho aktu. 

V poradniach priznávajú mnohé 

predčasne tehotné dievčatá, že telesný 

akt sa odohral akosi mimo 

ich vôle a citového zaangažovania 

a žiaľ, aj mimo ich očakávania. 

Výsledkom sexuálneho života 

nedospelých ľudí je, že sú 

obaja zaskočení, zahanbení, lebo 

cez takéto egoistické telesné potešenie 

nemohlo dôjsť k opravdivému 

zblíženiu dvoch mladých 

ľudí. Hlboké sklamanie podmýva 

priateľstvo a lásku, ktorá sa možno 

práve rodila. Všetko sa pretrhne, 

lebo dvaja nedospelí ľudia začali 

tajne žiť v páre bez toho, aby boli 

na to pripravení, pretože nevedia, 

že nezrelé sexuálne centrum stredného 

mozgu, ktoré sa ešte len vyvíja, 

nie je ešte ani morfologicky 

ani funkčne pripravené takýto hlboko 

zasahujúci emocionálny zážitok 

spracovať. Dievčina tomuto 

stavu nerozumie, lebo nevie, že to 

ona chlapcovi sťažila schopnosť 

ovládnuť sa. Dievčatá nerozumejú 

pojmu a obsahu pravej ženskosti, 

pretože postrádajú jej vzory. Úplne 

ľahkomyseľne a bez zábran potláčajú 

a odhadzujú svoj dievčenský 

pôvab, ktorého prirodzeným prejavom 

je cudnosť. Dokonca sa hnevajú 

na seba, že sa pri stretnutí 

26 

Svet Grálu 

30 | 2011 

s chlapcami červenajú, lebo sa obávajú, 

že budú ostatným na posmech, 

alebo že ich práve preto chlapci 

nebudú chcieť. Asi preto sa dobrovoľne 

vzdávajú svojho klenotu 

panenstva a až prirýchlo sa chlapcom 

dávajú – presne ako bábika 

na hranie, len aby nebola „iná“ ako 

ostatné dievčatá, ale „in“ – dievča 

flirtuje ako nejaká neviestka, a pritom 

ani netuší ako hlboko tým zraňuje 

seba a zároveň so sebou zráža 

aj chlapca. Nevie, že práve cudnosť 

je jej skutočnou ozdobou, najsilnejšou 

ochranou, ktorá u chlapcov 

nevedome vzbudzuje rešpekt! Netuší, 

že je tým najkrajším prejavom 

jej vnútornej hodnoty, lebo vychádza 

zo samého jadra živého ducha, 

ktorý prebýva ako krehký púčik 

kvetiny vo vnútri ešte nedozretého 

ženského telíčka. Väčšina ľudí si 

o cudnosti myslí, že sa vzťahuje len 

na telesnú nedotknuteľnosť; ale veď 

čo by osožilo človeku, keby zostal 

telesne nedotknutý, ale svoju dušu 

by si poškvrnil? Človek, o ktorom 

možno povedať, že je skutočne 

cudný, prenáša svoju prirodzenú 

úctu k druhej osobe aj na jeho telo 

a tak s ním aj zaobchádza – ako 

s vzácnym darom. Cudný človek 

je taký, ktorý má čisté srdce, čisté 

myšlienky a jeho úmysly sú vždy 

len čisté: nekrivdí, neubližuje – 

ani duši, ani telu – ani sebe, ani 

druhým. 

Dnes človek utŕži skôr posmech, 

lebo dokonca medzi samými dievčatami 

sú cudnosť a stud považované 

za niečo staromódne, čo už 

nepatrí do dnešného „moderného“ 

sveta a preto o nej nechcú nič počuť. 

Navyše ešte tvrdia, že im prekáža, 

lebo v snahe vzbudiť u chlapcov 

záujem sa im vôbec nevypláca! 

Naopak, väčšine z nich vyhovuje 

priama provokácia – lebo v konečnom 

dôsledku sú to dievčatá, ktoré 

podporujú u chlapcov nesprávnu 

víziu ich mužskosti, keď od nich 

očakávajú sexuálny záujem. 

A ak slušný, mladý muž nereaguje, 

myslia si, že to preto, že nie sú 

dosť pekné alebo že sa mu nepáčia. 

Sexuálne vzrušenie muža mladá 

dievčina uznáva za svoj osobitý, 

vlastný tromf a za potvrdenie svojej 

ženskosti. Stáva sa lovcom, podobne 

ako muž, a neuvedomuje si, 

že jemu takýto spôsob len vyhovuje, 

keď bez jeho vlastného úsilia žena 

urobí všetko aj za neho, len aby ho 

sexuálne zaujala, aby ho vyprovokovala, 

či už flirtovaním, predvádzaním 

sa sporo zahaleným telom, 

zmyselným pohľadom alebo dotykom. 

Zaslepená túžbou dať sa mu 

za každú cenu, nevidí nízkosť takéhoto 

správania, že ten lacný tromf 

je vlastne pascou a znevážením pravej 

ženskej dôstojnosti, a že takúto 

ženu si v skutočnosti žiadny muž 

ani nikdy nemôže vážiť. 

Preto je seriózna, pravdivá výchova 

dievčat v dnešných časoch 

naliehavo nutná a potrebná, aby 

boli práve v období dospievania 

pripravované a vedené k tomu – 

uvidieť a poznať svoju výnimočnú 

schopnosť a silu, ktorú nosí hlboko 

vo svojom vnútri každá dievčina 

a žena. Lebo až keď porozumie 

svojej ženskej dôstojnosti, a podľa 

toho sa bude aj správať v každodennom 

živote – len potom ju môže 

ukázať aj mužovi, u ktorého bude 

na prvom mieste vzbudzovať rešpekt 

a úctu, a nie žiadostivosť, ako 

je to teraz. Potrebuje pochopiť a byť 

si vedomá svojho vplyvu na muža, 

ktorý je očividný ako v dobrom, tak 

aj v zlom. 

T 

VÍZIA PRAVEJ LÁSKY 

o, čo sa hovorieva o manželstve, 

že sa mu nedá učiť, ale 

ho treba prežiť, možno povedať aj

VZŤAHY 

o láske. Mladí cítia lásku ako niečo, 

čo sa v nich rodí spontánne, čo má 

svoju dynamiku. Sú spolu a je im 

dobre. Na začiatku sa ľúbia vlastne 

preto, lebo im je dobre, ale to nie 

je ešte láska, lebo v takomto myslení 

sa skrýva silný egoistický postoj: 

„milujem ťa, lebo mi je s tebou 

dobre“. No v takomto ponímaní 

lásky hrozí najväčšie nebezpečenstvo, 

tak často prežívané až neskôr 

v manželstve, a síce – „nemôžem 

ťa už milovať, lebo mi je s tebou 

zle.“ Človek, ktorého láska je ešte 

nezrelá, miluje „pre niečo“ a prestáva 

milovať, keď „nemá prečo“. Ak 

vo vedomí človeka prevláda takýto 

postoj – “beriem, lebo chcem, aby 

mi bolo dobre“, možno tvrdiť, že je 

prejavom infantilnej detinskej lásky. 

Dieťa berie preto, lebo ešte nie je 

schopné dávania. Z tohto pohľadu 

je ťažké porozumieť, že láska má byť 

úsilím vôle, a nie len honbou za sexuálnymi 

zážitkami, kde sa každý 

z nich „baví“ s telom toho druhého. 

Keď sú dvaja ešte nedospelí ľudia 

k sebe priťahovaní, neznamená to, 

že sa milujú; v skutočnosti ide ešte 

len o fyzickú príťažlivosť. Lenže tak, 

ako je sfalšovaná koncepcia mužskosti 

a ženskosti, podobne sa stalo 

aj s láskou. Spôsob, akým sa človek 

prejavuje vo vzťahu k druhému, 

nepriamo poukazuje na víziu ním 

osobne chápanej lásky. Keď sa muž 

a žena na filmovom plátne bozkávajú 

a vzápätí „skončia“ v posteli, 

v mladých ľuďoch to vyvoláva predstavu: 

milovať sa, znamená, keď 

sa dvaja bozkávajú a sexuálne stýkajú; 

pre väčšinu dnešných ľudí sú 

práve sexuálne gestá znakom hodnoty 

lásky. Odtiaľ pochádza ich 

túžba predčasného spoločného intímneho 

života – „z dôvodu lásky“, 

a nič netušia o následkoch a škodách 

takto chápaného spolužitia. 

Nevedia, že takéto gestá a prejavy 

môžu byť aj čímsi iným, že môžu 

byť aj vrahom práve sa rodiacej 

lásky. A keď sa telesne nestýkajú, 

ukazuje sa, že ich nič nespája a že si 

vlastne nemajú čo povedať a prichádzajú 

k presvedčeniu, že to asi nebola 

pravá láska. Lenže telo nemá 

schopnosť spájať dvoch ľudí, preto 

dnešné skúsenosti svedčia, žiaľ skôr 

o láske nepravej. Veď koľko párov 

leží blízko vedľa seba na manželskom 

lôžku a nemajú si čo povedať, 

lebo ich srdcia sú vzdialené a naopak: 

dvaja opravdivo sa milujúci 

ľudia, môžu sa telesne nachádzať 

na opačných póloch zemegule, no 

ich srdcia sú tak pevne spojené, 

že ich nič nemôže rozdeliť. Sľúbia 

si, že večer presne o určitej hodine 

budú na seba myslieť a pozerať 

spolu na oblohu a v tej chvíli cítia, 

že niet takej sily, ktorá by mohla ich 

duše od seba oddeliť. 

Preto sa zdá, že pravá láska je nereálna, 

nemožná, priam neuskutočniteľná, 

keďže iba telesné spojenie 

nemá schopnosť darovať trvalú radosť, 

až napokon človek rezignuje 

a postupne prestáva veriť v čistú 

lásku, čo mnohých ľudí neraz dovedie 

až k cynickému postoju: keďže 

pravá láska neexistuje, treba prežiť 

„čo sa dá“, hoci aj jej náhradu. 

Aby človek pochopil pravú lásku, 

potrebuje pochopiť hlbšou sebareflexiou 

základnú koncepciu predovšetkým 

seba samého ako ľudskej 

bytosti. 

V zmysle kresťanskej antropológie 

je človek stvorený na obraz 

Boha, a preto láska by mala byť 

adekvátnym zaobchádzaním človeka 

s človekom. V hlavnom prikázaní 

„Milovať budeš Boha svojho 

a blížneho ako seba samého“ je 

zdôraznené, aby láska k človeku 

mala ten istý základ, ako láska 

k Bohu, lebo jedno od druhého 

nie je možné oddeliť. V skutočnosti 

to znamená, že bez poznania 

Boha nemôžeme správne milovať 

blížneho a nemôžeme tvrdiť, že veríme 

v Boha, ak našu vieru nerealizujeme 

pravou láskou k blížnemu. 

Pravá láska túži dávať, a zároveň 

túži mať pri sebe milovanú bytosť. 

Uznanie hodnoty druhej osoby znamená, 

že milovaného človeka si nemôžeme 

privlastniť, a preto s ním 

nemožno zaobchádzať ako s predmetom. 

Týmto vyvstáva v láske zásadná 

otázka a zároveň úloha – ako 

mať milovaného človeka, aby som si 

ho zároveň neprivlastňoval a neznižoval 

tak jeho hodnotu? 

Ak sa na druhého pozeráme ako 

na vzácny dar, ktorý prijímame 

s hlbokou vďačnosťou v srdci, 

na oplátku ho chceme obdarovať 

sebou samým – svojím vlastným 

dobrom, ktoré je schopné vyťažiť 

zo seba len to najlepšie. A čím hlbšie 

milujeme a čím silnejšia je ľudská 

láska, tým je väčšia schopnosť 

človeka pochopiť podstatný zmysel 

lásky, ktorá sa prejavuje hlbokou 

vďačnosťou za dar lásky, lebo pravá 

láska je ten najväčší dar Boží. Kto 

vedome a zodpovedne pristupuje 

k láske, nemôže zostať takým, aký 

je, ale snaží sa stávať čoraz lepším, 

plnším, veď ho vedie Láska. A to je 

tá správna námaha a úsilie – pracovať 

v prvom rade a predovšetkým 

na sebe samom! Iba takto ponímaná 

láska má schopnosť vydolovať 

z človeka opravdivé dobro, ktoré 

neubližuje, nekrivdí, neponižuje, 

lebo pravá láska je sila Stvoriteľova. 

Aby sa človek v živote dopracoval 

k poznaniu pravej lásky, mal by 

uvažovať nad jej zásadnými požiadavkami: 

• po prvé – musí ísť o vedomé rozhodnutie 

milovať druhého človeka, 

• po druhé – uznať druhého za plnohodnotnú 

ľudskú osobnosť, lebo 

uznaním jeho hodnôt sú určené 

podmienky lásky – predsa nemožno 

milovať niekoho, koho si 

nemožno vážiť, 

27 

Svet Grálu 

30 | 2011

VZŤAHY 

• po tretie – vidieť milovanú 

osobu reálne, pravdivo, nielen s jej 

fyzickými danosťami, ale predovšetkým 

s jej psychicko-emocionálnymi 

vlastnosťami a duchovnou 

jedinečnosťou. 

Až vtedy má milostný vzťah reálnu 

šancu pretrvať, keď vieme, 

koho milujeme a potom zvolenú 

osobu plne akceptujeme. Najväčším 

omylom a príčinou rozpadov 

mnohých vzťahov a manželstiev je 

chybná požiadavka, aby milovaná 

osoba bola odrazu ideálna a riadime 

sa vlastnými vymyslenými 

predstavami o nej, aká by mala byť, 

aby sme mohli byť „šťastní“a cítili 

sa “príjemne“! Kto takto uvažuje, 

že už našiel ideálnu bytosť, skôr či 

neskôr bude z nej rozčarovaný, ak 

nie rovno sklamaný. Ale sklamania 

sú vo svojej podstate vlastné nereálne 

očakávania, ktoré sú vždy výplodom 

nespokojného ega, a sú dôkazom, 

že nepochádzajú zo srdca. 

Iba srdce nám diktuje správne, ak 

mu ovšem načúvame; ono nám síce 

hovorí, že každý môže byť dokonalý, 

no nie každý človek chápe, že to nemôže 

byť hneď a teraz. Preto rodiaca 

sa pravá láska často zaniká, 

keď na vyvolenej osobe – „ideáli“ 

sa odrazu zjavia akési chyby. To, 

že si ľudia dnes tak ubližujú, nepochádza 

ani tak zo zlej vôle, ale 

z nedostatku poznania a mylného, 

sebeckého chápania lásky ako 

aj manželstva. O pravdivej láske 

možno hovoriť vtedy, keď zahŕňa 

celého človeka, neodmieta ho pre 

povahové nedostatky, ale naopak, 

bezpodmienečnou pomáhajúcou 

láskou umožňuje oslobodiť nielen 

druhého, ale predovšetkým seba samého 

od vlastných chýb, vlastných 

pádov a zlyhaní. Postupne sa takouto 

nezištnou vzájomnou láskou 

obaja uzdravujú na tele a na duši. 

Ďalším dôležitým znakom 

pravej lásky je nežnosť, ktorá 

28 

Svet Grálu 

30 | 2011 

človeka povznáša a dvíha ho. Vtedy 

sa druhý v očiach milovanej osoby 

cíti byť lepším, lebo milovaný človek 

sa na neho pozerá ako na vzácny 

poklad, ako na dar, ktorý má veľkú 

hodnotu. V rastúcej nežnosti spočíva 

záruka čoraz hlbšieho, pravdivého 

poznania nielen druhej 

osoby, lebo len cez ňu môžeme 

lepšie porozumieť aj sebe samému. 

Len v takejto atmosfére môže dôjsť 

k nevyhnutnej dôvere, aby dvaja ľudia 

mohli o sebe hovoriť otvorene, 

ukázať sa v pravde, môcť sa odkryť 

a odhaliť pred druhým aj svoje najtajnejšie 

myšlienky a túžby. Cit nehy 

a dôvery je pozbavený akéhokoľvek 

strachu aj z prípadnej ostrejšej kritiky 

a neboja sa ničoho, lebo nežnosť 

zaručuje správnu pôdu pre 

prijatie druhého. A o to v láske ide 

všetkým – môcť byť konečne prijatý 

a akceptovaný! 

Nežnosť sa môže vyjadriť rôzne – 

od prostého dotyku ruky, pohladenia 

vlasov, až po držanie sa za ruky. 

Neha nikdy nestráca z očú blaho 

milovanej bytosti, čím nastáva 

ešte hlbšie porozumenie a zároveň 

prežitá dôležitá skúsenosť, a síce, 

že pravá láska sa nikdy neponáhľa! 

Naopak, obaja sú radostní že existujú, 

že sa našli a že môžu byť spolu 

vedľa seba, celkom potichu, v harmónii 

tiel a sŕdc. Toto pokojné stíšenie 

tiel, hlboká, radostná blízkosť 

presahuje telesný rozmer a stáva 

sa špecifickým základom pravej 

lásky, ktorá pochádza zo stretnutia 

duší. 

