SG12
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
O S O B N O S Ť<br />
12<br />
SVET GRÁLU<br />
12 | 2007<br />
Jej darom a charizmou bolo jasnovidné<br />
nadanie. Už ako dieťa videla<br />
veľmi veľa, no vravievala, že s nikým<br />
sa o tom okrem svojej tety nemohla<br />
rozprávať, pretože ju nikto nechápal.<br />
Až po dlhom vnútornom zápase bola<br />
neskôr ochotná<br />
počúvnuť vizionársky<br />
príkaz:<br />
„Napíš a povedz,<br />
čo si videla!“ Na<br />
svojom prvom<br />
diele spolupracovala<br />
so svojím<br />
„t ajom n í kom“,<br />
mníchom Volmarom,<br />
desať rokov. Dielo malo názov<br />
Scivias (Spoznávaj cesty). Pápež<br />
(Eugen III.) z neho sám predčítaval<br />
počas Trierskej synody v rokoch 1147-<br />
48 a oficiálne potvrdil Hildegardine<br />
prorocké schopnosti.<br />
To Hildegardu ihneď preslávilo. Prichádzali<br />
k nej opáti a biskupi a prosili<br />
ju o vysvetlenie nejasných záležitostí<br />
viery a cirkvi, a jej rád sa držal cisár<br />
aj kniežatá. Hildegarda si písala s pápežom,<br />
s Bernhardom z Clairvaux,<br />
so stauferovskými cisármi, predovšetkým<br />
s Barbarossom, a nezriedka<br />
ovplyvňovala politické rozhodnutia<br />
tej doby. Hrnul sa k nej všetok ľud –<br />
učenci, kupci, pútnici, žobráci, roľníci,<br />
vinári, chudobné ženy, vysokopostavené<br />
dámy, dievčatá bez domova,<br />
vzdelanci aj umelci – všetci sa s ňou<br />
chceli rozprávať, prosili ju o pomoc,<br />
útechu a radu.<br />
Uctievali ju ako svätú, no asi sa nepáčila<br />
každému, pretože i napriek zrejmým<br />
indíciám ju cirkev do dnešného<br />
dňa nesvätorečila. Možno preto, že si<br />
zvyčajne nekládla servítku pred ústa,<br />
keď hovorila o nedostatkoch v cirkvi.<br />
Počas svojich posledných rokov života<br />
dokonca úporne bojovala proti vedeniu<br />
cirkvi v Mainzi.<br />
Hildegarda, podľa vlastných slov, neprežívala<br />
svoje vízie v nejakom druhu<br />
tranzu. Vravievala, že jej pozemské<br />
„Nech je vo vás vždy to leto,<br />
ktoré dáva vyrásť ružiam, ľaliám<br />
a iným liečivým rastlinám<br />
Ducha Svätého tak, aby vo vás<br />
nevyrástla nijaká burina či kalné<br />
mravy, ktoré sa zaliečajú pýche<br />
a samoľúbosti.”<br />
[Hildegarda z Bingenu]<br />
oči sú otvorené a „svetlo z nebies“ vidí<br />
svojím duchovným zrakom. Jej verný<br />
tajomník, mních Volmar, zapisoval<br />
všetko, čo Hildegarda povedala. Po<br />
jej prvom diele Scivias nasledovali<br />
ďalšie veľké vizionárske spisy, ako aj<br />
dve diela o prírodovede<br />
a liečení,<br />
potom niekoľko<br />
menších<br />
spisov a zápisy<br />
piesní tak, ako<br />
ich Hildegarda<br />
prijímala počas<br />
svojich vízií.<br />
Je pôžitkom<br />
vidieť umelecké stvárnenie rukopisov,<br />
ozdobených nádhernými ilumináciami<br />
v žiarivých farbách. V Hildegardinom<br />
kláštore žili talentované<br />
umelkyne, ktoré maľovali tieto prekrásne,<br />
symbolicky silné obrazy. Boli<br />
jedným z príkladov osudových okolností,<br />
ktoré sa vždy v Hildegardinom<br />
