SG22

SERIÁL
porozumenie procesu inkarnácie
a narodenia, preto sa nimi budeme
zaoberať podrobnejšie.
Na vrchole stvorenia ako ho poznáme,
vo veľkej vzdialenosti od
ťažkého hmotného sveta, sa nachádza
duchovná úroveň: najjemnejšia,
naj éterickejšia, najľahšia a najsvetlejšia
zo všetkých úrovní stvorenia.
Tam v „duchovnej ríši“, označovanej
často i ako raj, je aj pôvod
duchovného jadra človeka. Pod ňou
sa nachádza hustejšia, no stále ešte
veľmi éterická úroveň jemnohmotnosti:
takzvaný „onen svet“. Ďalej
pod nimi potom leží úroveň zložená
z ešte hustejších a ťažších materiálov:
je to hrubohmotnosť, ku ktorej patrí
aj naša planéta Zem.
Každá z týchto troch veľkých
úrovní stvorenia – duchovná,
jemnohmotná a hrubohmotná – je
rozdelená do ďalších medziúrovní,
tvoriacich početné prechody od najľahšieho
k najťažšiemu. Úroveň hrubohmotnosti
je napríklad pri pohľade
zhora zložená z jemnej, strednej
a hrubej hrubohmotnosti.
Keď tu pri opise určitých úrovní
používame výrazy „jemné“ a „éterické“,
nemá nás to zvádzať k predstave,
že to, čo sa nachádza v týchto
úrovniach, je len hmlisté a bez konzistencie.
Bytosti žijúce v nich prežívajú
svoje okolie rovnako konkrétne,
ako my vnímame svoje okolie
tu na Zemi, pretože sú rovnakého
druhu.
Všetko, čo prislúcha k určitej
úrovni alebo medziúrovni stvorenia,
je vždy svojím druhom od iných
úrovní odlišné. Rôzne druhy sa nemôžu
miešať alebo vzájomne splynúť,
môžu sa len navzájom spojiť.
Tak ani duch človeka, ktorý pochádza
z duchovnej úrovne stvorenia,
nemôže s fyzickým, hrubohmotným
telom splynúť, vzájomne sa môžu iba
spojiť. A k tomu práve dochádza pri
každej inkarnácii.
22
Svet Grálu
22 | 2009
STRÁŽCA PORIADKU:
ZÁKON ROVNORODOSTI
Druhý z troch veľkých zákonov
stvorenia spôsobuje, že „rovnaké“ –
teda všetko, čo je príbuzného alebo
rovnakého druhu – sa priťahuje, stretáva,
spája, kým protiklady sa odpudzujú,
oddeľujú a vzďaľujú.
Keď zmiešame dve odlišné látky,
ako je voda a olej, tým, že ich v uzavretej
nádobe pretrepeme, tie sa podľa
zákona rovnorodosti zase ihneď oddelia,
aby opäť vytvorili dve samostatné
látky. Vo vode rozptýlené kvapôčky
oleja sa vzájomne priťahujú
svojou rovnorodosťou a súčasne sa
odpudzujú od rozdielnych kvapôčok
vody.
K rovnakým procesom dochádza
medzi ľuďmi. Z vlastnej skúsenosti
vieme, že nás priťahujú ľudia rovnakého
druhu, ktorí majú napríklad
rovnaké záujmy, vlastnosti a pod. Od
odlišných ľudí si však radšej udržujeme
odstup, alebo sa im radšej vyhýbame.
Toto vnímanie sympatie a antipatie
v nás vzniká väčšinou nevedome
a automaticky. V školskej triede sa
napríklad na výlete veľmi rýchlo
a spontánne vytvoria skupiny detí
s rovnakými záujmami: športovci,
milovníci prírody, atď.
„Povedz mi, s kým sa stretávaš, a ja
ti poviem, kto si!“ Aj toto úslovie vyplýva
zo zákona príťažlivosti rovnorodého.
Ľudia, ktorí sú nám blízki
alebo s ktorými sa často stretávame,
majú s nami často aj isté spoločné
vlastnosti.
Tento zákon má za následok i to,
že na ľudí rovnakého druhu intenzívnejšie
reagujeme. Kto sám jazdí
v cestnej premávke bezohľadne,
ten sa obzvlášť rozčuľuje nad bezohľadnosťou
iných vodičov. Egoisti
sa sťažujú na sebeckých ľudí, neúctiví
na nezdvorilosť ostatných, lenivci
nemôžu vystáť leňochov. Na
druhej strane zasa ľudia dobroprajní
a vľúdni predpokladajú tieto
vlastnosti aj u ostatných. Egoistické
správanie týmto ľuďom obyčajne
vôbec nepríde na myseľ, preto si ho
ani tak ľahko nevšimnú. A pokiaľ
ho zaznamenajú, potom ako zistenie
a nie ako pohoršenie, pretože
tento nedostatok je im cudzí a nedotkne
sa v nich žiadneho „chybného
miesta“.
Zákon príťažlivosti rovnorodého
pôsobí všade v našom živote tak samozrejme,
že si ho vôbec neuvedomujeme.
Je strážcom poriadku: zvýhodňuje
spojenie rovnakého, ktoré
sa tým vo vývoji podporuje a na druhej
strane zamedzuje miešaniu protikladov,
ktoré by si vzájomne prekážali,
obmedzovali sa alebo sa brzdili.
SEJBA A ŽATVA:
ZÁKON SPÄTNÉHO
PÔSOBENIA
Každý čin, každá udalosť, každý
proces prináša nejaký následok. Inak
povedané, každé dianie sa vyvinie
z nejakej príčiny. Tento jednoduchý
princíp vychádza zo zákona spätného
pôsobenia. A ani tento zákon
stvorenia nepôsobí iba v hmotnej
úrovni, ale platí aj pre duchovné.
O tom hovoril Ježiš, keď povedal:
„Čo zaseješ, to zožneš!“
Naše činy alebo slová, dokonca
už naše rozhodnutia – to všetko sú
príčiny, ktoré prinášajú následky.
Každý skutok, ktorý vykonám (pomôžem
niekomu v núdzi), pôsobí
pritom bezprostredne nielen na
moje okolie (chudákovi sa uľahčí),
ale spätne aj na mňa samotného. Je
to dané tým, že aj duchovný popud
môjho činu, teda rozhodnutie pomôcť
blížnemu, prináša spätné pôsobenie.
„Žatvu“ našich rozhodnutí, ktorá
v budúcnosti určite príde, označujeme
výrazmi osud alebo karma.