Rozličnosti Správy a posudky - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ...

2.3. V pripravovanom železničnom slovníku sú ekvivalenty v tomto
poradí: slovenčina, čeština, ruština, angličtina, nemčina, francúzština.
Všimnime si napr. heslo 1169: rušeň, osobnú — osobní lokomotíva —
passažirskij lokomotív' 1 — passenger locomotive — e Personenzuglokomotive
— locomotive f ä voyageurs. Rad internacionalizmov
v tomto hesle porušuje iba slovenský variant rušeň. Používame ho
v slovníku (podobne aj príd. meno rušňový) i vo viacslovných termínoch
(napr. rušňová čata, obrat rušňa). Variant lokomotíva je plnohodnotné
synonymum a chápeme ho ako lexikálne obohatenie
nášho jazyka. Slovenský variant v tomto prípade preferujeme preto,
lebo sa dostal do spisovnej slovenčiny hneď v jej začiatkoch
(Masár, 1975).
Okrem slova rušeň a všetkých termínov súvisiacich s touto lexémou
je slovenčina pri ostatných internacionalizmoch zhodná s češtinou,
je to znak toho, že slovenská terminológia sa tvorí v koordinácii
s českou terminológiou. Čeština sa nestavia odmietavo k medzinárodným
zdrojom. V sledovanom materiáli mala najvyššie percento Internacionalizmov.
Takisto postoj ruštiny k cudzím slovám je jednoznačne
pozitívny. 5 Najnižšie percento medzinárodných slov má nemčina.
(Novšie názory na stav v nemčine vyjadril Ch. Bergmann v článku
Možno sa vyhýbať cudzím slovám? v časopise Deutschunterricht,
1975, s. 609).
V niektorých prípadoch sa internacionalizmus zachoval v celom súbore
ekvivalentov — pórov. napr. heslo 390: kontejnerizácia — kontejnerizace
— kojitejnerizacija — containerization — e Containerisierung
— containérisation f I conteneurisation f. Ide tu o prevzatie
cudzieho termínu v pôvodnom znení, ale v rozličnej adaptácii.
V angličtine, kde sa formoval (pôvodne z latinského contineo -ere
= pohromade držať), má latinskú príponu adaptovanú do angličtiny.
Je to veľmi frekventovaný latinský sufix -do, -tionis označujúci činnosť,
výsledok činnosti, stav '(agitácia, peronizácia, manifestácia, organizácia).
Tieto hotové termíny utvárajú kvantitatívne veľkú skupinu
internacionalizmov v mnohých jazykoch."
Pri ruských ekvivalentoch sme v tomto článku z technických príčin
4
zvolili prepis do latinky.
5
L. A. Filatovová konštatuje, že internacionalizmy sa v ruštine ľahko
asimilujú, niekedy nadobúdajú nové významy, v mnohých prípadoch tvoria
nové lexémy z cudzieho koreňa, no podľa slovotvorného modelu ruštiny (In.:
Jazyk naučnoj literatúry. Moskva 1975).
Retrográdní morfematický slovník češtiny (SLAVlČKOVÁ, E.: Retrográdní
6
morfematický slovník češtiny. Praha, Academia 1975) spracúva pri su-
fixe -ace 443 slov. Pod indexom 3 (slová autosémantické cudzieho pôvodu)