Rozličnosti Správy a posudky - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ...

minológie, ktorá sa najmä v súčasnosti stáva veľmi dôležitou časťou
slovnej zásoby.
Domáce odborné pomenovanie na cudzojazyčnom základe sa môže
tvoriť dvojako:
a) hotový termín sa preberá v pôvodnom znení [pričom sa jeho
podoba ponecháva nezmenená, alebo sa graficky, prípadne zvukovo
adaptuje),
b) termín sa preloží, teda slovotvorný postup pôvodného jazyka sa
nahradí domácimi prvkami, čiže sa kalkuje (pozri Valta, 1973).
Internacionalizmy tvoria prvú skupinu. Ich fond je mimoriadne
rozsiahly. Podľa V. Frieda fl956) sa za medzinárodné slová a medzinárodné
slovotvorné morfémy pokladajú lexikálne prvky (výpožičky)
v systéme viac ako dvoch európskych jazykov patriacich k rôznym
jazykovým rodinám, z ktorých dva jazyky sú bezpodmienečne svetové.
1.2. Existencia internacionalizmov v odbornom štýle je evidentná.
Ich dôležitosť vo vede je nad všetku pochybnosť (pórov. Caha, 1974).
Vedeckí pracovníci sa usilujú o normalizovanú vedeckú terminológiu,
pomocou ktorej môžu vyjadriť jasne, presne a jednoznačne svoje
pojmy tak, aby boli zrozumiteľné vo všetkých krajinách. Medzinárodné
vedecké termíny sú najčastejšie novotvary zo základov dvoch
klasických jazykov — latinčiny a gréčtiny. Dnes sme však svedkami
toho, že internacionalizmami sa stávajú aj slová pochádzajúce zo
súčasných jazykov, najmä z angličtiny (display, stuffing, design)
a z ruštiny (chozrasčot, lunochod). o tom či sa niektorý termín stane
internacionalizmom, nerozhoduje jeho pôvod, ale jeho použitie vo
viacerých jazykoch v zmysle citovanej definície.
No aj pri invázii anglicizmov majú vo vedeckej terminológii stále
prevahu termíny latinskej a gréckej proveniencie. 1 Je to dané koncíznosťou
týchto dvoch jazykov. Koncíznosť je stručnosť a výstižnosť
dohromady. A termín potrebuje tieto vlastnosti, aby bol jeho význam
určený presne. Okrem toho si internacionalizmy v odbornej terminológii
zachovávajú svoju izolovanosť a sémantickú totožnosť.-
Lipský prof. Dornseiff vyjadruje túto realitu takouto formuláciou: „Súčasná
1
veda hovorí grécko-latinským esperantom." (Pro antiquitate viva.
Brno 1969, s. 35.)
2
Medzi internacionalizmy sa zaraďujú i tzv. pseudohelenizmy. Pri nich
gréčtina poskytuje vedeckému termínu iba materiálnu formu. Tento spôsob
tvorenia slov robí lexikológom problémy. P. Guiraud (Les mots savants. Paris,
P.U.F. 1968, s. 88) ako príklad uvádza kompozitum microbe alebo výraz
otarie a vyslovuje predpoklad, že v budúcnosti sa tento spôsob tvorenia
slov bude praktizovať.