Keď sa mladí ľudia v období pred 

manželstvom naučia byť spolu v radosti, 

s pocitom bezpečia a daru, 

potom určite dokážu byť spolu aj 

v manželstve a pre takúto lásku je 

úplne prirodzené, že sa potrebuje 

vyjadriť aj telesne. Takto realizovaná 

harmónia nehy a lásky nesie 

v sebe hlboký vnútorný pokoj, predovšetkým 

taký, aký naplánoval 

pre človeka sám Stvoriteľ vo svojom 

pláne stvorenia, aby človek už 

na zemi mohol zažívať blaženosť, 

po ktorej túži každý ľudský tvor, 

a bol Mu za ňu patrične vďačný. 

Túžba človeka po láske je vo svojej 

podstate „iba“ túžbou duše po Božej 

láske. Na to, aby ju objavil, stačí 

otvoriť svoje srdce, lebo kľučka 

na srdci je len zvnútra. Len úprimná, 

čistá, nezištná, dávajúca láska má 

schopnosť priviesť človeka k spojeniu 

najprv so svojou vlastnou dušou, 

ktorá je v dôsledku nikdy nekončiaceho 

myslenia a prílišnou emocionálnou 

zraniteľnosťou z precitlivených 

nervov výrazne potlačená. 

Preto, kto berie svoju vieru vážne, 

ten sa dokáže spojiť s Božou láskou 

vo svojom srdci, ktoré už nikdy viac 

nebude nespokojne požadovať lásku 

od druhého, lebo ju už našiel – on 

sám otvoril Láske svoje srdce zamknuté 

zvnútra a pochopil, že neprichádza 

zvonku a nedá sa vynútiť, 

ale naopak – prichádza, keď ju dáva. 

Na svete je toľko skutočných životných 

príbehov ľudí, ktorých 

z dramatických úskalí ľudského 

osudu vytrhla a zachránila práve 

čistá, dávajúca, bezpodmienečná 

láska. 

Abd-ru-shin vo svojom diele 

Vo Svetle Pravdy zdôrazňuje, aká 

má byť pravá láska: 

„Pravá láska nebude dbať na to, čo 

sa druhému páči, čo mu je príjemné 

a čo mu spôsobuje radosť, ale bude 

sa riadiť len podľa toho, čo druhému 

prospieva! Nezáleží na tom, či to 

druhému spraví radosť alebo nie. To 

je pravá láska a služba.“ 

MUDr. Margaréta Černáková 

margareta.cernakova@svetgralu.sk

PRÍRODA 

Sú búrky na Slnku pre nás hrozbou? 

Reinhardt Wurzel 

Slnečné búrky už neraz na Zemi spôsobili 

výpadky elektriny, a tým aj elektronických 

zariadení, od ktorých fungovania sme 

závislí. V roku 2012 sa očakáva opätovné 

vyvrcholenie slnečnej aktivity. Čo sa pri 

tom bude diať a aké nebezpečenstvo 

z toho pre nás vyplýva? 

vetelný koncert polárnej žiary je 

S jedným z najpôsobivejších dejov 

na nočnej oblohe. Objavuje sa každý 

rok v časoch silnej slnečnej aktivity 

a možno ho vidieť aj v iných častiach 

zemegule, nielen blízko severného či 

južného pólu. V roku 2000 bolo zelené 

a tmavočervené svetlo severnej 

žiary vidieť od severnej Škandinávie 

Satelitná snímka SDO s líniami magnetického poľa 

až po severné Taliansko. Príčinou 

polárnych žiar je Slnko. So svojím solárnym 

vetrom vystreľuje nabité čiastočky 

k Zemi a tie sú magnetickým 

poľom priťahované k pólom. Vstúpia 

do atmosféry, aktivujú tam atómy 

kyslíka a dusíka a okolo južného a severného 

magnetického pólu vytvoria 

niekoľko sto až tisíc kilometrov 

29 

Svet Grálu 

30 | 2011

PRÍRODA 

Kruh polárnej žiary okolo magnetického pólu 

Polárna žiara nad Aljaškou 

Oblúk polárnej žiary, ktorý sleduje kruh magnetického 

poľa 

široký ovál. Polárna žiara sa vyskytuje 

na severnom a južnom póle nielen 

v rovnakom čase, ale v podstate 

aj v rovnakej forme. Zóna maximálneho 

výskytu severnej polárnej žiary 

prebieha cez severné Švédsko (Kiruna), 

severnú Kanadu (Hudson Bay), 

Aljašku (Fairbanks) a v moriach severne 

od Ruska. 

Tieto nebeské fenomény sú teda 

nielen známkou existencie zemského 

magnetického poľa, ale aj známkou 

moci Slnka. 

S 

SLNKO: DOBRODENIE 

I HROZBA 

lnko je zdrojom všetkého života 

na Zemi, no dokáže uvoľniť netušenú 

silu. Silu, ktorá môže pôsobiť 

aj ničivo. Čo sa napríklad udeje 

na Zemi pri veľkej slnečnej búrke? 

Vzhľadom na nové poznatky hľadia 

vedci do budúcnosti s obavami. 

Následky slnečnej aktivity 

30 

Svet Grálu 

30 | 2011 

v minulosti len potvrdzujú ich 

oprávnenosť. 

„1. septembra 1859 ukázala naša 

hviezda úplne novú tvár; odohrali 

sa javy, ktoré nikto predtým nevidel 

a nezažil“, píše vo svojej práci 

Andreas von Rétyi o geomagnetickej 

búrke, ktorá zasiahla Zem. „Nad 

Anglickom toho dňa žiarilo jasné 

slnko neskorého leta. Krátko pred 

poludním sa vydal známy pozorovateľ 

Slnka, zámožný Richard Carrington 

do svojej súkromnej pozorovateľne 

v Redhille, aby ako vždy 

za jasných dní pozoroval škvrny 

na Slnku. Na projekčnej obrazovke 

jeho teleskopu sa objavil asi trojcentimetrový 

obraz Slnka. Celkom zreteľne 

bolo vidieť obrovskú skupinu 

škvŕn, na ktorú Carrington upriamil 

svoju pozornosť. Za okamih 

však už skúsený pozorovateľ nerozumel 

vôbec ničomu: priamo nad 

tmavými škvrnami sa objavili dve 

žiariace svetlé perly, ktoré svojím 

jasom zatienili zvyšný žeravý povrch 

Slnka a čoskoro boli ešte jasnejšie, 

akoby sa Slnko zvnútra 

rozlomilo. Svetlá expandovali a deformovali 

sa. Carrington sledoval 

tento dej celkom ohromený, no potom 

sa vzchopil a bežal privolať niekoho, 

ako svedka tohto jedinečného 

úkazu. Zrejme to nemal robiť. Bol 

síce preč sotva minútu, ale javy medzitým 

začali doznievať. Perly už neboli 

väčšie než špendlíková hlavička 

a čoskoro zmizli úplne. Po piatich 

minútach bolo po všetkom. Carrington 

bol prvým pozorovateľom 

veľmi vzácneho javu erupcie bieleho 

svetla. Na to, aby nejaký úkaz zatienil 

slnečný svit, je potrebná enormná 

energia, a popísaný jav to dokázal. 

Tieto protuberancie (plazmové objekty 

v atmosfére slnka, pozn. red.) 

vznikajú pri nepredstaviteľne mocných 

explóziách na Slnku, prednostne 

cez aktívne oblasti ako sú 

veľké skupiny škvŕn. Následkom

PRÍRODA 

Koróna solárneho vetra, zatmenie Slnka 1999 – doba 

veľkej slnečnej aktivity 

Koróna solárneho vetra, zatmenie Slnka 2006 – doba 

nízkej slnečnej aktivity 

Koronárny výbuch – snímka observatória SOHO 

obrovskej protuberancie sa uvoľnil 

gigantický mrak nabitých čiastočiek. 

To spôsobilo farebnú polárnu žiaru, 

ktorá vďaka veľkej intenzite slnečnej 

búrky zasahovala až ďaleko na juh, 

a bola viditeľná dokonca nad Havajom, 

Kubou, Jamajkou alebo Bahamami. 

Táto ‚Carringtonova búrka‘ 

z roku 1859 však toho mala na svedomí 

viac. Po celom svete zlyhávalo 

telegrafické vedenie, niekde vypukli 

požiare, a telegrafy vysielali dokonca 

aj po odpojení zo siete.“ 

N 

ČO NÁM HROZÍ PRI 

BÚRKE NA SLNKU 

ásledkami slnečných búrok 

sa vedci zaoberajú už dlhšiu 

dobu. Jeden z nich, Volker 

Bothmer, sa tejto téme venuje už 

dvadsať rokov a je expertom na takzvané 

vesmírne počasie. Tento vedec 

sa obáva, že jedného dňa môže 

Zem zasiahnuť obrovská slnečná 

búrka s nepredstaviteľnými následkami. 

Solárna búrka ochromí celú 

elektrickú sieť: najprv vypadne zásobovanie 

prúdom, potom pitnou 

vodou, pretože aj čerpadlá vo vodárňach 

fungujú na elektrický prúd 

a zásoby vo vodojemoch vystačia 

len na pol dňa. Nepôjdu vlaky ani 

metro, vyprázdnia sa regály v supermarketoch 

a nový tovar nebude, 

pretože zásobovanie bude fungovať 

len tak dlho, kým autá nespotrebujú 

palivo vo svojich nádržiach. 

Natankovať? Bez prúdu nemožné. 

V nemocniciach a na klinikách sú 

síce pre prípad núdze agregáty, no 

takisto môžu pracovať len niekoľko 

dní. Len čo spotrebujú svoju pohonnú 

látku, končí i ARO a neodkladné 

operácie. Mnoho elektrární 

sa zastaví, keďže nebudú mať prísun 

ropy a plynu, pretože bez prúdu 

nefungujú ani moderné ropovody. 

Začarovaný kruh, v ktorom sú zahrnuté 

aj jadrové elektrárne, ktoré 

sa pri problémoch s prúdom pre istotu 

odpájajú. 

Náš moderný život sa bez elektrického 

prúdu zastaví. Výpadok 

sa môže týkať aj elektroniky všetkého 

druhu. Prvými obeťami sú 

satelity, možné škody na orbite 

sa odhadujú na 30 až 70 miliárd 

amerických dolárov. Obrovská 

globálna búrka by sa dotkla nielen 

počítačov na celom svete, ale aj radarov, 

navigácií a mobilných telefónov 

rovnako ako všetkých komunikačných 

systémov, ktoré sú riadené 

satelitmi. Solárna búrka nás teda 

„nespáli“ v pravom zmysle slova, 

no v prenesenom určite. Technologicky 

by nás totiž mohla vrátiť 

vo vývoji o niekoľko desaťročí späť. 

Nie je vylúčené, že účinky takej 

búrky budú silnejšie, než sa väčšina 

vedcov domnieva. Nechceme 

však vyvolávať paniku, iba poskytnúť 

vecné informácie. Čo sa teda 

na Slnku vlastne deje? 

31 

Svet Grálu 

30 | 2011

PRÍRODA 

Koronárny výbuch. Slnko je gigantická plynová guľa 

U 

SOLÁRNY VIETOR 

A BÚRKY 

ž celé storočia mieri zrak vedcov 

a výskumníkov k centrálnemu 

telesu nášho slnečného systému, 

ku gigantickej plynovej guli, 

ktorej objem je viac než miliónkrát 

väčší než Zem. Slnká sú obrovské 

atómové reaktory. Jadrovou fúziou 

premenia za sekundu milióny ton 

vodíka na hélium. Pritom sa uvoľní 

elektromagnetické žiarenie nepredstaviteľnej 

energie. Pre vedcov, ktorí 

sa Slnkom zaoberajú, je obzvlášť zaujímavý 

obal Slnka, takzvaná koróna. 

Aj keď je koróna vzdialená od slnečného 

jadra 800 000 km, je v nej 

teplota stále ešte 2 milióny stupňov 

Celzia. Na povrch stále vystupuje 

horúca hmota z vnútra Slnka, ako 

v hrnci pri varení, a s ňou sa na povrch 

dostáva nepredstaviteľný žiar. 

Tam sa hmota trochu ochladí, uvoľní 

32 

Svet Grálu 

30 | 2011 

teplo formou svetla a opäť klesne 

dovnútra. Občas sa však stane, 

že uvoľnená energia je taká veľká, 

že túto horúcu hmotu explozívne 

katapultuje do vesmíru. Gigantický 

mrak elektricky nabitých čiastočiek 

sa potom rúti vesmírom ako slnečný 

vietor. 

Ak narazí na magnetické pole 

Zeme, vznikne v atmosfére akýsi 

druh krátkeho spojenia. Potom sa slnečný 

vietor mení na slnečnú búrku. 

Nie je to nič nezvyčajné, zvlášť v období 

na konci „slnečného cyklu“. 

A 

RYTMUS SLNEČNEJ 

AKTIVITY 

j aktivity na Slnku prebiehajú 

v pravidelných fázach. Vždy 

po jedenástich rokoch sa na povrchu 

Slnka objavia malé i väčšie 

škvrny – tie signalizujú blížiace 

sa štádium maximálnej slnečnej aktivity. 

Najbližšie maximum má byť 

približne o rok. Tieto búrlivé fázy sú 

fyzikálnym prejavom silných magnetických 

polí a dejov vo vnútri 

Slnka. Zvnútra hviezdy tryskajú 

ohnivé erupcie a v podobe gigantických 

vodíkových fontán vystreľujú 

vysoko nad žeravý povrch Slnka, 

aby sa potom vysokou rýchlosťou 

rútili vesmírom ako slnečná búrka. 

Taký búrkový oblak môže vážiť viac 

než miliardu ton. Pri rýchlosti pohybu 

až 10 miliónov km/hod má 

táto hmota nepredstaviteľnú silu – 

ako napríklad 100 miliárd hirošimských 

bômb. Pri silných slnečných 

búrkach sa energia uvoľňuje v troch 

formách: najskôr ako mohutný svetelný 

blesk, ktorý k nám dorazí za 8 

minút. O desať až dvadsať minút 

po ňom zasiahnu Zem čiastočky 

s kozmickou energiou v hodnote 

miliárd elektrónvoltov. Za niekoľko 

hodín až dní sa potom ako hurikán 

preženie priestorom Zeme gigantický 

oblak nabitých čiastočiek.

PRÍRODA 

STEREO - Sondy ako varovný systém pri solárnych 

búrkach 

Ochranné čiary magnetického poľa okolo Zeme 

A presne to by pocítil náš high-tech 

svet, lebo slnečné búrky vyvolávajú 

extrémne magnetické impulzy 

a môžu tak zničiť elektrické siete. 

Ohrozené sú aj siete mobilných operátorov, 

navigačné systémy, ropovody 

a plynovody, všetky ostatné 

druhy elektroniky nevynímajúc. 

Pre našu modernú „zosieťovanú“ 

civilizáciu sú preto slnečné búrky 

vážnym ohrozením – a niet divu, 

že na najbližšie maximum slnečnej 

aktivity sústreďujú vedci veľkú pozornosť. 

SOLÁRNA SUPERBÚRKA 

– UTÓPIA? 

O 

krem solárnych vetrov a solárnych 

búrok ohrozujú Zem aj 

solárne superbúrky. Nie je to žiadna 

vedecká utópia, skutočne existujú 

a v minulosti už napáchali na Zemi 

značné škody. Napríklad v roku 

2003, v Malmö na juhu Švédska 

vypadlo elektrické vedenie, nad 

Kanadou sa musel uzavrieť vzdušný 

priestor pre dopravné lety a čiastočne 

vypadli aj satelity. Len výpadok 

satelitov spôsobil podľa ESO 

škody vo výške takmer 400 miliónov 

eur. 

Iná superbúrka ochromila 

v marci 1989 v kanadskej provincii 

Quebec skoro celé elektrické vedenie. 

Následok? Chaos. Chaos v pozemnej 

i leteckej doprave, v zásobovaní 

teplom, šesť miliónov ľudí bolo 

niekoľko hodín bez prúdu. Na burze 

v Toronte totálne vypadli počítače, 

v New Jersey sa tavili transformátory. 

V roku 1921 zase polárna žiara 

spôsobená veľkou solárnou búrkou 

zafarbila oblohu nad strednou Európou 

do červena. A aj počas zmienenej 

ohromnej solárnej búrky v roku 

1859 tiekli telegrafickým vedením 

enormne silné prúdy, niekde dokonca 

zhoreli papiere vložené do telegrafických 

prístrojov. 

OCHRANA PRED 

SOLÁRNYMI BÚRKAMI 

D 

nes sme solárnym superbúrkam 

v podstate vydaní na milosť 

a nemilosť rovnako ako v minulosti. 

Každá z nich môže ochromiť 

štáty závislé od technických vymožeností 

oveľa viac, než tie ostatné. 

Môžeme sa vlastne spoliehať len 

na prirodzenú ochranu, ktorú nám 

Zem ponúka – magnetické pole 

Zeme. Vedci a poradcovia vlády 

USA vychádzajú z toho, že solárna 

superbúrka, ako tá z roku 1859, by 

za 90 sekúnd ochromila celé kontinenty. 

