Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
TÉMA<br />
potom zo Slovenska chodievali<br />
na Moravu a navštevovali sa, rodinná<br />
spolupatričnosť nebola<br />
nikdy pretrhnutá. Takže bolo<br />
prirodzené, že sme aj v pofebruárovej<br />
dobe pokračovali. O tom,<br />
ako kruto potom so strýkom<br />
Petrom vyšetrovatelia zaobchádzali,<br />
sa dochovalo i jedno svedectvo<br />
priamo zo súdnej siene.<br />
Keď tam sedeli v rade vedľa seba,<br />
spoluobžalovaný Slávo Skopal si<br />
všimol, že strýko nemá topánky,<br />
ale len papuče. Očami mu naznačil,<br />
prečo má papuče? Strýko<br />
to pochopil a vytiahol jednu<br />
nohu. Všetky nechty na nohe<br />
mal strhané. Bola to strašlivá,<br />
krutá a bezohľadná temná doba.<br />
V komunistických väzeniach<br />
ste nakoniec prežili 11 rokov,<br />
prešli ste postupne siedmimi tábormi.<br />
Ako na tú dobu spomínate?<br />
Čo bolo najhoršie?<br />
To je odysea, ktorá by sa vošla do celej<br />
knihy. Ale sú určité momenty, ktoré<br />
vám zostanú v pamäti až do konca<br />
života. Po zaevidovaní na ústrednom<br />
tábore som bol najprv poslaný<br />
na Mariánsku. Fáralo sa na šachte<br />
Eva. Prvýkrát v živote som sa stretol<br />
so šachtou, ale nikto sa vás nepýtal.<br />
Dostali ste do ruky vŕtačku, zaviedli<br />
vás na predok a tu budeš vŕtať. Keď<br />
človek nesplnil normu, boli z toho<br />
následky. Takže som začínal s polovičnou<br />
stravou. Bol som tam pár<br />
dní, keď raz vypukol v bani požiar.<br />
Začal horieť hlavný prívodný elektrický<br />
kábel. Jeho olovený plášť sa<br />
rýchlo rozpúšťal a vytváral dusivý<br />
plyn. Na našom poschodí vznikol poplach,<br />
nevidel som ani na koniec svojej<br />
natiahnutej ruky, tak tam bolo zamorené.<br />
S mokrými vreckovkami na<br />
tvári sme sa dali na útek, tí skúsenejší<br />
nás viedli prestrieľanými komínmi<br />
na povrch, inokade sa už nedalo.<br />
Dvaja naši kamaráti to neprežili,<br />
Zdeněk Křivka (1927)<br />
Zdeněk Křivka sa narodil pred osemdesiatimi<br />
dvomi rokmi v Spišskej Novej Vsi. Po<br />
vyhlásení samostatnosti Slovenska v roku<br />
1939 odišiel s rodinou do Brna, počas<br />
druhej svetovej vojny bol krátko pracovne<br />
nasadený v protektoráte, po februári 1948<br />
sa zapojil do protikomunistickej odbojovej<br />
skupiny, ktorú viedol jeho strýko Petr<br />
Křivka. Skupina však bola prezradená<br />
a v auguste 1949 rozprášená. Spoločne<br />
so Zdeňkom Křivkom bol zatknutý aj jeho<br />
otec, brat a strýko Petr, ktorý bol za svoju<br />
odbojovú činnosť 21. júla 1951 komunistami<br />
popravený. Zdeněk Křivka bol odsúdený<br />
na 18 rokov, postupne prešiel siedmimi<br />
pracovnými tábormi v Jáchymovskom<br />
kraji i väznicou Leopoldov, od novembra<br />
1952 bol dva a pol roka väznený v tábore<br />
Barbora. Mnohokrát tam prešiel tzv.<br />
korekciou (sprísnená väzba – pozn. red.), čo v tuhých mrazoch znamenalo<br />
priame ohrozenie života. Křivka bol prepustený na amnestiu 10. mája<br />
1960. Živil sa potom osem rokov ako čerpač vody, potom ako skladník na<br />
železnici. Po novembri 1989 sa zapojil do aktivít Konfederácie politických<br />
väzňov, kde sa venuje najmä publikovaniu článkov, a prednáškovej činnosti<br />
pre verejnosť i školy. V tomto roku bola vydaná jeho učebnica občianskej<br />
náuky Komunizmus v dvadsiatom storočí očami jeho obetí.<br />
spadli do šachty. Takže to bol taký<br />
zážitok „na privítanie“. Raz som zase<br />
v šachte skúsil, čo je to absolútna tma.<br />
To sme mali karbidové lampy, ktorým<br />
stačila kvapka vody alebo väčší<br />
zá chvev, aby vám zhasla. To sa stalo<br />
práve mne. Našťastie som nikdy neprepadal<br />
panike, nahmatal som potrubie<br />
a šiel pozdĺž neho, až som vyšiel<br />
von na svetlo. Človek si musí vždy<br />
vedieť poradiť.<br />
Vy ste boli spočiatku rýchlo premiestňovaný<br />
z jedného tábora na<br />
druhý. Čoskoro Vás odviezli na<br />
tábor Vojna. Aj tam ste zostali len<br />
asi dva mesiace…<br />
Previezli ma na tábor ‚12‘ pri Hornom<br />
Slavkove. Dvanástka bol veľký<br />
tábor s viac než dvoma tisíckami<br />
väzňov. Tam som bol okrem iného<br />
v októbri 1951 svedkom presláveného<br />
úteku väzňov zo šachty č. 14. Vtedy<br />
skupina dvanástich väzňov na nočnej<br />
zmene premohla bacharov a vydala<br />
sa na útek k hraniciam. Ale jeden<br />
z utečencov sa vrátil do tábora a zalarmoval<br />
stráže. Tú noc zo 14. na 15.<br />
októbra: naraz budíček. Okamžite<br />
sme museli všetci nastúpiť; reflektory,<br />
desiatky psov a stovky bacharov.<br />
Nevedeli sme, čo sa deje. Prišlo<br />
nákladné auto. Na zem doslova zhádzali<br />
päť rozstrieľaných tiel. Potom<br />
ich naskladali pred veliteľský barak<br />
a my sme okolo nich museli prejsť.<br />
Boli rozstrieľaní ako rešeto. Vedľa<br />
stáli dvaja, ktorí to prežili: Karel<br />
Kukal a Zdeněk Štich. Bola jesenná<br />
noc, stáli tam bosí. Karel Kukal mal<br />
prestrelenú nohu, Štich stál s úplne<br />
neprítomným výrazom.<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
22 | 2009
Change language