Rozličnosti Správy a posudky - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ...

ustálené aj nové vyjadrovacie prostriedky v normatívnych príručkách
(v sústavných normatívnych opisoch jednotlivých jazykovýchrovín,
vo výkladových slovníkoch, v ortoepických a pravopisných
príručkách, v terminologických slovníkoch, v názvoslovných normách
a v ďalších príručkách).
1.3. Spomínaný „tlak" spoločnosti na jazyk možno vidieť aj v tom,
že nové prvky v jazykovej praxi sú dôsledkom spoločenskej praxe,
spoločenskej komunikácie, vznikajú teda v samej jazykovej praxi,
v jazykových prejavoch, resp. v reči, a odtiaľ sa tlačia do systému,
resp. do normy. Majú teda tendenciu stať sa súčasťou normy, resp.
systému a rozmnožiť jeho inventár tak, žeby sa stali celospoločenský
platnými. Medzi jazykom a rečou je teda úzka spätosť, povedali by
sme dialektický vzťah a jednota (vo formulácii J. Ružičku [1976, s. 4]
je to dialektická jednota abstraktného jazykového systému a konkrétneho
textu), lebo v jazykovom systéme niet ničoho, čo by nebolo
bývalo v reči. Reč, jazykový prejav je takto nie iba realizáciou
systému, lež geneticky aj východiskom a predpokladom systému.
Pravdaže, po utvorení sa systému, resp. po ovládnutí systému používateľom
sa systém stáva východiskom a predpokladom realizácie
v reči, resp. v jazykových prejavoch. Aj v dvojici jazyk a reč má
teda primárne postavenie reč, a nie jazyk (Horecký, 1975). Pre regulačnú
prácu jazykovedcov vyplýva z toho poznatok, že majú podporovať
predovšetkým rozvoj tých zákonitostí v systéme, ktoré sú
najvšeobecnejšie a ktoré utvárajú predpoklady na hladké zaradenie
sa nových prvkov do systému.
1.4. Z úzkej spätosti jazyka so spoločnosťou možno vyvodiť aj
ďalší poznatok, a to že kultivovanie jazyka nemožno robiť iba na
základe vedeckého poznania samého jazyka ako abstraktného dorazumievacieho
systému (kódu). Na to, aby táto odborná a zároveň
aj kultúrnopolitická činnosť bola účinná, treba poznať aj stav, úroveň
rozvoja a dejiny spoločnosti, ktorá používa daný jazyk na dorozumievanie
a myslenie. Z nepoznania, príp. nerešpektovania stavu spoločnosti
a jej potrieb vznikajú pri regulačnej práci jazykovedcov
kolízie medzi jazykovedcami a používateľmi, resp. ich istými vrstvami
a to nie je ani na prospech jazyka, ani na prospech spoločenskej,
komunikácie. Jazykovedci sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti
a patria takisto medzi používateľov jazyka. Svoju odbornú prácui
vykonávajú v mene spoločnosti (mohli by sme povedať: z poverenia
spoločnosti] a v jej záujme.
Odborná činnosť jazykovedcov sa zakladá na Istej teórii jazyka
a jazykovedy. Hodnota, resp. životnosť takejto teórie je podmienená
nie iba „čistou" vedeckosťou, ale aj tým, ako daná teória zodpovedá
historicko-spoločenským súvislostiam jazyka a spoločenstva, ktorému