Momentálne to vyzerá na Slnku 

celkom pokojne. Keďže sa však blížime 

k nasledujúcemu maximu jeho 

aktivity, situácia sa môže zmeniť. 

Silné búrky sa totiž môžu vyskytovať 

až dva roky pred a aj dva roky 

po dosiahnutí maxima. To znamená, 

že v nasledujúcich mesiacoch 

33 

Svet Grálu 

30 | 2011

PRÍRODA 

Observatórium SDO NASA 

SDO váži 3 tony a má štyri teleskopy 

Grafika NASA k jedenásťročnému cyklu slnečnej 

aktivity 

34 

Svet Grálu 

30 | 2011 

a rokoch nás môže taká mega-búrka 

kedykoľvek prekvapiť. 

Čo môžeme robiť, aby sme sa uchránili? 

Najskôr sa toho musíme o Slnku 

dozvedieť čo najviac. Navzdory modernej 

technike, včítane obrovských 

slnečných teleskopov, narážajú vedci 

na svoje hranice. Ak chceme o Slnku 

vedieť viac, musíme ísť do vesmíru. 

Len odtiaľ môžeme lepšie preskúmať 

priestor medzi žeravou slnečnou guľou 

a našou Zemou. 

V tomto smere sa už podnikli niektoré 

kroky: napr. sondy „Stereo“ už 

4 roky krúžia okolo Slnka. Vo februári 

2010, s dvojročným omeškaním, 

odštartoval k Slnku satelit SDO (Solar 

Dynamic Observatory), prostredníctvom 

ktorého je možné pozorovať 

Slnko nepretržite. Tento satelit nám 

hojnosťou svojich informácií a obrázkov 

ukáže celkom nový pohľad 

na Slnko. 

Po prvýkrát môžu vedci pozorovať 

erupcie na Slnku celkom presne. 

Vďaka satelitu SDO sa už dá sledovať 

ich vývoj, no vedci chcú ísť 

ešte o krok ďalej. Majú veľmi ambiciózny 

zámer – chcú totiž vedieť 

solárne búrky predvídať, skôr než 

k erupcii na Slnku vôbec dôjde. Zatiaľ 

sa nám tento dej javí nevypočítateľný: 

raz nás zasiahne opravdivá 

solárna búrka, inokedy len vlahý solárny 

vetrík. Obrovskou výhodou 

pre ľudstvo bude schopnosť rozpoznať, 

kedy nám zo strany Slnka hrozí 

skutočné nebezpečenstvo. 

R 

AKÉ VYSOKÉ 

JE RIZIKO? 

iziko extrémne silných solárnych 

búrok a ich vplyv na naše elektrické 

siete skúma Európska organizácia 

pre vesmír (ESO) v rámci štúdie 

pre americký kongres. Doterajšie 

výsledky jasne dokazujú, že potenciálne 

riziko existuje. Solárnu búrku 

takej intenzity ako napr. z roku 1859 

očakávajú astrofyzici len raz za 500 

rokov, ale búrka s polovičnou silou 

sa môže vyskytnúť každých 50 rokov 

a výpadky prúdu môžu nastať aj 

v strednej Európe. 

Solárne búrky predstavujú globálne 

ohrozenie; netýkajú sa len krajín okolo 

magnetického pólu, ale aj južnejšie položených 

štátov. Je to reálna hrozba 

a na zamedzenie škôd by boli potrebné 

dobre organizované obranné opatrenia. 

Dodávatelia energie a priemyselné 

podniky by mohli zabrániť veľkým 

škodám, keby svoje systémy včas 

vypli a citlivé prístroje celkom odpojili 

od siete. Satelity by prešli na pokojový 

režim, dopravné lietadlá by sa odklonili 

do oblasti s menším žiarením… 

Ešte sa toho musí veľa urobiť, kým 

budeme poznať všetky tajomstvá 

Slnka, aby sme sa mohli účinne chrániť. 

Výskum Slnka sa má v nasledujúcich 

rokoch ešte zintenzívniť. Na rok 

2018 sa plánuje vyslanie ďalšej sondy 

k Slnku, na Havaji sa stavia obrovský 

slnečný teleskop. To všetko prehĺbi naše 

znalosti o dejoch vnútri Slnka a o pôvode 

nebezpečných búrok z vesmíru. 

Od požehnania k nebezpečenstvu 

je neraz len malý krôčik. Gigantické 

slnečné búrky sa našťastie nevyskytujú 

často. Napriek tomuto potenciálnemu 

nebezpečenstvu zostáva Slnko 

pre Zem predovšetkým centrálnou 

životodarnou hviezdou, ktorej vďačíme 

za mnohé zázraky. V úcte k prírode 

pochopíme, že nie je nepriateľom 

ľudí, ale naopak: podporuje celý 

vývoj od samého začiatku. Je na nás, 

aby sme poznali tieto prirodzené skutočnosti 

a vo svojom konaní s nimi 

počítali. 

Reinhardt Wurzel 

reinhardt.wurzel@svetgralu.sk

Siegfried Hagl 

Oheň kresťanstva 

Ako sa z malej židovskej skupiny veriacich stalo najväčšie 

svetové náboženstvo? 

„Náboženstvo každej doby a každého národa 

je dosť presným výrazom pravdy, 

ako ju vtedy a tam bolo možné ľudom 

chápať.“ 

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770–1831) 

ž viackrát som sa sám seba pýtal, 

čo mohlo podnietiť ľudí 

U 

v prvých storočiach nášho letopočtu 

k tomu, že sa začali hlásiť ku kresťanstvu. 

Grécke a rímske božské kulty 

síce stratili na vážnosti, ale v neoplatonizme 

alebo v gnosticizme boli 

prítomné zaujímavé a intelektuálne 

náročné alternatívy pohľadu na svet. 

Prečo by sa vtedajší človek mal stať 

kresťanom? 

V prvých storočiach nebol prestup 

ku kresťanskej viere v žiadnom prípade 

bez rizika. Existoval zákonom 

predpísaný štátny kult, ktorý kresťania 

odmietali praktizovať. Neprinášali 

bohom a cisárovi predpísané 

obete, odmietali brannú povinnosť, 

prorokovali koniec Rímskej ríše 

a prejavovali sa tak ako nepriatelia 

štátu. 

Preto niet divu, že kresťania 

v 2. a 3. storočí, v časoch, keď barbari 

ohrozovali ríšu zvonku, trpeli pogromami 

a prenasledovaním zo strany 

štátu. (Aj v 1. storočí dochádzalo 

k prenasledovaniu kresťanov, ale 

skôr náhodne, nie systematicky.) 

Ale práve v dobách prenasledovania 

rástli kresťanské obce najrýchlejšie 

– podľa motta „sanguis martyrum 

semen christianorum (krv mučeníkov 

je semenom kresťanstva). V čom 

teda spočívala strhujúca sila vtedy 

nového kresťanského náboženstva, 

ktorá sa navzdory rozsiahlemu odporu 

v priebehu niekoľkých storočí 

stala takou vplyvnou v Rímskej ríši? 

35 

Svet Grálu 

30 | 2011

NÁBOŽENSTVO 

V 

PAVOL NA AREOPÁGU 

Aténach západne od Akropoly 

sa nachádza Áresov kopec, Areopág. 

Tu svojho času zasadala najvyššia 

rada a najvyšší súd. Areopág 

sa Lukášovi, autorovi apoštolskej histórie, 

javí ako vhodné miesto na prvé 

dochované stretnutie medzi vtedajšou 

filozofiou a novým vykupiteľským 

kresťanským učením. 

Vychádzajúc zo Skutkov apoštolov 

(Sk 17, 19 - 34), Pavol na Areopágu 

kázal približne vo veku 54 rokov. 

Niektorí jeho poslucháči sa nechali 

presvedčiť a stali sa kresťanmi. Pavol 

vychádzal z vtedy rozšíreného 

uctievania bohov a zmieňuje oltár 

zasvätený „Neznámemu bohu“. 

Tohto neznámeho a všadeprítomného 

Boha chce zvestovať. Kázal 

o tom, že ľudia by nemali naďalej 

uctievať obrazy, ktoré boli stvorené 

ľudským umením, ale len jediného 

Boha, zvestovaného mužom z Galiley. 

Pavol ďalej hovoril o nadchádzajúcom 

svetovom súde a vzkriesení 

mŕtvych: „Ako počuli o vzkriesení 

z mŕtvych, niektorí sa posmievali, 

iní hovorili: Vypočujeme ťa o tom 

inokedy.“ (Sk 17, 32) 

Náboženskí bádatelia spochybňujú, 

že by Pavol na Areopágu rečnil v takej 

forme, ako nám ju dnes líči Biblia, 

pretože táto reč predbieha vtedajšiu 

dobu o storočia. Stelesňuje umiernený 

smer židovsko-helenistického 

kresťanstva, tak ako sa s ním stretávame 

v Pavlových listoch. Tým sa ale 

nemusíme podrobnejšie zaoberať. 

Nás ani tak nezaujímajú najrôznejšie, 

vzájomne často nepriateľské odnože 

raného kresťanstva 1 , ale oveľa 

viac stret medzi antickou filozofiou 

a kresťanským učením. Pretože ešte 

po stáročia museli apologéti 2 obhajovať 

svoju kresťanskú vieru proti početným 

protiargumentom pohanov, 

neoplatonikom a gnostikom. 

36 

Svet Grálu 

30 | 2011 

AKÁ BOLA VIERA 

ĽUDÍ PRED 

PRÍCHODOM JEŽIŠA? 

O 

d 6. storočia pred Kristom prešli 

mnohé náboženstvá od Ázie 

až po Stredomorie hlbokou premenou, 

takže môžeme hovoriť o reformnom 

hnutí. Z tejto doby pochádza 

mnohé, čo má ešte dnes vplyv 

na naše životné postoje: upresňovanie 

náboženských postojov, potlačenie 

obrazného oproti pojmovému a abstraktnému 

ako predpoklad pre rýdzu 

logiku a vedu; vyššie ocenenie 

jednotlivca. Aj tradičné predstavy 

o bohoch, národné a kmeňové božstvá, 

ktoré prebývajú medzi ľuďmi, 

ale sú odsunuté do nebeských diaľav. 

Rozšírila sa úzkostlivá bázeň 

ohľadne života po smrti, nádej na vykúpenie 

a očakávanie človeka vykupiteľa, 

ako prostredníka medzi Bohom 

a ľuďmi. Ale aj klasická filozofia 

spochybňovala pojmy prevzaté z dávnejších 

dôb. Mnohým ľuďom muselo 

byť zrejmé, že veštby, obete, modlitby, 

rituály a zariekavania nepostačujú 

na spojenie s božstvom, a preto 

sa musí hľadať iná, nová cesta. Aj 

starí Egypťania, budhistické i zoroastristijské 

náboženstvá, Mithrasov 

kult, mystéria a gnózy – tí všetci hľadali 

vyslobodenie a vykúpenie, ktoré 

im žiadny z dávnejších kultov nedokázal 

prisľúbiť. 

Klasické náboženstvá Grékov a Rimanov 

sa sústredili na vykonávanie 

svojho kultu. Záhrobím sa takmer 

nezaoberali, mali len hmlistú predstavu 

o „Hádovej ríši tieňov“ a nemali 

výhľad na radostný život po smrti. 

Ani staré židovské náboženstvá 

nevedeli mnoho o posmrtnom rajskom 

bytí „v Abrahámovom lone“ 

(Luk. 16, 22), o to viac ale hrozili 

peklom. Popisy onoho sveta v Starom 

zákone nie sú potešujúce. Na počiatku 

prvého storočia starozákonní 

Židia dúfali v príchod Mesiáša ako 

osloboditeľa národa (nie jednotlivca), 

ktorý vyženie Rimanov z krajiny. 

Až do jeho príchodu museli dodržiavať 

mnoho zložitých pravidiel. 

Skostnatená kasta židovských kňazov 

bránila svoje výsady a prísne strážila 

vonkajšie formy kultu, z ktorého 

sa vytratil duchovný obsah. Preto 

mal sanhedrin (synedrium) 3 , najvyššia 

židovská štátna inštitúcia, strach 

pred úspechom Ježišovho živého učenia. 

V 

OSLOBODENIE 

OD POVIER 

starom Ríme pôsobili na prelome 

letopočtu najrôznejšie kulty, učenia, 

filozofie, náboženstvá a mystéria

NÁBOŽENSTVO 

z Európy a Orientu. Kto sa v nich 

chcel zorientovať, ten to skutočne nemal 

ľahké. V tejto dobe plnej vnútornej 

neistoty zvestovali charizmatickí 

kazatelia pohanskej misie na čele 

s Pavlom niečo nového: vykúpenie 

skrze vieru v Ježiša Krista a v jeho 

vykupiteľskú obeť pre všetkých. 

Žiadne modlárstvo, dôvtipné filozofické 

tvrdenia, žiadna zmes predpisov, 

ktoré sa dajú sotva splniť, alebo 

obety nespočetným bohom, ktorým 

boli pripisované pochybné spôsoby 

správania, žiadna obriezka či komplikované 

stravovacie a hygienické pravidlá, 

žiadne rasové predsudky. Božia 

pomoc sa neobmedzuje len na jeden 

národ alebo kmeň. V tomto učení 

nemá miesto ani úzkoprsé kňazstvo, 

ktoré sa domnieva, že je jediným majiteľom 

pravdy. Namiesto toho podporovalo 

kresťanstvo prosto a jednoducho 

vieru v Boha lásky a svetla, 

od ktorého pochádza len dobro 

a ktorý odpúšťa. Táto viera bola zárukou 

myšlienky lásky k blížnemu 

(milovať budeš svojho blížneho ako 

seba samého! Mat. 19, 19) a intenzívnej 

vnútornej premeny (lebo kráľovstvo 

Božie je medzi vami. Luk 17, 21). 

K tomu boli Ježišovi pripisované zázračné 

skutky a bola zvestovaná predovšetkým 

blížiaca sa konečná doba 

so svetovým súdom. Bol to presvedčivý 

dôvod na zmenu viery? 

O 

NÁBOŽENSTVO 

CHUDOBNÝCH 

A NEVZDELANÝCH 

bzvlášť v neistých, hospodársky, 

politicky a vojensky ťažkých časoch 

sa objavujú noví stúpenci kresťanstva. 

Viera je prístupná komukoľvek, 

nezávisle na pôvode a pohlaví; 

pretože pred kresťanským Bohom sú 

si všetci ľudia rovní, či už je to cisár 

alebo otrok. V tej dobe to bol revolučný 

koncept. Jednoduchým prijatím 

viery sa človek stáva kresťanom 

a prijatie krstu je prísľubom spásy. 

Pavol v tomto smere pozmenil Ježišovo 

učenie a vsadil do svojej teológie 

židovské starozákonné myslenie 

obetného baránka. Od neho pochádza 

myšlienka, že Ježišova smrť 

na kríži (alebo novšie: skrze „na kríži 

preliata krv“ 4 ) spasila ľudstvo. Ale iba 

ten, kto verí v Božieho syna, môže byť 

účastný tejto spásy a byť vzkriesený 

z mŕtvych. 

A tak najneskôr tu, u (telesného) 

„vzkriesenia z mŕtvych“, zrejme ešte 

za Pavlových čias došlo k stretu medzi 

kresťanským zvestovaním a pohanskou 

filozofiou. Pre filozofiou 

vzdelaných mysliteľov bolo vtedy „telesné 

vzkriesenie“ rovnako neprijateľné 

ako pre dnešných prírodovedcov. 

Na tomto bode sa dialóg skončil. Ďalším 

kameňom úrazu sa stala dodnes 

sporná otázka, či spásu prináša viera 

sama osebe, alebo – ako napríklad 

učili gnostici – pre spásu sú nevyhnutné 

i zodpovedajúce dobré skutky. 

V európskom kultúrnom priestore 

prvých storočí prevládal všeobecne 

známy koncept Boha Stvoriteľa, ktorý 

riadi svet zo svojho nebeského raja. 

V grécko-rímskej filozofii je ale najdôležitejším 

prostriedkom k poznaniu 

Boha, sveta a človeka rozum. Kresťanská 

misia preto nemohla nájsť u vzdelaných 

súčasníkov skoro žiadnu odozvu, 

pretože nahradila argumenty 

zázrakmi, dôkazy proroctvami a filozofiu 

mučeníctvom. 

Misionári, vedomí si svojho poslania, 

sa preto radšej filozoficky vzdelaným 

„intelektuálom“ vyhýbali 

a obracali sa na masu chudobných 

a utláčaných: na mestský proletariát, 

roľníkov bez pôdy, prepustených 

vojakov a bývalých otrokov. Táto 

cieľová skupina sa dá dodnes rozpoznať 

v kresťanských zvestovaniach, 

a aj v Biblii sú apoštoli a prví kresťania 

opisovaní ako prostí a nevzdelaní 

ľudia (Skutky apoštolov 4, 13 a 1. Kor. 

1, 26 -29). 

