You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Eduardo Scarpetta - ‘A Nanassa -<br />
guajo! Comme la combino?<br />
PASQUALE: Guè, Felì staje ccà? Meno male che t’aggio trovato.<br />
FELICE: Guè... è stato lo <strong>cielo</strong> che t’ha mannato... ch’è succieso?<br />
PASQUALE: Nu guajo!... Io ogge so’ tornato a la casa toja, e aggio trovata a<br />
mogliereta che se steva vestenno pe venì ccà, allora senza perdere tiempo m’aggio<br />
pigliata na carrozzella e so’ corruto a la stazione, me so’ mise dinto a lo treno e te<br />
so’ venuto ad avvisà, aggio fatto buono?<br />
FELICE: Haje fatto buono, ma chella è arrivata primme de te.<br />
PASQUALE: Già sta ccà?... Aggio capito, sarrà partita co lo diretto, io so’ partito co<br />
lo misto.<br />
FELICE: E avimmo fatto stu fritto misto! Comme faccio, comme arreparo?<br />
Compagno, aiutame tu. Ccà si s’appura sta cosa io passo nu guajo cu muglierema,<br />
cu zi zio, cu tutte quante. Ccà non voglia maje lo <strong>cielo</strong>, stasera se revota la casa,<br />
nce sta pure lo sinneco, li consigliere municipale, addò me vaco a mettere?<br />
PASQUALE: E zitto, calmete, mò vedimmo de truvà nu mezzo. Essa addò sta?<br />
FELICE: Nun lo ssaccio, dice che se sta pulezzanno, se sta levanno la polvere. Nuje<br />
avimma stà sempe nzieme, appena la vedimmo, nce la pigliammo, e nce la<br />
portammo dinto a na cammera, e llà vedimmo comme la putimmo mbruglià, che<br />
scusa putimmo trovà? Chella sape che io stongo a Caserta.<br />
PASQUALE: Trovammo na scusa qualunque.<br />
FELICE: Uh! Mamma mia, ccà nce sta pure lo parrocchiano!<br />
PASQUALE: Pure lo parrucchiano?<br />
FELICE: Io so’ rovinato. Compagno, non me lassà.<br />
PASQUALE: Compagno, non te lasso. ( Viano pel giardino.)<br />
Giulietta, poi Gennarino.<br />
SCENA NONA<br />
GIULIETTA (esce ridendo): Ah, ah, chesta è bella, la guagliona se sta passanno essa<br />
sola a lezione che l’aggio data, comme me sto spassanno. Ma Errico però non lo<br />
veco, forse non sarà venuto ancora.<br />
GENNARINO (uscendo, parla internamente): Ma servitevi, servitevi, senza<br />
complimenti. (Vede Giulietta.) (Eccola qua, quanto è bella!). Signora...<br />
GIULIETTA: Oh, carissimo!<br />
GENNARINO: (Carissimo!). Che ve ne pare di questo paese infelice, di questi<br />
curiosi abitanti?<br />
GIULIETTA: Eppure, io ci sto bene, mi diverto assai! Non c’è la vita di Napoli, si<br />
sa, ma gli abitanti però sono tutte persone simpatiche.<br />
GENNARINO: Veramente?<br />
GIULIETTA: Veramente!<br />
GENNARINO: Allora è una fortuna per noi. (Comme avarria fà pe vedé si tene lo<br />
nievo?...). Che bell’abito che avete, che bella stoffa, veramente di gusto.<br />
GIULIETTA: Vi piace?<br />
GENNARINO: Oh, molto! La vostra sarta forse è Parigina?<br />
GIULIETTA: Sì... Madama Avanz.<br />
GENNARINO: Madama Avanz? È un brutto cognome la verità.<br />
GIULIETTA: E perché?<br />
35