Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
kátorov s verapamilom alebo diltiazemom, ktorá<br />
môže viesť k závažnej bradykardii s rizikom zástavy<br />
srdca.<br />
Blokátory kalciového kanála<br />
Pre krátkodobé pôsobenie a nízku selektivitu<br />
sa v liečbe hypertenzie využívajú už iba BKV II.<br />
a III. generácie, ktoré majú v porovnaní s I. ge-<br />
Tab 1: Začatie s antihypertenzívnou liečbou<br />
Iné rizikové<br />
faktory, orgánové<br />
postihnutie alebo<br />
ochorenie<br />
Žiadne iné RF<br />
Normálny sTK<br />
120-120 alebo<br />
dTK 80-84<br />
Žiadna<br />
intervencia<br />
Vysoký normálny<br />
sTK 130-139<br />
alebo dTK 85-89<br />
Žiadna<br />
intervencia<br />
1-2 RF Zmena ŽŠ Zmena ŽŠ<br />
≥ 3 RF, MS alebo<br />
org. postihnutie<br />
Zmena ŽŠ<br />
Diabetes mellitus Zmena ŽŠ<br />
KVS alebo renálne<br />
ochorenie<br />
Zmena ŽŠ +<br />
okamžitá FKL<br />
liečba<br />
neráciou predĺžený účinok a cievnu selektivitu.<br />
Ich použitie v liečbe hypertenzie je výhodné pre<br />
ich neutrálny metabolický efekt, čo je výhodné<br />
u diabetikov a pacientov s metabolickým<br />
syndrómom. Neovplyvňujú sodíkovú rovnováhu,<br />
nespôsobujú bronchokonstrikciu (výhoda<br />
u pacientov so sklonom k bronchospazmu), ortostatickú<br />
hypotenziu a vedú k regresii HĽK.<br />
Nežiaduce účinky<br />
V dôsledku výraznejšej vazodilatácie patria<br />
medzi najčastejšie nežiaduce účinky návaly tepla<br />
a začervenanie (fl ushing), bolesť hlavy a opuchy<br />
najmä okolo členkov. U krátkodobo pôsobiacich<br />
sa objavuje refl exná tachykardia.<br />
Kontraindikácie<br />
Pacienti s nestabilnou AP, srdcovým zlyhaním<br />
a kardiogénnym šokom.<br />
Interakcie<br />
Metabolizmus dihydropyridínov prebieha<br />
cez cytochróm P450, z čoho vyplývajú mnohé<br />
interakcie, napr. s fl uoxetínom, ritonavirom, cimetidínom,<br />
karbamazepínom, grapefruitovou<br />
šťavou a imidazolovými antimykotikami.<br />
Inhibítory cytochrómu, ako ketokonazol, itrakonazol,<br />
fl uoxetín, cimetidín alebo ritonavir<br />
zvyšujú plazmatické koncentrácie dihydropyridínov,<br />
čo sa môže prejaviť náhlym poklesom<br />
Krvný tlak (mmHg)<br />
Základné aspekty liečby hypertenzie z pohľadu lekárnika<br />
krvného tlaku s nástupom kompenzačných mechanizmov<br />
(búšenie srdca, fl ushing). Naopak,<br />
kombinácia dihydropuridínov s induktormi cytochrómu,<br />
ako napr. rifampicín, karbamazepin alebo<br />
ľubovník bodkovaný môžu viesť k zníženiu<br />
hladín dihydropyridínov a zlyhaniu antihypertenzívnej<br />
terapie. Verapamil zvyšuje hladinu digoxínu<br />
a môže viesť k arytmogénnym účinkom.<br />
Diltiazem inhibuje cytochróm P450, čím dochá-<br />
1. stupeň HT sTK<br />
140-159 alebo<br />
dTK 90-99<br />
Zmena ŽŠ<br />
niekoľko<br />
mesiacov potom<br />
FKL liečba ak<br />
treba<br />
Zmena ŽŠ<br />
niekoľko týždňov<br />
potom FKL liečba<br />
ak treba<br />
Zmena ŽŠ +<br />
zvážiť FKL liečbu Zmena ŽŠ + FKL<br />
Zmena ŽŠ + FKL<br />
liečba<br />
Zmena ŽŠ +<br />
okamžitá FKL<br />
liečba<br />
liečba<br />
Zmena ŽŠ +<br />
okamžitá FKL<br />
liečba<br />
2. stupeň HT sTK<br />
160-179 alebo<br />
dTK 100-109<br />
Zmena ŽŠ<br />
niekoľko týždňov<br />
potom FKL liečba<br />
ak treba<br />
Zmena ŽŠ<br />
niekoľko týždňov<br />
potom FKL liečba<br />
ak treba<br />
Zmena ŽŠ + FKL<br />
liečba<br />
Zmena ŽŠ +<br />
okamžitá FKL<br />
liečba<br />
dza k zvýšeniu hladín, napr. fi brátov, statínov<br />
a antihistaminík.<br />
ACE inhibítory<br />
3. stupeň HT sTK<br />
≥ 180 alebo dTK<br />
≥ 110<br />
Zmena ŽŠ +<br />
okamžitá FKL<br />
liečba<br />
Zmena ŽŠ +<br />
okamžitá FKL<br />
liečba<br />
Zmena ŽŠ +<br />
okamžitá FKL<br />
liečba<br />
Zmena ŽŠ + FKL<br />
liečba<br />
sTK – systolický tlak krvi; dTK –diastolický tlak krvi; HT – hypertenzia, RF – rizikový faktor; MS – metabolický syndróm; ŽŠ – životný štýl; FKL –<br />
farmakologická liečba;<br />
Účinky ACE inhibítorov sú natoľko komplexné,<br />
že presahujú hranice tohto článku. Medzi tie<br />
najvýraznejšie patrí kardioprotektívny účinok,<br />