Čím ťažšia bola doba, tým rýchlejšie 

rástlo nové ľudové náboženstvo. Nakoniec 

počet kresťanov vzrástol natoľko, 

že v dobe občianskej vojny cisár 

Konštantín I., zrejme z politických 

dôvodov, uisťoval kresťanov podporou 

a zaručil každému občanovi štátu 

tolerančným ediktom z roku 313 slobodnú 

voľbu náboženstva. Štátnym 

náboženstvom sa kresťanstvo stalo 

až v roku 384 za Theodosia. 

ABSURDNO 

A ZÁKLADNÉ 

KRESŤANSKÉ HODNOTY 

Ľ 

udia sa zrejme od Pavlových čias 

príliš nezmenili. Vtedy, rovnako 

ako aj dnes, požadujú od náboženstva 

vieru v nelogické a všetkým skúsenostiam 

odporujúce skutočnosti. 

Ako vtedy, aj v súčasnosti existujú veriaci, 

ktorí akceptujú náboženské náuky 

zrejme práve pre ich absurdnosť. 

Hlavné tábory sa však presunuli. 

Pokiaľ to za Pavlových dôb boli filozofi, 

dnes sú to prírodovedci, ktorí 

kladú teológom nepríjemné otázky. 

Antická filozofia bola špekulatívna, 

sotva ponúkala viac než len myšlienkovú 

konštrukciu, ktorá nemala 

mnoho argumentačnej sily. Inak sú 

37 

Svet Grálu 

30 | 2011

NÁBOŽENSTVO 

na tom však dnešné moderné prírodné 

vedy. Tie môžu ukázať, že ich 

teórie nie sú iba myšlienkové hypotézy, 

ale že sa aj prakticky osvedčili. Oproti 

tomu vysoko vyzdvihované náboženské 

pravdy v praxi pri vývoji ľudstva 

a ich kultúry často zlyhali. Pre vzdelaného 

prírodovedca zostáva preto nevysvetliteľné, 

prečo sú cirkvi a ďalšie 

náboženské zoskupenia schopné udržať 

si a dokonca získavať nových prívržencov, 

napriek tomu, že sú často 

ešte stále zapletené do predstáv odporujúcich 

prírodným zákonom. 

Pokiaľ dnes hovoríme o základných 

kresťanských hodnotách, potom 

máme na mysli predovšetkým filozofické 

myšlienky osvietenstva. Sú to napríklad 

ľudské práva, sloboda náboženského 

vyznania, občianske slobody, 

odluka cirkvi od štátu, rovnosť pred 

zákonom, atď. Tieto myšlienky vznikli 

v kresťanskom prostredí, pod vplyvom 

Ježišovho učenia. Je paradoxné, 

že práve hlavné zásady osvietenstva 

boli cirkvou dlho trpko potláčané. 

NAD VŠETKÝM STOJACE 

SLOVO JEŽIŠA 

N 

ad všetkými našimi malichernými 

diskusiami, vysoko nad 

vedou, filozofiou, umením, spormi 

politických strán alebo ekonomickými 

dogmami, stoja veľké náboženské 

myšlienky, ktorých pravdivosť 

vnímajú mnohí ľudia, a to často aj 

tí, ktorí sa považujú za neveriacich. 

Ježišove slová a myšlienky sú nadčasové, 

schopné vyvolať také silné citové 

hnutia, ako žiadne iné. Prehovárajú 

priamo k duši človeka, bez 

ohľadu na to, akého je vierovyznania, 

rasy, či národnosti. A tieto slová sú 

korunované Ježišovou osobnosťou, 

jeho skutkami, vyžarovaním a nepochopiteľnou 

odhodlanosťou zavŕšiť 

svoje poslanie. Aj mnohé z novo 

vzniknutých náboženstiev západného 

sveta v novom letopočte podliehali 

38 

Svet Grálu 

30 | 2011 

nevyhnutne, viac či menej, vplyvu 

kresťanských myšlienok. Dokonca 

aj v samotnom Koráne je Ježišovi pripisovaná 

dôležitá úloha. 

Zvestovateľ z Nazaretu prakticky 

nezanechal nič hmatateľného. Písomné 

dokumenty o jeho učení a pôsobení 

sú z druhej alebo tretej ruky. 

Mnohé z toho bolo z teologických dôvodov 

sfalšované a je napadnuteľné 

rovnako ako Ježišovi a prvým apoštolom 

pripisované zázraky. Avšak 

vo vyšších sférach bytia, vysoko nad 

nám známym vesmírom, žiari jasná 

sila jeho zvestovania, všetko zdolávajúcou 

silou jeho slova nezlomne 

ďalej. Kto dokázal raz skutočne 

do hĺbky precítiť niektoré Ježišove výroky 

a slová, ten pochopil bez akýchkoľvek 

pochybností alebo výkladov, 

že Ježiš bol vyslancom Svetla. S tým 

povstáva aj slabé tušenie o večnej veľkosti 

jeho Otca a jeho nesmiernom 

stvorení s jeho svätými zákonmi a láskou, 

ktorú človek nikdy plne nepochopí. 

Potom miznú aj pochybnosti 

ako hmla pred prenikajúcim slnkom 

a pozemské problémy náhle získavajú 

svoje adekvátne miesto a váhu. 

Dokázali misionári raného kresťanstva 

odovzdať toto poznanie ďalej, 

vzkriesiť vnímanie Ježišom sprostredkovaných 

večných hodnôt? Vzniklo 

na tejto pôde spirituálne nadšenie, 

ktoré spôsobilo, že mnohí dokonca 

prijali utrpenie? Dochádzalo k duševným 

skúsenostiam, ktoré dnes už 

nemôžeme zažiť, pretože sa kazateľom, 

rovnako ako poslucháčom, nedostáva 

„viery“ čiže vnútornej otvorenosti 

a duchovných kvalít? 

Cesta späť k prapôvodnému kresťanstvu, 

ktoré nebolo prosté omylov, je 

už dnes zasypaná. Taktiež kázania prvých 

apoštolov – aj keby nám boli dochované 

v korektnej podobe - by nám 

vo vtedajšej forme boli dnes len sotva 

zrozumiteľné. To preto, že aj zjavenia 

museli svoju formu prispôsobiť vtedajšej 

dobe. Môžeme teda hľadieť iba 

vpred a pokúsiť sa nájsť prekážky, ktoré 

nás v každej dobe oddeľujú od možných 

religióznych skúseností. Prekážok 

je v tejto dobe možno viac ako kedykoľvek 

predtým. Je to napríklad nedôvera 

vo všetko, čo sa spája s duchovnom, 

ďalej tiež lenivosť, ktorá sa uspokojí 

so slepou vierou bez starostlivého skúmania 

obsahu náuky a v neposlednom 

rade je to postoj jednotlivca, ktorý sa 

stará len o pozemské blaho. Zdolanie 

týchto prekážok kladie mimoriadne 

nároky na vypätie všetkých síl a vôľu 

vymaniť sa z davov, ktoré touto cestou 

idú. Na druhej strane požehnanie, 

ktoré človeka zasiahne pri takejto ceste, 

nevyvážia všetky poklady zeme. Získa 

tým totiž poznanie o zákonitostiach 

stvorenia, ktoré nebudú v protiklade 

k vedeckému poznaniu ani k správne 

interpretovaným spirituálnym spisom. 

A to je omnoho cennejšie ako staré povery, 

mystické vnímanie sveta či dogmatizmus. 

Siegfried Hagl 

hagl@svetgralu.sk 

1. Čoskoro po ukrižovaní sa kresťanstvo rozdelilo. 

Jeruzalemská obec s prvými apoštolmi a Ježišovými 

príbuznými sa chcela držať židovského 

zákona (napr. obriezka) a kázať posolstvo len 

Židom. Grécky hovoriaca skupina, so Štefanom 

ako hovorcom, sa prihovárala za kresťanské misie 

a odmietala starožidovský zákon. Štefan sa stal 

prvým kresťanským mučeníkom (okolo r. 33). 

Počas apoštolského koncilu v Jeruzaleme v roku 

48 alebo 49, ktorý je v apoštolskej histórii (Sk. 15, 

6 - 19) líčený prikrášlene, nad tým prebiehala 

silná roztržka medzi židovskými a pohanskými 

kresťanmi. 

2. Apologéti sú spisovatelia, ktorí obzvlášť v 2. a 3. 

storočí obhajovali kresťanstvo. 

3. Vláda pozostávala predovšetkým zo saducejskej 

kňazskej šľachty, ktorá svoju vedúcu úlohu odvodzovala 

z kníh Leviticus a Numeri. 

4. Niektorí teológovia si zjavne naďalej nie sú istí, 

či Ježiš na kríži skutočne zomrel. Preto stavajú 

svoju teológiu opatrne tak, aby obstála, pokiaľ 

by sa ukázalo, že Ježiš svoje ukrižovanie prežil.

FOTOREPORTÁŽ 

Jana Chlubná a Jiří Soška 

Grónsko 

Ukazovateľ cesty... 

39 

Svet Grálu 

30 | 2011


Polárna líška v lete Chata z rašeliny – skanzen v Sisimiutu Lovecká chata 

Polárny večer nad ľadovými kryhami 

40 

Svet Grálu 

30 | 2011


Letné kvety tundry 

Pohľady na grónsku tundru v lete 

„Civilizácia“ na brehu mora 

41 

Svet Grálu 

30 | 2011

42 

Svet Grálu 

30 | 2011

Pád 

svetového 

peňažníctva 

Existujú ešte cesty z krízy? 

Paul Schmitt 

Šok z veľkej finančnej krízy už opadol, no 

krízy samotnej sme sa zatiaľ nezbavili. 

Podľa viacerých názorov je to dokonca iba 

začiatok. Jestvujúce štruktúry sa pomaly 

otriasajú, a to vyvoláva stále rastúci 

pocit znepokojenia. Všetky súčasné 

opatrenia, nech už pochádzajú zo sfér 

ekonomiky alebo politiky, pôsobia napodiv 

nekoordinovane a navzájom si odporujú. 

Medzi obyvateľstvom vládne rozčarovanie. 

Zdá sa, že skromné nádeje na zlepšenie 

striedajú veľké pocity bezradnosti. Je 

finančná kríza skutočne prekvapením? 

Alebo existovali varovné signály už dávno 

pred jej vypuknutím? Riadi sa dianie 

na finančných trhoch vôbec ešte nejakými 

zákonitosťami, alebo už dávno postráda 

akúkoľvek logiku? Môžeme krízu nejako 

zvládnuť? To sú otázky, ktoré si už položil 

asi každý. 

D 

uchovne založený človek, ktorý 

vo svojom pohľade na svet má 

na zreteli zákon spätného pôsobenia 

iste tuší, aká je príčina finančnej 

krízy, keď sú následky také dramatické. 

Povie sa, taký je zber, aká 

bola sejba. Ak je úroda zlá, nemohla 

byť ani sejba dobrá. Vo sfére peňazí 

môže sejbu predstavovať chamtivosť, 

lakomosť a nedostatok ohľadov na životné 

potreby ostatných ľudí, národov 

a možností prírody. Okrem už 

spomenutého zákona spätného pôsobenia 

hrá aj vo finančníctve dôležitú 

úlohu zákon vyrovnania medzi 

dávaním a braním. Pozrime sa teda 

na príčiny a dôsledky prakticky. 

Skutočná príčina sa vyznačuje vždy 

tým, že je jednoduchá a postavená 

na ľahko pochopiteľnom prazáklade. 

Aj v oblasti finančníctva platí niekoľko 

jednoduchých základných pravidiel, 

ktoré sa musia dodržiavať, pokiaľ má 

systém zostať zdravý. A naopak – pri 

ich porušovaní sa systém dostane 

do nerovnováhy. Podľa môjho názoru 

patria medzi takéto základné pravidlá 

zdravého ekonomického života predovšetkým 

tieto zásady: 

1. Tvoj blahobyt nech je založený 

na vlastnom výkone; zarob si to, čo 

si odpracuješ! 

2. Udržuj mieru vo svojich materiálnych 

potrebách a nehromaď nič samoúčelne! 

3. Neži nad svoje pomery a možnosti! 

4. Nikoho nevykorisťuj, inak sa ti to 

spätne vráti! 

I v tomto platí: „Ako v malom, tak 

i vo veľkom“, a to pre jednotlivca i celé 

štáty. Pozrime sa teda teraz na vzťah 

štátov k týmto štyrom základným pravidlám. 

Problém č. 1: 

NEUSTÁLE RASTÚCA 

NEROVNOMERNOSŤ 

ROZDEĽOVANIA PEŇAZÍ 

P 

eňazí je stále menej a menej. Tak 

vnímajú situáciu miliardy ľudí 

na tejto planéte, pretože je pre nich 

stále ťažšie zarobiť si dostatok peňazí 

na to najdôležitejšie, na zabezpečenie 

živobytia. V treťom svete to každý 

deň nedokáže približne 100 000 ľudí, 

ktorí umierajú hladom. Chudoba 

však rastie aj v bohatých štátoch, 

ako sú napríklad po nemecky hovoriace 

krajiny. Svedčí o tom 50 percent 

Nemcov, ktorí nemajú k dispozícii 

žiadne finančné rezervy a žijú 

„z ruky do úst“. V súčasnosti navyše 

vlády mnohých krajín zavádzajú pod 

tlakom vysokého zadĺženia drastické 

úsporné opatrenia. 

Avšak domnienka, že by peňazí bolo 

celkovo málo, nie je správna a je to len 

jednostranný pohľad. V skutočnosti bežia 

tlačiarne peňazí na najvyššie obrátky 

a v obehu je peňazí až priveľa. Kde však 

všetky tieto peniaze sú? A prečo paradoxne 

svet trápi chudoba? Odpoveď je 

prostá: hromadia sa v rukách niekoľkých 

málo percent svetového obyvateľstva. 

Vo väčšine krajín je to jedno až dve 

percentá ľudí, ktorí vlastnia najväčšiu 

časť financií. Táto menšina však spravidla 

nezbohatla na základe vlastnej 

mimoriadnej usilovnosti, ale využívaním 

obrovskej chyby v peňažnom systéme, 

o ktorom sme sa už na stránkach 

Sveta Grálu viackrát zmieňovali. Touto 

chybou je možnosť inkasovať veľkú časť 

plodov práce iných ľudí bez vlastnej 

práce púhym požičaním peňazí na úrok 

a úrok z úroku. Anonymne, s legálnou 

sterilitou. Prostý eurový milionár napríklad 

získava pri bežnom 6-percentnom 

kapitálovom výnose každý deň 

bezprácne približne 170 eur, na čo by 

musel zamestnanec na Slovensku pracujúci 

za minimálnu hodinovú mzdu 

cca 1,89 eura odpracovať asi 90 hodín. 

A napríklad nemecký robotník so svojou 

hojne diskutovanou, údajne príliš 

vysokou minimálnou mzdou 7,50 eura 

za hodinu, asi 23 hodín. Z tejto sumy 

musia zamestnanci naviac zaplatiť ešte 

dane a sociálne odvody, ktoré sú oveľa 

vyššie než dane z kapitálových výnosov, 

ktoré musí platiť milionár. U multimilionárov 

alebo dokonca miliardárov sú 

bezprácne kapitálové príjmy prirodzene 

ešte mnohonásobne vyššie. A na tieto 

príjmy musia pracovať iní ľudia. Uvedené 

zisky totiž nie sú plodom vlastnej 

práce, a teda nie sú ani zaslúžené. 

43 

Svet Grálu 

30 | 2011

EKONOMIKA 

Možnosť kapitálových výnosov je najzávažnejšou 

chybou peňažného systému 

a jeho uzdravenie je celkom vylúčené, 

pokiaľ nebude táto nespravodlivosť odstránená. 

Peniazom musí byť preto principiálne 

vzatá možnosť prinášať veľké 

zisky prostredníctvom úrokov. To by 

bolo relatívne jednoduché, pokiaľ by 

boli uchovávané peniaze zaťažené citeľným 

poplatkom. Potom by sa každý 

postaral, aby sa jeho peniaze dostali 

do obehu a trh by bol i bez úrokov dostatočne 

zásobovaný peniazmi. Tým by 

sa úrok dostal pozvoľna na nulu a nastal 

by koniec mnohotisícročného úrokového 

otroctva. Avšak ani to by ešte 

nepostačovalo na trvalé ozdravenie peňažníctva. 

Vzhľadom na to, že nerovnomerné 

rozdelenie bohatstva v jednotlivých 

krajinách presiahlo akceptovateľnú 

hranicu, muselo by sa napríklad prostredníctvom 

vyššej dedičskej dane pristúpiť 

k spätnému rozdeleniu majetku 

vyšších vrstiev medzi nižšie vrstvy, pretože 

inak by potrvalo niekoľko desaťročí, 

kým by opäť nastal normálny stav. 

S 


NEUSTÁLE RASTÚCA 

CHAMTIVOSŤ 

tále silnejšie sa hnev ľudí oprávnene 

obracia voči machináciám 

špekulantov, ktorí obrovskými miliardovými 

až biliónovými čiastkami 

privádzajú do ťažkostí alebo dokonca 

k bankrotu celé národné hospodárstva. 

