SG24

ZDRAVIE
Telo je vo svojej činnosti
celkom závislé od
energie, ktorú prijíma
z viacerých úrovní.
Z tohto pohľadu je cieľom
liečenia taký stav, v ktorom
telo znova získa stratenú
schopnosť prijímať
energiu zvonka v dostatočnej
miere. S touto energiou
potom hospodári tak,
ako mu predpisuje jeho
vnútorný zákon. Ľudské
predstavy o tom, aká porucha
by sa mala upraviť
najskôr, sa však často rozchádzajú
so skutočnými
potrebami tela. Tam, kde
sa vyvíja príliš veľký tlak
na úpravu určitých porúch
bez toho, aby sa rešpektovali
energetické väzby na
ďalšie orgány aj zákonitá
postupnosť regeneračných dejov, dochádza
k ďalšie mu poškodeniu. Dalo
by sa povedať, že telo si želá, aby sa
s ním zaobchádzalo zodpovedajúcim
spôsobom. Tento spôsob nie je možné
zmeniť, pretože je dôsledkom pôsobenia
prírodných zákonov v ľudskom tele.
LIEČENIE – ČO JE TO?
Pod úspešným liečením si väčšina
ľudí predstaví iba to, že vymiznú určité
telesné alebo psychické príznaky,
ktoré ich obťažovali. Je samozrejmé,
že práve o tento výsledok v medicíne
predovšetkým ide, je však veľký rozdiel,
akým spôsobom sa tento výsledok
dosiahol.
Pôvod choroby spočíva vo vlastnostiach
človeka, teda v jeho vnútornom
svete. Zásahom v telesnej rovine,
napr. potlačením problémov, vyoperovaním
orgánu alebo utlmením
nervového systému nie je ovplyvnená
hybná sila choroby, spočívajúca
v nesprávnom vnútornom pohybe
36
Svet Grálu
24 | 2010
človeka. Tu je potrebný oveľa hlbší
zásah, ktorý však musí každý urobiť
sám, lebo nikto nemôže vstúpiť do
vnútorného sveta človeka, aby uskutočnil
jeho premenu.
Pravé liečenie je preto neodmysliteľné
od zásadného prehodnotenia
životných postojov. Ak to dokáže,
potom sa človek samočinne otvára
pôsobeniu liečivých prúdov, pomáhajúcich
jeho telu vrátiť sa na úroveň
svetlejších záchvevov. Svojou úprimnou
snahou vyslovuje už čistú prosbu,
ktorú nepotrebuje formovať do slov.
Kto sa síce zbavil určitých problémov,
avšak svoj život vedie ďalej spôsobom,
ktorý mu tieto obtiaže spôsobil, nech
neráta so skutočným, trvalým uzdravením,
lebo za skutočné uzdravenie
je nutné považovať iba uzdravenie
ducha. Je to nadobudnutie vlastností
a postojov, ktoré poháňajú človeka
v jeho živote prospešným smerom,
prinášajúcom silu telu i duši. V priebehu
liečenia je k pacientovi vytvorený
most žiarenia, nespočíva však
v moci liečiteľa ovplyvniť, či a do akej
miery človek túto pomoc
prijme. Čo ako dobrý liečiteľ,
nemôže svojím zásahom
vykonať viac, než
sprostredkovať liečivú silu.
Pacient sa môže tomu žiareniu
otvoriť – ale nie je
mu otvorený automaticky.
Žiadne liečenie nedokáže
natrvalo napravovať nedisciplinovanosť.
Kto
nechce sám na sebe pracovať
a podkopáva svojím
chybným postojom opatrenia,
ktoré môžu prispieť
k uzdraveniu, nemal by
sa čudovať, ak bude liečenie
bezvýsledné. Pokiaľ
pacient nerobí všetko potrebné
na svoje uzdravenie,
alebo dokonca z princípu
odmieta zmeniť svoj
životný štýl, je otázne, do
akej miery je účelné vynakladať pre
neho vzácnu silu. Preto je nesprávne,
ak sa v mnohých prípadoch hovorí
o neúspešnom liečení, pretože neúspešný
bol pacient a nie liečivá sila.
Nie je možné považovať sa za pasívny
„objekt“, ktorý cez seba nechá
prejsť umenie lekára alebo liečiteľa,
aby ich tým urobil zodpovednými
za svoje zdravie. Žiadny lekár alebo
liečiteľ nedokáže uzdraviť. Tí všetci
môžu vytvoriť len lepšie podmienky
a možnosti na pôsobenie liečivých
síl. Potom sa už môžu len prizerať –
pretože prevziať zodpovednosť za cudzieho
ducha nie je v ich moci.
Mudr. Jan Palouček
jan.paloucek@svetgralu.cz
Vo štvrtej časti našej série „Cesta k životu“
nájdete: Tajomstvo energetickej výmeny