ktorý vedie k regresii HĽK, spomalenie progresie<br />
diabetickej nefropatie, neutrálny vplyv nielen na<br />
glycidový, ale aj lipidový metabolizmus, zmenšenie<br />
inzulínovej rezistencie a mnoho iných.<br />
S výhodou sa preto používajú u pacientov s chronickým<br />
SZ, chronickým renálnym zlyhaním, diabetikov,<br />
pacientov s HĽK.<br />
Nežiaduce účinky<br />
U 5 – 10 % pacientov môže dôjsť k suchému<br />
kašľu, čo je najbežnejší nežiaduci účinok ACE inhibítorov.<br />
Medzi iné patrí hypotenzia po užití prvej<br />
dávky, hyperkaliémia, angioneurotický edém<br />
(jeho vznik znamená kontraindikáciu pre všetky<br />
ACE inhibítory).<br />
Kontraindikované sú počas gravidity a kardiogénnom<br />
šoku. NSAID vrátane vysokých dávok<br />
kys. acetylsalicylovej znižujú účinok ACE inhibítorov.<br />
ACE inhibítory zvyšujú hladinu draslíka,<br />
a preto pri súčasnej liečbe kálium šetriacimi diuretikami<br />
hrozí riziko hyperkaliémie.<br />
Blokátory AT 1 receptorov<br />
Sú indikované u pacientov, ktorí dobre reagujú<br />
na liečbu ACE inhibítormi, ale ju zle tolerujú<br />
pre vzniknuté nežiaduce účinky. Ich indikácie,<br />
nežiaduce účinky a kontraindikácie sú porovnateľné<br />
s ACE inhibítormi okrem vzniku suchého<br />
kašľa. Lekárnici zohrávajú dôležitú úlohu<br />
v primárnom skríningu nediagnostikovaných<br />
pacientov. Možnosť bezplatného zmerania TK<br />
využíva stále viac návštevníkov lekárne, a preto<br />
môže lekárnik veľmi výrazne prispieť vyhľadávaniu<br />
nediagnostikovaných hypertonikov.<br />
U liečených hypertonikov je dôležité sledovanie<br />
účinnosti liečby a kompliancie pacientov k liečbe.<br />
Okrem toho je pri komunikácii s liečenými<br />
hypertonikmi dôležitý taktiež záujem lekárnika<br />
o výskyt nežiaducich účinkov a užívanie iných<br />
liečiv. Lekárnik je posledný v celom liekovom<br />
reťazci, ktorý môže odhaliť interakčný potenciál,<br />
a tak aj zamedziť vzniku klinických prejavov interakcií<br />
a možného zhoršenia zdravotného stavu<br />
pacienta. Aktívna a systematická intervencia<br />
lekárnikov môže zlepšiť kompliancia a znalosti<br />
pacientov o ochorení a potrebe dlhodobého<br />
užívania predpísanej farmakoterapie.<br />
Literatúra<br />
1. Dukát A., Čaprnda M.: Možnosti liečby hypertenzie<br />
a postavenie kombinovanej antihypertenzívnej liečby.<br />
Súč Klin Pr, 2007, IV, (2), 5- 8.<br />
2. Avdičová M., Hrubá F., Kontrošová S., Ščepko K., Morihladková<br />
V., Lokša P.: Prevalencia rizikových faktorov srdcovocievnych<br />
ochorení v skríningu programu CINDI. In Baráková,<br />
A., et al.: Vybrané informácie zo zdravotníckej štatistiky<br />
o vývoji ochorení obehovej sústavy v SR. Projekt MONIKA.<br />
Bratislava: ŠZÚ SR v spolupráci s ÚZIŠ, 1999, 95 – 109.<br />
3. Matejka P,. Zborovjanová E., Motešická M., Švec P., Seginko<br />
J.: Analýza úspešnosti antihypertenzívnej liečby<br />
a jej zloženia v podmienkach verejnej lekárne. Farm<br />
Obzor, 2002, 71, (5-6), 118 – 125.<br />
4. Stokes J 3rd , Kannel WB, Wolf PA, et al. Blood pressure as a risk<br />
factor for cardiovascular disease. The Framingham Study-30<br />
years of follow-up, Hypertension 1989;13(5 Suppl):I13-8.<br />
5. Tunstall-Pedoe H, Kuulasmaa K, Amouyel P, et al. Myocardial<br />
infarction and coronary deaths in the World<br />
Health Organization MONICA Project: registration procedures,<br />
event rates, and case-fatality rates in 38 population<br />
from 21 countries, Circulation 1994; 90:583-612<br />
6. Odporúčania pre manažment artériovej hypertenzie<br />
2007, Cardiol 2008; 17 (Suppl 1): 2S-48S.<br />
7. Mancia G., Stéphaneb L., Enricoc, AR. Et al.: Reappraisal<br />
of European guidelines on hypertension management:<br />
a European Society of Hypertension Task Force<br />
document, J Hypertens 2009; 27 (11):2121-2158.<br />
8. Reid IR., Ames RW, Orr-Walker BJ, et al.: Hydrochlorothiazide<br />
reduced loss of cortical bone in normal<br />
postmenopausal women: A randomised controlled<br />
trial. Am J Med 2000; 109:362-70.<br />
13
Change language