Neuveriteľných 98 percent devízového 

obchodu slúži na čisto špekulatívne 

účely a predstavuje preto 

závažné zneužitie peňazí, ktoré 

majú byť predsa ekvivalentom skutočne 

odvedenej práce. Na jar 2010 

počas gréckej krízy sa začal veľký 

útok na celú eurooblasť; snahou špekulantov 

bolo zneužiť slabosť najmä 

juhoeurópskych štátov – Portugalska, 

Írska, Talianska, Grécka a Španielska, 

čím tieto „kobylky“ dosiahli 

opäť enormné zisky. Grécke štátne 

44 

Svet Grálu 

30 | 2011 

dlhopisy prechodne vyskočili na viac 

než 13-percentný úrok napriek predpokladanej 

nádeji, že zvyšok eurozóny 

bude musieť Grécku z donútenia 

pomôcť. Problém chamtivosti veľmi 

úzko súvisí s problémom č.1 a má aj 

rovnakú príčinu: kapitálové príjmy 

sú skrátka príliš lákavé a vedú k hromadeniu 

základného kapitálu, aby 

bolo možné z jeho úrokových ziskov 

viesť pohodlný život bez produktívnej 

práce, a zároveň sa ešte tešiť väčšej 

moci prameniacej z bohatstva. 

Vzhľadom na komplexnosť a anonymitu 

finančných trhov už nikto necíti 

priamu spoluzodpovednosť za tieto 

dôsledky. A politika tvrdohlavo propaguje 

najhlúpejším možným spôsobom 

nekonečný rast, ktorý neexistuje, 

lebo už dnes sú prekročené hranice 

únosnosti našej malej planéty. 

Tým je porušované i druhé základné 

pravidlo: „Udržuj mieru vo svojich materiálnych 

potrebách a nehromaď nič 

samoúčelne!“. Riešenie je rovnaké ako 

v prípade prvého problému: peniaze samotné 

už nesmú prinášať zisky. Oslobodenie 

od pomýleného tlaku na rast 

je nevyhnutné. 


NEVYROVNANÁ 

OBCHODNÁ BILANCIA 

akúpte teraz, zaplaťte neskôr!“ je 

„Nmoderné lákadlo. Prečo sa mám 

zriecť pekných vecí, keď môžem mať 

vytúžený tovar hneď, i keď na pôžičku? 

Na mnohých zadĺžených domácnostiach 

potom vidieť, aké následky má 

tento prístup. A pri následných osobných 

bankrotoch už mnohí veritelia 

svoje peniaze ani neuvidia. 

V priebehu krízy eura sa pozornosť 

odvrátila od problémov v USA; tam 

však hrozí úverová bublina u kreditných 

kariet ako dôsledok konzumného 

zadĺženia gigantických rozmerov. Čo 

na nás v tomto ohľade čaká, to nám 

ukázalo v malom meradle Grécko. 

I tam sa žilo veľmi dlho nad pomery, 

čím sa nahromadil enormný kopec 

dlhov. Akákoľvek nádej na splatenie 

tejto hory je iluzórna, pretože Grécko 

sa premenilo z poľnohospodárskej krajiny 

na nezmyselne nafúknutý úradnícky 

štát. V dôsledku obrovskej korupcie 

a rodinkárčenia tam existuje 

nespočetné množstvo personálne 

veľmi predimenzovaných úradov. 

V mnohých prípadoch ide dokonca 

o úrady a pracovné pozície, ktoré existujú 

celé roky alebo dokonca desaťročia 

bez akéhokoľvek rozumného účelu. 

Niet teda divu, že štátne dlhy Grécka 

dosiahli obrovské rozmery a otázka 

ich splatenia je stále naliehavejšia. 

Pre Grécko je to pritom veľká dilema. 

Na svetovom trhu nie je konkurencieschopné, 

pretože okrem niekoľkých 

poľnohospodárskych produktov a pomerne 

predraženej ponuky turizmu 

toho ponúka príliš málo, aby mohlo 

vyrovnať svoju obchodnú bilanciu. 

V máji 2010 sa preto zostavil obrovský 

záchranný balíček pre Grécko 

a preventívne aj pre ďalšie postihnuté 

štáty eurozóny, ktorý zahŕňa nepredstaviteľnú 

čiastku 750 miliárd eur! A je 

vysoká pravdepodobnosť, že ide o nenávratne 

stratené peniaze. 

Zmienená záchrana je určená samotnému 

Grécku len čiastočne, pretože ide 

v prvom rade o nemecké a predovšetkým 

francúzske banky, ktoré ľahkovážne 

požičali Grécku horibilné čiastky 

bez toho, aby si overili ich krytie 

a schopnosť dlžníka reálne ich splatiť. 

Aj to je následok tlaku na investovanie 

biliónových súm, ktorých majitelia 

a správcovia dychtia po maximálne 

vysokej rendite z vlastného kapitálu 

a v tejto nenásytnosti očividne strácajú 

zdravý rozum. V neposlednom 

rade si Grécko podvodným spôsobom 

vymámilo členstvo v eurozóne a túto 

skutočnosť dlhý čas tajilo. 

Ak taká malá krajina ako Grécko vyvolala 

také veľké turbulencie na svetových 

finančných trhoch, potom si

EKONOMIKA 

sotva dokážeme predstaviť rozsah diania, 

ktoré spôsobí – fakticky už dnes 

existujúca, ale stále ešte neprejavená – 

insolventnosť USA so štátnym dlhom, 

ktorý dosahoval začiatkom roka 2011 

sumu vyše 14 biliónov dolárov. (Pozri: 

http://www.pluska.sk/ekonomika/financie/celkovy-dlh-usa.html) 

Napriek tomu, že tu uvádzame 

príklady USA a Grécka, v ostatných 

štátoch to nevyzerá oveľa lepšie. Nemecko, 

ktoré sa hodnotí ako štát s najlepšou 

bonitou, má dlhy presahujúce 

už 1,7 bilióna eur a s tieňovými rozpočtami 

z finančnej krízy vysoko nad 

2 bilióny eur. I tu je „normálne“ splatenie 

celkom vylúčené. 

Tým sa porušuje i tretie základné 

pravidlo: „Neži nad svoje pomery 

a možnosti!“ Náprava v tejto oblasti 

predpokladá, že i obyvateľstvo príslušných 

štátov bude žiť spokojne v pomeroch, 

ktoré si dokáže vytvoriť vlastnými 

silami a vlastnou prácou. To by 

napríklad v prípade Grécka znamenalo, 

že by mohlo dovážať techniku, elektroniku, 

autá, lode, železničné vybavenie 

a mnoho ďalšieho len v takej miere, 

v akej by naopak dokázalo exportovať 

vlastné produkty. Aj keď by sme odhliadli 

od enormných dlhov, vyvážená 

obchodná bilancia Grécka by si pri súčasnom 

stave vecí vyžiadala drastické 

zásahy a tým obrovské zníženie doterajšieho 

životného štandardu. 


PLATOVÉ ROZDIELY 

V GLOBALIZOVANOM 

SVETE 

H 

odinový plat 0,50 eura, mesačný 

príjem necelých 100 eur, nezriedka 

šestnásťhodinová denná pracovná 

doba, pri ktorej musia ľudia bez 

nárokov na sťažnosti dokonale fungovať 

ako roboti. K tomu je nutné pripočítať 

ešte katastrofálne bezpečnostné 

a ekologické štandardy. Tak vyzerá 

moderné otrokárstvo v Číne, s ktorou 

konkuruje naša západná ekonomika. 

To fungovalo dobre len dovtedy, 

pokiaľ mal Západ výrazný technologický 

náskok. Tento predstih sa však 

rapídne znižuje; ázijský tovar z otrokárskej 

produkcie je stále lepší a zaplavuje 

svetový trh. Medzi užívateľmi 

sme samozrejme aj my, západní spotrebitelia 

– vďaka tomu si môžeme dovoliť 

omnoho vyšší životný štandard než 

v prípade, keby sme museli kupovať 

produkty z domácej výroby. 

Z toho je zrejmá aj odvrátená strana 

mince: tuzemské podniky nemôžu 

v tejto ruinujúcej cenovej konkurencii 

držať krok, a tak buď skrachujú, alebo 

rovnako presunú výrobu do krajín 

s lacnou pracovnou silou. Dochádza 

tým u nás nielen k strate pracovných 

miest, ale i úpadku vyspelých spoločenských 

štruktúr. Zašlo to už tak 

ďaleko, že mnohé štáty kvôli presunu 

pracovných miest dokonca stratili 

schopnosť sebestačnosti. Táto závislosť 

sa však vypomstí, keď raz dôjde 

k veľmi pravdepodobnému kolapsu 

globalizovaného obchodu. 

Tak v súčasnosti zažívame následky 

porušovania štvrtého pravidla: „Nikoho 

nevykorisťuj, inak sa ti to vráti!“ 

Západný svet už celé stáročia vykorisťuje 

mnoho krajín a kolónií, aby 

ľahko dosiahol blahobyt, a teraz 

sa plody tejto sejby skutočne vracajú. 

Krátkodobou pomocou by mohlo 

byť zavedenie dovozných ciel, ktoré 

však spôsobujú veľké deformácie 

vo svetovom obchode a výrazne zdražujú 

tovar. Ale len tak by mnohé domáce 

produkty získali späť svoju konkurencieschopnosť. 

Zhrnutie: KOLAPS PRÍDE 

A 

ko je známe, nádej umiera posledná. 

I nádej je však oprávnená 

len vtedy, ak príčiny, ktoré viedli 

k vzniku tejto problematickej situácie, 

budú rýchlo, flexibilne a energicky 

korigované. Mnohé negatívne dôsledky 

je možné odvrátiť snáď ešte i dnes, pokiaľ 

by sme v našom hospodárstve skutočne 

akceptovali spomínané základné 

pravidlá. Je to však v súčasnosti reálne? 

Žiaľ, asi sotva, pretože: 

• Nevyhnutnosť peňažnej reformy, 

ktorá by nás oslobodila od úroku 

a nutnosti rastu, v súčasnosti chápe 

len nepatrná skupina ľudí, preto sú 

akékoľvek konkrétne kroky skôr utópiou. 

• Prerozdelenie zhora nadol by 

stroskotalo na masívnom odpore 

bohatých, a tým i mocných. 

• Zníženie životnej úrovne na plody 

vlastnej práce a výrazné zdraženie 

tovaru návratom k domácej produkcii, 

ktorá nie je založená na extrémnom 

vykorisťovaní, by poštvalo 

veľkú časť národov proti politikom, 

ktorí by to chceli presadiť. 

• V neposlednom rade – pokus o realizáciu 

by bol mimoriadne ťažký kvôli 

súčasným pravidlám a zákonom finančných 

a hospodárskych trhov. 

Preto je kolaps systému s najvyššou 

pravdepodobnosťou nevyhnutný. Využime 

ho ako podnet na dôkladné preskúmanie 

zmyslu a významu peňazí, 

ale nielen ich. Prehodnoťme aj všetky 

dosiaľ rozšírené názory, postoje a hodnoty, 

aby sme s nádejou mohli spolupracovať 

na výstavbe takého sveta, 

ktorý bude stáť na jedinom správnom 

základe – na zákonoch prírody a života. 

Paul Schmitt 

paul.schmitt@svetgralu.sk 

1. Minimálna mzda na Slovensku je v súčasnosti 317 €. 

Denná mzda pri 21 dňovom pracovnom mesiaci 

je cca 15,10 € a pri 8 hodinovom dennom pracovnom 

čase je minimálna hodinová mzda na Slovensku 

cca 1,89 €. 

45 

Svet Grálu 

30 | 2011

w 

str 

ézi 

st 

Milí čitatelia, 

ou 

za nezme 

Výs 

ale leb 

17 

SVET GRÁLU GRÁLU 

ot 

Duc 

marec – máj 2011 

Tran nsp 

spo enok 

Zánik hmoty 

nsplan c i 

nie 

sa p 

ek cít 

strana 6 

Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním 

1944: Posledný proces 

s čarodejnicami 

oms stvo o Mári 

Mag ny 

strana 10 

Nezvyčajný príbeh z dejín modernej justície 

oľko o pravd depodob ný 

zťah ša s 

Magd 

dalé 

énou? 

Radiestézia – cesta 

k harmonickému 

prostrediu 

strana strana 37 37 

Neviditeľné žiarenia, ktoré 

ovplyvňujú naše zdravie 

strana 30 

Cena 2,89 € (87 Sk) 

Vážení zákazníci, staňte sa predplatiteľmi Sveta Grálu 

a získajte množstvo výhod! 

• Časopis bez reklamy a stále za nezmenenú cenu 2,89 eur! 

• Celoročné predplatné: 10,62 eur! 

• Pri nákupe nad 50 eur cez on-line obchod získate ročné 

predplatné za akciovú cenu 7 eur! 

• Výrazná zľava na nákup kníh v on-line obchode 

na stránke www.svetgralu.sk 

Pri darčekovom predplatení časopisu 

získa obdarovaný 2 staršie čísla zdarma 

Odteraz možnosť nákupu v on-line 

obchode platobnou kartou! 

SVET GRÁLU 

24 

jún 2010 – august 2010 


Obdarujte svojich priateľov a známych 

originálnym darčekom – predplaťte 

im časopis Svet Grálu 

na rok 2012! 

Cena 2,89 € (87 Sk) 

Tajomná moc 

myšlienok my 

Svet, ktorý nevidíme, 

ale ktorý 

vidí nás. 

Dospievanie – 

kľúč k dospelosti 

SVET GRÁLU 

Pre okolie neľahké obdobie života, 

pre človeka samotného rozhodujúce 

hľadanie životných postojov. 

SVET GRÁLU 

Výskum myšlienok 

Neviditeľné skutky, ktoré menia život 

strana 10 

Mágia – cesta do neznáma 

Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými 

zákonmi ako ten viditeľný 

strana 19 

Tajomstvo zrodenia 

Výber mena a výchova pred narodením 

strana 25 

Cesta k životu 

Liečivá sila a zázračné uzdravenie 

strana 33 

Duchovné vné súvislos súvislosti v živote 

Prečo miznú 

včely? 

ely? 


SVET GRÁLU 

2012 

Príroda 

ich 

potre potrebuje, trebuje, 

my ich h p potrebujeme. 

Napriek Napriek 

ek tomu miznú ... 

strana rana 5 

Predposledné Vianoce, 

alebo zbytočná panika ? 

25 

Homeopatia opa patia – 

vášeň vášeň 

na celý 

život 

september 2010 – november 2010 

8 STRÁN NAVIAC ! 

Duchovné súvislos súvislosti v živote 

SVET GRÁLU 

Rozhovor hovor or s homeopatkou 

meopatkou 

Teré Teréziou ziou uStankovskou 

Humus – šanca pre klímu 

strana strana na 15 

od tohto čísla pre vás 

časopis opäť rozširujeme 

za nezmenenú cenu. 

Čo s prebytkom CO 2 v atmosfére? 

Vrátiť do pôdy! 

strana 20 

Turzovka – slovenské Lurdy 

Varovné proroctvo krásnej Panej 

strana 39 

Tajomstvo energetickej 

výmeny 

Ako súvisia čakry, aura 

a energetické pole? 

strana 46 

Cena 2,89 € (87 Sk) 

Ako 

rozlúštiť 

Korán? 

Výskum starých jazykov 

prináša nový 

pohľad 

na nejasné miesta Koránu 


strana 

12 

Dospievajúca 

júca 

mládež zblízka 

alebo ako 

sa do hory 

volá, 

tak sa z hory ozýva 

strana 17 

SVET GRÁLU 


spomienok 

26 

december 2010 – február 2011 

Zánik sveta v decembri 2012? 

strana 13 

Karma – čo to je? 

Seriál MUDr. Jana Paloučka 

strana 16 

Josef Bohuslav Foerster 

Keď sa práca stáva službou Bohu 

strana 21 

Svetlo, ktoré lieči 

Rozhovor s psychoterapeutkou 

MUDr. Denisou Borošovou 

strana 25 

Cena 2,89 € (87 Sk) 


Prečo ľudia po transplantác i 

preberajú vlastnosti svojich darcov? 

Feng Shui 

Energia priestoru pre 

zdravý a harmonický 

život 

strana 7 


Skrytý národ 

O podivuhodnej 

spolupráci medzi 

prírodou a človekom 

SVET SVET GRÁLU 

ÁLU 

strana 36 

Duchovné súvislosti súvislosti v v živote živote 

tácia 

h Ježiša 

človek člove cíti ti ako ako niekto n kto iný iný 

dalény 


Keď sa po po transplantác tác i i 

plant 

spomienok 

Magdalény 

Nakoľko pravdepodobný 

strana strana 13 13 

Tajomstvo Márie e 

bol bol vzťah vz Ježiša s Máriou Máriou 

omie 

Magdalénou? 

27

PRIKÁZANIA 

„Nebaž 

po dome, 

dvore, statku 

blížneho 

svojho 

a po všetkom, 

čo je jeho!“ 

Martin Ernst 

Desiate 

prikázanie 

Ž 

ijeme v spoločnosti, v ktorej majetok 

vzbudzuje obdiv – od oblečenia 

cez šperky, až po auto a dom. 

