Rozličnosti Správy a posudky - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ...

náša cez mnohé storočia k analýze epochy merkantilistov a napokon
k plejáde učencov, ktorí krok za krokom rozvíjali ekonomické myslenie
v priebehu takmer troch storočí najmä
v Anglicku, vo Francúzsku,
v Nemecku i v USA. A. V. Anikin majstrovsky spája opis
životopisných čŕt jednotlivých ekonomických mysliteľov s fundovaným
výkladom ich ekonomického myslenia a situácie v ekonomike
tej krajiny, v ktorej títo ekonómi žili (Petty, Law, Franklin,
Quesnay,
Turgot, Malthus, Smith, Ricardo, Sismondi, Saint-Simon, Fourier,
Owen a i.).
2. Na meritórne komplexné posúdenie kvality prekladu treba nevyhnutne
poznať originál. Taká je zásada a tú možno obísť iba za
istých okolností a za istého predpokladu. V teórii prekladu sa často
zdôrazňuje, že preklad nie je mechanickým prevodom textu z jedného
jazyka do druhého a že preložené dielo je samostatným, dalo by sa
povedať vlastným životom žijúcim artefaktom. Za tohto predpokladu
sa v procese prekladania na správne miesto dostáva i prekladateľ
a treba ho hodnotiť nie ako pasívneho alebo nebodaj remeselného
prevádzateľa diela z jedného jazyka do druhého, ale ako tvorivého
a aktívneho činiteľa pri pretlmočení umeleckého alebo odborného
diela (pravda, ak sa tento tvorivý prístup prekladateľa naozaj prejaví
na kvalite prekladu).
Ak teda preložené dielo treba brať na vedomie ako relatívne samostatný
utvor, možno ho ako celok alebo i niektoré jeho zložky posudzovať
a posúdiť aj bez zreteľa na jeho pôvodnú tvár v origináli, teda
bez toho, aby sme dôkladne a dôsledne konfrontovali originál a preklad.
Nazdávam sa, že to platí najmä pri posudzovaní jazykovej
stránky napr. z hľadiska dodržiavania alebo tvorivého rozvíjania
spisovnej normy vo všetkých rovinách jazyka, ďalej z hľadiska jazykovo-štylistickej
nosnosti kompozičných prvkov a pod.
No i napriek tomuto konštatovaniu nepoznanie originálu môže sťažiť
prácu posudzovateľa jazykovej zložky prekladu. Niekedy napr.
ťažko vystopovať, prečo sa prekladateľ rozhodol uplatniť práve tento
a nie iný lexikálny prvok, resp. termín, nevedno či ho determinoval
originál alebo iba jeho osobné jazykové povedomie.
Ak mám hovoriť konkrétne, uvediem ako príklad slová z jedného
sémantického poľa, a to adjektívum zvláštny, príslovku zvláštne,
časticu zvlášť a substantívum zvláštnosť. Tieto výrazy prekladateľ
sústavne a dôsledne používa v celom texte knihy Mladosť vedy.
Z mnohých miest textu, v ktorých sa uvedené výrazy, no najmä príd.
meno zvláštny, vyskytujú, možno zistiť, že sa používajú v rozličných
významoch, na ktoré máme v spisovnej slovenčine výstižnejšie a
priliehavejšie synonymné výrazy (napr. nezvyčajný, výnimočný, nevšedný,
osobitný, mimoriadny, špeciálny, svojský, svojrázny, originál-