Rozličnosti Správy a posudky - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ...

krovia, vykopaním pňov a koreňov alebo ich vypaľovaním. Z okruhu
tejto činnosti máme doloženú veľmi bohatú a zaujímavú vrstvu slovnej
zásoby. Zo slovies možno spomenúť napr. starobylé triebiť, 'ďalej
cúdiť, črchlif, kŕšliť, klčtt, klčovať/krčovaf, ortovať, kopať, sekať,
žiariť, ždiariť, páliť, vyrábať a ďalšie.
Ako pomenovania miesta (nomina loci) sa pri tvorení slovenských
terénnych názvov využili slová laz, poľana, paseka, črchľa, kršľa,
čierťaž, žiar, ždiar, dýmeč a i. a odvodeniny zo spomenutých slovies
a z prídavných mien čistý a nový. Významy týchto synonymných
pomenovaní sa pôvodne čiastočne prekrývali, ale odvodeniny z jednotlivých
slovných základov mali aj osobitné významy a významové
odtienky.
1. Čist- (čistý)
Slovo čistina (zdrobnené čistinka] sa v spisovnej slovenčine používa
ako neutrálne slovo s významom „vyrúbané miesto, lúčka v lese,
polianka". V slovenských terénnych názvoch sa vyskytuje najmä na
východnom a na západnom Slovensku (aj v podobách čiscina, čiščina),
zriedka v južnej časti stredného Slovenska. Variant čistka doložený
zo Záhoria má v spisovnom jazyku iný význam.
2. Cúd- (cúdiť)
Sloveso cúdiť má v súčasnej slovenčine význam „čistiť, najmä viať
obilie". V staršej slovenčine v 16.—18. storočí malo a v niektorých
nárečiach doteraz má však oveľa bohatší významový obsah, a to napr.
„čistiť studňu, kanál, lúky", ale aj „čistiť horu, klčovať". Odvodeniny
tohto slova, názvy výsledku činnosti, sa prehodnotili na názvy
miesta, na ktorom sa táto činnosť vykonávala, a najmä na strednom
Slovensku a na časti západného Slovenska sa využili pri tvorení terénnych
názvov. V slovenských terénnych názvoch sa vyskytujú najmä
slová cúdenica '(cúdzenica, sadenica), v juhozápadnej časti areálu
cúdenina (súdenina), vo východnom Novohrade cúdeň Jcíden), vo
východnom Novohrade, v Gemeri, ale aj v záp. časti Kysúc cúdenisko
Isúdenisko). Nepravidelné hláskové varianty cúdzenica, súdzenica,
súdenisko súvisia pravdepodobne s ústupom slov aj základného slo-~
vesa cúdiť z aktívnej slovnej zásoby, so zužovaním jeho pôvodného
významu. Varianty so spoluhláskou dz sú doložené z území, kde sa
asimilácia inak nevyskytuje. Ľudová etymológia zasa pomohla vzniku
podôb so spoluhláskou s (podľa slovesa súdiť J.
3. Kop- (kopať)
Základné sloveso kúpať má v slovenčine významy „ryť, nejakým