Proti tomu by sa nemuselo namietať, 

pokiaľ by nad hmotnými statkami 

stáli duchovnejšie hodnoty: 

morálka, viera, ideály, presvedčenie, 

medziľudské vzťahy, tolerancia, 

láska. Ale tak to žiaľ, nie je. 

Ľudia sa usilujú o pominuteľné 

statky, honosia sa nimi a veria, 

že práve vďaka nim v spoločnosti 

niečo znamenajú. Ako by to bolo 

niečo, čo ich má spasiť. Týmto prístupom 

bývajú negatívne ovplyvnené 

už aj deti. Niektorí ľudia 

sa týmto konzumným nátlakom 

pomaly ani nedokážu ubrániť: myslia 

si, že musia takisto tieto veci 

vlastniť, pretože inak by ich okolie 

nerešpektovalo, alebo by nimi 

dokonca opovrhovalo. Ľudia túžia 

mať to, čo majú iní. V tomto prostredí 

nie je preto zvláštne, keď 

v niektorých ľuďoch, ktorí s týmito 

nárokmi nedokážu držať krok, 

vzplanie závisť a túžba po majetku 

iných. Desiate prikázanie práve 

pred tým varuje. 

Nikto nemá dôvod alebo dokonca 

právo čokoľvek závidieť svojmu 

blížnemu. Každý je strojcom svojho 

šťastia – len to, čo som si sám poctivou 

prácou zarobil, smiem považovať 

za vlastný majetok. Pritom si 

musím byť jasne vedomý toho, či 

vôbec správne a pre aké hodnoty 

využívam svoju Bohom darovanú 

silu. – Šťastní tí, ktorých napokon 

Stvoriteľ uzná za verných pracovníkov 

vo svojom stvorení. Budú to tí, 

ktorí bez akejkoľvek žiadostivosti, 

vo vďačnosti a pokore získali skutočné, 

trvalé statky. 

Nedávno prišli na univerzitu, 

na ktorej pôsobím, dve mladé ženy 

z Litvy. Ihneď boli nápadné svojou 

prívetivosťou a usilovnosťou. Boli 

mimoriadne skromné a väčšinou 

sa ticho držali bokom od ostatných. 

Keď som sa s nimi dal do reči, rozprávali 

mi, ako intenzívne na ne 

zapôsobilo množstvo spotrebného 

tovaru tu v Nemecku. Sotva 

to dokázali pochopiť. Priateľov 

však žiadnych nenašli. Tunajší ľudia 

podľa nich dávajú najavo radosť 

oveľa menej, než v ich chudobnejšej 

domovine. Ľudia sú tu, v Nemecku, 

vraj veľmi povrchní a mnohí majú 

stále zlú náladu. Pritom by vlastne 

mali byť šťastní, že sa všetci majú 

dobre. Namiesto toho v spoločnosti 

prevláda nespokojnosť. Spýtal 

som sa ich, či by po ukončení 

svojho štúdia chceli zostať tu v Nemecku. 

Na to mi zareagovali jasne 

záporne: „Cnie sa nám po domove 

a chceli by sme už ísť naspäť, tam je 

všetko oveľa skromnejšie, a prostejšie 

než tu!“ 

Nad týmto rozhovorom som veľa 

premýšľal. Nie je to chyba, keď 

sa motivujeme tými, ktorí majú 

zdanlivo väčší majetok než my? Nemala 

by prevládať vďačnosť za to, 

že sa nám dobre darí? Veď koľko 

ľudí je na tom podstatne horšie, ako 

my! Skôr by nás mohlo napadnúť 

pomáhať im. Prečo ľudia ešte dokážu 

závistlivo gániť na tých, ktorí 

očividne žijú vo väčšom blahobyte? 

Skúsme sa chrániť pred chtivosťou 

po majetku iných a usilovať 

sa o svoje vnútorné zdokonaľovanie 

a duchovné bohatstvo. To je tá 

správna cesta za šťastím. 

Martin Ernst • 

ernst@svetgralu.sk 

Knihu si môžete objednať 

prostredníctvom 

kupónu v časopise, 

alebo v našom on-line 

obchode 

na www.svetgralu.sk 

47 

Svet Grálu 

30 | 2011


Riziká nanotechnológií 

N 

anotechnológia alebo umelá výroba 

a využívanie najmenších 

častíc s určitými vlastnosťami sa považuje 

za kľúčovú technológiu 21. 

storočia. „Nano“ je odvodené od latinského 

slova „trpaslík“ a je predponou 

pre jednotku miery, ktorá 

Nanotechnológia pracuje s nepatrnými časticami vo veľkosti 

od milióntiny milimetra. Aj keď vplyv mnohých produktov 

na človeka a prírodu ešte nie je dostatočne preskúmaný, 

považuje sa za jednu z najdôležitejších technológií 21. storočia. 

sa rovná jednej milióntine milimetra 

(jeden ľudský vlas meria v priemere 

80 000 nanometrov). Objavom nanotechnológie, 

ktorá používa materiály 

menšie než 100 nanometrov, sa uskutočnil 

dávny sen ľudstva o možnosti 

ovládať a tvarovať hmotu podľa 

vlastných predstáv. 

48 

Svet Grálu 

30 | 2011 

Počet výrobkov, ktoré obsahujú 

nanočastice, stále rastie. V krémoch 

na opaľovanie majú napríklad nepatrné 

častice titandioxidu chrániť 

kožu pred UV žiarením. Povrchová 

úprava „Nano“ napríklad spôsobuje, 

že k povrchu steny nepriľnú farby 

nežiaducich grafitov 

a že voda steká 

rovnomerne po skle 

a zároveň so sebou 

strháva rozložené 

nečistoty. Existuje 

kečup, v ktorom siliciumoxid 

zabezpečuje 

jeho pevnú konzistenciu 

a niektoré 

hotové polievky už 

obsahujú nanočastice, 

ktoré slúžia 

ako protihrudkujúce 

látky. Takisto 

aj v kozmetických 

prípravkoch a textíliách 

tieto nepatrné 

zázračné častice nachádzajú 

svoje uplatnenie. 

Pri bližšom pohľade 

na krásny 

nový nano-svet však 

vyvstávajú závažné 

otázky. Viaceré priemyselné 

odvetvia, 

ktoré s nadšením 

využívajú nanotechnológiu, 

zamlčujú 

skutočnosť, že spotrebitelia sa v zásade 

využívajú ako pokusní králici 

– ako to, žiaľ, pri nových vymoženostiach 

často býva – lebo vplyv 

týchto malých častíc na ľudský organizmus 

ešte zďaleka nie je prebádaný. 

Kritici sa napríklad obávajú, 

že niektoré z týchto častíc môžu 

prekonať dôležité prirodzené bariéry 

v tele („biomembrány“), putovať pozdĺž 

nervových vlákien a napáchať 

tak škody v mozgu alebo v pľúcach. 

Dosiaľ vieme málo alebo vôbec nič 

o tom, akým spôsobom ľudský organizmus 

tieto častice prijme, roztriedi, 

pretvorí, alebo vylúči. O rozruch 

sa nedávno postarali výsledky 

čínskych výskumov, podľa ktorých 

môžu nanočastice obsiahnuté vo farbách 

spôsobiť ťažké poškodenie 

pľúc. Japonskí vedci zverejnili štúdiu, 

podľa ktorej môžu nanočastice 

ovplyvniť vývoj mozgu plodu. 

Krajiny Európskej únie sa k téme 

bezpečnosti nanočastíc príliš nevyjadrujú. 

Európska komisia je toho 

názoru, že existujúca legislatíva je 

dostatočnou zárukou pred rizikami 

produktov vyrobených nanotechnológiou. 

Na druhej strane Európsky 

úrad pre bezpečnosť potravín 

v marci 2009 vyhlásil, že posudzovanie 

vplyvu nanočastíc na ľudské zdravie 

môže byť komplikované a každý 

produkt je potrebné skúmať osobitne. 

Za zmienku stojí aj fakt, že členské 

štáty EÚ investujú do nanotechnológií 

približne dvojnásobok toho, čo 

USA. Výskum sa zameriava predovšetkým 

na dopady na životné prostredie, 

ľudské zdravie a všeobecnú 

bezpečnosť. Rakúsky úrad pre životné 

prostredie (UBA) považuje 

za nutné spoznať, zhodnotiť a zverejniť 

zdravotné riziká nanotechnológií. 

UBA zároveň požaduje povinnosť 

označovať a nahlasovať do registra 

výrobky, v ktorých sú obsiahnuté nanočastice. 

Táto požiadavka by bola 

určite vítaná aj zo strany verejnosti, 

ktorej záleží na vlastnom zdraví. 

Werner Huemer • 

huemer@svetgralu.sk


Biouhlie Umelá „Terra Preta“ vo Švajčiarsku a Rakúsku 

Ľ 

udstvo stále hľadá nové možnosti 

na zlepšenie úrodnosti pôdy ale 

aj na ochranu ovzdušia. Čiernozemné 

pôdy predstavujú v tomto 

smere veľký potenciál okrem iného 

i tým, že na seba viažu CO 2 

. Takéto 

mimoriadne kvalitné pôdy boli 

objavené napríklad aj v Amazonii. 

Poľnohospodárstvo by mohlo podstatne prispieť k ochrane 

klímy - nové metódy však treba ešte overiť. 

Túto čiernu pôdu nazývanú „Terra 

Preta“ dokázali v minulosti vyrobiť 

americkí Indiáni v prostredí pralesa, 

ktorého pôda okrem najvrchnejšej 

tenkej vrstvy nie je úrodná. Pôdy 

Terra Preta vznikli okrem iného zuhoľnatením 

zvyškov z indiánskych 

ohnísk, no konkrétny recept na ich 

Pyrolýzny reaktor, ktorý môže vyrábať „biouhlie“, vyvinutý V Ingelheime nad Rýnom (Nemecko). 

výrobu nemáme. Už mnoho rokov 

hľadajú vedci možnosť, ako vyrobiť 

„biouhlie“ rýchlym postupom 

z umelej Terra Preta. Dnes to už je 

technicky možné za pomoci pyrolýzneho 

reaktora. 

V polovici apríla roku 2010 

sa vo švajčiarskom Lausanne uviedol 

do prevádzky prvý európsky reaktor 

na pyrolýzu, v ktorom sa pri 

uzavretom, elektronicky riadenom 

postupe spracováva bioodpad. Vznikajúce 

škodlivé plyny eliminuje odplyňovacie 

zariadenie. 

V tomto reaktore sa bude denne 

vyrábať viac než 1 tona biouhlia, 

ktoré bude zároveň viazať obrovské 

množstvo CO 2 

. V budúcnosti sa plánuje 

ďalšia inovácia: pri pyrolýze 

sa má ako „vedľajší produkt“ vyrábať 

aj elektrický prúd. 

Verejnosť so záujmom sleduje 

perspektívny švajčiarsky projekt 

ochrany pôdy a ovzdušia, pretože 

biouhlie je v poľnohospodárstve 

veľmi žiadané. Tak napríklad bio- 

-vinári sú presvedčení o priaznivom 

účinku „čierneho prášku“ na zlepšenie 

pôdy, odkedy sa v delinatskom 

inštitúte (Delinat institut: Inštitút 

pre ekológiu a eko–farmárstvo) 

uskutočňujú úspešné pokusy s biouhlím. 

Delinatskí vinári chcú zaviesť 

umelú Terra Preta veľkoplošne, 

a potrebujú na to stovky ton biouhlia. 

Prvá inštalácia zariadenia na pyrolýzu 

sa pripravuje už aj v Rakúsku. 

Tento reaktor – na rozdiel od švajčiarskeho 

– sa bude dať už aj automaticky 

plniť a vyprázdňovať. 

Nuž, v oblasti ochrany pôdy 

a ovzdušia je to potešiteľný vývoj. 

Werner Huemer • 

huemer@svetgralu.sk 

49 

Svet Grálu 

30 | 2011

ZAMYSLENIE 

Čo by na to povedal 

Kristus? 

50 

Svet Grálu 

30 | 2011

ZAMYSLENIE 

N 

Martin Ernst 

ezabudol som na ne, na tie 

krásne spoločné hodiny prežité 

s prarodičmi. Boli to oni, ktorí 

vo mne prebudili a pestovali kvetinku 

„viery“, než som objavil a nastúpil 

vlastnú duchovnú cestu. Mal 

som rád dedkove krátke poobedňajšie 

pobožnosti. Posadil sa na svoju 

veľkú pohovku, babička oproti nemu, 

a ja som sedel na vyrezávanej stoličke. 

Tak dedko predčítal vždy jeden 

príbeh z Biblie. Nie, on ho nečítal, on 

ho rozprával, pričom držal pred sebou 

otvorené „Písmo sväté“. Pritom 

volil termíny a obrazy, ktoré som 

mohol pochopiť, ktoré mi boli blízke. 

Pobožnosť končievala krátkou modlitbou. 

Babička niekedy chcela vedieť, 

do akej miery som deduškovo rozprávanie 

pochopil, preto mi občas 

po pobožnosti kládla otázky. A tak 

sa raz spýtala: „Premýšľal si niekedy 

o tom, čo by na to povedal Ježiš, keby 

ťa videl pri tvojom konaní? Keby napríklad 

teraz vstúpil do dverí, myslíš 

si, že by si k tebe prisadol?“ Vtedy ma 

tá otázka skutočne prinútila k zamysleniu. 

Na Ježiša som vždy veril. 

Môj deduško ho stále nazýval „Spasiteľom“. 

Tiež som sa k nemu modlil. 

Ale premýšľal som niekedy o tom, čo 

by povedal na to, čo som neuvážene 

urobil alebo povedal? A ako by sa asi 

správal, keby teraz vošiel? Musel by 

samozrejme sedieť za vrchstolom. 

Ale kam by som sa posadil ja? Smel 

by som si vôbec prisadnúť? Samozrejme 

by som bol rád pri tom, veď 

sám Ježiš povedal: „Nech deti prídu 

ku mne!“ Ale bol som dosť dobrý? 

Chcel by som sedieť na opačnom 

konci stola. Chcel by som byť úplne 

potichu a len počúvať, čo hovorí. – 

Inokedy babička povedala: „Pamätaj 

si, že my môžeme hodnotiť človeka 

len zvonka, ale Boh hľadí na srdce! 

Vie, čo v nás je. Je tvoje srdce čisté?“ 

Aj táto otázka mnou pohla. Veľmi 

som si želal mať čisté srdce. Ale dobre 

som vedel, že keď som sa trápil, keď 

ma zmáhalo nejaké bremeno, nebolo 

moje srdce čisté. Potom som urobil 

niečo zlé, ušiel som kus cesty, ktorý 

sa nemohol Spasiteľovi páčiť. Čo som 

mohol urobiť pre to, aby som sa mu 

páčil? Deduško mi to ukázal. Vždy 

v nedeľu bola u prarodičov na obed 

šťavnatá pečienka. Bol to vždy hodný 

kusisko, že sa nám nikdy nepodarilo 

všetko zjesť. Ale tak to malo byť! Jedného 

dňa, bolo to cez prázdniny, vzal 

deduško zvyšok pečienky a povedal 

mi: „Dnes navštívime tetu Lízinku!“ 

Začudovane som ho nasledoval, pretože 

u nás v rodine nebola žiadna teta 

Lízinka. Cestovali sme električkou 

do jednej robotníckej štvrte v Magdeburgu. 

Tam potom zamieril k starému 

viacposchodovému domu. Išli 

sme cez dvor do domu vzadu. Na treťom 

poschodí sa dedko zastavil a zaklopal 

na dvere. Otvorila stará pani. 

Bolo zrejmé, že deduška dobre pozná, 

pretože ho hneď vpustila do malej 

kuchyne. „Zostalo nám trochu jedla“, 

povedal deduško, postavil zaváraciu 

fľašu s jedlom zo včerajška na stôl 

a so srdečným pozdravom „Pán požehnaj!“ 

sa opäť rozlúčil, skôr než mu 

mohla pani poďakovať. Mlčky sme 

zišli dolu schodmi. Tu ma však premohla 

zvedavosť. „Deduško, kto je 

teta Lízinka?“ – „Počkaj, porozprávam 

ti!“ Posadili sme sa na lavičku, 

potom začal: „Teta Lízinka k nám 

roky dochádzala a prala bielizeň. 

Robievala to denne v mnohých rodinách. 

Jej manžel bol zamestnancom 

strojárenskej firmy. Príliš skoro 

zomrel. Teraz je teta Lízinka stará. 

A jej dôchodok je veľmi malý. Tak 

by mala vedieť, že sme na ňu nezabudli. 

Keď sa nám darí, potom je 

len správne, že dáme niečo z toho, 

čoho máme nadostač. Vidíš, tak to 

Ježiš predsa chcel. Čo myslíš, čo by 

povedal, keby nás teraz videl?“ Opäť 

som začal uvažovať. 

Rád na prarodičov spomínam. 