živote akoby zákonite objavovali.<br />
Áno, bola jasnovidkou. No nielen<br />
to, jej osobnosť a ženská dôstojnosť<br />
sa prejavovali aj vo veciach všedných<br />
dní – či už pri spravovaní a organizovaní<br />
ženského kláštora, alebo pri<br />
výstavbe nového ženského kláštora na<br />
hore Rupertsberg pri Bingene potom,<br />
čo úspešne presadila oddelenie sa od<br />
mužského kláštora v Disibodenbergu.<br />
Riadenie výstavby vzala do vlastných<br />
rúk. Vo výstavbe bola veľmi činorodá.<br />
Vo svojich šesťdesiatich rokoch získala<br />
pozemok v Eibingene a dala postaviť<br />
ďalší kláštor. Navyše, je to až neuveriteľné,<br />
rada podnikala potulky na<br />
koni. Dokonca ešte aj vo veku 72 rokov<br />
jazdila až po Zwiefalten – takmer<br />
až k Bodamskému jazeru. Zomrela vo<br />
veku 81 rokov, čo bolo v 12. storočí<br />
priam neuveriteľné. V tej dobe sa ženy<br />
dožívali v priemere 35 až 40 rokov.<br />
Encyklopédie často označujú Hildegardu<br />
za „veľkú mystičku“. Je však veľa<br />
toho, čo ju odlišovalo od jej mystických<br />
súčasníkov, akými boli Hugo<br />
zo St. Viktora alebo svätec Bernhard.<br />
Hildegardine vízie sa nevenujú len<br />
vlastnému osobnému vzťahu k Bohu,<br />
čo bolo ústrednou témou veľkých stredovekých<br />
mystikov. To by nutne viedlo<br />
k izolácii od sveta, života a spoločnosti.<br />
Naopak, Hildegarda bola vždy<br />
spojená so svetom, cirkvou a ľuďmi.<br />
Svoju múdrosť získavala z nebeského<br />
Svetla prostredníctvom daru videnia<br />
a samu seba vnímala ako nástroj, ktorého<br />
úlohou je tento dar odovzdávať<br />
ďalej ľuďom.<br />
Celé stvorenie, zem i vesmír, pochádzalo<br />
podľa Hildegardy z večného<br />
Svetla, z prameňa všetkého bytia,<br />
a všetko, čo na Zemi rastie, zelená<br />
sa, malo pre ňu súčasne aj symbolickú<br />
hodnotu. Podobne to neskôr Goethe<br />
vyjadril slovami: „Všetko pominuteľné<br />
je len podobenstvom“. Keďže<br />
chápala kozmickú jednotu univerza,<br />
bola otvorená tomu, aby vizionársky<br />
pochopila aj tajomstvá prírody a jej<br />
liečivú silu. Pritom však sama svoje<br />
vlastné liečebné prostriedky verejne<br />
vôbec nepoužívala. Keď liečila, tak sa<br />
to dialo silou jej ducha. Liečila, ako sa<br />
to kedysi vravievalo, „zázrakom“ a…<br />
rýnskou vodou. Samozrejme, mala aj<br />
liečiteľský dar. Hovorí sa, že Hildegarda<br />
raz pri Rýne prinavrátila slepému<br />
chlapcovi zrak…<br />
O TISÍC ROKOV NESKÔR<br />
C<br />
esta k Bodamskému jazeru viedla<br />
do Allensbachu, do prvej<br />
a dodnes jedinej Hildegardinej zotavovne<br />
v Nemecku. Založil ju v roku<br />
1993 Dr. Hertzka spoločne so svojím<br />
nasledovníkom Dr. Wighardom<br />
Strehlowom. Na tomto mieste skutočne<br />
dochádza k znovuzrodeniu Hildegardiných<br />
myšlienok a jej pôsobenia.<br />
Liečenie sa tu vykonáva dôsledne<br />
podľa nej. K tomu neodmysliteľne<br />
patrí aj púšťanie žilou ako prostriedku<br />
na prečistenie krvi. „Ale veď to je naj-
Change language