Dali mi mnohé podnety a primäli 

ma hľadať odpovede v srdci. Vyrástol 

som, samozrejme som skoro pochopil, 

že srdce je len sval, ktorý má 

funkciu krvnej pumpy. Tiež mi začalo 

byť jasné, že Syn Boží nemôže 

jednoducho vstúpiť dverami, aby nás 

navštívil. Moja detská viera napriek 

tomu odolala. Srdce je moje „vedomie“, 

hlas ducha vo mne. Viem, 

že sa musím len vnútorne otvoriť, aby 

som sa mohol priblížiť božskej prítomnosti, 

aby som mohol z nej čerpať 

silu a pomoc. Vianočné sviatky 

sú zvlášť peknou príležitosťou venovať 

tejto destskej viere viac priestoru 

a v srdciach precítiť ono veľké posolstvo 

mieru, s ktorým sú tieto sviatky 

spojené: „Sláva Bohu na výsostiach 

a pokoj na zemi všetkým Bohu milým 

ľuďom!“ Vezmime si obsah anjelovho 

posolstva k srdcu! Predpovedaný 

pokoj môže nastať len vtedy, 

keď budeme ctiť Boha tým, že budeme 

činní v jeho vôli. Na našich činoch 

sa ukazuje „akého ducha“ sme 

deťmi. Otázka „Čo by na to povedal 

Ježiš?“ platí pre nás všetkých. Keď 

anjel vo svojom veľkom posolstve 

mieru ľuďom hlása: „Kristus, záchranca 

je tu!“, ukazuje nám v ňom 

možnosť byť Bohom prijatý, smieť 

mu večne slúžiť. Kto koná to, čo je 

v božej vôli a tým jeho ctí, dozná 

v spätnom pôsobení, že ho požehnanie 

Pána sprevádza na všetkých 

cestách. Tak môže zavládnuť šťastie 

a mier! 

Martin Ernst • 


51 

Svet Grálu 

30 | 2011

Duchovná príčina chorôb a súčasná 

školská medicína 

Rozhovor s nemeckým lekárom, psychoterapeutom 

a autorom kníh Rüdigerom Dahlkem 

Rüdiger Dahlke je autorom kníh Choroba 

ako symbol, Choroba ako reč duše, 

Etikoterapia srdca a mnohých ďalších. 

Vo svojej praxi sa mnoho rokov zaoberá 

príčinami vzniku chorôb. Na základe 

vlastnej skúsenosti dospel k poznaniu, 

že choroby a ich príznaky nie sú len nezmyselným 

utrpením. Podľa Dahlkeho 

nám choroby zreteľne ukazujú naše 

chybné postoje k životu, k sebe i druhým 

ľuďom, postoje, ktoré si mnohokrát ani 

neuvedomujeme. Tým, že sa naše omyly 

prejavia chorobou, vynucujú si rýchlu 

nápravu. No nejde len o to – liečiť príznaky 

choroby, ale predovšetkým vyriešiť 

náš skutočný problém, ktorý sa chorobou 

prejavuje a oddeľuje nás tak 

od šťastia a harmónie. 

52 

Svet Grálu 

30 | 2011 

Tím Sveta Grálu navštívil R.Dahlkeho 

v talianskom kúpeľnom mestečku 

Montegrotto, v blízkosti Padovy, kde 

sa s ním pozhováral. Časť rozhovoru vám 

teraz predkladáme: 

SG: Pán Dahlke, čo je podľa vás 

vlastne choroba? 

RD: Záleží na tom, ako chorobu 

definujete. Z čisto materialistického 

hľadiska, ktoré zastáva klasická medicína, 

je choroba len záležitosťou tela. 

Telo je pre klasickú medicínu akoby 

stroj: pokiaľ v ňom niečo nefunguje 

tak, aby to spĺňalo príslušné kritériá, 

tak sa povie, že sa pokazilo a treba ho 

opraviť – no a to je situácia, keď sa hovorí 

o chorobe. Z psychosomatického 

hľadiska, čiže keď berieme do úvahy 

telo i dušu, vychádza úplne iná definícia. 

Alexander Mitscherlich, nemecký 

psychoanalytik, povedal, že akonáhle 

sa z nejakého orgánu stiahne vedomie, 

ten orgán ochorie. Toto samozrejme 

nikto nerobí vedome, no viac- 

-menej skutočne platí, že keď začneme 

v našich životoch zanedbávať určité 

témy, tak to postupne vedie k chorobe. 

Keď už nemôžeme problémy vyvolávajúce 

chorobu vyjadriť, keď telo, 

duša a duch už nespolupracujú harmonicky, 

keď nevytvárajú symfóniu 

a súlad, môžeme hovoriť o chorobe. 

SG: Dá sa to tak povedať aj z duchovného 

hľadiska?

ROZHOVOR 

Áno, určite áno. Človek je v podstate 

chorý, pokiaľ nežije v jednote, 

pokiaľ nerealizuje sám seba, pokiaľ 

jeho vedomie nie je v jednote so všetkým. 

S tým súvisí i základná otázka, 

ktorú kladiem pacientom – čo vám 

chýba? Pacient mi potom povie, čo 

mu je, popíše svoje príznaky a z nich 

sa snažím zistiť prazákladný princíp, 

jeho životný princíp, čiže to, čo 

vo svojom živote – i keď možno nevedomky 

– zanedbáva. A to sa potom 

spoločne snažíme do jeho života 

znovu zapojiť. Každý príznak choroby, 

každá choroba je svojím spôsobom 

ozdravná; je vlastne cestou k uzdraveniu, 

pretože jej prostredníctvom zisťujeme, 

čoho sa nám nedostáva. To 

potom znova včleňujeme do života, 

takže rastieme a zdokonaľujeme sa. 

SG: Školská medicína sa v poslednej 

dobe nachádza v chúlostivej situácii, 

zaznamenáva zvýšený odliv pacientov 

smerom k alternatívnej medicíne. 

Na jednej strane sú jej služby čoraz 

drahšie, čo dokonca vedie k sociálnym 

nepokojom, okrem toho sa teraz 

zreteľne ukazuje, že iatrogénne poškodenia, 

to znamená škody následkom 

terapie sú naozaj veľmi časté, či 

už ide o účinky po vzájomne nekompatibilných 

liekoch, alebo o následky 

zákrokov, ktoré neboli nevyhnutné. 

Na druhej strane je niekedy skutočne 

lepšie tumor odoperovať, ako sa spoliehať 

na to, že sa ho podarí vydýchať 

alebo „odžiť“. Aké šance dávate 

v tomto smere klasickej medicíne? 

RD: Ja som školskej medicíne v zásade 

priaznivo naklonený, tiež som 

ju študoval a ďalej sa jej venujem. Jej 

pokroky sú úctyhodné. Som lekárom 

rád, nerobím žiadnu alternatívnu 

medicínu, ide mi o komplementárnu 

medicínu. Samozrejme môžem operáciou 

tumor zreteľne zmenšiť a získam 

tak dosť času, ale vždy súčasne 

odporúčam aj psychoterapiu a opatrenia 

vedúce k posilneniu imunity, 

vychádzajúce z prírodnej medicíny. 

Tu žiadna alternatíva neexistuje. Vždy 

budem podnecovať ľudí na duševnej 

úrovni, nabádať ich k získavaniu 

vlastnej skúsenosti a posilňovaniu 

vlastných liečivých síl. Toto v nemeckej 

školskej medicíne stále ešte neprerazilo, 

aj keď to ich terapii vôbec nič 

neuberá – jej reprezentanti sú zarytí. 

SG: A čo homeopatia, tá sa viac zaoberá 

príčinou choroby a nielen jej 

príznakmi – pomohlo by jej širšie 

využitie? 

Áno, určite; pacientom by každopádne 

pomohlo, ak by medicína 

podľa príznakov choroby využila napríklad 

homeopatiu, tá sa dá uplatniť 

v školskej i alternatívnej medicíne. 

Školská medicína musí samozrejme 

dávať pozor. Ide cestou, kde sa neraz 

uchyľuje k reťazovému klamu. Včasné 

odhalenie pritom označuje za prevenciu 

a profylaxiu. To je nepoctivé! Našťastie, 

prichádza na to čoraz viac ľudí. 

Školská medicína raz bude musieť pripustiť, 

že vo svojej podstate nemôže 

vôbec robiť prevenciu. Ale mohla by 

uznať, že je tu iná medicína, iné metódy, 

ktoré to vedia, a že by im mala 

prenechať tú možnosť. 

SG: Takže keby lekári napríklad 

s homeopatmi viac spolupracovali, 

keby uznali, že je tu aj niečo iné…? 

Isteže, mohli by to uvítať a využívať! 

Lenže oni sa proti iným alternatívam 

bránia a tým oslabujú svoju 

vlastnú pozíciu, a podkopávajú si ju 

ešte aj tým, že spolupracujú na oných 

neblahých divadielkach, ako je vtáčia 

chrípka, prasacia chrípka, čisto marketingových 

manévroch farmaceutického 

priemyslu. A politika na tom takisto 

slabomyseľne spolupracuje. Stačí 

o tom trochu uvažovať a je to jasné. 

SG: Môžete byť konkrétnejší? 

Školská medicína sa na tom priamo 

podieľa, pretože doktor za každú 

pichnutú injekciu u nás dostane 5 

eur. V Česku, v Nemecku ani v Rakúsku 

nenájdete lakára, ktorý by nevedel, 

že vtáčia chrípka bola od začiatku 

úplný nezmysel. Ide tam o to, 

aby sa miliardy za Tamiflu a iné 

slaboduché lieky napchali do pažeráka 

farmaceutického priemyslu. Ak 

sa na tom podieľajú lekári a Svetová 

zdravotnícka organizácia, tým skôr 

to ľudia spoznávajú. Keď prídu s klokaňou 

alebo nejakou inou chrípkou, 

bude tých spolupracujúcich ešte menej. 

Alebo tieto manévre okolo EHEC 

(črevné ochorenie vyvolané baktériou 

EHEC, pozn. red.) v severnom 

Nemecku. Zomrelo naň 50 ľudí, čo 

je smutné a každému je nám to ľúto. 

Ale každý deň umiera v Nemecku 100 

ľudí preto, že vstúpili do nemocnice, 

kde lekári robia chyby a lieky majú 

vedľajšie účinky, ako ste už sami povedali. 

A to si uvedomuje čím ďalej tým 

viac ľudí. A ja robím, čo môžem, aby 

to ľudia chápali. To je moja základná 

myšlienka nákazlivého zdravia. 

SG: Hovoríte nákazlivé zdravie – čo 

tým máte na mysli? 

RD: Myslím tým, že mali by o tom 

všetkom vedieť milióny ľudí, nech 

pri ďalšej vtáčej, prasacej, klokanej 

a ja neviem ešte akej chrípke, 

už na to neskočia. To by predsa 

bolo možné. A ľudia sa teraz prebúdzajú. 

Veľmi k tomu prispela Fukušima. 

Vtedy si ľudia všimli, že technika 

má svoje hranice, že atómoví 

politici ako je atómová kancelárka 

v Nemecku, berú Černobyl a Fukušimu 

len tak, napríklad ako jediné 

dve úložiská jadrového odpadu, 

ktoré máme. Používajú technológiu, 

ktorá je neistá, neospravedlniteľná! 

Mnoho ľudí sa teraz obrátilo, 

dokonca – a to veľmi rýchlo – i kancelárka. 

Spočiatku nás bolo pár, ale 

medzitým sú už skoro všetci proti 

atómovej energii, aspoň tu v Nemecku. 

Mnoho ľudí prehodnotilo 

53 

Svet Grálu 

30 | 2011

Skutečné p y 

autora. 

Projekce, 

souhlasem 

v slovným 

částí jen s vý 

jeho 

nebo 

rozmnožování DVD 

ROZHOVOR 

svoj názor. Ľudia medzičasom do istej 

miery precitli. Keď som sa naposledy 

vracal z dlhšej cesty z Ázie 

a zastavil som sa vo Švábsku, čo je 

bašta konzervatívcov, kde ide takpovediac 

o to, zarobiť spústu peňazí, 

predsedom vlády sa stal predstaviteľ 

Zelených. Neviem, či je to porovnateľné 

s niečím u vás. Bol by som 

sa stavil, že za môjho života k niečomu 

takému nikdy nedôjde. A teraz 

sa to stalo. Švábovia zúria, vládne 

priam povstalecká nálada. A nielen 

vo Švábsku. – Bude sa toho veľa diať. 

Pokiaľ sa predstavitelia školskej medicíny 

rýchlo neprebudia a nebudú 

mať na zreteli záujem pacientov, pribudne 

im ešte viac problémov, už teraz 

im pacienti utekajú. Ich metódy 

sú stále drahšie, ako ste už povedali, 

čiastočne sú naozaj nebezpečné kvôli 

vedľajším účinkom. Vykonávať ešte 

dnes mamografiu (špeciálne röntgenové 

vyšetrenie prsníkov, pozn. red.) 

je škandál, totálny škandál. 

SG: Škandál? Veď existujú priamo 

kampane, ktoré vyzývajú ženy, aby 

pravidelne chodili na mamograf, 

hovorí sa pritom o prevencii rakoviny… 

Mamografia vytvára rakovinu. 

Celé desaťročie sme napr. podávaním 

hormónov produkovali rakovinu, 

ale stále sa tvrdí, že je to 

v poriadku, zástancovia týchto postupov 

majú svoje štúdie s malým 

počtom ľudí. A podobnú situáciu 

máme v stravovaní – moja súčasná 

téma: Môžeme štúdiami dokazovať, 

koľko chceme, že mäso a mliečne výrobky 

spôsobujú rakovinu, srdcové 

problémy, problémy v ústnej dutine, 

že podporujú všetky tie civilizačné 

problémy a prispievajú ku klimatickej 

katastrofe, že vlastne majú 

na svedomí ďalšie šírenie svetového 

hladomoru. Vieme, že v oblasti stravovania 

je potrebné zásadné prehodnotenie. 

Presne to, čo potrebujeme 

i v duševnej oblasti: žiť s vedomím 

vlastnej zodpovednosti, to je tá najlepšia 

prevencia rakoviny. A čo konzumácia 

mäsa a mliečnych výrobkov? 

Môžeme jasne doložiť, že čím 

viac pijete mlieka, tým horšia bude 

vaša osteoporóza, ako človeka, ale 

i ako štátu. Štúdie hovoria jasnou 

rečou. Ale na druhej strane máme 

masívny mliečny priemysel, masívny 

mäsový priemysel, a tie majú stále 

veľký záujem na tom, pokračovať ďalej 

ako doposiaľ. – Verím a dúfam, 

že ľudia sú teraz pripravení precitnúť. 

A ja sa na tom veľmi rád podieľam. 

Rozhovor viedli 

PhDr. Magdalena Havlová a Bc. Václav Kazda 

redakcia@svetgralu.sk 

CELÝ ROZHOVOR 

S RÜDIGEROM DAHLKEM 

ČESKÝ DABBING 

na DVD 

cena 4,00 € (3,60 € pre predplatiteľov) 

54 

Svet Grálu 

30 | 2011 

Skutečné 

Skutečné 

příčiny příčiny 

nemocí 

nemocí 

Rozhovor s s Rüdigerem Dahlkem Dahlkem 

Objednajte si prostrednictvom 

priloženého kupónu v časopise 

alebo v našom on-line obchode 

na www.svetgralu.sk 

Rozhovor 

ovo 

or 

s Rüd Rüdigerem Rüdigerem rem 

Dahlkem Dahlkem 

em 

©2011, Integrál Brno, s.r.o.Veškerá práva vyhrazena. Projekce, rozmnožování DVD 

autora. 

nebo jeho 

souhlasem 

částí jen s výslovným 

V škerá práva vy 

v hrazena. 

Skutečné 

příčiny

Ježišove podobenstvá 

– 1. diel 

Milosrdný 

samaritán 

(Lukáš 10, 30 – 37) 

Raz pristúpil k Ježišovi jeden znalec 

Písma, človek, ktorý horlivo študoval 

Mojžišove zákony. Neprišiel preto, 

aby načúval slovám nositeľa Pravdy. 

Naopak, jeho zámerom bolo nastražiť 

na neho pascu a zahanbiť ho pred 

jeho poslucháčmi ako „nevzdelaného 

potulného kazateľa“. Kládol Ježišovi 

otázky, na ktoré, podľa jeho názoru, 

nemal vedieť odpovedať. 

No celkom neočakávane, Ježiš položil 

otázku jemu. Chcel, aby mu učenec 

povedal, ktoré Božie prikázanie je 

najdôležitejšie. Teraz musel odpovedať 

on. Vysvetľoval, že je to asi prikázanie, 

v ktorom sa prejavuje láska k Bohu 

a dodal, že tam patrí i láska k blížnemu. 

Ježiš bol s odpoveďou spokojný. Chcel 

rozhovor ukončiť a povedal, že kto 

bude v budúcnosti konať podľa tohto 

zákona, nemusí sa obávať o spásu 

svojej duše. S týmto záverom sa však 

znalec Písma neuspokojil. Chcel viac 

diskutovať o Ježišovom učení. Preto 

ešte chvíľu počkal a potom sa úlisne 

Ježiša spýtal, čo si má predstaviť pod 

pojmom „láska k blížnemu“. Kto to 

vlastne je, ten môj „blížny“? 

Na to mu Ježiš odpovedal podobenstvom. 

Rozprával o mužovi, ktorého 

niekto v ľudoprázdnej krajine prepadol, 

zrazil k zemi, okradol a ťažko zraneného 

nechal ležať v priekope. Čoskoro 

nato šlo okolo tohto nešťastníka niekoľko 

mužov. Najprv zbadal zraneného 

židovský kňaz. Vidiac ho, prešiel 

na druhú stranu cesty a o muža 

sa nepostaral. Rovnako sa zachoval 

i levita, človek, ktorý požíval výsadu, 

že smel predčítať v chráme Písmo sväté. 

Aj on obišiel zraneného veľkým oblúkom, 

bez toho, aby mu poskytol pomoc. 

Nakoniec šiel okolo samaritán, 

príslušník veriacimi Židmi opovrhovanej 

skupiny. Keď spozoroval prepadnutého 

muža a uvidel jeho zranenia, 

zovrelo mu srdce. Nesmie predsa 

tohto neznámeho nechať bez pomoci! 

Dal sa mu napiť zo svojej fľaše, obviazal 

ho a opatrne vyložil na svojho osla. 

Starostlivo ho dopravil do neďalekého 

hostinca, kde zraneného spoločne 

ošetrili. Nasledujúci deň musel samaritán 

pokračovať v ceste. Zanechal hostinskému 

slušnú sumu peňazí a poprosil 

ho, aby sa o raneného staral, kým 

sa jeho stav nezlepší. A že potom, 

na spiatočnej ceste sa zastaví a doplatí 

prípadné ďalšie výdaje. 

Tu podobenstvo končí. Ježiš sa znovu 

obrátil na učenca a spýtal sa ho, ktorý 

z tých troch mužov, ktorí prepadnutého 

stretli, je jeho blížnym. Učenec 

odpovedal takmer nečujne: „Prirodzene 

ten, ktorý mu preukázal milosrdenstvo!“ 

Nato povedal Syn Boží: „Potom 

choď a konaj tak isto!“ – Po tejto 

výzve sa oslovený vzdialil. 

Ježiš na kladené otázky odpovedal 

v podobenstvách. Na príkladoch 

v nich objasňoval situácie alebo nejaké 

výroky, aby živo doviedol poslucháča 

k súvislostiam. 

V tomto podobenstve išlo o známy 

príbeh o milosrdnom samaritánovi. 

Slovo „milosrdný“ sa dnes, žiaľ, používa 

len zriedka. Zahŕňa v sebe dve 

vlastnosti – po prvé milosť, zľutovanie 

a po druhé srdce, pričom pod 

pojmom srdce sa rozumie „zo srdca 

tryskajúci“. Milosrdný je teda človek, 

ktorý nezištne, z celého srdca pomáha 

každému, kto sa ocitol v núdzi. Takto 

máme chápať lásku k blížnemu. Lásku 

k tomu, kto potrebuje našu pomoc. 

Lásku k blížnemu neprejavili teda 

ani kňaz, ani levita, od ktorých sa také 

konanie očakávalo. Nad nevládnym 

sa zľutoval práve ten, ktorým v tej dobe 

vládnuca cirkev opovrhovala. 

Lásku v srdci veru nemal ani znalec 

Písma, ktorý sa priblížil k Ježišovi 

so ľstivým úmyslom. Zahanbený 

sa dozvedel, že nie chytrosť rozumu, 

ale vrúcnosť srdca určuje lásku k blížnemu. 

– Takéto teplo má v sebe každý, 

kto má dobrú vôľu. 

Martin Ernst 


55 

Svet Grálu 

30 | 2011

NÁZORY 

56 

Svet Grálu 

30 | 2011 

Impressum: 

Svet Grálu 

Časopis pre duchovné súvislosti v živote 

Číslo 30/2011, vyšlo 1. 12. 2011. 

Redakcia: 

SVET GRÁLU n. o. 

Vojenská 9, 040 01 Košice 

Adresa administrácie: 

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2 

Redakčná rada: 

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), 

Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský 

(Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno), 

Václav Kazda (Brno), Anna Štefková (Zlín), 

Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. 

(Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno) 

Prekladatelia a korektori: 

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, 

Rastislav Podivinský, 

Adela Slováčková, Andrea Stúpalová, 

Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, 


Vydavateľ: 

Stiftung Gralsbotschaft 

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart 

www.gral.de 

Rozširuje: 

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa 

Predplatné: 

Svet Grálu n. o. 

Administrácia SG, 

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2 

redakcia@svetgralu.sk 

Výroba: 

Michael Oort, Stuttgart 

Internet: 

Miloš Stúpala (Bratislava), 

Milan Púček (Dubnica nad Váhom) 

Distribúcia: 

Tomáš Mešťánek (Bratislava) 

Marketing: 

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno) 

On-line obchod: 

Maroš Látal (Bratislava) 

Grafika: 

Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha), Martin Pukančík (Košice), 

Tlač: 

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava 

Ilustrácie: 

• DepositPhotos.com: Michele Piacquadio, Gallarate, Italy (2); Beaubelle (25); 

Frank Pali, Richmond, Canada (26); Сергей Гавриличев, Брянск, Russian 

Federation (52); Giuseppe Anello, Trieste, Italy (67); Boris Jaroščák, Vyšný 

Kubín, Slovakia (zadní strana) 

• Deamstime.com: Vladimir Liverts, Beer Sheva, Israel (3) 

• Flickr.com: Josh McGinn, Warwick, USA (5) 

• Svět Grálu: Miloslav Bouška, Brno, ČR (38); redakce (3, 10, 30, 31, 61–63, 

66, 70) 

• GralsWelt: (titul, 11–14, 17–22, 39–47, 59, 64) 

• Istockphoto.com: rphotos (23) 

• Jana Chlubná a Jiří Soška: (49–51) 

Cena: 

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk) 

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk) 

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart. 

Všetky práva vyhradené. 

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky. 

Vychádza štyrikrát ročne. 

Číslo registrácie: 3254/2004 

Český Svět Grálu 

si možno objednať na adrese: 

Nováčkova 26, 614 00 Brno 

www.svetgralu.cz 

ISSN 1614-5127 


Vážené čitateľky, vážení čitatelia, 

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede 

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, 

alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak 

náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše 

príspevky. 

redakcia 

Čo sa môže stať 

pri „kontakte 

s anjelmi“? 

V poslednej dobe sa mi zdá, že stále 

pribúda liečiteľov, ktorí pracujú 

s ľudskou aurou, komunikujú s duchovným 

svetom, sú v kontakte s anjelmi. 

Je to tak dobre, alebo si tu musíme 

dávať pozor? 

Tento vývoj je dosť typický pre našu 

dobu, ktorá sa vyznačuje silnejúcim 

materiálnym myslením. To znamená, 

že hodnoty a ideály, ktoré 

sa doteraz považovali za typicky 

ľudské, teda duchovné – slobodná 

vôľa, vedomie zodpovednosti, zvrchovanosť 

nad vlastným životným 

smerovaním – sú už nepodstatné, 

lebo toto všetko sa dnes považuje 

za činnosť mozgu. Mnohých ľudí 

však takéto myslenie neuspokojuje; 

pre nich sú stále atraktívnejšie koncepty, 

ktoré nevyžadujú intelektuálne 

vedomosti, ale si vystačia len 

so zážitkami. Svoju rolu tu zohráva 

aj nádej chorých na zmiernenie 

alebo vyliečenie neduhov inými 

metódami, než sú metódy školskej 

medicíny. 

Ak sa pýtame, či máme byť opatrní 

pri liečiteľoch, ktorí liečia rôznymi 

energiami a majú kontakt 

s oblasťami onoho sveta alebo v ne 

veria, potom musíme jednoznačne 

odpovedať, že áno. Každý kontakt 

s úrovňami onoho sveta, je 

jedno či len s duchovným pomocníkom, 

vodcom alebo s anjelom, je 

totiž súčasne stretnutím so svojím 

vlastným vnútorným svetom. Veď 

aj myšlienky patria svojou podstatou 

k onomu svetu, a hneď tu máme 

problém. Kto môže spoľahlivo povedať, 

či „kontakt s oným svetom“, obrazmi 

a posolstvami, ktoré v človeku 

vyvstanú, objektívne pochádzajú 

z vyššieho sveta? Čo ak v skutočnosti 

prežíva človek len svoj vlastný 

myšlienkový svet, obrazy svojich 

očakávaní, nádejí a fantázií, zrkadlo 

svojho osobného pohľadu na svet? 

Pritom on sám, pokiaľ vedome nepodvádza, 

bude stále presvedčený, 

že jeho zážitky sú „pravé“, a neexistuje 

žiadne objektívne meradlo, 

ktoré umožňuje posúdiť vec zvonku. 

Úspešné uzdravenie ešte nemusí 

znamenať zásah zvláštnej sprostredkovanej 

sily; veď uzdravujúci proces 

môže spustiť aj pevná viera pacienta. 

V každom človeku predsa 

prúdia podporujúce duchovné sily, 

ktoré často nemôžu účinne zapôsobiť, 

pretože im v ceste stoja nevhodné 

vzorce myslenia a správania, 

alebo hĺbavý pochybovačný rozum. 

Pokiaľ nejaká liečebná metóda poskytne 

človeku nádej a odstráni 

jeho pochybnosti, otvorí sa v ňom 

cesta hojivým duchovným prúdom. 

V tom podľa môjho názoru spočíva 

„placebo efekt“ nepravých medikamentov. 

V dnešnej materialistickej dobe je 

iste dobré a dôležité prihliadať na alternatívne 

metódy, zohľadňujúce 

i ten neviditeľný svet. Oprávnene je 

však obozretnosť namieste. 

Werner Huemer

NÁZORY 

Poďakovanie 

Dobrý deň, milá redakcia, 

chcela by som pogratulovať autorom 

textov a fotografií, grafikom 

a celému realizačnému tímu ku kalendáru 

Poselství barev 2012. Práve 

som si ho vyzdvihla na pošte a som 

milo prekvapená jeho mimoriadnou 

kvalitou a spracovaním. Takže ďakujem 

za vašu inšpirujúcu prácu! 

So srdečným pozdravom 

J. S. 

Predurčenie menom 

Vážená redakcia. 

Prosím o radu. V časopise Svet 

Grálu č. 24 som si prečítala článok 

o predurčení menom. Čo mám robiť, 

keď svoje meno s pribúdajúcim vekom 

stále viac neznášam? Už mi robí 

problémy ho čo i len vysloviť, alebo 

sa ním podpisovať. Na zmenu mena 

v mojom veku (61 rokov) je už neskoro, 

aby som niekde behala po úradoch 

a obstarávala si zmenu všetkých možných 

dokladov. A tiež mi nenapadá, 

aké krstné meno by mi vlastne vyhovovalo. 

Možno by som mala k svojmu 

menu zmeniť postoj. Čo si o tom 

myslíte? Neviete, kto by mi poradil? 

Ďakujem. 

(Meno v redakcii) 

Sú tisícoraké prekážky brániace 

človeku v precitnutí k životu, 

ktorý by bol vystavaný len na jedinom 

želaní: žiť vďačne podľa vôle 

Stvoriteľa. Jednou z veľkých pomocí 

uľahčujúcich každému človeku 

prekonanie týchto prekážok 

je jeho meno. Aj keď sa často zdá, 

že meno bolo vybrané náhodne, 

opak je pravdou. Aj tie najpodivnejšie 

cesty vedúce k výberu mena 

sa formujú pod tlakom zákona. 

Je preto vylúčené, aby niekto nosil 

meno, ktoré mu nenáleží. Dojem 

náhodilosti vyvolávajú najmä 

prípady, keď sa meno vynorilo v náhlom 

impulze za kurióznych okolností, 

alebo ho vyslovil celkom cudzí 

človek bez väčšieh o uvažovania. 

Práve tieto prípady však zreteľne 

dokazujú pôsobenie vyššieho sveta, 

ktorý prenikavo zasahuje do nášho 

vnútorného života, poprípade aj 

do vnútorného života inak nezúčastnených 

ľudí, a vyvoláva v ňom 

často nečakané zmeny. 

Meno hovorí, akým je človek 

vo vzťahu k svojmu Bohu. Vypovedá 

o tom, čo ho najviac vzďaľuje 

od života, ktorý od neho Stvoriteľ 

očakáva a požaduje. Zároveň však 

vypovedá i o tom, aké sú jeho silné 

stránky, na ktorých má vystavať 

pevný základ pre svoj život. 

Ak sa hovorí, že meno je predurčením, 

je to správne. Toto predurčenie 

si však človek spôsobuje sám, 

pretože to vždy bolo a zostane jeho 

vecou, ako sa vo svojom živote rozhodoval 

a ako sa chce ďalej rozhodovať. 

Veľmi záleží aj na tom, aký 

dôsledný bude pri uskutočňovaní 

svojich predsavzatí. Správne rozhodnutie 

neznamená ešte nič, pokiaľ 

nie je nasledované činmi. 

Z toho vyplýva, že predurčenie 

sa nevyplní samo od seba, ale človek 

sám ho musí uskutočniť svojím 

vlastným úsilím. 

Meno je tak človeku nápoveďou 

a súčasne aj oporou pre jeho vnútorný 

vývoj v danom pozemskom 

živote. Môže sa stať, a aj sa to často 

stáva, že človek za svojím menom 

pokrivkáva – výzvu k duchovnému 

pohybu, ktorú jeho meno nesie, nenasleduje 

v potrebnej miere. Dalo 

by sa povedať, že v takom prípade 

ho jeho meno podnecuje k prekonávaniu 

slabých povahových 

stránok. On sám však pritom nevychádza 

tomuto podnetu dostatočne 

v ústrety. Tento rozpor pociťuje 

človek ako odťažitý vzťah 

k svojmu menu. Vinu na tom nemá 

samozrejme 

meno, ale 

človek sám. 

Pokiaľ sa však 

snaží prekonať 

„sám seba“ vo veciach, 

s ktorými sa síce narodil, ale 

s ktorými nemá zomrieť, dostáva 

sa znovu do súzvuku so svojím menom. 

Potom mu jeho meno znie 

opäť príjemne. 

Jan Palouček 

Milí čitatelia 

a priaznivci, 

S radosťou Vám oznamujeme 

otvorenie priestorov 

„Fóra Sveta Grálu“ na 

Hlavnej ulici č. 85 v Košiciach. 

O konkrétnych 

aktivitách a otváracích 

hodinách vás budeme 

informovať v nasledujúcom 

čísle Sveta Grálu a na 

www.svetgrálu.sk. 

Tešíme sa 

na Vašu návštevu! 


57 

Svet Grálu 

30 | 2011

Každý deň, týždeň aj mesiac v roku má svoju farbu, ktorá ovplyvňuje náš život, podobne ako ho ovplyvňujú 

fázy Mesiaca alebo postavenie planét. Farba dňa vystihuje silu, ktorá práve obzvlášť výrazne pôsobí.“ 

NOVINKA ! 

Kalendár farieb 

na rok 2012 

v českom jazyku 

Ku kalendáru sa tematicky viaže 

kniha MUDr. Jana Paloučka 

Poselství barev 

POSELSTVÍ 

BAREV 

ve dnech roku 

2012 

6,30 € 

PRE PREDPLATITEĽOV: 

5,90 € 

Barva roku 2012 

černá 

6,50 € 

PRE PREDPLATITEĽOV: 

5,80 € 

Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují 

fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí. 

www.svetgralu.sk

KNIŽNÁ NOVINKA 

Rozširujeme edíciu Sveta Grálu: 

Richard Steinpach 

Prečo sú narodenia 

predsa len spravodlivé 

O knihe: 

Prečo sa jeden človek narodí zdravý, druhý chorý, 

jeden bohatý, druhý chudobný? Aké nespravodlivé 

sa to musí zdať, keby bol len tento jeden život! Lenže 

my sme v skutočnosti na Zemi žili už viackrát. Richard 

Steinpach vysvetľuje, prečo sa toto poznanie v západnom 

svete vytratilo. Jeho znovuobjavením by 

sa pritom odhalili mnohé zdanlivé záhady života. 

Témou knižky sú však aj skryté súvislosti ľudského 

narodenia. Čitateľ sa dozvie, ako a prečo k narodeniam 

dochádza, že okolnosti nášho narodenia nie sú 

náhodné, a aj to, prečo sa narodíme určitým rodičom. 

Rozvinie sa obraz láskyplného a spravodlivého poriadku, 

ktorý nás sprevádza na celej našej životnej 

ceste.“ 

Cena: 3,30 € 

Cena pre predplatiteľov: 2,80 €

Váš čas je obmedzený, tak ním 

neplytvajte žitím cudzích životov. 

Nenechajte sa vlákať do pasce dogmy – 

teda žiť na základe výsledkov myslenia 

iných ľudí. Nedovoľte, aby hluk 

cudzích názorov prehlušil váš vlastný 

vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie, 

majte odvahu ísť za svojím vlastným 

srdcom a intuíciou. Oni už sami vedia, 

čím sa naozaj chcete stať. Všetko 

ostatné je druhoradé. 

Steve Jobs

SG30

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?